Preskočiť na obsah
  |  

Vatikán: Choroba ukázala pápežovu smrteľnosť

Diagnóza rakoviny pľúc a následná operácia pápeža Leva XIV. ovplyvnili aj to, ako katolíci vnímajú jeho zdravie aj pontifikát. V utorok to v Ríme povedal šéf vatikánskej diplomacie, arcibiskup Paul Gallagher.

Niektorí veriaci podľa neho vzhľadom na pápežov pomerne mladý vek a fyzickú kondíciu považovali Leva za „Supermana“. Ochorenie ukázalo, že je „smrteľník ako my ostatní“.

Sedemdesiatjedenročnému pápežovi 13. októbra odstránili časť jedného pľúcneho laloka. Podľa lekárov bol nádor lokalizovaný, nerozšíril sa a ďalšia liečba nebude potrebná.

Gallagher sa vyjadril aj k prímeriu medzi Ruskom a Ukrajinou, ktoré má umožniť prísun pomoci do Ruskom kontrolovaného mesta Olešky. Hoci Lev XIV. nedávno hovoril s Vladimirom Putinom aj Volodymyrom Zelenským, arcibiskup si nemyslí, že Vatikán pomáhal dohodu sprostredkovať.

Priznal tiež nedostatky dohody s Čínou o menovaní katolíckych biskupov. Dokument podpísaný v roku 2018 dáva čínskym predstaviteľom určitý vplyv na výber biskupov, ktorých pápež v krajine vymenúva.

Dialóg podľa Gallaghera nie je jednoduchý a nedokonalosti dohody sú zjavné. Vatikán je však odhodlaný v rozhovoroch pokračovať.

(reuters, bak)

  |  

Rakety Patriot už nebudú musieť ísť na servis do USA

V Poľsku vznikne centrum údržby záchytných rakiet systému Patriot od spoločnosti Lockheed Martin. Pôjde o jediné takéto pracovisko mimo Spojených štátov, oznámila v utorok námestníčka ministra obrany Magdalena Sobkowiaková-Czarnecká.

O investíciu sa okrem Poľska uchádzali aj Nemecko, Holandsko a Nórsko. „Tento úspech nebol samozrejmosťou,“ napísala na sociálnej sieti X.

Hodnotu projektu následne pred novinármi vyčíslila na približne jednu miliardu zlotých, teda 253 miliónov dolárov. Sprevádzkovanie centra má trvať približne rok.

Európske pracovisko umožní rýchlejšiu údržbu rakiet, ktoré doteraz museli posielať do USA.

Vojny na Ukrajine a Blízkom východe zaťažili zásoby protilietadlových záchytných striel a spôsobili oneskorenia dodávok. Krajiny preto hľadajú možnosti údržby aj výroby bližšie k svojmu územiu.

(reuters, bak)

  |  

Kanada chce umožniť súhlas s eutanáziou vopred

Kanadská vláda v utorok predloží návrh zákona, ktorý by ľuďom umožnil vopred požiadať o eutanáziu pre prípad, že neskôr stratia duševnú spôsobilosť rozhodovať o nej.

Podľa ministra spravodlivosti Seana Frasera má legislatíva rešpektovať vôľu dospelých, ktorým diagnostikujú nevyliečiteľnú chorobu schopnú pripraviť ich o túto schopnosť. Pri zavádzaní pravidiel chce vláda spolupracovať s provinciami a teritóriami. Sľubuje prísne záruky dobrovoľnosti a ochrany pred vonkajším nátlakom.

Predbežná žiadosť nebude znamenať automatické vykonanie eutanázie. V čase jej uskutočnenia bude musieť človek prežívať „neznesiteľné utrpenie“. Návrh počíta aj s novými ochrannými opatreniami.

Kanada legalizovala eutanáziu v roku 2016 pre smrteľne chorých. V roku 2021 ju sprístupnila aj ľuďom s nevyliečiteľnými ochoreniami, ktoré nemusia viesť k smrti.

Ak parlament zákon schváli, o umožnení predbežných žiadostí rozhodnú jednotlivé provincie a teritóriá. Quebec ich už povoľuje, podobne ako Holandsko, Belgicko či Španielsko.

(reuters, bak)

  |  

Fico s Babišom odhalili v Prahe sochu česko-slovenského priateľstva

Premiér Robert Fico spolu s českým premiérom Andrejom Babišom v utorok v záhrade Úradu vlády ČR odhalili sochu česko-slovenského priateľstva. Považujú to za potvrdenie nadštandardných vzájomných vzťahov krajín.

Krajiny podľa predsedu vlády SR čelia náročným časom. V tejto súvislosti spomenul napríklad ropnú krízu či vojnové hrozby. „Chcem oceniť, že v týchto náročných časoch sa ukazuje spolupráca medzi ČR a SR možno ako ešte dôležitejšia než kedykoľvek predtým,“ zdôraznil.

Bronzová socha s názvom Medzi nami má podobu ČR a SR, ktoré si podávajú ruky, a je umiestnená na žulovom podstavci. Autorom diela je akademický sochár Vladimír Durbák. Socha podľa Fica ukazuje dve samostatné krajiny, ktoré však k sebe majú stále blízko. Českému úradu vlády ju darovalo slovenské veľvyslanectvo.

Politici sochu odhalili deň pred 108. výročím vzniku Československa. V Česku sa budú počas štátneho sviatku konať rôzne podujatia, verejnosti budú sprístupnené sídla úradu vlády, Senátu a mnohých ministerstiev.

Česká a slovenská vláda po nástupe Babišovho kabinetu obnovili spoločné zasadnutia vlád, ktoré prerušila vláda Petra Fialu pre odlišný postoj krajín v zahraničnej politike, najmä v súvislosti s konfliktom na Ukrajine. Babiš za to Fialu opakovane kritizoval a tvrdil, že medzi Českom a Slovenskom spôsobil ochladenie vzťahov. Najbližšie sa vlády spoločne zídu o dva týždne v Bratislave.

(bak, tasr)

  |  

Izrael: Volebná účasť je najvyššia v histórii

V prvých parlamentných voľbách od útokov Hamasu zo 7. októbra 2023 hlasovalo počas úvodných deviatich hodín 55,7 percenta oprávnených voličov. Podľa ústrednej volebnej komisie ide o rekord v tejto fáze dňa.

Hlasovanie sprevádza spor o zodpovednosť premiéra Benjamina Netanjahua za bezpečnostné zlyhania a následné vojny v Gaze, Libanone a Iráne. Jeho hlavný súper Gadi Eizenkot chce zostaviť vládu s podporou strán od pravice po ľavicu. Prieskumy naznačujú tesný súboj bez jasnej cesty k väčšine.

Rozhodujúce môžu byť hlasy arabskej menšiny. Eizenkot však partnerstvo s arabskými stranami odmieta.

Netanjahu vyzval podporovateľov, aby vyvážili vysokú účasť Arabov. Arabskí politici označili jeho taktiku za rasistickú a podnecujúcu k nenávisti.

Opozícia sľubuje celoštátne vyšetrovanie útokov zo 7. októbra, ktorému sa vláda bránila. Eizenkot tiež prisľúbil zničiť alebo rozložiť vojenskú a vládnu moc Hamasu do 18 mesiacov od vytvorenia kabinetu.

Netanjahu sa v kampani opieral o podporu amerického prezidenta Donalda Trumpa. Ak nikto nezostaví koalíciu, môže zostať dočasným premiérom až do ďalších volieb.

(reuters, bak)

  |  

Lavrov očakáva vyostrenie informačnej vojny

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v utorok vyhlásil, že informačná vojna okolo Ukrajiny bude pokračovať a pravdepodobne sa vyostrí. Informovala o tom agentúra Interfax.

Šéf diplomacie komentoval aj telefonát prezidenta Vladimira Putina s lídrami Fínska a Nórska, ktorý sa uskutočnil v ten istý deň. Severskí predstavitelia podľa neho v otázke konfliktu neponúkli nič nové. Európske krajiny sa podľa Lavrova iba usilujú získať úlohu v rokovacom procese.

(reuters, bak)