Preskočiť na obsah
  |  

Agent FBI priznal obavy z politického vyšetrovania Bidena

Špeciálny agent FBI Bryan Witt v utorok na súdnom pojednávaní priznal, že mal vážne obavy, že vyšetrovanie dvoch bývalých popredných funkcionárov kontrarozviedky bude vnímané ako politicky motivované.

Kauza sa týka Nikki Florisovej a Bradleyho Benavidesa, ktorí čelia obvineniam z klamstva pred výborom Kongresu v súvislosti s kauzami okolo Huntera Bidena.

Witt potvrdil, že preverovanie začali v júli len deň po televíznom prejave prezidenta Donalda Trumpa a na priamy pokyn nového riaditeľa FBI Kasha Patela. Dodal tiež, že mnohí kolegovia v kancelárii vnímali konanie ako účelový hon.

Priebeh pojednávania priniesol aj nezvyčajne ostrú reakciu federálneho sudcu Ziu Faruquiho. Sudca otvorene skritizoval prokuratúru za to, že v utorok nadránom podala nové obvinenie z marenia spravodlivosti bez predchádzajúceho súhlasu súdu. Faruqui tento postup označil za bezprecedentný.

Neštandardné kroky žalobcov podľa súdu dodávajú dôveryhodnosť argumentom obhajoby, podľa ktorých ide o vykonštruovaný proces s cieľom presadiť politický naratív vlády.

(reuters, max)

  |  

Účet USA za iránsky konflikt presiahol odhady o štvrtinu

Americká armáda vynaložila na vedenie vojny v Iráne už viac ako 47 miliárd dolárov, čo predstavuje niečo viac ako 25-percentný nárast oproti júlovým odhadom Pentagónu. Vyplýva to z neverejných údajov ministerstva obrany, ktoré získala agentúra Reuters.

Len náklady na doplnenie munície presahujú 29 miliárd dolárov a výmena zničenej techniky vrátane bezpilotných lietadiel a platforiem si vyžiada ďalších viac ako šesť miliárd dolárov.

Celkové čísla navyše nezahŕňajú očakávané masívne výdavky na opravu amerických základní zasiahnutých iránskymi odvetnými útokmi.

Rastúci finančný účet a dosahy konfliktu na globálne ceny energií zvyšujú tlak na administratívu prezidenta Donalda Trumpa a ohrozujú pozíciu Republikánov pred kľúčovými voľbami do Kongresu, ktoré sa konajú 3. novembra.

Aj keď pôvodný plán po februárovom začiatku počítal s rýchlou operáciou, aprílové prímerie umožnilo Teheránu obnoviť kľúčové zbraňové kapacity v podzemných komplexoch. Washington následne uvalil na Irán námornú blokádu, pričom armádne velenie nevylučuje po voľbách opätovné obnovenie intenzívnych bojových operácií.

(reuters, max)

  |  

NMH zastavilo distribúciu knihy Banáša o Lasicovi

Generálny riaditeľ vydavateľstva News and Media Holding (NMH) Michal Teplica oznámil na webe Mediálne pozastavenie distribúcie a propagácie knihy rozhovorov Jozefa Banáša so zosnulým Milanom Lasicom, ktorá vyšla ako príloha týždenníka Plus 7 DNÍ.

„Každé rozhodnutie prijímame v konkrétnom čase a na základe informácií, ktoré máme v danom okamihu k dispozícii. Až neskôr sa môže ukázať, že niektoré podstatné skutočnosti sme nepoznali a že ich znalosť by naše rozhodnutie mohla zásadne ovplyvniť,“ ozrejmil s dôvetkom, že hoci poznali napäté vzťahy medzi Banášom a Magdou Vášáryovou, o vážnom konflikte priamo s Lasicom vedomosť nemali.

Vedenie NMH priznalo, že o dvoch zásadných skutočnostiach sa dozvedelo až po vydaní publikácie. Prvou bol písomný prísľub Banáša rodine, že rozhovory z Viedne z roku 1991 nezverejní, pričom autor medzičasom sám priznal jeho vedomé porušenie.

Druhou okolnosťou bola korešpondencia z roku 1992, ktorú zverejnila dcéra Hana Lasicová a v ktorej sa Lasica ohradzoval voči Banášovmu vyhrážaniu po jeho odchode z diplomacie pre evidenciu v ŠtB.

Cieľom vydavateľa bolo podľa Teplicu sprístupniť Lasicove myšlienky. Odmietol úmysel poškodiť pamiatku umelca či ublížiť pozostalým.

Na aféru už predtým zareagovalo aj vydavateľstvo Ikar, ktoré s Banášom s okamžitou platnosťou a definitívne ukončilo spoluprácu a zastavilo prípravu i dotlače všetkých jeho diel.

(max)

  |  

Vojsko Ukrajiny prekvapilo Rusov postupom cez plynovody

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok oznámil, že ozbrojené sily znovu získali kontrolu nad časťou územia vďaka sérii cielených ofenzív. Medzi nimi vyzdvihol doteraz utajovanú operáciu „Veles“ pri Kupjansku v Charkovskej oblasti, kde vojaci využili sieť podzemných plynovodov.

Zelenskyj spresnil, že ruské sily sa pôvodne pokúsili preniknúť touto trasou za ukrajinské línie, no obrancovia ich taktiku obrátili a podzemnú infraštruktúru úspešne použili proti okupantom.

Hlava štátu označila súčasné postavenie armády za najpevnejšie za posledné obdobie vojny, pričom vyzdvihla aj operáciu „Vivaldi“ na severe. V rámci nej ukrajinský 3. armádny zbor vyčistil 75 štvorcových kilometrov od infiltračných skupín a oslobodil ďalších desať štvorcových kilometrov severne od obrannej línie miest Sloviansk a Kramatorsk.

Kým Moskva prostredníctvom náčelníka generálneho štábu Valerija Gerasimova naďalej deklaruje celoplošný postup a dobytie desiatok osád, Kyjev tieto tvrdenia odmieta a pripravuje ďalšie posilnenie pozícií vďaka očakávaným dodávkam západnej protivzdušnej obrany.

(reuters, max)

  |  

Izraelské voľby priniesli pat, prieskumy veštia tesný výsledok

Utorkové parlamentné voľby v Izraeli priniesli podľa povolebných prieskumov politický pat. Žiadny z dvoch hlavných táborov nezískal v 120-člennom Knesete potrebnú väčšinu 61 kresiel.

Projekcie staníc Kan 11 a Channel 13 prisúdili bloku Benjamina Netanjahua i opozícii zhodne po 51 mandátov, zatiaľ čo Channel 12 nameral premiérovmu pravicovému zoskupeniu tesný pomer 52 ku 49.

Napriek chýbajúcej väčšine Netanjahu vyzval na sformovanie „silnej, pravicovej národnej vlády“ a poukázal na možnosť koordinovaného postupu s Donaldom Trumpom proti Iránu.

Jeho hlavný rival Gadi Eisenkot, líder strany Jašar a bývalý náčelník armády, vyhlásil, že voliči Netanjahua definitívne odmietli, a vyzval ho na odchod z politiky.

Volebná účasť vystúpila na rekordných 77,7 percenta, k čomu prispela aj masívna mobilizácia arabských voličov. Práve arabské formácie držia jazýček na váhe, no Eisenkot s nimi priamu koalíciu odmieta.

(reuters, max)

  |  

Heker útočí na systémy americkej volebnej komisie

Americká Federálna volebná komisia dočasne vypla svoje služby dostupné cez internet pre pokus hekera preniknúť do jej systémov. Vyplýva to z e-mailu, do ktorého nahliadla agentúra Reuters.

Komisia vo vyhlásení potvrdila, že jej systém elektronického podávania dokumentov je mimo prevádzky a technici pracujú na obnovení služby. Ďalšie podrobnosti odmietla komentovať.

Podľa oznámenia na stránke sledujúcej dostupnosť služieb výpadok trvá od pondelka približne od 22.00 h východoamerického času, teda od utorka 2.00 h svetového času.

(reuters, bak)