Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Mládež v Európe odmieta niesť bremeno dôchodkov

Európou sa šíri mohutná vlna protestov vedenej generáciou Z – mladými ľuďmi narodenými po roku 1997. Zatiaľ čo vo Francúzsku a Taliansku sprevádzajú nepokoje strety s políciou, horiace barikády a rabovanie obchodov, v Srbsku dvojročný tlak študentov vyvrcholil volebnou porážkou dlhoročného autoritárskeho prezidenta Aleksandara Vučića.

Demonštrácie zasiahli aj Belgicko, Nemecko a Albánsko. Protestujúcich spája frustrácia z dezolátneho stavu škôl, nedostupného bývania, korupcie a pocitu, že politická elita ignoruje ich vyhliadky na dôstojný život.

Krízu prehlbuje aj generačná nerovnosť a nepriaznivý demografický vývoj. V EÚ čelí riziku chudoby až 26,3 percenta mladých dospelých vo veku 18 až 24 rokov, čo je najvyšší podiel spomedzi všetkých vekových kategórií.

Študenti zároveň kritizujú rozpočtovú nerovnováhu: napríklad vo Francúzsku verejné dôchodky odčerpávajú 14 percent HDP (v Taliansku až 16 percent) a seniori nad 60 rokov vlastnia 60 percent národného bohatstva, zatiaľ čo výdavky na vzdelávanie dlhodobo klesajú.

(reuters, max)

Minúta  |  

Brusel tlačí na G7, aby zaplátali dieru v rozpočte Ukrajiny

Európska únia vyvíja intenzívny diplomatický tlak na partnerov zo skupiny G7, aby v budúcom roku výrazne zvýšili finančnú pomoc Ukrajine a nahradili očakávaný prepad príspevkov z krajín mimo EÚ.

Podľa internej analýzy Európskej komisie, na ktorú upozornil Financial Times, klesnú doterajšie prísľuby mimoeurópskych spojencov z tohtoročných 19 miliárd eur na štyri miliardy v roku 2027.

Štáty G7, ako sú USA, Británia, Kanada a Japonsko, majú spoločne poskytnúť len jednu miliardu eur, najmä po tom, čo americký prezident Donald Trump zastavil priame financovanie.

Kyjev pritom čelí rozpočtovému deficitu vo výške 70 miliárd eur a aliancii NATO chýba 13 miliárd na naplnenie tohtoročných vojenských záväzkov. Keďže Únia a jej členovia v súčasnosti pokrývajú až 80 percent sľúbenej pomoci na budúci rok, Brusel varuje, že sám celú záťaž neuniesie.

Komisia preto pripravuje krízové scenáre vrátane spoločnej emisie dlhopisov a apeluje na Londýn, Ottawu aj Tokio, aby svoje príspevky zohľadnili v pripravovaných štátnych rozpočtoch.

Britský minister financií John Healey potvrdil zámer zvýšiť podporu, pričom zdôraznil, že budúcnosť Ukrajiny priamo určuje budúcnosť európskej bezpečnosti.

(max)

Minúta  |  

Agent FBI priznal obavy z politického vyšetrovania Bidena

Špeciálny agent FBI Bryan Witt v utorok na súdnom pojednávaní priznal, že mal vážne obavy, že vyšetrovanie dvoch bývalých popredných funkcionárov kontrarozviedky bude vnímané ako politicky motivované.

Kauza sa týka Nikki Florisovej a Bradleyho Benavidesa, ktorí čelia obvineniam z klamstva pred výborom Kongresu v súvislosti s kauzami okolo Huntera Bidena.

Witt potvrdil, že preverovanie začali v júli len deň po televíznom prejave prezidenta Donalda Trumpa a na priamy pokyn nového riaditeľa FBI Kasha Patela. Dodal tiež, že mnohí kolegovia v kancelárii vnímali konanie ako účelový hon.

Priebeh pojednávania priniesol aj nezvyčajne ostrú reakciu federálneho sudcu Ziu Faruquiho. Sudca otvorene skritizoval prokuratúru za to, že v utorok nadránom podala nové obvinenie z marenia spravodlivosti bez predchádzajúceho súhlasu súdu. Faruqui tento postup označil za bezprecedentný.

Neštandardné kroky žalobcov podľa súdu dodávajú dôveryhodnosť argumentom obhajoby, podľa ktorých ide o vykonštruovaný proces s cieľom presadiť politický naratív vlády.

(reuters, max)

Minúta  |  

Účet USA za iránsky konflikt presiahol odhady o štvrtinu

Americká armáda vynaložila na vedenie vojny v Iráne už viac ako 47 miliárd dolárov, čo predstavuje niečo viac ako 25-percentný nárast oproti júlovým odhadom Pentagónu. Vyplýva to z neverejných údajov ministerstva obrany, ktoré získala agentúra Reuters.

Len náklady na doplnenie munície presahujú 29 miliárd dolárov a výmena zničenej techniky vrátane bezpilotných lietadiel a platforiem si vyžiada ďalších viac ako šesť miliárd dolárov.

Celkové čísla navyše nezahŕňajú očakávané masívne výdavky na opravu amerických základní zasiahnutých iránskymi odvetnými útokmi.

Rastúci finančný účet a dosahy konfliktu na globálne ceny energií zvyšujú tlak na administratívu prezidenta Donalda Trumpa a ohrozujú pozíciu Republikánov pred kľúčovými voľbami do Kongresu, ktoré sa konajú 3. novembra.

Aj keď pôvodný plán po februárovom začiatku počítal s rýchlou operáciou, aprílové prímerie umožnilo Teheránu obnoviť kľúčové zbraňové kapacity v podzemných komplexoch. Washington následne uvalil na Irán námornú blokádu, pričom armádne velenie nevylučuje po voľbách opätovné obnovenie intenzívnych bojových operácií.

(reuters, max)

Minúta  |  

NMH zastavilo distribúciu knihy Banáša o Lasicovi

Generálny riaditeľ vydavateľstva News and Media Holding (NMH) Michal Teplica oznámil na webe Mediálne pozastavenie distribúcie a propagácie knihy rozhovorov Jozefa Banáša so zosnulým Milanom Lasicom, ktorá vyšla ako príloha týždenníka Plus 7 DNÍ.

„Každé rozhodnutie prijímame v konkrétnom čase a na základe informácií, ktoré máme v danom okamihu k dispozícii. Až neskôr sa môže ukázať, že niektoré podstatné skutočnosti sme nepoznali a že ich znalosť by naše rozhodnutie mohla zásadne ovplyvniť,“ ozrejmil s dôvetkom, že hoci poznali napäté vzťahy medzi Banášom a Magdou Vášáryovou, o vážnom konflikte priamo s Lasicom vedomosť nemali.

Vedenie NMH priznalo, že o dvoch zásadných skutočnostiach sa dozvedelo až po vydaní publikácie. Prvou bol písomný prísľub Banáša rodine, že rozhovory z Viedne z roku 1991 nezverejní, pričom autor medzičasom sám priznal jeho vedomé porušenie.

Druhou okolnosťou bola korešpondencia z roku 1992, ktorú zverejnila dcéra Hana Lasicová a v ktorej sa Lasica ohradzoval voči Banášovmu vyhrážaniu po jeho odchode z diplomacie pre evidenciu v ŠtB.

Cieľom vydavateľa bolo podľa Teplicu sprístupniť Lasicove myšlienky. Odmietol úmysel poškodiť pamiatku umelca či ublížiť pozostalým.

Na aféru už predtým zareagovalo aj vydavateľstvo Ikar, ktoré s Banášom s okamžitou platnosťou a definitívne ukončilo spoluprácu a zastavilo prípravu i dotlače všetkých jeho diel.

(max)

Minúta  |  

Vojsko Ukrajiny prekvapilo Rusov postupom cez plynovody

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok oznámil, že ozbrojené sily znovu získali kontrolu nad časťou územia vďaka sérii cielených ofenzív. Medzi nimi vyzdvihol doteraz utajovanú operáciu „Veles“ pri Kupjansku v Charkovskej oblasti, kde vojaci využili sieť podzemných plynovodov.

Zelenskyj spresnil, že ruské sily sa pôvodne pokúsili preniknúť touto trasou za ukrajinské línie, no obrancovia ich taktiku obrátili a podzemnú infraštruktúru úspešne použili proti okupantom.

Hlava štátu označila súčasné postavenie armády za najpevnejšie za posledné obdobie vojny, pričom vyzdvihla aj operáciu „Vivaldi“ na severe. V rámci nej ukrajinský 3. armádny zbor vyčistil 75 štvorcových kilometrov od infiltračných skupín a oslobodil ďalších desať štvorcových kilometrov severne od obrannej línie miest Sloviansk a Kramatorsk.

Kým Moskva prostredníctvom náčelníka generálneho štábu Valerija Gerasimova naďalej deklaruje celoplošný postup a dobytie desiatok osád, Kyjev tieto tvrdenia odmieta a pripravuje ďalšie posilnenie pozícií vďaka očakávaným dodávkam západnej protivzdušnej obrany.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.