Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rubio pripustil nedodanie rakiet Ukrajine

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v utorok pripustil, že Ukrajina nedostala zásielku protiraketových striel zakúpených v rámci programu PURL. Odmietol však, že by za nedodaním stálo zámerné politické rozhodnutie Washingtonu.

„Dôležité je, že neexistuje žiadny úmyselný politický pokyn poškodiť Ukrajinu,“ povedal novinárom na začiatku návštevy Indie. Zdôraznil, že Spojené štáty Ukrajine zámerne neodopierajú vojenskú pomoc.

Rubio zároveň informoval o 45-minútovom telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Hovorili o protiraketovej obrane proti balistickým strelám, včasnom varovaní pred ruskými útokmi a situácii okolo satelitných služieb Starlink a Starshield, ktoré je podľa Zelenského potrebné obnoviť.

Agentúra Reuters predtým informovala, že americký minister obrany Pete Hegseth zatiaľ neschválil dodanie najnovšieho balíka zbraní, ktoré spojenci z NATO nakúpili pre Ukrajinu prostredníctvom programu PURL.

Zelenskyj tiež upozornil na oneskorenie dodávok rakiet zo strany Pentagónu. Podľa skorších zistení Reuters Spojené štáty pohrozili zastavením programu, aby prinútili Kyjev ukončiť útoky na ruskú energetickú infraštruktúru. Stalo sa tak v čase, keď prezident Donald Trump oznámil energetické prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Cestujúci napadol vlakvedúcu v Martine, skončila v nemocnici

Opitý cestujúci napadol v sobotu na železničnej stanici v Martine vlakvedúcu Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK). Žena utrpela zranenia a skončila v nemocnici. Muž bez cestovného lístka odmietal vystúpiť z osobného vlaku smerujúceho do Čadce.

Podľa hovorcu ZSSK Jána Bačeka muž chytil vlakvedúcu za vlasy a násilím ju ťahal. Spôsobil jej poranenie svalu pravého stehna, žena bola v šoku a mala problémy s pohybom. Útočník mal približne tri promile alkoholu. Do príchodu polície ho zadržali ostatní cestujúci.

Išlo už o druhý podobný incident za štyri dni. V stredu 14. októbra cestujúci v Nových Zámkoch udrel vlakvedúceho päsťou do tváre a spôsobil mu tržnú ranu nad obočím.

ZSSK vlani zaznamenala 43 fyzických útokov na vlakový personál, od začiatku tohto roka ďalších 31. Konflikty vznikajú najmä pri kontrole lístkov a vylučovaní cestujúcich z prepravy.

Spoločnosť preto posilňuje bezpečnostné opatrenia. Od októbra pôsobí na piatich rizikových tratiach deväť pracovníkov bezpečnostnej služby. ZSSK plánuje zverejniť aj anonymizovaný videozáznam útoku v Martine.

(tasr, lud)

Minúta  |  

EÚ naďalej odmieta ťažbu ropy a plynu v Arktíde

Európska únia naďalej presadzuje obmedzenie ťažby ropy, uhlia a zemného plynu vrátane arktických oblastí. Vyplýva to z novej stratégie pre Arktídu, ktorú v utorok predstavili Európska komisia a šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová.

Komisia chce spolupracovať s partnermi na ochrane arktického životného prostredia a zabrániť rozvoju ložísk ropy a plynu, ktorý by ohrozoval tamojší ekosystém.

Nová stratégia však už neobsahuje niektoré ciele predchádzajúceho dokumentu z roku 2021. Únia sa vtedy chcela usilovať o presadenie medzinárodne právne záväzného zákazu rozvoja nových ložísk ropy a plynu v Arktíde a priľahlých oblastiach, ako aj o nenakupovanie produktov pochádzajúcich z týchto ložísk.

Podľa predstaviteľa EÚ zmena odráža meniacu sa situáciu v regióne a rastúce ťažkosti pri dosahovaní medzinárodnej dohody vzhľadom na postoje jednotlivých aktérov.

Nórsko pritom vyzýva Úniu, aby prestala odmietať nové vrty v Arktíde. Keďže mnohé nórske ložiská starnú, produkcia krajiny by mohla v 30. rokoch klesať, pokiaľ energetické spoločnosti neobjavia nové zásoby mimo doterajších ťažobných oblastí.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Zákaz vychádzania upokojil nepokoje vo Francúzsku

Nočné zákazy vychádzania v oblastiach najväčších francúzskych miest zasiahnutých násilnosťami pomohli upokojiť situáciu po najhorších nepokojoch za uplynulé roky. Premiér Sébastien Lecornu uviedol, že opatrenia môžu v prípade potreby predĺžiť. Na víkend sú však naplánované ďalšie protesty.

V Paríži polícia počas noci vyprázdnila a strážila Námestie republiky. V Lille platil zákaz vychádzania pre maloletých, podobné opatrenia začnú od utorkového večera platiť aj v obchodných oblastiach Marseille najviac zasiahnutých nepokojmi.

Protesty študentov proti zhoršujúcim sa podmienkam v školstve sa spojili so širšou nespokojnosťou s rastúcimi cenami, bývaním a dostupnosťou verejných služieb. Podľa ministra spravodlivosti Géralda Darmanina bolo v pondelok večer približne 2 500 ľudí stále zadržiavaných na výsluch.

Nepokoje zvyšujú politické napätie šesť mesiacov pred prezidentskými voľbami. Výnosy desaťročných francúzskych štátnych dlhopisov dosiahli najvyššiu úroveň za 24 rokov.

Protestná vlna sa rozšírila aj do Talianska a Albánska. Talianska vláda má rokovať o reakcii na víkendové násilnosti. Podľa vicepremiéra Mattea Salviniho by do Milána malo prísť 500 vojakov. V albánskej Tirane demonštranti protestujú proti vláde premiéra Ediho Ramu už siedmy deň.

(reuters, lud)

Minúta  |  

V kauze Očistec prehrávali nahrávky vyšetrovateľov

Na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici pokračovalo v utorok pojednávanie v kauze Očistec prehrávaním zvukových nahrávok vyšetrovateľov bývalej Národnej kriminálnej agentúry. Podľa senátu sú zvukové záznamy zákonné. Ich prehrávanie nadviazalo na pondelkovú výpoveď právoplatne odsúdeného expolicajta Jána Kaľavského.

Kaľavského predvolala obhajoba, ktorá chce nahrávkami preukázať údajnú zaujatosť vyšetrovateľov známych ako čurillovci. Podľa obhajcov podnikateľa Norberta Bödöra a podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara (Smer) jeho výpoveď spochybňuje objektivitu vyšetrovania.

Prokurátor Bohdan Čeľovský však uviedol, že Kaľavský opisoval najmä svoje pocity a vnímanie vyšetrovania. Pripomenul, že samotný expolicajt si odpykáva päťročný trest za korupciu a vynášanie informácií.

Kauza Očistec sa týka podozrení z fungovania zločineckej skupiny vo vysokých policajných a bezpečnostných štruktúrach v rokoch 2012 až 2018. Obžaloba zahŕňa zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny, podplácanie, prijímanie úplatku či zneužívanie právomoci verejného činiteľa.

V kauze figuruje 11 obžalovaných a približne 20 skutkov. Väčšina obžalovaných považuje obžalobu za nedôvodnú a nezákonnú.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Nemecká AfD preveruje zverejnenie ukradnutých e-mailov

Nemecká strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) preveruje zverejnenie e-mailov, ktoré neznámi hekeri ukradli pri kybernetickom útoku minulý mesiac. Podľa denníka Bild uniklo na internet viac ako 420-tisíc e-mailov spojených s pravicovou stranou.

Hovorca AfD uviedol, že útočníci napadli poskytovateľa hostingových služieb, ktorého strana využíva. Zrejme pritom skopírovali údaje z menšieho počtu e-mailových účtov, z ktorých väčšinu už roky nepoužívali. Hovorca rozsah krádeže neuviedol a dodal, že incident preverujú.

Podľa Bildu sa medzi zverejnenými dokumentmi nachádzali aj e-maily spolupredsedníčky AfD Alice Weidelovej, bankové výpisy, doklady o vzdelaní či zoznamy členov strany.

Webová stránka s uniknutými údajmi bola v utorok popoludní nedostupná. Jej archivované verzie však ukazovali súbor dát s objemom 281 gigabajtov, zverejnený pod názvom „Vlastné záznamy strany, bez úprav“.

K úniku došlo v čase, keď AfD vedie v celoštátnych prieskumoch a zaznamenala úspechy v nedávnych krajinských voľbách. Niektorí politici a občianske organizácie zároveň žiadajú jej zákaz s odôvodnením, že ohrozuje nemecký demokratický ústavný poriadok. Strana tieto obvinenia odmieta ako politicky motivované.

(reuters, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.