Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Odborári žiadajú záchytky aj ochranu nemocníc pred agresormi

Lekárske odborové združenie a Odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek vyzývajú na obnovenie záchytných izieb, posilnenie bezpečnostných služieb a dodržiavanie personálnych normatívov. Upozorňujú, že agresivita voči zdravotníkom rastie.

Podľa predsedu lekárskych odborárov Petra Visolajského sú služby na urgentoch a počas nocí čoraz rizikovejšie. Zdravotníci čelia aj fyzickým útokom so zbraňami.

Záchytné izby pre ľudí pod vplyvom alkoholu či návykových látok by podľa neho odbremenili nemocnice a ušetrili peniaze. Pobyt by hradili samotní pacienti. Žiada tiež dostupnosť bezpečnostnej služby do niekoľkých minút aspoň v každom pavilóne. Kurzy sebaobrany pre zdravotníkov obe organizácie označili za absurdné.

Predsedníčka sesterských odborov Monika Kavecká upozornila, že sestra býva v noci sama na celom oddelení. Pri napadnutí sú tak ohrození aj pacienti. Nemocnice podľa nej musia dôsledne dodržiavať personálne normatívy.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško prisľúbil konkrétne riešenia v spolupráci s políciou a rezortom vnútra. Ministerstvá v pondelok podpísali memorandum o koordinácii postupov, čoskoro majú predstaviť minimálne bezpečnostné štandardy nemocníc.

V októbri napadli v Bratislave sestru na Kramároch a dvoch zamestnancov urgentu v Ružinove. Obaja útočníci sú vyšetrovaní väzobne.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Meloniová sa ostro ohradila proti prepusteniu obvineného

Talianska premiérka Giorgia Meloniová označila za „hanebné“ rozhodnutie milánskej sudkyne prepustiť Youssefa Sihera, ktorého polícia obvinila z pomoci pri organizovaní násilných protestov.

Tridsaťročného talianskeho novinára na voľnej nohe a absolventa geopolitiky marockého pôvodu zadržali 24. októbra pre podnecovanie na trestnú činnosť s údajnými teroristickými zámermi. Siher akékoľvek protiprávne konanie odmieta.

Podľa sudkyne Tiziany Landoniovej neexistujú závažné dôvody domnievať sa, že spáchal pripisované skutky, ani riziko úteku. Vyšetrovanie podľa nej vykazovalo zásadné nedostatky.

Polícia označila Sihera za správcu telegramovej skupiny Hnutie 17. októbra. Vyšetrovatelia mu pripisovali zverejňovanie „podvratného obsahu“ a výziev na zhromaždenie s cieľom narúšať verejný poriadok. Podľa sudkyne však tieto príspevky napísali iní členovia a Siher násilné konanie nepodnecoval ani nepodporoval.

Meloniová rozhodnutie označila za neprijateľné poníženie práce polície a vyšetrovateľov. Prokurátori bezprostredne nereagovali.

Obžaloba sa opierala aj o nový trestný čin zavedený októbrovým bezpečnostným dekrétom vlády. Organizátorom skupín, ktoré pri demonštráciách ohrozujú verejnú bezpečnosť alebo spôsobujú škody, hrozí štyri až 12 rokov väzenia.

Zadržanie vyvolalo obavy právnikov. Kritici namietali aj proti medializácii, pri ktorej niektoré noviny vykresľovali Sihera ako vinného.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Rokovania o Ukrajine budú bez Európanov, tvrdí Kremeľ

Európski predstavitelia sa nezúčastnia na ďalšom kole rokovaní Ruska, Spojených štátov a Ukrajiny o urovnaní konfliktu. Podľa agentúry Interfax to povedal zahraničnopolitický poradca Kremľa Jurij Ušakov.

Možná účasť európskych krajín sa podľa neho nerozoberala ani počas utorkového telefonátu ruského prezidenta Vladimira Putina s fínskym prezidentom Alexandrom Stubbom a nórskym premiérom Jonasom Gahrom Størem.

Rozhovory by sa mali uskutočniť budúci mesiac v Abú Zabí. Konkrétny termín však podľa Ušakova zatiaľ dohodnutý nebol.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Británia zvýši jednu z najvyšších minimálnych miezd

Británia opäť zvýši minimálnu mzdu, ktorá už dnes patrí v pomere k bežným zárobkom medzi najvyššie vo vyspelých ekonomikách. Od roku 2020 vzrástla približne o polovicu a najnovšie sa zvýši o ďalších 3,9 percenta. Zmena sa dotkne približne 2,3 milióna pracovníkov s najnižšími príjmami.

Minister financií John Healey v stredu oznámil, že zamestnancom vo veku od 21 rokov sa minimálna hodinová mzda zvýši z 12,71 na 13,21 libry, teda v prepočte približne z 15,19 na 15,77 eura. Mladším pracovníkom vo veku 18 až 20 rokov stúpne z 10,85 na 11,27 libry, čo predstavuje približne 12,96 až 13,46 eura za hodinu.

Rast minimálnej mzdy však vyvoláva obavy zamestnávateľov, najmä v maloobchode a pohostinstve. Firmy upozorňujú na rastúce mzdové náklady a sociálne odvody. Hoci rozsiahle prepúšťanie sa zatiaľ jednoznačne nepreukázalo, niektorí analytici spájajú predchádzajúce zvýšenia minimálnej mzdy mladých pracovníkov s rastom ich nezamestnanosti.

Labouristická vláda pôvodne sľubovala odstrániť nižšiu sadzbu pre mladých ako diskriminačnú. Neskôr však umožnila poradnej komisii viac prihliadať na vývoj zamestnanosti.

Britské mzdy bez bonusov za tri mesiace do augusta medziročne vzrástli o 3,7 percenta, zatiaľ čo septembrová inflácia dosiahla 3,5 percenta.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Komora žiada vyššiu právnu ochranu pracovníkov SBS

Slovenská komora súkromnej bezpečnosti (SKSB) podporuje memorandum ministerstiev vnútra a zdravotníctva o ochrane zdravotníkov, zároveň však požaduje silnejšiu zákonnú ochranu pracovníkov súkromných bezpečnostných služieb (SBS).

Komora oceňuje plánovanú koordináciu s políciou a rýchlejšiu výmenu informácií. Upozorňuje však, že pri agresívnych pacientoch často zasahujú ako prví práve pracovníci SBS. Útoky na nich by preto podľa komory mali posudzovať rovnako prísne ako útoky na verejných činiteľov či zdravotníkov.

SKSB chce s ministerstvom vnútra rokovať o posilnení kompetencií a právnej ochrany zamestnancov SBS v rizikových prevádzkach.

Ponúka tiež pomoc pri vyhodnocovaní bezpečnostných rizík v nemocniciach a nastavovaní strážnej služby na urgentných príjmoch. Zapájať sa chce aj do inštalácie núdzových tlačidiel, kamerových systémov a školení zameraných na zvládanie agresívneho správania.

Komora zároveň upozorňuje, že kvalitná ochrana si vyžaduje primerané financovanie a odborne pripravený personál.

Memorandum podpísali rezorty vnútra a zdravotníctva v reakcii na nedávne útoky na zdravotníkov v Bratislave. Jeho cieľom je zlepšiť koordináciu postupov pri ich ochrane.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Vučić avizuje návrat k moci, radiť sa bude aj s Orbánom

Viktor Orbán sa v najbližších dňoch stretne v Belehrade s bývalým srbským prezidentom Aleksandarom Vučićom, aby spoločne koordinovali stratégiu na jeho politický návrat. Bývalý maďarský premiér patril medzi prvých zahraničných lídrov, ktorí Vučićovi telefonovali po neúspechu v predčasných parlamentných voľbách, píše Index.

Okrem Orbána bol v kontakte aj s Emmanuelom Macronom, Giorgiou Meloniovou či Antóniom Costom. Vučićova Srbská pokroková strana stratila po štrnástich rokoch vládnu dominanciu, keď s 39 percentami hlasov podľahla víťaznej Študentskej listine, ktorá získala približne 53 percent.

Vučić deklaroval zámer vrátiť sa k moci do dvoch rokov a ohlásil hĺbkovú organizačnú reštrukturalizáciu strany, personálne čistky a formovanie širokej opozičnej koalície.

Politickú zmenu prirovnal k masovým protestom z 5. októbra 2000 a pádu Slobodana Miloševića. Vyjadril presvedčenie, že nepopulárne opatrenia novej vlády a zásahy do životnej úrovne obyvateľstva vyvolajú u voličov rýchle rozčarovanie, čo vytvorí priestor na návrat jeho strany do čela štátu.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.