Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Soul stráca trpezlivosť. Z Ukrajiny sťahuje ďalších diplomatov

Južná Kórea stiahne z Ukrajiny ďalších pracovníkov veľvyslanectva. Ministerstvo zahraničných vecí v utorok zdôvodnilo rozhodnutie chýbajúcou „konštruktívnou odpoveďou“ Kyjeva v spore o severokórejských vojnových zajatcov.

Soul už tento mesiac odvolal veľvyslanca po tom, ako Volodymyr Zelenskyj na Valnom zhromaždení OSN oznámil, že Ukrajina odovzdala Južnej Kórei dvoch zajatých severokórejských vojakov.

Podľa juhokórejskej diplomacie tým porušil dohodu o utajení presunu, ktorá mala chrániť vojakov aj ich rodiny v Severnej Kórei.

Hovorca rezortu Pak Tu-sun povedal, že juhokórejská strana opakovane informovala ukrajinskú stranu o svojom postoji, dostatočnú odpoveď však nedostali. Stiahnutie personálu má podľa neho pomôcť zmierlivému vyriešeniu sporu a obnoveniu dôvery. Počet odchádzajúcich nespresnil.

V Kyjeve zostanú chargé d’affaires aj všetci konzulárni pracovníci, aby zabezpečovali diplomatickú komunikáciu a ochranu juhokórejských občanov. Bezpečnosť zamestnancov podľa hovorcu komplikujú aj pretrvávajúce hrozby leteckých útokov.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha minulý týždeň označil záležitosť za uzavretú. Spor pripísal rozdielnemu výkladu dohôd o dôvernosti a tvrdí, že Kyjev splnil všetky záväzky.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Reuters: Moskva si užíva Trumpov spor so Zelenským

Zástancovia tvrdej línie v Kremli vítajú roztržku medzi americkým prezidentom a ukrajinským prezidentom, zatiaľ ju však nepovažujú za zásadný úspech. Donald Trump zostáva podľa Moskvy nepredvídateľný, väčšina amerických sankcií platí a ukrajinské dronové útoky pokračujú. Európski lídri navyše minulý týždeň podporili Volodymyra Zelenského.

Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev sa ukrajinskému lídrovi vysmieval po tom, čo Trump vyzval na jeho výmenu. Putinov vyslanec pre hospodárske rokovania Kirill Dmitrijev tvrdí, že Zelenského kritika amerického prezidenta bude mať vážne následky.

Trump 9. októbra oznámil dohodu o dočasnom uvoľnení sankcií na ruské palivá a dovoz nafty. Následne upustil od nových sankcií voči odberateľom ruskej ropy.

Prínos dohody však môže byť obmedzený pre malé počiatočné objemy dovozu, ako aj pre spôsob zdaňovania palív v Rusku. Poslanec Sergej Mironov vidí za Trumpovým postupom najmä snahu zlacniť palivá pred novembrovými voľbami do Kongresu a nájsť zodpovedného za zdražovanie.

Hmatateľnejšou výhodou pre Moskvu môžu byť sťažnosti Ukrajiny na chýbajúce varovania pred raketovými útokmi a obmedzenia vojenského satelitného systému Starshield. Komentátor Sergej Poletajev v štátnom médiu RT vyzval, aby Rusko vznikajúcu situáciu nezamieňalo za okamžité víťazstvo.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Drahé palivá ženú Európanov do ulíc a menia volebné nálady

Rastúce životné náklady vyvolávajú protesty na celom kontinente a posilňujú strany, ktoré žiadajú obnovu energetických vzťahov s Ruskom. Nespokojnosť ovplyvňuje politickú situáciu pred budúcoročnými voľbami vo Francúzsku, Taliansku či Poľsku.

Podľa Európskej komisie stála vojna medzi Spojenými štátmi a Iránom Európu približne 100 miliárd eur v dôsledku narušenia obchodu a energetických trhov. Plyn zdražel asi o 140 percent a ceny nafty sa zdvojnásobili.

Francúzske demonštrácie za lepšie podmienky v školách prerástli do rozsiahlych nepokojov sprevádzaných rabovaním a podpaľovaním. Prezident Emmanuel Macron uznal oprávnené požiadavky protestujúcich, násilie však odsúdil.

Zrážky vypukli aj v Miláne a na juhu Talianska blokády dopravcov, farmárov a oceliarov narušili zásobovanie. Desaťtisíce ľudí protestovali tiež v Lisabone.

Francúzska prezidentská kandidátka Marine Le Penová presadzuje výrazné zníženie dane z pridanej hodnoty na palivá. Podľa prieskumov Elabe jej podpora od začiatku vojny s Iránom vzrástla, zatiaľ čo Macronova klesla.

V celoštátnych prieskumoch v Nemecku vedie Alternatíva pre Nemecko, ktorá požaduje obnovenie energetických vzťahov s Moskvou. Podobné návrhy predkladajú Roberto Vannacci v Taliansku a Grzegorz Braun v Poľsku.

Podľa politológa Gillesa Ivaldiho sa obavy o kúpnu silu stali významnou hnacou silou populistickej politiky.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Vance Netanjahua nepodporil. Pri Orbánovi neváhal

Americký viceprezident JD Vance sa nepridal k Donaldovi Trumpovi a odmietol podporiť izraelského premiéra Benjamina Netanjahua pred nadchádzajúcimi voľbami. V pondelkovom rozhovore pre 2WAY Tonight vysvetlil, že sa sústreďuje na americké voľby do Kongresu.

„Podporujem amerických kandidátov,“ povedal. Zdôraznil, že nevystupuje ani proti izraelskému lídrovi, ani v jeho prospech a do tamojších volieb sa nezapája.

V apríli však v Budapešti vystupoval po boku Viktora Orbána počas kampane pred voľbami, po ktorých maďarský premiér po 16 rokoch stratil moc. Viceprezidentova kancelária na otázku o zdanlivom rozpore bezprostredne nereagovala.

Trump v nedeľu na sieti Truth Social vyzdvihol Netanjahuovu podporu Spojených štátov vrátane jeho postoja k vojne proti Iránu. Označil ho za „veľkého bojovného premiéra a ešte väčšieho partnera pre mier“. Izraelský predseda vlády sa poďakoval za podporu a prisľúbil spoločné dokončenie misie.

Vance dlhodobo tvrdí, že záujmy Izraela a Ameriky sa nie vždy zhodujú. V júni varoval, že Izrael už nemá vo svete takmer žiadnych priateľov a mal by si dobre rozmyslieť, či sa obráti proti tomu jedinému, ktorý mu zostal.

(politico, bak)

Minúta  |  

Miláno po rabovaní zatvára obchody. Vláda chystá vojakov

Talianska vláda vyšle do Milána ďalších 500 vojakov po dvoch dňoch nepokojov sprevádzaných zrážkami s políciou, rabovaním a vandalizmom. V pondelok to oznámil vicepremiér Matteo Salvini. Nasadenie má byť súčasťou bezpečnostného balíka, ktorý by kabinet mal schvaľovať v utorok.

Predajne v centre mesta zatvárali skôr a zakrývali výklady z obavy z ďalšieho násilia. Väčšina obchodov v luxusnej štvrti Via Montenapoleone preventívne odstránila vystavený tovar.

Pôvodne pokojná sobotná demonštrácia proti nedostatočným verejným službám a rastúcim nákladom prerástla do výtržností. Niekoľko stoviek ľudí v kapucniach, mnohí údajne maloletí, podpaľovalo kontajnery a vykrádalo predajne.

Premiérka Giorgia Meloniová násilie odsúdila a rokovala s ministrami a bezpečnostnými predstaviteľmi. Podľa denníka Corriere della Sera zvažuje predĺženie preventívnej väzby pre maloletých a sprísnenie postupu proti mládežníckym gangom.

Polícia počas nedeľných nepokojov predviedla 271 mladých ľudí. Z nich zatkla 32 osôb vrátane 23 maloletých a 13 cudzincov. Ďalších 28 osôb oznámila justičným orgánom.

Násilnosti nasledovali po sobotných zrážkach v ďalších severotalianskych mestách vrátane Bologne, Brescie, Bergama a Turína, kde podľa policajnej správy zatkli 28 protestujúcich. Podobné nepokoje cez víkend zasiahli aj Francúzsko.

(guardian, bak)

Minúta  |  

Útočník dvakrát zrazil austrálsku poslankyňu. Prišla o nohu

Austrálska nezávislá poslankyňa Helen Hainesová prišla o nohu po tom, ako ju v pondelok v meste Wangaratta severne od Melbourne úmyselne zrazil autom muž, ktorý následne cúvol a narazil do nej druhýkrát. Politička podstúpila operáciu a zostáva v kritickom stave.

Podľa austrálskych médií sa lekári pokúšajú zachrániť jej druhú nohu. Polícia zadržala 43-ročného podozrivého, pričom do vyšetrovania sa zapojili aj protiteroristické zložky. Motív útoku zatiaľ nie je známy.

Premiér Anthony Albanese potvrdil, že nešlo o nehodu. Podľa prvotných zistení útočník narazil do poslankyne, keď manipulovala s vecami v kufri svojho auta.

Svedok Ricky Jefferies vybehol z neďalekého holičstva, pomohol útočníka zadržať a odobral mu nôž. Polícia zatiaľ považuje incident za izolovaný.

Albanese útok spojil s čoraz vyhrotenejšou politickou diskusiou v krajine. Upozornil na rastúci počet vyhrážok politikom a vyzval Austrálčanov na vzájomný rešpekt.

Hainesová pôsobí v parlamente od roku 2019. Pred vstupom do politiky pracovala ako zdravotná sestra, pôrodná asistentka a akademička.

(reuters, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.