Preskočiť na obsah
  |  

Šéf Ryanairu varuje pred rekordným zdražením leteniek

Ceny leteniek v Európe môžu budúci rok vzrásť o 10 až 20 percent, predpovedá generálny riaditeľ Ryanairu Michael O’Leary. Na utorkovej tlačovej konferencii v Bruseli hovoril o možnom najväčšom zdražení v histórii európskeho letectva.

Dôvodom majú byť drahšie letecké palivo a menšia ponuka sedadiel v dôsledku bankrotov a preberania aerolínií. Vojna v Iráne dopravcom prudko zvýšila náklady, pričom väčšina z nich má od apríla 2027 len slabo zabezpečené ceny paliva.

Ryanair mal pri vypuknutí konfliktu koncom februára zabezpečených 80 percent paliva do marca 2027 za 67 dolárov za barel. Na nasledujúci rok má zatiaľ takto pokrytých iba 15 percent dodávok pri cene 85 dolárov, približne polovičnej oproti aktuálnym trhovým cenám.

O’Leary zároveň oznámil zrušenie 20 liniek. Očakáva tiež americkú certifikáciu Boeingu 737 MAX 10 do konca októbra. Ryanair by následne mohol začiatkom roka 2027 prevziať 16 lietadiel.

(reuters, bak)

  |  

Eurostat: Bratislavský kraj má najnižšie riziko chudoby v EÚ

Chudoba alebo sociálne vylúčenie ohrozovali v roku 2025 celkovo 92,7 milióna obyvateľov Európskej únie, teda viac ako pätinu populácie. Najnižší podiel spomedzi regiónov zaznamenal Bratislavský kraj na úrovni 2,9 percenta. Na údaje Eurostatu upozornil analytik XTB Ondrej Greguš.

Slovenský priemer dosiahol 16,7 percenta. Na východnom Slovensku bol podiel ohrozených ľudí viac ako deväťnásobne vyšší než v Bratislavskom kraji.

Podľa Greguša výsledky odhaľujú výrazné regionálne rozdiely. Okolie hlavného mesta profituje zo sústredenia pracovných miest a ekonomickej aktivity, zatiaľ čo ďalšie regióny čelia náročnejším podmienkam.

Ukazovateľ nezahŕňa iba príjmovú chudobu, ale aj závažný materiálny a sociálny nedostatok či nízku pracovnú intenzitu domácností. Analytik preto zdôrazňuje význam zamestnanosti, dostupných pracovných príležitostí a regionálneho rozvoja. Za hlavnú výzvu považuje popri znižovaní rizika chudoby najmä zmenšovanie rozdielov medzi regiónmi.

Spomedzi členských krajín má najnižší podiel ohrozených obyvateľov Česko. K regiónom s najvyšším podielom patria talianska Kalábria a Sicília.

(tasr, bak)

  |  

Briti pošlú stíhačky na obranu Saudov pred húsíjmi

Londýn vyšle bojové lietadlá Kráľovského letectva na obranné misie v reakcii na stupňujúce sa útoky jemenských húsíov. Informovala o tom v utorok agentúra Bloomberg s odvolaním sa na britských predstaviteľov oboznámených so zámerom.

Stíhačky Typhoon majú pomáhať pri ochrane saudskoarabských miest a infraštruktúry pred vzdušnými útokmi skupiny podporovanej Iránom.

Spojené kráľovstvo podľa správy poskytne aj transportné lietadlo Atlas A400M a vojenských poradcov. Ministerstvo obrany na žiadosť o vyjadrenie bezprostredne nereagovalo.

(reuters, bak)

  |  

Fico navrhol Šimkovičovú za podpredsedníčku vlády

Premiér Robert Fico (Smer) predložil prezidentovi Petrovi Pellegrinimu návrh na vymenovanie ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej, nominantky SNS, za podpredsedníčku vlády. Informoval o tom Úrad vlády SR.

Návrh vychádza z koaličnej zmluvy medzi Smerom, Hlasom a SNS z roku 2023. Podľa nej má mať každá koaličná strana vo vláde zastúpenie na poste vicepremiéra.

Po odvolaní Tomáša Tarabu túto funkciu zastávajú už len ministerka hospodárstva Denisa Saková za Hlas a minister obrany Robert Kaliňák za Smer.

Taraba skončil ako minister životného prostredia aj podpredseda vlády 30. septembra, keď ho odvolal prezident. Deň predtým mu parlament vyslovil nedôveru hlasmi opozície a SNS. Predchádzal tomu niekoľkomesačný spor medzi národniarmi a ich vtedajším nominantom.

Po odvolaní sa Taraba vrátil do poslaneckých lavíc, kde pôsobí ako nezaradený poslanec Národnej rady SR.

Fico zároveň minulý týždeň doručil do prezidentského paláca návrh na vymenovanie štátneho tajomníka Filipa Kuffu za ministra životného prostredia. Aj jeho na tento post navrhla SNS. Pellegrini o nominácii zatiaľ nerozhodol.

(tasr, bak)

  |  

V Petržalke pribudne 151 nájomných bytov

Do systému štátom podporovaného nájomného bývania pribudne projekt „Panónska“ pri železničnej stanici v bratislavskej Petržalke. Rozostavaný dom so 151 bytmi plánujú dokončiť v roku 2028. Zabezpečuje ho rakúska spoločnosť WBG zo skupiny BWSG, investičný partner Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania.

Dvanásťpodlažná budova ponúkne jedno- až trojizbové byty, prevažne dvojizbové, a 170 parkovacích miest. Podľa premiéra Roberta Fica by priemerné nájomné za dvojizbový byt mohlo dosiahnuť 680 eur, pričom s príspevkom zamestnávateľa sa dostane na sumu približne 460 eur. Niekoľko bytov si už rezervoval Národný bezpečnostný úrad pre svojich zamestnancov.

Agentúra eviduje približne 14-tisíc záujemcov o takéto bývanie, z toho asi polovicu v Bratislavskom kraji. Premiér zdôraznil, že nejde o sociálne byty, ale o štandardné kvalitné bývanie s podporou štátu a nájmom zvládnuteľným z vlastných príjmov.

Po dokončení projektu „Ovocné sady“ pri letisku ide o druhý projekt tohto systému v hlavnom meste. Rakúsky investor pokročil aj s prípravou nájomných bytov v Košiciach.

(tasr, bak)

  |  

ZMOS chce byť pri rozhodovaní o systéme záchraniek

Združenie miest a obcí Slovenska žiada členstvo v Komisii pre neodkladnú zdravotnú starostlivosť, minimálne ako pozorovateľ. Jeho predseda Jozef Božik sa obáva, že pri rozhodovaní o novom systéme záchraniek môžu prevážiť záujmové skupiny nad odborníkmi a verejným záujmom.

Záchrannú službu považuje za kritickú infraštruktúru. Za pravdepodobne najvýhodnejšie riešenie označil štátny model, inšpirovaný aj Českom.

Podpredsedníčka Základnej odborovej organizácie (ZO) pri ZZS Bratislava Zuzana Pukancová poukázala na to, že štát by v nadväznosti na bezpečnostnú situáciu mal prehodnotiť, ako integrovaný záchranný systém funguje a aj spôsob, akým by mohol byť vydierateľný. Záchranári už ministrovi Kamilovi Šaškovi predložili vlastný návrh a požadujú uprednostnenie verejných záujmov pred súkromnými.

Odborár Juraj Čierny zdôraznil potrebu priameho riadenia kritickej infraštruktúry štátom. Súkromní poskytovatelia podľa neho nemajú zákonnú povinnosť zabezpečovať náhradné zdroje ani navýšenie počtu techniky.

(tasr, bak)