Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Demokrati zahalili Konevovu sochu a sľubujú jej odstránenie

Strana Demokrati na sociálnej sieti Facebook oznámila, že sochu Ivana Koneva v katastri obce Kružlová zahalila do „krvavej“ plachty. Zdôraznila, že ju nezničila ani nepoškodila.

Konevovi pripisuje zodpovednosť za obete sovietskej okupácie, ktorá stála životy desiatok Slovákov, aj za obete potláčania maďarského povstania. Kritizuje tiež jeho vojenské rozhodnutia z rokov 1944 až 1945, ktoré podľa strany pripravili o život tisíce vojakov.

„Jeho sochy patria na smetisko dejín a nie na piedestál,“ odkázali Demokrati. Odsúdili vládu za stavanie takýchto pamätníkov a prisľúbili odstránenie sochy po voľbách.

Autor sochy Slavomír Gibej sa predtým vyjadril, že „na financovaní sa nepodieľala žiadna organizácia ani inštitúcia“, pričom vznikla zo spoločnej iniciatívy niekoľkých ľudí vrátane neho samého.

Agrominister Richard Takáč (Smer) takisto uviedol, že vláda si sochu maršala Koneva neobjednala ani jej vznik finančne nepodporila, hoci premiér Robert Fico (Smer) jej výstavbu dva roky slovne podporoval.

(facebook, bak)

Minúta  |  

Alberta dala prednosť Kanade pred cestou k odtrhnutiu

Obyvatelia Alberty v prvom referende o odčlenení provincie podporili zotrvanie v Kanade. Podľa prognózy verejnoprávnej stanice CBC News po spočítaní 33 percent hlasov hlasovalo za zachovanie súčasného usporiadania 76 percent voličov. Pokračovanie v smere k záväznému hlasovaniu o odtrhnutí podporilo 23 percent. Pondelkové referendum bolo nezáväzné.

Výsledok predstavuje úspech pre premiéra Marka Carneyho, ktorý sa snaží zjednotiť krajinu počas obchodnej vojny so Spojenými štátmi.

„Obyvatelia Alberty sa rozhodli jasne. Vybrali si jednotu, spoločné budovanie a vzájomnú starostlivosť,“ vyhlásil.

Provinčná premiérka Danielle Smithová privítala predbežné výsledky. Hlasovanie oznámila v máji s cieľom zistiť vôľu obyvateľov.

Separatisti tvrdia, že energetické bohatstvo Alberty dotuje chudobnejšie časti krajiny a federálna byrokracia brzdí jej prosperitu. Carney uznal dlhodobú nespokojnosť provincie s Ottawou a pripomenul schválenie návrhu nového ropovodu.

Niektorí predstavitelia separatistov už pred hlasovaním avizovali, že budú presadzovať ďalšie referendum aj v prípade porážky. Obyvatelia rozhodovali tiež o deviatich ďalších nezáväzných otázkach vrátane prisťahovalectva a prístupu k verejným službám.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Slovenská ekonomika vlani rástla o niečo rýchlejšie

Slovenské hospodárstvo v roku 2025 vzrástlo o 0,9 percenta namiesto pôvodne oznámených 0,8 percenta. Deficit verejnej správy dosiahol 6,15 miliardy eur, teda 4,43 percenta hrubého domáceho produktu. Vyplýva to zo spresnených údajov Štatistického úradu SR.

Oproti aprílovému odhadu sa schodok zvýšil o takmer 60 miliónov eur. Jeho podiel na HDP však vďaka revízii výkonu ekonomiky smerom nahor klesol z pôvodných 4,45 percenta. Medziročne sa deficit znížil o 1,02 miliardy eur. V roku 2024 predstavoval 5,42 percenta HDP.

Ústredná štátna správa hospodárila vlani so schodkom 7,02 miliardy eur, samosprávy vykázali deficit vyše 56 miliónov eur. Fondy sociálneho zabezpečenia zaznamenali prebytok 929 miliónov eur, medziročne vyšší o 582 miliónov eur.

Dlh verejnej správy stúpol o 6,23 miliardy eur na 84 miliárd eur. V pomere k nominálnemu HDP sa zvýšil z 58,87 na 60,52 percenta.

Revidovaný objem HDP v stálych cenách dosiahol 106,4 miliardy eur, čo je o 1,3 miliardy viac oproti pôvodným údajom. Štatistici upravili nahor aj rast za predchádzajúce roky: v roku 2024 z 1,9 na 2,6 percenta a v roku 2023 z 2,1 na 2,5 percenta.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Soul stráca trpezlivosť. Z Ukrajiny sťahuje ďalších diplomatov

Južná Kórea stiahne z Ukrajiny ďalších pracovníkov veľvyslanectva. Ministerstvo zahraničných vecí v utorok zdôvodnilo rozhodnutie chýbajúcou „konštruktívnou odpoveďou“ Kyjeva v spore o severokórejských vojnových zajatcov.

Soul už tento mesiac odvolal veľvyslanca po tom, ako Volodymyr Zelenskyj na Valnom zhromaždení OSN oznámil, že Ukrajina odovzdala Južnej Kórei dvoch zajatých severokórejských vojakov.

Podľa juhokórejskej diplomacie tým porušil dohodu o utajení presunu, ktorá mala chrániť vojakov aj ich rodiny v Severnej Kórei.

Hovorca rezortu Pak Tu-sun povedal, že juhokórejská strana opakovane informovala ukrajinskú stranu o svojom postoji, dostatočnú odpoveď však nedostali. Stiahnutie personálu má podľa neho pomôcť zmierlivému vyriešeniu sporu a obnoveniu dôvery. Počet odchádzajúcich nespresnil.

V Kyjeve zostanú chargé d’affaires aj všetci konzulárni pracovníci, aby zabezpečovali diplomatickú komunikáciu a ochranu juhokórejských občanov. Bezpečnosť zamestnancov podľa hovorcu komplikujú aj pretrvávajúce hrozby leteckých útokov.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha minulý týždeň označil záležitosť za uzavretú. Spor pripísal rozdielnemu výkladu dohôd o dôvernosti a tvrdí, že Kyjev splnil všetky záväzky.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Reuters: Moskva si užíva Trumpov spor so Zelenským

Zástancovia tvrdej línie v Kremli vítajú roztržku medzi americkým prezidentom a ukrajinským prezidentom, zatiaľ ju však nepovažujú za zásadný úspech. Donald Trump zostáva podľa Moskvy nepredvídateľný, väčšina amerických sankcií platí a ukrajinské dronové útoky pokračujú. Európski lídri navyše minulý týždeň podporili Volodymyra Zelenského.

Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev sa ukrajinskému lídrovi vysmieval po tom, čo Trump vyzval na jeho výmenu. Putinov vyslanec pre hospodárske rokovania Kirill Dmitrijev tvrdí, že Zelenského kritika amerického prezidenta bude mať vážne následky.

Trump 9. októbra oznámil dohodu o dočasnom uvoľnení sankcií na ruské palivá a dovoz nafty. Následne upustil od nových sankcií voči odberateľom ruskej ropy.

Prínos dohody však môže byť obmedzený pre malé počiatočné objemy dovozu, ako aj pre spôsob zdaňovania palív v Rusku. Poslanec Sergej Mironov vidí za Trumpovým postupom najmä snahu zlacniť palivá pred novembrovými voľbami do Kongresu a nájsť zodpovedného za zdražovanie.

Hmatateľnejšou výhodou pre Moskvu môžu byť sťažnosti Ukrajiny na chýbajúce varovania pred raketovými útokmi a obmedzenia vojenského satelitného systému Starshield. Komentátor Sergej Poletajev v štátnom médiu RT vyzval, aby Rusko vznikajúcu situáciu nezamieňalo za okamžité víťazstvo.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Drahé palivá ženú Európanov do ulíc a menia volebné nálady

Rastúce životné náklady vyvolávajú protesty na celom kontinente a posilňujú strany, ktoré žiadajú obnovu energetických vzťahov s Ruskom. Nespokojnosť ovplyvňuje politickú situáciu pred budúcoročnými voľbami vo Francúzsku, Taliansku či Poľsku.

Podľa Európskej komisie stála vojna medzi Spojenými štátmi a Iránom Európu približne 100 miliárd eur v dôsledku narušenia obchodu a energetických trhov. Plyn zdražel asi o 140 percent a ceny nafty sa zdvojnásobili.

Francúzske demonštrácie za lepšie podmienky v školách prerástli do rozsiahlych nepokojov sprevádzaných rabovaním a podpaľovaním. Prezident Emmanuel Macron uznal oprávnené požiadavky protestujúcich, násilie však odsúdil.

Zrážky vypukli aj v Miláne a na juhu Talianska blokády dopravcov, farmárov a oceliarov narušili zásobovanie. Desaťtisíce ľudí protestovali tiež v Lisabone.

Francúzska prezidentská kandidátka Marine Le Penová presadzuje výrazné zníženie dane z pridanej hodnoty na palivá. Podľa prieskumov Elabe jej podpora od začiatku vojny s Iránom vzrástla, zatiaľ čo Macronova klesla.

V celoštátnych prieskumoch v Nemecku vedie Alternatíva pre Nemecko, ktorá požaduje obnovenie energetických vzťahov s Moskvou. Podobné návrhy predkladajú Roberto Vannacci v Taliansku a Grzegorz Braun v Poľsku.

Podľa politológa Gillesa Ivaldiho sa obavy o kúpnu silu stali významnou hnacou silou populistickej politiky.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.