Teherán mal možnosť nasadiť šiitských militantov proti severnému Izraelu, čo viedlo Netanjahuovu vládu k tomu, že sa rozhodla pre preventívnu inváziu. Tá vyhnala z domovov takmer 1,2 milióna Libanončanov a zdevastovala celé dediny – ničenie civilnej infraštruktúry je pritom vojnovým zločinom.
Na pozadí tejto invázie, ktorú sa neúspešne pokúsili ukončiť dve prímeria medzi USA a Iránom, sa odohrali dva incidenty, ktoré zdôrazňujú zásadný rozdiel medzi Netanjahuovými slovami a reálnou túžbou libanonských kresťanov (zväčša maronitov – katolíkov).
V apríli sa stal incident, ktorý vyvolal búrku na sociálnych sieťach a tiež roztržku medzi ministrami zahraničia Izraela a Poľska. Vojak IDF v kresťanskej dedine Debbel zničil kladivom sochu Ježiša Krista, čo odsúdil Netanjahu aj šéf diplomacie Gideon Saar. Na správu však zareagoval aj jeho poľský rezortný kolega Radoslaw Sikorski, ktorý vyzval na potrestanie vojaka, čo izraelský minister označil za „nezodpovedné“.
V tej istej dedine zneuctil ďalší vojak sochu Panny Márie, ktorej do úst vložil cigaretu. Správu s fotografiou zverejnili až začiatkom mája. Po týchto dvoch incidentoch sa na platformách ako X, Instagram či Telegram vyrojili stovky až tisíce správ, ktoré poukazujú na šikanovanie izraelských kresťanov zo strany skupín napojených na osadnícke hnutie.
Najznámejšie incidenty majú na konte radikálne skupiny ako Mládež z vrchov (Hilltop Youth) či Jeruzalemská frakcia (Peleg Jerušalmi). Aj ďalšie organizácie osadníckeho hnutia sa k týmto formám náboženského nátlaku z času na čas pripájajú.
Kým sa sústredili na Palestínčanov na Západnom brehu, sionistickému establišmentu mládežníci neprekážali, argumentoval v reportáži z júla 2025 magazín Shomrim (z hebr. Strážcovia).
„Teraz, keď sa násilie obrátilo aj proti vojakom IDF, tá ‚hŕstka mladých ľudí‘ sa rozrástla a medzinárodné spoločenstvo stratilo všetku trpezlivosť – vodcovia osadníckeho hnutia sa ťažko vyrovnávajú s golemom, ktorý povstal proti svojmu stvoriteľovi,“ uviedol investigatívny portál na pozadí podpaľačského útoku Hilltopu na základňu Binjamín.
Anexia na obzore?
Aj starší reprezentanti osadníkov stupňujú svoj nátlak na okolie Izraela. Okrem líderky organizácie Nachala Daniely Weissovej – ktorá sa zviditeľnila výletnou plavbou k brehom Gazy, odkiaľ sledovali bombardovanie – stúpa aj hviezda Netanjahuovho švagra a zakladateľa skupiny na osídlenie južného Libanonu.
Brat Sary Netanjahuovej Hagai Ben-Arci sa na samozvanej prvej libanonskej konferencii zaviazal k „judaizácii“ južnej časti krajiny až po rieku Litání, ktorá od roku 2000 slúži ako hranica demilitarizovanej zóny – ktorú zase ignoruje Hizballáh.
Ako nedávno poukázal prominentný izraelský denník Haaretz, naratív o osídľovaní juhu Libanonu čoraz častejšie preberajú aj zvolení politici v Knesete či vo vláde. Ruka v ruke s týmito snahami pribúdajú aj vyjadrenia ministra obrany Jisraela Kaca, ktorý odmieta stiahnutie vojakov izraelskej armády z územia severného suseda.
Len deň pred Netanjahuovým vystúpením vo Fox News zničila izraelská armáda dedinu Bejt Lahún, v nedeľu zase bombardovala mesto Nabatíja, o ktoré bojuje s Hizballáhom od začiatku marca.
Minister Kac koncom minulého mesiaca odmietol stiahnutie IDF so slovami „nikto nám nebude hovoriť, čo máme robiť“. „Nepýtali sme si od nikoho povolenie, aby sme vstúpili do Libanonu, a nepotrebujeme povolenie, aby sme zostali v Libanone,“ vyhlásil šéf rezortu obrany v odpovedi na slová Donalda Trumpa zo samitu NATO v Ankare.
Sunnitská hrozba pre židovský štát
Americký prezident totiž v stredu na záver druhého dňa samitu Aliancie v Ankare vyhlásil, že samotní Izraelčania „sa chcú stiahnuť z Libanonu“, pričom dodal, že by to podľa neho „bol dobrý nápad“. Už koncom júna pritom predostrel Tel Avivu možnosť, že by proti Hizballáhu zasiahol sýrsky vodca Ahmad Šará.
V priebehu štvrtka sa Trump stretol so Šarom, aby prediskutovali vyškrtnutie Damasku zo zoznamu sponzorov terorizmu. Na možnosť nasadenia sunnitských extrémistov, ktorí v decembri 2024 zvrhli prezidenta Bašára Asada, však šéf Bieleho domu reagoval vyhýbavo.
Oveľa tvrdšie reagovali izraelskí predstavitelia na správy o Turecku, ktorého prezident Recep Tayyip Erdogan zaznamenal na stretnutí Aliancie zásadné strategické víťazstvo. Trump totiž súhlasil s odvolaním sankcií za nákupy ruských protivzdušných systémov S-400 Tureckom a povolil aj predaj stíhačiek F-35 tamojšiemu letectvu.
Kým Netanjahu vyzýval Trumpa, aby nezmenil svoj názor na sankcie voči Ankare – ktorá sa začiatkom mája stala neoficiálnym hlavným sponzorom palestínskeho hnutia Hamas –, jeho minister financií Bezalel Smotrič otvorene hovoril o zákulisných hrách.
Vo štvrtkovom rozhovore pre denník Jediot Aharonot (na webe ako Ynet News) potomok radikálnych osadníkov z anektovaných Golanských výšin prezradil, že Tel Aviv viedol za zatvorenými dverami rokovania s americkými predstaviteľmi a „veľmi tvrdo pracoval otvorene aj v zákulisí“, aby túto transakciu zablokoval.
„Erdoganovi nesmie byť umožnený prístup k zbraniam, ktoré by zmenili pravidlá hry,“ vyhlásil minister financií s tým, že turecký líder „je veľmi nebezpečný človek“ a „Turecko vo svojom súčasnom nastavení predstavuje pre Izrael veľmi významnú hrozbu“.
Portál Türkiye Today pripomenul, že okrem Izraela vyslovilo obavy aj Grécko, ktoré už od vstupu do NATO posilňuje námornú a vzdušnú zložku svojich ozbrojených síl fakticky proti Turecku. Vyhlásenia vlády Kyriakosa Mitsotakisa však Erdogan odmietol ako neopodstatnené.
Takže kým v stredu definitívne padlo memorandum o porozumení medzi Spojenými štátmi a Iránom a IDF takmer okamžite obnovili útoky na výšinu Alí at-Tahír blízko Nabatíje, izraelská vláda sa pripravuje na potenciálny konflikt s Tureckom. „Nevylučujeme žiadny scenár,“ uzavrel svoje vystúpenie Smotrič.
