Preskočiť na obsah
  |  

Bratislava zažíva zhromaždenie opozície. Päť strán spojilo sily

V centre Bratislavy sa v sobotu podvečer koná spoločné zhromaždenie opozičných strán a zástupcov občianskej spoločnosti. Na Námestí SNP sa spojili SaS, Progresívne Slovensko, KDH, Hnutie Slovensko a Demokrati, aby spoločne vyjadrili svoj postoj k smerovaniu krajiny.

Organizátori zdôraznili, že napriek politickým rozdielom chcú vystupovať spoločne. „Pretože nám nie je jedno, kam smeruje Slovensko,“ vysvetlili dôvod zvolania zhromaždenia.

Nejde pritom o prvé takéto podujatie. Opozícia zorganizovala spoločné zhromaždenie už 17. septembra a v podobných aktivitách plánuje pokračovať. Ďalšie stretnutie avizuje na 17. novembra, keď si Slovensko pripomína Deň boja za slobodu a demokraciu. Séria zhromaždení tak má pokračovať aj v nasledujúcom mesiaci.

(tasr)

  |  

Nemeckí biskupi žiadajú prísnejšie pravidlá pre umelú inteligenciu

Nemecká biskupská konferencia sa zapojila do iniciatívy, ktorej cieľom je zvýšiť bezpečnosť detí pri používaní umelej inteligencie. Projekt KI kindgerecht! vzniká v spolupráci s protestantskou cirkvou, odborníkmi na vzdelávanie a prevádzkovateľmi detských internetových stránok, informuje EWTN News.

Biskup Georg Bätzing upozornil, že AI je už súčasťou mnohých digitálnych služieb a ochranu detí nemožno ponechať výlučne na rodičov. Podľa neho musia technologické spoločnosti uprednostňovať bezpečnosť a ľudskú dôstojnosť pred čisto ekonomickými záujmami.

Iniciatíva pripravuje pravidlá pre interaktívne systémy AI. Zameriava sa na bezpečnosť pri vývoji, ochranu osobných údajov, primeranosť veku a ľudský dohľad. Biskupi zároveň požadujú, aby poskytovatelia technológií dodržiavali záväzné štandardy.

Podobné riziká opakovane zdôrazňuje aj pápež Lev XIV. Varoval pred tým, aby deti považovali chatboty za svojich najlepších priateľov alebo neomylný zdroj informácií.

Vatikán upozorňuje tiež na manipuláciu prostredníctvom algoritmov, vydieranie, sexuálne zneužívanie a šírenie falošných digitálnych materiálov.

(mja)

  |  

Magyar predstaví rozpočet, chce znížiť deficit a prijať euro

Maďarský premiér Péter Magyar plánuje v pondelok predstaviť parlamentu návrh štátneho rozpočtu na rok 2027. Jeho vláda chce znížiť výdavky na fungovanie štátu a zároveň výrazne zvýšiť investície financované z fondov Európskej únie.

Magyar podľa svojich slov presmeruje viac financií na rodiny, dôchodcov, školstvo, zdravotníctvo a podporu domácich podnikov. Uvoľnené európske prostriedky majú podporiť výstavbu bývania, dopravu a vodné hospodárstvo.

Rozpočet bude dôležitou skúškou hospodárskej politiky vlády, ktorá po aprílovom volebnom víťazstve nad Viktorom Orbánom sľúbila ozdravenie verejných financií. Magyar chce postupne znížiť deficit pod hranicu troch percent HDP a splniť podmienky na prijatie eura do roku 2030.

Podľa prieskumu agentúry Reuters však ekonómovia očakávajú, že schodok v roku 2027 dosiahne ešte 5,3 percenta HDP. Analytici preto vidia vstup Maďarska do eurozóny skôr v rokoch 2032 alebo 2033.

Investori zatiaľ na reformné plány reagujú priaznivo. Do maďarských dlhopisov podľa Deutsche Bank tento rok do konca septembra smerovalo 13,5 miliardy dolárov zahraničného kapitálu.

(reuters, mja)

  |  

Umelá inteligencia rozlúštila Napoleonov tajný list

Umelá inteligencia pomohla rozlúštiť viac ako 200 rokov starú zašifrovanú vojenskú správu z čias Napoleona Bonaparta, informuje France24.

Dvadsaťsedemročný odborník Carter Church pomocou modelu od spoločnosti OpenAI dešifroval za šesť hodín list z roku 1809, ktorý opisoval rozmiestnenie francúzskych a spojeneckých vojsk pred konfliktom s Rakúskom.

AI však mení historický výskum aj v ďalších oblastiach. Vedci vďaka röntgenovému zobrazovaniu a umelej inteligencii dokážu čítať zuhoľnatené papyrusy z Herculanea, ktoré pochoval výbuch Vezuvu v roku 79.

Francúzski výskumníci zároveň vyvíjajú nástroje na dešifrovanie historickej diplomatickej a vojenskej korešpondencie. Ďalší projekt pracuje na prepise desiatich miliónov strán hebrejských rukopisov.

AI pomáha aj pri skúmaní archívov parížskej katedrály Notre-Dame. Dokázala spracovať 14 600 strán stredovekých latinských záznamov s úspešnosťou rozpoznávania znakov 88 až 94 percent.

Historici zdôrazňujú, že nejde iba o úsporu času. Technológia umožňuje odhaľovať súvislosti a skúmať dokumenty, ktoré boli doteraz prakticky neprístupné.

(mja)

  |  

Prezident Zelenskyj chce vyvážať obilie aj cez Slovensko

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj požiadal Slovensko, Poľsko, Rumunsko a Maďarsko o umožnenie tranzitu ukrajinského obilia cez ich územia. Dôvodom sú ruské útoky v Čiernom mori, ktoré takmer zastavili vývoz ukrajinských poľnohospodárskych produktov cez tamojšie prístavy. Informoval o tom maďarský premiér Péter Magyar.

Magyar po piatkovom rokovaní so Zelenským uviedol, že Budapešť nemá námietky proti preprave obilia cez Maďarsko, pokiaľ zásielky nebudú určené pre domáci trh. Ukrajina podľa neho navrhuje aj prepravu kukurice v uzavretých železničných súpravách do západnej Európy.

Podobné tranzitné riešenie sa využívalo po začiatku ruskej invázie v roku 2022. Ukrajina pritom patrí medzi významných svetových producentov pšenice, kukurice a slnečnicových semien.

Obaja lídri sa zároveň dohodli na obnovení ukrajinsko-maďarských vzťahov. Magyar vyjadril Kyjevu solidaritu v súvislosti s ruskou agresiou, no zopakoval, že Maďarsko nebude Ukrajine dodávať zbrane a naďalej bude požadovať pokrok v ochrane maďarskej menšiny.

(tasr, mja)

  |  

Ukrajina posilní ochranu práv niektorých skupín aj komunity LGBT

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj schválil novú Národnú stratégiu v oblasti ľudských práv, ktorá počíta aj s posilnením ochrany LGBT osôb pred diskrimináciou. Dokument sa zameriava na skupiny obyvateľstva, ktoré môžu byť vystavené zvýšenému riziku porušovania svojich práv, informuje web 1News.

Stratégia predpokladá jasnejšie zakotvenie sexuálnej orientácie, rodovej identity a ďalších charakteristík v ukrajinskej legislatíve. Týka sa to najmä postihovania trestných činov motivovaných nenávisťou a účinnejších mechanizmov ochrany pred diskrimináciou.

Počíta tiež so zlepšením prístupu k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu, sociálnym službám a právnej pomoci. Súčasťou plánovaných opatrení je dôslednejšie vyšetrovanie nenávistných trestných činov a odborná príprava policajtov či sudcov.

Dokument však nezahŕňa iba LGBT komunitu. Zameriava sa aj na deti, vojnových veteránov, ľudí so zdravotným postihnutím, národnostné menšiny a osoby zasiahnuté ruskou agresiou.

Schválenie stratégie súvisí aj s približovaním ukrajinskej legislatívy k európskym štandardom v rámci prístupových rokovaní s Európskou úniou.

(mja)