Preskočiť na obsah
  |  

Axios: Hegseth neohlásene navštívil Netanjahua

Americký minister obrany sa v pondelok stretol s izraelským premiérom počas vopred neoznámenej návštevy Izraela. Informoval o tom portál Axios s odvolaním sa na dva zdroje oboznámené s rokovaním.

Reuters stretnutie bezprostredne nepotvrdil. Pete Hegseth na sociálnej sieti oznámil návštevu amerických vojakov v oblasti pôsobnosti Ústredného velenia, ktorá zahŕňa Blízky východ, severovýchodnú Afriku a časti Ázie. Pentagon sa odmietol vyjadriť, izraelské veľvyslanectvo vo Washingtone nereagovalo.

Správa prichádza deň po tom, ako Donald Trump podporil Benjamina Netanjahua pred budúcotýždňovými parlamentnými voľbami. Pôjde o prvé hlasovanie od útoku Hamasu zo 7. októbra 2023, po ktorom Izrael viedol vojny v Gaze, Libanone a Iráne.

Podľa prieskumov môže premiérova nábožensko-nacionalistická koalícia stratiť väčšinu. Problémy so zostavením vlády však môže mať aj opozícia.

Viceprezident JD Vance v pondelkovom rozhovore pre 2WAY Netanjahua podporiť odmietol. „Podporujem amerických kandidátov,“ povedal s tým, že sa sústreďuje na voľby do Kongresu a do izraelských volieb nezasahuje.

Začiatkom roka pritom navštívil Budapešť a pred maďarskými voľbami podporil Viktora Orbána.

(reuters, bak)

  |  

Trinásťročný chlapec útočil nožom v rumunskej škole

Trinásťročný žiak v pondelok podľa rumunskej polície zaútočil nožom na učiteľku a ďalšieho žiaka v škole v meste Bistrița. Oboch zranil. Polícia prijala oznámenie o incidente približne o 8:40 miestneho času.

Justičný zdroj agentúre Reuters povedal, že chlapca vyšetrujú pre podozrenie z pokusu o vraždu za priťažujúcich okolností. Vzhľadom na nízky vek však nebude postavený pred súd.

Miestne médiá informovali, že žiak krátko pred útokom naznačil svoje úmysly na sociálnych sieťach. Podľa justičného zdroja zverejňoval na TikToku aj príspevky vyzývajúce k násiliu. Ich obsah a okolnosti však musia preveriť vyšetrovatelia. Reuters pravosť medializovaných príspevkov nezávisle nepotvrdila.

Rumunský minister školstva Mihai Dimian vyzval na dôkladné objasnenie informácií o údajnom ohlásení útoku na internete.

Prípad prichádza po viacerých násilných incidentoch na európskych školách. Podobné útoky tento rok zaznamenali aj v Poľsku, Francúzsku a Švédsku, pričom úrady v niektorých prípadoch skúmajú vplyv internetových komunít oslavujúcich násilie. Chlapec v rovnakom veku útočil nedávno aj v slovenskej škole.

(reuters, mja)

  |  

Pápež vyzval Ukrajinu, aby spolupracovala s Ruskom

Pápež Lev XIV. v pondelok telefonoval s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a vyzval Ukrajinu aj Rusko na spoluprácu pri zabezpečení humanitárnej pomoci pre okupované mesto Olešky. Jeho obyvatelia čelia prehlbujúcemu sa nedostatku potravín a liekov.

Podľa Vatikánu pápež dúfa, že obe strany umožnia dodávky potravín, zdravotníckeho materiálu a bezpečnú dobrovoľnú evakuáciu civilistov. Mesto je pod ruskou kontrolou od februára 2022.

Lev XIV. už v piatok hovoril aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktorého požiadal o prímerie potrebné na dopravenie pomoci. Kremeľ následne oznámil, že Putin súhlasil so spoluprácou pri zásobovaní mesta, možnosť prímeria však nespomenul.

Pápež sa so Zelenským naposledy osobne stretol v decembri v Taliansku. Ich nový telefonát prichádza po jednom z najrozsiahlejších ruských vzdušných útokov na Ukrajinu za posledné mesiace.

Moskva počas noci vyslala viac než 200 dronov a na Kyjev s okolím odpálila 16 balistických rakiet.

(reuters, mja)

  |  

Dvojica Nemcov čelí zatykačom za útok na Starlink

Bulharský súd schválil vydanie európskeho zatykača na dvoch nemeckých občanov, ktorých tamojšie úrady obviňujú z podpálenia antén satelitného systému Starlink neďaleko hlavného mesta Sofia. Rozhodnutie potvrdil agentúre Reuters hovorca súdu.

Podľa prokuratúry podozriví vstúpili 9. októbra na bulharské územie zo Srbska, kde sa po niekoľkých hodinách aj vrátili. Počas krátkeho pobytu mali založiť požiar v zariadení Plana Teleport južne od Sofie.

V prípade dokázania viny im hrozí trest odňatia slobody na tri až dvanásť rokov. Proti rozhodnutiu o vydaní zatykača sa možno odvolať do troch dní.

Prípad priťahuje pozornosť aj pre význam Starlinku vo vojne na Ukrajine. Ukrajinská armáda využíva tento satelitný systém na komunikáciu a jeho prijímače inštaluje aj do mnohých dronov.

Podobné požiare v minulosti viaceré krajiny pripisovali sabotážam spájaným s Ruskom. Moskva takéto podozrenia odmieta a označuje ich za prejav protiruskej hystérie. Priame prepojenie aktuálneho prípadu s Ruskom však oznámené nebolo.

(reuters, mja)

  |  

Brusel hľadá miliardy pre Ukrajinu, pomoc od EÚ nebude stačiť

Európska komisia hľadá spôsob, ako pokryť chýbajúcich 70 miliárd eur na financovanie Ukrajiny v roku 2027. Podľa jej hovorcu Balázsa Ujváriho Európska únia nedokáže túto sumu zabezpečiť sama a potrebuje väčšie zapojenie medzinárodných partnerov, informuje agentúra Unian.

Odhadovaný deficit už zohľadňuje 45 miliárd eur, ktoré plánuje EÚ poskytnúť Kyjevu v budúcom roku, aj časť finančných záväzkov ďalších štátov. Na pokrytie potrieb Ukrajiny tak bude potrebné nájsť ďalšie desiatky miliárd eur.

Do konca roka 2026 má Ukrajina dostať ešte približne 30 miliárd eur, ich vyplatenie je však podmienené pokračovaním požadovaných reforiem. Ďalšie dohody sú potrebné aj v oblasti obranného priemyslu.

Komisia zároveň skúma možnosť využiť zmrazené ruské aktíva, no podľa Ujváriho je zatiaľ predčasné hovoriť o konkrétnom riešení.

Otázkou zostáva najmä postoj Belgicka, ktoré nie je pripravené zmeniť svoje stanovisko. Kyjev medzitým v októbri získal od EÚ ďalšiu finančnú pomoc v miliardách eur.

(mja)

  |  

Ukrajinská armáda nasadila na záchranu vojaka dron

Ukrajinská armáda podľa 92. samostatnej útočnej brigády Ivana Sirka po prvý raz evakuovala zraneného vojaka z frontovej línie pomocou lietajúceho dronu. Záchrannú operáciu uskutočnila ťažká šesťrotorová hexakoptéra Ajudag-6, ktorú vyvinula ukrajinská spoločnosť Gurzuf Defence, informuje Echo24.

Vojak utrpel zranenie počas plnenia bojovej úlohy. Pre zamínované okolie a vysokú aktivitu ruských dronov ho nebolo možné odviezť pozemným robotickým vozidlom. Armáda preto pristúpila k leteckej evakuácii, pri ktorej zraneného prepravili na závesnom sedadle.

Podľa výrobcu trvala operácia približne hodinu a 14 minút, pričom dron preletel 62 kilometrov. Zachránený vojak je mimo ohrozenia života, podstupuje liečbu a rehabilitáciu.

Spoločnosť Gurzuf Defence však upozorňuje, že podobné operácie zostanú skôr výnimočné. Riziko pre zranených je počas letu príliš vysoké a takáto evakuácia predstavuje krajné riešenie.

Ďalšia ukrajinská firma Skyfall už vyvinula dron vybavený závesnými nosidlami so zdravotníckou kabínou, ktorý dokáže prepraviť až 150 kilogramov.

(mja)