Niektorí akademici v USA majú dosť cenzúry a strachu. Zakladajú preto vlastnú univerzitu

Vysoké školstvo v Spojených štátoch je na tom zle, tvrdí bývalý prezident Vysokej školy sv. Jána v meste Annapolis Pano Kanelos. Rozhodol sa preto spolu s ďalšími akademikmi založiť vlastnú univerzitu, ktorá sa skutočne bude zaoberať hľadaním pravdy.

„Existuje obrovská priepasť medzi sľubmi a skutočnosťou vo vyššom vzdelávaní. Heslo Yalovej univerzity je Lux et veritas, svetlo a pravda. Harvard hlási: Veritas. Mladí muži a ženy na Stanforde počúvajú Die Luft der Freiheit weht, teda vanie vánok slobody,“ poznamenáva vo svojom texte Kanelos.

Ako však ukazuje dianie posledného desaťročia za veľkou mlákou, tieto heslá nie sú v súčasnosti ničím viac ako peknými vznešenými slovami. Podľa bývalého riaditeľa sa už mnoho vzdelávacích inštitúcií nevenuje skutočnému hľadaniu pravdy.

Myšlienkové zločiny netolerujeme

Ako opakovane informoval aj Štandard, americké vysoké školstvo v niektorých ohľadoch začína pripomínať Kocúrkovo. Napríklad Wisconsinská univerzita dala z priestoru školy odstrániť obrovský balvan, pretože ho pred sto rokmi nazvali menom, ktoré je dnes rasistické.

Utečenka zo Severnej Kórey Jon-mi Paková svoje štúdium na New Yorskej univerzite ohodnotila slovami, že ani KĽDR „nie je taká šialená“. Kultúra rušenia (cancel culture) a progresívna agenda infikovala vzdelávacie inštitúcie natoľko, že univerzita v meste Buffalo vyšetrovala učiteľku na polovičný úväzok za jej vetu „mám dosť rozpravy o BLM“.

Prieskum z júna tohto roku zasa ukázal, že liberálni študenti amerických univerzít sú náchylnejší súhlasiť s rušením ľudí či textov, ktoré sa im nepáčia. Rovnako by nadpriemerne nahlasovali učiteľov za „urážlivé“ poznámky.

Kanelos spomína aj ďalšie skutočnosti z reálií amerických univerzít. Takmer štvrtina tamojších akademikov na humanitných odboroch podporuje vyhadzovanie kolegov, ktorí vyjadria iný ako mainstreamový názor na imigráciu či rodovú rovnosť. Podobných prípadov je mnoho.

Očakáva odpor

„Realita je taká, že mnohé univerzity už nemajú dôvod vytvárať prostredie, v ktorom je intelektuálny disent chránený, a kde sú obľúbené názory vystavené konštruktívnej kritike,“ píše Kanelos, podľa ktorého sa Spojené štáty v oblasti vysokého školstva dostávajú na križovatku dejín.

Nechce však čakať, kým sa jeho obavy naplnia. Rozhodol sa preto so skupinou ďalších akademikov, novinárov a bývalých riaditeľov vysokých škôl založiť Univerzitu v Austine, ktorá má vrátiť skutočný význam heslám ako svetlo či pravda.

„Naše pozadie a skúsenosti sú rôznorodé, naše politické názory sa líšia. Čo nás však spája, je nespokojnosť so stavom modernej akademickej pôdy a vedomie, že nemôžeme čakať na príchod kavalérie. My musíme byť tá jazda,“ dodáva bývalý riaditeľ.

Podľa svojich slov však Kalenos očakáva značný odpor voči projektu. Od aktivistov a organizácií, ktoré podporujú súčasný stav. Či od študentov a rodičov, ktorí doslova vyžadujú obmedzovanie akademických slobôd. „Vítame ich nesúhlas a budeme ho považovať za potvrdenie platnosti [našich názorov, pozn. red.].“