Vláda by mala protipandemické opatrenia vysvetľovať ľuďom jasne a pravdivo, mala by informovať aj o tom, na čo sa zameriavajú a aký majú mať účinok. Skonštatoval to líder mimoparlamentného Hlasu-SD a expremiér Peter Pellegrini.
Apeloval aj na ľudí, aby boli opatrní a dodržiavali opatrenia. Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR by tiež malo podľa neho zverejňovať viac dát o hospitalizovaných, aby ľudia nepodliehali dezinformáciám. Pellegrini tiež informoval, že vládny návrh na zmenu legislatívy v súvislosti s treťou vlnou pandémie v pléne Národnej rady (NR) SR jeho poslanci nepodporia.
"Je dôležité, aké opatrenia vláda prijme, ale aj to, ako bude komunikovať s ľuďmi," povedal Pellegrini a vyzval kabinet Eduarda Hegera (OĽANO), aby pri prijímaní opatrení všetky vysvetľovali ľuďom a zdôvodňovali.
Žiada komplexnejšie dáta
Myslí si, že ak ľudia budú počuť pravdu a logické zdôvodnenie krokov, napriek nízkej dôvere voči vláde by mohli opatreniam viac porozumieť a viac ich dodržiavať. Považuje za dobré, aby vláda úprimne občanom povedala, čo sa má konkrétnym opatrením dosiahnuť. Či už ide o zvýšenie motivácie na očkovanie, alebo napríklad o ochranu neočkovaných.
Expremiér poukázal na závažnú a zhoršujúcu sa situáciu na Slovensku. "Zaočkovanosť na Slovensku je veľmi nízka. To je holý fakt," podotkol s tým, že faktom je aj zlá situácia v nemocniciach.
Zverejňovania viacerých dát o pomere očkovaných a neočkovaných v nemocniciach, na jednotkách intenzívnej starostlivosti a na umelej pľúcnej ventilácii, ako aj ich vek by podľa neho mohlo ukázať, ktoré skupiny sú viac ohrozené a treba sa na ne aj viac zamerať.
Ignorovaním opatrení vraj občania netrestajú vládu
"Pokiaľ nemáme tieto dáta, pokiaľ nemajú ľudia tieto čísla, žijú z rôznych ľudských príbehov, dezinformácií, príhod, ktoré sa ústne tradujú," upozornil.
K zodpovednosti vyzval Pellegrini aj ľudí. Hoci si môžu myslieť o prijatých opatreniach čokoľvek, ak už raz platia, mali by ich všetci podľa neho dodržiavať. Upozornil občanov, že nedodržiavaním nariadení a nenosením rúšok netrestajú vládu.
"Dodržiavanie opatrení robíme preto, lebo si chránime zdravie a robíme to z úcty voči ostatným," dodal. Kritizoval pritom aj poslancov, ktorí pravidelne blokujú rokovanie parlamentu tým, že nemajú nasadené rúška.
Mnoho osobností českého verejného života vyjadrilo zármutok nad úmrtím slovenského speváka Miroslava "Mekyho" Žbirku, ktorý zomrel vo veku 69 rokov.
"Čítam, že zomrel Miro Žbirka. Najprv som si myslel, že je to jeden z jeho vtipov. Mal som ho veľmi rád. Jeho pesničky sú moja mladosť. A nie som rozhodne sám. Žili sme ním všetci. Atlantída je naj. Dovoľte mi vysloviť úprimnú sústrasť rodine a blízkym. Ďakujeme za všetko, Miro," napísal na Facebooku dosluhujúci český premiér Andrej Babiš.
"Mal som k nemu veľkú úctu. Patril medzi hudobné legendy a stretnutia s ním boli vždy veľmi príjemné," povedal v rozhovore pre spravodajský portál iDNES.cz režisér relácie Doupě Mekyho Žbirky Pavel Jandourek, ktorú posledné tri roky vysielala Česká televízia (ČT). Žbirka si do nej pozýval rôznych hostí z umeleckej oblasti.
"Česká a slovenská hudobná kultúra prichádza o najlepšieho a najoriginálnejšieho slovensko-českého speváka, ktorý tu kedy bol," povedal pre iDNES.cz český hudobný kritik Josef Vlček. Podľa neho bol Žbirka unikátny tým, že bol pesničkárom a zároveň interpretom, vždy sledoval hudobný vývoj a vždy bol aktuálny.
"Dobrý, rovný, rýdzi. Unikátny humor. Otvorenosť a ľudskosť. Veľký pane, máte môj obdiv a úctu. Ďakujem. Nielen za inšpiráciu," napísal na sociálnej sieti Instagram český spevák Tomáš Klus.
Spevák a skladateľ žijúci v Prahe, moderátor hudobných podujatí, tvorca, ale aj propagátor hudby doma a v zahraničí Miroslav Žbirka sa narodil 21. októbra 1952 v Bratislave rodičom Šimonovi Žbirkovi a Angličanke Ruth Galeovej, ktorí sa v roku 1943 zoznámili v Londýne. Bol legendou slovenskej hudobnej scény, viacnásobný Slávik a víťaz ankety Spevák roka na Slovensku, od roku 2006 člen Siene slávy na Slovensku, hudobník, ktorého albumy vydávané od polovice 80. rokov dosahovali niekoľkostotisícové náklady. Absolvoval množstvo koncertov doma i v zahraničí.
Berlín sprísňuje protipandemické opatrenia pre neočkovaných, ktorí od pondelka – na rozdiel od zaočkovaných ľudí a osôb, ktoré ochorenie COVID-19 prekonali – nebudú môcť vstúpiť do reštaurácií, barov, kín, divadiel, múzeí či kaderníctiev. Stačiť im tak už nebude ani negatívny test na covid, informovala v stredu agentúra AFP.
Na základe nových opatrení, ktoré schválil Berlínsky senát, budú mať prístup do kultúrnych či voľnočasových zariadení a iných verejných interiérov len osoby, ktoré sa preukážu potvrdením o úplnom zaočkovaní proti covidu alebo o jeho prekonaní. Táto povinnosť sa nebude vzťahovať len na deti a osoby, ktorým nemôžu aplikovať vakcínu zo zdravotných dôvodov.
Neočkované dospelé osoby tak nebudú môcť vstúpiť do divadiel či múzeí, ani sa zúčastniť vonkajších podujatí s viac ako 2 000 návštevníkmi, ako sú napríklad futbalové zápasy. Zamestnávateľom sa tiež odporúča, aby svojim zamestnancom umožnili pracovať z domu či obmedzili počet osôb v kanceláriách.
Nové opatrenia v nemeckej metropole sú podľa Berlínskeho senátu reakciou na "rastúci počet infikovaných a zvyšujúci sa nápor na jednotky intenzívnej starostlivosti".
Rozsiahle nové obmedzenia pre obyvateľov, ktorí sa nedali zaočkovať proti novému koronavírusu, zaviedla v piatok aj východonemecká spolková krajina Sasko. Úrady v spolkovej krajine Bádensko-Württembersko minulú stredu zas oznámili, že nezaočkovaní obyvatelia budú na vstup do vnútorných reštaurácií potrebovať negatívny výsledok PCR testu, ktorý je výrazne drahší než bežný antigénový test.
Opatrenia obmedzujúce prístup plne nezaočkovaných ľudí – ako aj tých, ktorí ešte neprekonali covid – do niektorých zariadení a na určité podujatia, zaviedli od soboty aj úrady v Bavorsku, a to v oblastiach s najhoršou epidemickou situáciou.
V krajine pribudlo za uplynulý deň 39 676 prípadov nákazy koronavírusom SARS-CoV-2, čo je najviac od začiatku pandémie. Na ochorenie COVID-19 zomrelo ďalších 236 ľudí.
Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov sa bude vo štvrtok mimoriadne zaoberať krízou na hranici medzi Poľskom a Bieloruskom. Informovala o tom v stredu agentúra AFP, ktorá sa odvolala na informácie z diplomatických zdrojov. O mimoriadne zasadnutie požiadalo Estónsko, Francúzsko a Írsko.
Keďže Poľsko obviňuje Bielorusko zo "štátneho terorizmu", 15-členná rada sa podľa diplomatov stretne za zatvorenými dverami.
Samotná OSN označila v stredu situáciu na hranici medzi Poľskom a Bieloruskom za "neúnosnú". Západné krajiny obviňujú bieloruského autoritárskeho prezidenta Alexandra Lukašenka, že migrantov nalákal do svojej krajiny a nabáda ich, aby išli do Poľska ako odvetu za sankcie uvalené voči Minsku.
"Generálny tajomník OSN (António Guterres) so znepokojením sleduje situáciu na bielorusko-poľskej hranici a opakuje, že je dôležité zabezpečiť, aby sa otázky migrácie a utečencov riešili v súlade s humanitárnymi zásadami a medzinárodným právom," vyhlásil v stredu hovorca generálneho tajomníka OSN Stéphane Dujarric.
Spevák zomrel vo veku 69 rokov. Preslávil sa ako spevák a skladateľ. Mnohé jeho hity zľudoveli a patria do zlatého fondu slovenskej a českej populárnej hudby. Bol členom skupiny Modus či Limit. S Marikou Gombitovou a Jankom Lehotským vyhral v roku 1977 zlatú Bratislavskú lýru za pieseň Úsmev. "Si v mojom srdci navždy," zareagovala na úmrtie kolegu jeho spevácka partnerka Marika Gombitová.
Smrť slávneho speváka potvrdil Rado Mešša, Žbirkov PR manažér, na základe informácií od manželky. "Bol hospitalizovaný so zápalom pľúc, ktorý sa skomplikoval," uviedol pre TASR.
Hudobník skončil pred mesiacom v nemocnici na infúziách. „Priatelia, dostihol ma nejaký zákerný bacil,“ napísal vtedy na Facebooku fanúšikom.
Miroslav Žbirka sa narodil 21. októbra 1952 v Bratislave rodičom Šimonovi Žbirkovi a Angličanke Ruth Galeovej, ktorí sa v roku 1943 zoznámili v Londýne. Mali troch synov – Jason, Tony a najmladší z nich bol Miro. Prvú gitaru zdedil po bratoch, prvé akordy ho naučil brat Tony. Chlapci na Gunduličovej ulici vedeli, že Mirova mama je Angličanka, tak dostal prezývku Meky. Tá s ním ide celý život.
Hudobné začiatky
Meky začínal svoju úspešnú dráhu, už keď mal 15 rokov. Byť známym už v šestnástich v tej dobe bolo malým zázrakom. Spolu s prvou zostavou Modusu, ešte pod názvom Modus Club, pravidelne koncertovali vo Véčku, ktoré bolo centrom hudobného diania.
V roku 1976 obnovili Žbirka s Jankom Lehotským skupinu Modus a prišla prvá, úspešná štvorročná etapa. V júni 1977 vyhrali Bratislavskú lýru so skladbou Úsmev. V roku 1977 mal Miro Žbirka na Lýre aj vlastnú skladbu Zažni, ktorej text mu napísal Ján Štrasser. Keď sa v Moduse začali kopiť rozpory, odišiel v roku 1980 aj s Lacom Lučeničom. Ešte s Modusom nahral v roku 1980 Žbirka aj prvú vlastnú platňu s názvom Doktor sen. Z nej je duet s Marikou Gombitovou V slepých uličkách.
Prvý slávik
Ako prvý Slovák vyhral v roku 1982 ocenenie Slávik, ktoré opakovane obhájil. Bol tiež víťazom ankety Spevák roka na Slovensku, od roku 2006 člen Siene slávy na Slovensku.
V júni 1983 vyhral Bratislavskú lýru so skladbou Nechodí. V tom čase vychádza tretí album s názvom Roky a dni, po ňom ďalšie albumy Nemoderný chalan (1984), Chlapec z ulice (1986), Zlomky poznania (1988) a K.O. (1990).
Jeho albumy vydávané od polovice 80. rokov dosahovali státisícové náklady. Absolvoval množstvo koncertov doma i v zahraničí. Preslávil sa nielen ako hudobník, ale aj ako skladateľ.
Miroslav Žbirka si po boku Mariky Gombitovej zahral aj jednu z hlavných postáv v muzikáli Neberte nám princeznú, kde sa do pamäti divákov vryl svojím farebným svetrom a pesničkami, ktoré naspieval aj s Marikou. Medzi jeho najznámejšie skladby patrili Biely kvet, 22 dní, Atlantída, Prvá, Tri slová.
Pokračoval v tvorbe
V rokoch 2002, 2004 a 2005 bol slovenským Zlatým slávikom.
V septembri 2007 vyšla jeho dvojkompilácia najväčších hitov s názvom 22x2. V závere októbra 2009 vydal nový štúdiový album s názvom Empatia. V apríli 2011 vyšiel na DVD filmový dokument Empatia v obrazoch alebo Londýn očami Mira Žbirku. Symphonic Album vydal 17. októbra 2011, ponúka tucet Žbirkových piesní nanovo nahraných v aranžmánoch so symfonickým orchestrom.
V auguste 2012 prišiel prvýkrát do slávneho londýnskeho štúdia Abbey Road. Nahral dve piesne Love Shines a In The Sun. K životnému jubileu – šesťdesiatinám – vyšiel 15. októbra 2012 Miro Žbirka – Complete Box. Mesiac nato vyšla životopisná kniha Čo bolí, to prebolí.
V októbri 2015 predstavil v Prahe aj Bratislave nový dvojalbum Miro, ktorý nahrával v londýnskom štúdiu Abbey Road. V apríli 2017 vydal singel a klip Voľný deň. V júni 2017 dostal ako prvý slovenský spevák Artist's Mission Award / Hercova misia na filmovom festivale Park Film Fest v Trenčianskych Tepliciach za účinkovanie vo filme Neberte nám princeznú. Tabuľku so svojím menom pripevnil na Most slávy. Jeho podobizeň zaradila Česká mincovňa do série Slavíci ve zlatě.
Z prvého manželstva má dcéru Denisu. V roku 1988 sa oženil druhýkrát, s manželkou Katkou majú dcéru Lindu a syna Davida. Manželka mu zároveň robí aj manažérku.
Minulý rok v lete, 13. júla 2020, mal slovenskú premiéru filmový dokument Meky režiséra Šimona Šafránka. Snímka predstavuje Žbirku zblízka a vznikala takmer dva roky. RTVS odvysiela na počesť Miroslava Žbirku dokument Meky, ktorý si môžete pozrieť o 20:10 na Dvojke.
Reakcie po úmrtí
So zosnulým Miroslavom Žbirkom sa lúči aj speváčka Marika Gombitová. "Môj drahý Meky, veľmi mi budeš chýbať. Si v mojom srdci navždy. S láskou, Tvoja princezná," uviedla na sociálnej sieti Gombitová.
„Strohý výpočet úspechov a ocenení ani zďaleka neobsiahne všetky zákruty pútavého života Mekyho Žbirku, ktorý je príbehom večného gentlemana, ktorému učarovala hudba ešte skôr, než sa naučil čítať. Svoje prvé skúsenosti a lokálne úspechy Meky Žbirka získaval za hranicami dávno predtým, než sa mu podarilo presláviť sa vo vtedajšom Československu,“ doplnila oficiálna stránka speváka.
"Je to veľmi nečakané, prekvapujúce, šokujúce... Mal množstvo plánov – koncepty, nahrávanie albumov, skladanie nových pesničiek," komentoval predčasný odchod prvého slovenského Zlatého slávika PR manažér speváka Rado Mešša.
"Je to pre slovenskú hudbu obrovská strata, ale zostáva nám po ňom množstvo skvelých skladieb, ktoré nám ho budú navždy pripomínať," uviedol Mešša, ktorý sa naposledy s Mekym rozprával v septembri, keď mu vyšla nová verzia Modrého albumu na LP. "Hovorili sme si, že má dobrý zvuk, bavili sme sa aj o nových skladbách a básňach, ktoré by mohol do nich použiť. Boli to básne Kamila Peteraja a Joža Urbana," dodal Mešša.
Miroslav Žbirka bol a zostane legendou. "Vďaka jeho nadaniu znel slovenský pop aj v časoch hlbokého socializmu absolútne svetovo," napísala v súvislosti s úmrtím speváka a skladateľa Miroslava Žbirku prezidentka SR Zuzana Čaputová.
"Na Slovensku máme len málo autorov a interpretov, ktorí svojou hudbou presiahli svoju dobu. Slovenská hudobná scéna prišla o významnú legendu a charizmatickú osobnosť so špecifickým humorom," reagoval premiér Eduard Heger na sociálnej sieti. Správa o jeho úmrtí ho zarmútila a rodine vyjadril sústrasť.
"Spoznal som ťa ako talentovaného, ale zároveň pokorného človeka. Nasmiali sme sa veľakrát. Dnes ma zastihla zdrvujúca, smutná správa. Odchádza časť mojej mladosti, odchádza mi priateľ a odchádza pre nás všetkých veľký hudobný skladateľ, muzikant," skonštatoval predseda parlamentu Boris Kollár.
Slovensko odchodom Mekyho Žbirku prichádza o výnimočného človeka. "Slovensko jeho odchodom stráca sprievodcu prvých lások i sklamaní. A hoci sám spieva, že čo bolí, to prebolí, tak táto strata len tak neprebolí," napísala ministerka kultúry Natália Milanová (OĽaNO) k úmrtiu slovenského speváka a skladateľa.
Navrhnuté referendové otázky predložené stranou Smer-SD v súvislosti s plánovanou petičnou akciou sa vzájomne podmieňujú, čo zákon zakazuje. V stredajšom vyhlásení to uviedla prezidentka SR Zuzana Čaputová. Zdôraznila, že vypíše referendum s akoukoľvek otázkou, ak bude v súlade s Ústavou SR.
"Otázky sú sformulované tak, že ak dopadne dobre prvá otázka, tak potom platí druhá otázka. Neviem si predstaviť väčší príklad vzájomnej podmienenosti, ako je táto," vyhlásila Čaputová. Odkázala pritom na zákon o podmienkach výkonu volebného práva, ktorý takúto formuláciu referendových otázok vylučuje.
Prvá otázka navrhnutá Smerom-SD do petičnej akcie sa podľa prezidentky týka toho, či si občania želajú zmeniť ústavu tak, aby sa mohlo referendum skrátiť volebné obdobie. V druhej otázke sa chceli pýtať, či v prípade platnosti výsledku v prvej otázke si želajú vypísanie predčasných volieb voči konkrétnemu parlamentu.
Referendum len s prvou otázkou by vypísala
Prezidentka dodala, že ak by dostala petíciu iba s prvou otázkou, vypísala by ho. Po prípadnej zmene ústavy by tiež nemala problém ani s druhou otázkou. Odporúča však pri príprave akejkoľvek petičnej akcie smerujúcej k referendu, aby organizátori otázky konzultovali s ústavnými právnikmi. "Vytvárajú sa totiž veľké očakávania verejnosti, tlak na prezidentku, dávajú sa ultimáta, čo je úplne absurdné," podotkla.
Hlava štátu tiež skonštatovala, že prezident nie je právnou poradňou. K téme sa podľa svojich slov vyjadruje len preto, že na Slovensku rezonuje, ale aj z rešpektu k ľuďom, ktorí podpísali na jar petíciu za vyhlásenie predčasných volieb.
Líder Smeru-SD Robert Fico nedávno informoval, že predsedníctvo strany schválilo otázky, ktoré sa týkajú petičnej akcie na vyhlásenie referenda o predčasných parlamentných voľbách. V sprievodnom liste požiadali prezidentku, aby sa vyjadrila, či sa v súvislosti s otázkami obráti na Ústavný súd SR. Avizoval, že prípadnú petičnú akciu na podporu referenda bude organizovať Smer-SD.
SaS súhlasí s prezidentkou
Koaličná SaS oceňuje stanovisko prezidentky SR Zuzany Čaputovej. Označila ho za odvážne a tvrdí, že ním poukázala na nezmyselnosť referendových otázok od poslancov opozičnej strany.
"Prezidentka Zuzana Čaputová správne pomenovala dôvody, pre ktoré sa nemôže referendum vypísať a pre ktoré by bolo referendum v rozpore s Ústavou SR a zákonmi. Otázky v referende sa nesmú podmieňovať a je smutné, že to nevie práve Robert Fico, ktorý tu uráža všetkých a šermuje ústavnosťou a právnym poriadkom," uviedol štátny tajomník rezortu diplomacie za SaS Martin Klus.
Zamestnanec by sa mal pri vstupe do práce preukázať očkovaním proti ochoreniu COVID-19, potvrdením o prekonaní ochorenia alebo negatívnym výsledkom testu. Vyžadovať sa to bude môcť aj v prevádzkach. Osobu, ktorá odmietne preukázať svoju totožnosť, by nemali vpustiť do prevádzok či na hromadné podujatie. Vyplýva to z návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s treťou vlnou pandémie ochorenia COVID-19. Návrh schválila vláda na stredajšom rokovaní. Zároveň navrhuje, aby ho parlament prijal v skrátenom legislatívnom konaní, bude o ňom hlasovať ráno. Mohli by tak začať platiť už v piatok.
Zamestnanec si môže testovanie zabezpečiť sám alebo mu ho bezplatne zabezpečí zamestnávateľ. Ak zamestnanec odmietne bezplatné testovanie v práci, malo by sa to kvalifikovať ako prekážka v práci na strane zamestnanca, a to bez náhrady mzdy. „Nemožno však vylúčiť, že strany sa dohodnú na inom režime, napríklad náhrade mzdy, čerpaní dovolenky,“ uvádza sa v materiáli.
Ak testovanie odmietne policajt, colník alebo vojak, automaticky dostáva služobné voľno bez nároku na plat.
Policajt bude môcť prevádzkuna mesiac uzavrieť
Počas krízovej situácie by z dôvodu ochorenia COVID-19 malo byť možné uzatvoriť prevádzku. Mala by tak urobiť osoba vykonávajúca štátny zdravotný dozor a o pomoc môže požiadať aj policajta.
Okamžite uzatvoriť prevádzku, prípadne jej časť, z dôvodu porušenia nariadených opatrení bude možné až na 30 dní.
Policajt by tiež mohol od ľudí vyžadovať potvrdenie o očkovaní, prekonaní alebo negatívnom teste na ochorenie COVID-19.
Útoky na zdravotníkov vyjdú agresorov draho
Ak osoba urazí zdravotníkov, sfalšuje covidpas alebo ohrozí poskytovanie zdravotnej starostlivosti, malo by byť možné uložiť jej pokutu do tisíc eur. Za priestupky možno v blokovom alebo rozkaznom konaní pokutovať do päťsto eur.
Za priestupky spáchané počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu by mala byť pokuta do 1 500 eur, v blokovom konaní do 700 eur.
Podľa nových pravidiel by sa mala tiež pandemická PN od 1. decembra dostať na úroveň štandardnej PN. Doteraz boli podmienky pandemickej PN výhodnejšie.
Kolíková: Zmeny možno už od piatku
Nové opatrenia, ktoré dnes schválila vláda v boji proti pandémii koronavírusu, by mohli byť účinné už od piatku 12. novembra. Povedala to ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (nominantka SaS) na tlačovej besede. Vysvetlila, že účinnosť zákona je určená dňom jeho vyhlásenia.
„V pondelok môže teoreticky zasadnúť vláda a na základe odporúčania ministra zdravotníctva určiť podmienky, na základe ktorých sa stanovia podmienky pre vstup na pracovisko a bude sa musieť nimi riadiť či už zamestnávateľ, alebo zamestnanec,“ dodala. Verí, že prijatie legislatívnych úprav bude mať podporu naprieč celou koalíciou. O vládnom návrhu týkajúcom sa pandemických opatrení budú poslanci Národnej rady (NR) SR rokovať vo štvrtkok (11. 11.) od 9.00 h.
Šéfka rezortu spravodlivosti tiež uviedla, že vláda schválila aj novelizáciu Zákona o hospodárskej mobilizácii, ktorá umožňuje zaviesť pracovnú pohotovosť aj bez núdzového stavu.
Zmeny v čiernych okresoch a tritisíc hospitalizovaných
V prípade nadobudnutia účinnosti legislatívnych zmien sa bude meniť COVID automat a vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ). V čiernych okresoch by potom mali zaočkovaní možnosť vstupu do reštaurácií či hotelov. Po rokovaní vlády, ktorá sa zaoberala novým nastavením pandemických opatrení, to uviedol minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO).
Zároveň však varoval pred zhoršujúcou sa situáciou. Krátkodobé prognózy hovoria, že do dvoch týždňov bude v slovenských nemocniciach 3 000 pacientov s ochorením COVID-19, z nich 300 si bude vyžadovať podporu umelej ventilácie.
Na ochorenie COVID-19 zomiera na Slovensku aktuálne týždenne 200 ľudí, vyhlásil minister. V súčasnosti je s ochorením hospitalizovaných 2 400 pacientov a z nich viac ako 200 si vyžaduje podporu umelej pľúcnej ventilácie. Lokálne maximá podľa ministra hlásia v Prešovskom, Košickom a Žilinskom kraji, pričom viaceré nemocnice už prekonali kapacity v porovnaní s druhou vlnou pandémie. Opatrenia z COVID automatu nie sú podľa ministra dodržiavané, nevylučuje preto ešte ich ďalšie sprísnenie.
Kremeľ v stredu vyhlásil, že Poľsko je "nezodpovedné", keď Rusko viní z migračnej krízy na poľsko-bieloruských hraniciach. Reagoval tak na utorkové slová poľského premiéra Mateusza Morawieckeho, ktorý z organizovania nelegálnych prechodov cez hranice obvinil ruského prezidenta Vladimira Putina. Informovala o tom agentúra AFP.
"Tvrdenia poľského premiéra, že Rusko je zodpovedné za túto situáciu, sú absolútne nezodpovedné a neprijateľné," povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
"Tento útok, ktorý vykonáva (bieloruský prezident Alexandr) Lukašenko, bol zosnovaný v Moskve a jeho osnovateľom je prezident Putin," vyhlásil Morawiecki v utorok na krízovom zasadnutí poľského parlamentu.
Bielorusi vinia Úniu
Bieloruský minister zahraničných vecí Uladzimir Makej v stredu počas svojej návštevy v Moskve v súvislosti so situáciou na hraniciach Poľska a Bieloruska obvinil Európsku úniu, že "vyprovokováva" patovú situáciu.
"Migračná kríza bola vyprovokovaná samotnou Európskou úniou a jej členskými štátmi, ktoré majú spoločné hranice s Bieloruskom," vyhlásil Makej. Dodal, že Minsk chce na túto situáciu reagovať "spoločnou odpoveďou na nepriateľské akcie voči našej krajine" s Ruskom a usiluje sa o jeho podporu v tejto záležitosti.
Lavrov vidí antikampaň voči Bielorusku
Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov obvinil Západ z "protibieloruskej kampane" iniciovanej Washingtonom a európskymi spojencami vrátane medzinárodných organizácií, akými sú napríklad OSN, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) či Rada Európy.
Moskva a Minsk podľa Lavrovových slov "úzko koordinovali vzájomné prístupy" a ich snahy zamedziť údajnej kampani proti Minsku boli účinné. "Odvrátili sme pokusy využívania týchto multilaterálnych platforiem na poškodenie záujmov našich dvoch štátov," povedal Lavrov.
Pôvodcu problémov hľadá aj eurokomisia
Európska komisia (EK) v utorok oznámila, že monitoruje 20 krajín, vrátane Ruska, pre ich možnú účasť na organizovaní prevozu migrantov do Bieloruska - krajiny, ktorá podľa Bruselu organizuje vysielanie migrantov do EÚ ako odpoveď na zavedenie sankcií eurobloku proti vládnemu režimu v Minsku. Uviedla TO tlačová agentúra AFP.
"Rusko je jednou z krajín, kde situáciu pozorne sledujeme," povedal počas tlačovej konferencie v Bruseli Peter Stano, hovorca šéfa diplomacie EÚ Josepa Borrella. Spresnil, že Rusko "je na radare" EK, pričom exekutíva EÚ vyhodnocuje informácie a údaje, ktoré má o letoch z Ruska a o možnom zapojení sa Ruska do tejto situácie.
EK už - podľa AFP - podnikla kroky v 13 krajinách, odkiaľ sa uskutočnili lety s cieľom prepraviť migrantov do Bieloruska. Komisiu zaujíma frekvencia letov z týchto krajín a obsadenosť lietadiel.
Komisia okrem Ruska sleduje Južnú Afriku, Alžírsko, Azerbajdžan, Pobrežie Slonoviny, Indiu, Irán, Kazachstan, Líbyu, Maroko, Nigériu, Uzbekistan, Katar, Senegal, Somálsko, Srí Lanku, Sýriu, Tunisko, Venezuelu a Jemen.
Situácia na hraniciach eskaluje
Migračná kríza na hraniciach Bieloruska s Lotyšskom, Litvou a Poľskom sa v pondelok 8. novembra prudko vyostrila. Niekoľko tisíc ľudí prišlo z bieloruskej strany k poľským hraniciam a odmietajú opustiť pohraničné pásmo. Niektorí z nich sa pokúsili dostať do Poľska zvalením alebo prestrihnutím plotu z ostnatého drôtu. Poľská polícia v stredu uviedla, že zadržala za posledných 24 hodín vyše 50 migrantov, ktorí prekročili štátne hranice z Bieloruska.
Členské štáty EÚ obviňujú Minsk zo zámernej eskalácie krízy a žiadajú uvalenie sankcií. Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko zasa tvrdí, že za túto situáciu si môžu samotné západné krajiny, lebo v dôsledku ich konania ľudia utekajú zo svojej vlasti pred vojnou.
Vláda bude rokovať aj o vyhlásení lokálneho núdzového stavu. Pred stredajším rokovaním kabinetu to uviedol predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO), ktorý odmietol úvahy, že kabinet zjemňuje pandemické odporúčania odborníkov.
Heger (OĽaNO) tvrdí, že pracujú s výsledkami konzília, sú pre neho dôležité a chce sa nimi riadiť. Podrobnosti uvedie po rokovaní vlády.
Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) očakáva diskusiu na rokovaní kabinetu, za seba vyhlásil, že je pripravený podporiť opatrenia, ktoré pomôžu zdravotníctvu, vrátane vyhlásenia núdzového stavu. „Samozrejme by som dal výnimku pre očkovaných ľudí,“ dodal.
Rozhodne sa v stredu?
Na rozdiel od premiéra, ktorý je presvedčený, že ešte v stredu padne definitívne rozhodnutie o opatreniach, Naď upozorňuje, že stále rokujú aj odborníci. "Veľmi ma bude zaujímať, čo povedia premiér a minister zdravotníctva, určite však nebudem blokovať opatrenia, ktoré budú smerovať k rešpektovaniu názoru odborníkov,“ zdôraznil. Na otázku, prečo na vláde v tomto prípade nedochádza ku konsenzu, odpovedal, že je potrebné za tým hľadať "tých istých, tú istú stranu, ktorá to bola aj minulý rok".
Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) uviedol, že koaličná rada sa "jasne dohodla" na nových pandemických opatreniach. Nevidí dôvod, aby bol problém so schválením opatrení na stredajšej vláde.
Vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová (Za ľudí) povedala, že na rokovaní vláda podporí všetko, na čom sa koaličná rada dohodla, medzi inými aj výhody pre očkovaných. "Väčšina opatrení, ktoré navrhovalo konzílium, by sa mala pretaviť do praxe vrátane opatrení, aby zamestnávateľ mohol skontrolovať zamestnancov," podotkla. Návrh na zavedenie lokálneho lockdownu Remišová nevidela.
Návrhy Konzília odborníkov
Konzílium odborníkov minulý týždeň navrhlo obmedziť pohyb neočkovaných v čiernych okresoch a zvážiť povinné očkovanie proti ochoreniu COVID-19 pre vybrané skupiny obyvateľov podobne ako v iných štátoch Európskej únie. Konzílium taktiež odporučilo, aby z pandemickej PN, ktorá sa vypláca pri ochorení COVID-19, čerpali výhody len očkovaní ľudia.
Odborníci navrhujú aj ďalšie sprísnenia, napríklad používanie covid pasov aj na chodenie do práce už od červených okresov a dôrazné odporúčanie home office tam, kde je to možné.
AKTUALIZOVANÉ V utorok úrady zaznamenali 7 055 pozitívnych PCR testov. Rýchlo rastie počet hospitalizovaných a za jediný deň pribudlo vyše 50 obetí. Počet nakazených a hospitalizovaných rýchlo stúpa v Česku aj Maďarsku.
Počet hospitalizovaných s ochorením COVID-19 stúpol za posledný deň o 73 na 2 478. Pribudlo 53 úmrtí na covid. Informuje o tom Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) na internetovej stránke covid-19.
"Na Slovensku za uplynulý deň pribudlo 7 055 ľudí s pozitívnym PCR testom, z nich takmer 68 percent nebolo zaočkovaných," priblížilo ministerstvo zdravotníctva. V utorok tiež pribudlo 1 667 pozitívnych prípadov z 27 179 antigénových testov. "Viac ako 71 percent z nich nebolo zaočkovaných," doplnilo.
Najviac nakazených pribúda v okolí Žiliny a na východe
Najviac pozitívne testovaných RT-PCR testami bolo v Žilinskom kraji (1 438), nasledujú Prešovský (1 037), Košický (973), Bratislavský (938), Banskobystrický (922), Trenčiansky (750), Trnavský (585) a Nitriansky kraj (412). Je medzi nimi 3 346 mužov a 3 709 žien.
V nemocniciach je hospitalizovaných 2 478 pacientov, u všetkých je potvrdené ochorenie. "Takmer 80,26 percenta z hospitalizovaných nie je zaočkovaných, alebo má len jednu dávku očkovacej látky," spresnil rezort zdravotníctva. Na JIS je 210 pacientov, podporu umelej pľúcnej ventilácie potrebuje 228 osôb.
Počet potvrdených obetí na pľúcnu formu ochorenia COVID-19 vzrástol o 53 osôb. Celkový počet úmrtí na ochorenie COVID-19 je 13 367 a celkový počet úmrtí s týmto ochorením je 2 571.
Celkový počet zaočkovaných osôb prvou dávkou vakcíny presahuje 2,5 milióna za predchádzajúci deň pribudlo 2 332 očkovaných. Druhú dávku vakcíny už dostalo 2 318 236 ľudí.
Rapídny nárast aj v Česku
V utorok v Českej republike pribudlo 14 539 potvrdených prípadov nákazy koronavírusom. Je to zhruba o 5-tisíc viac ako predchádzajúci deň a najviac za posledných osem mesiacov. Informuje o tom spravodajský portál iDnes.cz.
Počet ľudí s ochorením COVID-19 hospitalizovaných v českých nemocniciach od pondelka vzrástol o približne 200. Z 3 295 hospitalizovaných je 486 vo vážnom stave, čo je najviac od začiatku mája. Za utorok české ministerstvo zdravotníctva nahlásilo 31 úmrtí.
Celkovo v utorok v Česku urobili viac ako 96-tisíc testov na koronavírus, z toho bolo 33-tisíc antigenových. V krajine však rastie aj počet zaočkovaných ľudí. V utorok v ČR podali 13 280 prvých dávok vakcín a 2 404 druhých. Posilňujúcu dávku očkovacej látky dostalo 25 017 ľudí.
Česká vláda v stredu na mimoriadnej schôdzi rokuje o aktuálnej situácii a o ďalších možných protiepidemických opatreniach. Zatiaľ je od stredy v Česku povinné nosiť rúška na vysokých školách. Zaviedlo sa aj povinné testovanie zdravotníkov.
Skokový prírastok v Maďarsku
V uplynulých 24 hodinách pribudlo v Maďarsku 8 434 nakazených novým druhom koronavírusu, kým v utorok ich bolo len 4 588. V súvislosti s ochorením COVID-19 zomrelo v tomto čase 98 pacientov. Vyplýva to z údajov operačného štábu, zverejnených v stredu na webovej stránke koronavirus.gov.hu.
V predchádzajúcich novembrových dňoch sa počet infikovaných pohyboval v rozmedzí od 1 800 do 6 800.
Aktuálne je koronavírusom infikovaných vyše 78-tisíc osôb. V nemocničnom ošetrení je 4 830 chorých, z nich 463 na umelej pľúcnej ventilácii.
Počet zaočkovaných proti covidu sa v uplynulých týždňoch začal pomaly blížiť k hranici šiestich miliónov, pričom dvoma dávkami vakcíny zaočkovali doposiaľ 5,76 milióna ľudí a tri dávky podali 1,43 miliónom osôb.
České štátne zastupiteľstvo (prokuratúra) požiadalo Poslaneckú snemovňu, aby vydala na trestné stíhanie dosluhujúceho premiéra Andreja Babiša. Žiadosť sa týka kauzy Čapí hnízdo, v ktorej Babiš dlhodobo čelí podozreniam zo zneužitia európskych dotácií, informoval v stredu Český rozhlas.
Dohliadajúci štátny zástupca Jaroslav Šaroch odoslal príslušnú žiadosť Poslaneckej snemovni v utorok, uviedol hovorca pražského mestského štátneho zastupiteľstva. Prostredníctvom tohto kroku chce obnoviť Babišovo stíhanie, ktoré bolo prerušené, keďže v parlamentných voľbách konaných 8. a 9. októbra znovu získal poslanecký mandát a s ním spojenú imunitu.
Šarochovu žiadosť bude posudzovať mandátový a imunitný výbor novej Snemovne, ktorá sa zišla na ustanovujúcom zasadnutí 8. novembra. Novou predsedníčkou tohto výboru by sa mohla stať poslankyňa Babišovho hnutia ANO a exministerka spravodlivosti Helena Válková.
Poslanecká snemovňa už v kauze Čapí hnízdo vydala Andreja Babiša na stíhanie dvakrát - v septembri 2017 a v januári 2018. Dosluhujúci premiér a jeho exporadkyňa Jana Nagyová sú v tejto súvislosti stíhaní pre poškodenie finančných záujmov EÚ a pre dotačný podvod, obaja ale akúkoľvek vinu odmietajú.
Policajti pôvodne ukončili vyšetrovanie kauzy Čapí Hnízdo v máji 2021 a navrhli vznesenie obžaloby voči Babišovi a Nagyovej. Štátny zástupca však koncom augusta rozhodol, že prípad vráti polícii na došetrenie, aby sa doplnili výsluchy svedkov. Vyšetrovatelia následne v septembri opäť navrhli obžalovanie oboch obvinených.
Babiša následne v októbri opätovne zvolili za poslanca, čím sa obnovila jeho imunita pred trestným stíhaním, preto dohliadajúci prokurátor znovu požiadal o jeho vydanie.
Prípad sa týka farmy Čapí hniezdo, ktorá pôvodne patrila Babišovmu holdingu Agrofert. V decembri 2007 sa premenila na akciovú spoločnosť s akciami viazanými na majiteľa a neskôr získala európsku dotáciu v rámci programu pre malé a stredné podniky. Akcie tejto spoločnosti vlastnili Babišove deti a partnerka.
Na dotáciu vo výške 50 miliónov českých korún (takmer dva milióny eur) by však ako súčasť Agrofertu farma nemala nárok. Po niekoľkých rokoch sa spoločnosť pod Agrofert vrátila. V roku 2017 Babiš vložil Agrofert do zvereneckého fondu, aby eliminoval podozrenia z konfliktu záujmov.
