Preskočiť na obsah
Minúta  |  

ZMOS chce byť pri rozhodovaní o systéme záchraniek

Združenie miest a obcí Slovenska žiada členstvo v Komisii pre neodkladnú zdravotnú starostlivosť, minimálne ako pozorovateľ. Jeho predseda Jozef Božik sa obáva, že pri rozhodovaní o novom systéme záchraniek môžu prevážiť záujmové skupiny nad odborníkmi a verejným záujmom.

Záchrannú službu považuje za kritickú infraštruktúru. Za pravdepodobne najvýhodnejšie riešenie označil štátny model, inšpirovaný aj Českom.

Podpredsedníčka Základnej odborovej organizácie (ZO) pri ZZS Bratislava Zuzana Pukancová poukázala na to, že štát by v nadväznosti na bezpečnostnú situáciu mal prehodnotiť, ako integrovaný záchranný systém funguje a aj spôsob, akým by mohol byť vydierateľný. Záchranári už ministrovi Kamilovi Šaškovi predložili vlastný návrh a požadujú uprednostnenie verejných záujmov pred súkromnými.

Odborár Juraj Čierny zdôraznil potrebu priameho riadenia kritickej infraštruktúry štátom. Súkromní poskytovatelia podľa neho nemajú zákonnú povinnosť zabezpečovať náhradné zdroje ani navýšenie počtu techniky.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Kremeľ nalieha na USA, aby obnovili jadrový dialóg

Rusko považuje obnovenie rozhovorov so Spojenými štátmi o strategickej jadrovej stabilite za naliehavé. V utorok to vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Reagoval na otázku o možnom stretnutí Vladimira Putina, Donalda Trumpa a Si Ťin-pchinga, ktoré by sa mohlo uskutočniť budúci mesiac v Číne.

Podľa Peskova svetu prvýkrát v histórii chýba právny rámec upravujúci strategickú jadrovú stabilitu. Vzhľadom na zložitosť tejto problematiky očakáva zdĺhavé rokovania, preto by sa mali začať čo najskôr.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Firmám klesli zisky, no štát od nich vybral viac na dani

Slovenské firmy vlani zaznamenali pokles ziskov druhý rok po sebe, štát však na dani z príjmov právnických osôb vybral medziročne o stovky miliónov eur viac. Hlavným dôvodom bolo zvýšenie sadzby pre najväčšie podniky, vysvetlil analytik Národnej banky Slovenska Richard Makara.

Približne 0,15 percenta podnikov zabezpečuje takmer polovicu celého výnosu firemnej dane. Verejné financie sú tak výraznejšie závislé od hospodárenia úzkej skupiny veľkých daňovníkov.

Zmeny v roku 2025 znížili sadzbu pre malé firmy z 15 na 10 percent. Najväčším podnikom so ziskom nad päť miliónov eur ju zvýšili z 21 na 24 percent, na najvyššiu úroveň od roku 2013. Vyššie zdanenie vykompenzovalo slabšie hospodárske výsledky, zatiaľ čo úľava malým firmám znížila výnos v podstatne menšej miere.

Vo finančnom sektore zabezpečujú podniky podliehajúce 24-percentnej sadzbe vyše 90 percent výnosu dane. Len o niečo nižší podiel majú v energetike a priemysle.

Úprava sadzieb prispela k zníženiu deficitu z 5,4 na 4,4 percenta HDP. Makara však varuje, že nejde o nevyčerpateľný zdroj príjmov. Ak bude ziskovosť veľkých firiem ďalej klesať, prínos vyššej sadzby sa môže znižovať.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Firmy v Nemecku váhajú s AI. Väčšina pre ňu nevidí využitie

Dve tretiny všetkých podnikov v Nemecku v druhom polroku minulého roka upustili od využívania umelej inteligencie (AI). Z nich takmer 90 percent deklarovalo, že pre túto technológiu nenašli žiadne vhodné uplatnenie. Vyplýva to z prieskumu Inštitútu pre výskum zamestnanosti (IAB).

„Zdá sa, že časť potenciálu, ktorý umelá inteligencia ponúka, zostáva nevyužitá, prípadne sa ešte nepremietla do konkrétnych praktických aplikácií,“ povedal výskumník IAB Christian Kagerl.

Približne tretina podnikov označila za prekážku nedostatok vedomostí, podobná časť spomínala chýbajúcich kvalifikovaných pracovníkov, nekompatibilné informačné systémy či nedostupné alebo nedostatočné údaje.

Tieto bariéry sú výraznejšie v priemysle než v službách. Vo finančníctve a zdravotníctve firmy často poukazujú aj na prekážky súvisiace s ochranou osobných údajov.

(tagesspiegel, bak)

Minúta  |  

Útočníka zo Staškova umiestnia do reedukačného centra

Útočníka zo základnej školy v Staškove umiestnia do reedukačného centra. Informoval o tom generálny prokurátor Maroš Žilinka na sociálnej sieti. Odvolal sa pritom na rozhodnutie súdu.

„Maloletý útočník D. H. zo ZŠ v Staškove na základe rozhodnutia súdu strávi najbližšie roky v reedukačnom centre,“ uviedol na sociálnej sieti.

Okresná prokuratúra Čadca podala v piatok (16. 10.) na Okresný súd Žilina, pracovisko Čadca, návrh na neodkladné opatrenie o dočasnom odovzdaní maloletého chlapca, ktorý mal v závere septembra zaútočiť v škole v Staškove, do starostlivosti zariadenia.

V škole v Staškove došlo 29. septembra ráno k útoku nožom, ktorý si vyžiadal dve obete. Zraneniam na mieste podľahla 61-ročná učiteľka a 1. októbra zomrela žiačka školy. Z útoku je podozrivý 13-ročný žiak ôsmeho ročníka.

Vo veci sa vedie trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin vraždy, a to v časti dokonaný a v časti v štádiu pokusu. Päť dní pred útokom prijala polícia trestné oznámenie zo základnej školy. Súviselo s iným incidentom, ktorý sa tam udial. Postup a konanie policajtov po prijatí trestného oznámenia preveruje Úrad inšpekčnej služby.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Karas odmieta Mikloškovu kritiku o približovaní sa k Smeru

Podpredseda KDH Viliam Karas odmieta tvrdenie, že sa svojím postojom k ďalšej pôžičke pre Ukrajinu približuje k vládnym stranám. Reagoval na kritiku poslanca Františka Mikloška, ktorý jeho názor prirovnal k postojom Smeru či Republiky.

Karas zdôraznil, že hnutie stojí na strane Ukrajiny a podporilo doterajšie pôžičky Európskej únie. K novej požiadavke na financovanie však hnutie v čase Karasovho vyjadrenia ešte nemalo oficiálne stanovisko. Svoj odmietavý postoj zdôvodnil rozsahom doterajšej pomoci a stavom slovenských verejných financií.

Ďalšie záväzky podľa neho potrebujú primerané zabezpečenie, napríklad osobitné zdanenie mimoriadnych ziskov podnikov zarábajúcich na výrobe a dodávkach zbraní. Pripomenul, že ako minister spravodlivosti podporil darovanie vojenskej techniky Ukrajine a rozhodnutie neľutuje.

„Kritiku Mikloška rešpektujem, ale odmietam jeho tvrdenia o mojom približovaní sa k Smeru,“ vyhlásil. Rešpektuje tiež rozhodnutie KDH vylúčiť spoluprácu so Smerom, Hlasom a SNS.

Vedenie hnutia podľa Karasa následne prijalo jednotné stanovisko spájajúce solidaritu s Ukrajinou s finančnou zodpovednosťou.

Mikloško mu vyčítal, že svoj postoj vopred neprediskutoval a neuvedomuje si, že Ukrajina bráni aj slovenskú slobodu. Tvrdí tiež, že jedinou ambíciou Karasa je viesť KDH.

(tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.