Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rumunský parlament schválil novú vládu po mesiacoch krízy

Rumunský parlament v utorok schválil vládu nezávislého politika Lucu Niculesca, čím sa krajina priblížila k ukončeniu niekoľkomesačnej politickej krízy. Za jeho kabinet hlasovalo 338 poslancov, proti bolo 58.

Prezident Nicușor Dan poveril 55-ročného diplomata a bývalého novinára Niculesca zostavením vlády 5. októbra. Išlo už o jeho štvrtého kandidáta na premiéra, keďže predchádzajúci traja nedokázali zostaviť kabinet. Niculescu získal podporu sociálnych demokratov a ďalších strán pre svoju menšinovú vládu.

„Rumunsko nemá času nazvyš,“ vyhlásil Niculescu pred hlasovaním. Prisľúbil vládu, ktorá do krajiny prinesie peniaze a investície a bude brániť Rumunov.

Politická kríza trvá od mája, keď parlament vyslovil nedôveru premiérovi Iliemu Bolojanovi. Návrh na jeho odvolanie spoločne predložili sociálni demokrati a strana Aliancia za zjednotenie Rumunov.

Rumunsko čelí od zrušenia prezidentských volieb v decembri 2024 dlhodobej politickej nestabilite. Krajina zároveň zápasí s jedným z najvyšších rozpočtových deficitov v Európskej únii, vysokou infláciou a technickou recesiou.

(ap, lud)

Minúta  |  

Mladík sa pred školou vyhrážal dievčaťu nožom, je vo väzbe

Polícia obvinila 16-ročného Mareka D. z nebezpečného vyhrážania po incidente pred základnou školou v obci Kecerovce v okrese Košice-okolie. Mladík sa údajne s nožom v ruke vyhrážal maloletej fyzickou likvidáciou. Súd ho už vzal do väzby.

Podľa Branislava Bujňáka z Krajskej prokuratúry Košice sa incident odohral pred budovou základnej školy. Obvinenie vzniesol 17. októbra poverený policajt z Obvodného oddelenia Policajného zboru v Bidovciach.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice-okolie následne navrhol vzatie mladíka do väzby pre dôvodnú obavu, že by mohol pokračovať v trestnej činnosti.

Sudca pre prípravné konanie návrhu prokurátora vyhovel a rozhodol o vzatí obvineného do väzby.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Prezident podpísal nový Občiansky zákonník aj reformu liekov

Prezident Peter Pellegrini v utorok podpísal nový Občiansky zákonník aj reformu liekovej politiky. Občiansky zákonník, ktorý parlament schválil 1. októbra, má nadobudnúť účinnosť 1. júla 2027. Nahradí doterajší predpis z roku 1964 a zjednotí úpravu súkromnoprávnych vzťahov.

Zavádza jednotnú trojročnú všeobecnú premlčaciu dobu, upravuje majetkové vzťahy medzi manželmi a prináša nové možnosti v dedičskom práve vrátane dedičskej zmluvy. Zavádza tiež pojem spoločné imanie manželov. Parlament prijal aj dva pozmeňujúce návrhy KDH týkajúce sa podzáložného práva a súkromného fondu.

Prezident zároveň podpísal novelu zákona o úhradách liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín. Reforma má zlepšiť dostupnosť inovatívnych liekov a prístup pacientov k liečbe. Prinesie jasnejšie pravidlá schvaľovania nových liekov a upravuje podmienky úhrad liekov na výnimku.

Novela má tiež posilniť kontrolu obchodovania s liekmi, obmedziť ich nelegálny reexport a falšovanie receptov. Účinnosť nadobudne 1. novembra, pričom kľúčové zmeny majú začať platiť od januára 2027.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Rubio pripustil nedodanie rakiet Ukrajine

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v utorok pripustil, že Ukrajina nedostala zásielku protiraketových striel zakúpených v rámci programu PURL. Odmietol však, že by za nedodaním stálo zámerné politické rozhodnutie Washingtonu.

„Dôležité je, že neexistuje žiadny úmyselný politický pokyn poškodiť Ukrajinu,“ povedal novinárom na začiatku návštevy Indie. Zdôraznil, že Spojené štáty Ukrajine zámerne neodopierajú vojenskú pomoc.

Rubio zároveň informoval o 45-minútovom telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Hovorili o protiraketovej obrane proti balistickým strelám, včasnom varovaní pred ruskými útokmi a situácii okolo satelitných služieb Starlink a Starshield, ktoré je podľa Zelenského potrebné obnoviť.

Agentúra Reuters predtým informovala, že americký minister obrany Pete Hegseth zatiaľ neschválil dodanie najnovšieho balíka zbraní, ktoré spojenci z NATO nakúpili pre Ukrajinu prostredníctvom programu PURL.

Zelenskyj tiež upozornil na oneskorenie dodávok rakiet zo strany Pentagónu. Podľa skorších zistení Reuters Spojené štáty pohrozili zastavením programu, aby prinútili Kyjev ukončiť útoky na ruskú energetickú infraštruktúru. Stalo sa tak v čase, keď prezident Donald Trump oznámil energetické prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Cestujúci napadol vlakvedúcu v Martine, skončila v nemocnici

Opitý cestujúci napadol v sobotu na železničnej stanici v Martine vlakvedúcu Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK). Žena utrpela zranenia a skončila v nemocnici. Muž bez cestovného lístka odmietal vystúpiť z osobného vlaku smerujúceho do Čadce.

Podľa hovorcu ZSSK Jána Bačeka muž chytil vlakvedúcu za vlasy a násilím ju ťahal. Spôsobil jej poranenie svalu pravého stehna, žena bola v šoku a mala problémy s pohybom. Útočník mal približne tri promile alkoholu. Do príchodu polície ho zadržali ostatní cestujúci.

Išlo už o druhý podobný incident za štyri dni. V stredu 14. októbra cestujúci v Nových Zámkoch udrel vlakvedúceho päsťou do tváre a spôsobil mu tržnú ranu nad obočím.

ZSSK vlani zaznamenala 43 fyzických útokov na vlakový personál, od začiatku tohto roka ďalších 31. Konflikty vznikajú najmä pri kontrole lístkov a vylučovaní cestujúcich z prepravy.

Spoločnosť preto posilňuje bezpečnostné opatrenia. Od októbra pôsobí na piatich rizikových tratiach deväť pracovníkov bezpečnostnej služby. ZSSK plánuje zverejniť aj anonymizovaný videozáznam útoku v Martine.

(tasr, lud)

Minúta  |  

EÚ naďalej odmieta ťažbu ropy a plynu v Arktíde

Európska únia naďalej presadzuje obmedzenie ťažby ropy, uhlia a zemného plynu vrátane arktických oblastí. Vyplýva to z novej stratégie pre Arktídu, ktorú v utorok predstavili Európska komisia a šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová.

Komisia chce spolupracovať s partnermi na ochrane arktického životného prostredia a zabrániť rozvoju ložísk ropy a plynu, ktorý by ohrozoval tamojší ekosystém.

Nová stratégia však už neobsahuje niektoré ciele predchádzajúceho dokumentu z roku 2021. Únia sa vtedy chcela usilovať o presadenie medzinárodne právne záväzného zákazu rozvoja nových ložísk ropy a plynu v Arktíde a priľahlých oblastiach, ako aj o nenakupovanie produktov pochádzajúcich z týchto ložísk.

Podľa predstaviteľa EÚ zmena odráža meniacu sa situáciu v regióne a rastúce ťažkosti pri dosahovaní medzinárodnej dohody vzhľadom na postoje jednotlivých aktérov.

Nórsko pritom vyzýva Úniu, aby prestala odmietať nové vrty v Arktíde. Keďže mnohé nórske ložiská starnú, produkcia krajiny by mohla v 30. rokoch klesať, pokiaľ energetické spoločnosti neobjavia nové zásoby mimo doterajších ťažobných oblastí.

(reuters, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.