Reforma nemocníc ide do druhého čítania. Rozhodli o tom poslanci Národnej rady, ktorí v štvrtkovom hlasovaní podporili návrh zákona o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti z dielne ministerstva zdravotníctva.
Za bolo 76 zo 145 prítomných poslancov, proti bolo 68, nikto sa nezdržal a jeden poslanec nehlasoval. Reformu podporil celý poslanecký klub OĽaNO, SaS a odídenci zo Za ľudí.
Väčšina poslancov z opozičných strán Hlas a Smer bola proti, rovnako hlasoval klub ĽS Naše Slovensko a odídenci, ktorí si založili stranu Republika. Koaličná Sme rodina hlasovala tiež proti reforme s výnimkou predsedu strany Borisa Kollára, ktorý sa zdržal.
Nemocnice sa rušiť nebudú, sľubuje rezort
Podľa reformy by mali nemocnice fungovať na piatich úrovniach – komunitná, regionálna, komplexná, koncová a národná. Vzniknúť tak má zoptimalizovaná sieť nemocníc. Nemocnice, ktoré budú v zozname, majú mať nárok na úhradu z verejného zdravotného poistenia. MZ SR zdôrazňuje, že sa žiadna nemocnica rušiť nebude. Lôžka, ktoré pred pandémiou zostávali nevyužité, sa majú transformovať v horizonte niekoľkých rokov na základe presných analýz a dát na iný typ starostlivosti, ktorá dnes mnohým pacientom chýba, a preto sa ťažko vracajú do svojho normálneho života.
Lekári, sestry a ďalší zdravotnícki pracovníci budú podľa rezortu pracovať vďaka reforme s novými prístrojmi vo väčších tímoch, kde budú lepšie vedieť zvládať zdravotné komplikácie pacienta. Reforma by mala zvýšiť bezpečnosť a kvalitu zdravotnej starostlivosti.
Podpora pre všeobecných lekárov
Návrh zákona ráta aj s novým určením minimálnej siete poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre dospelých, ako aj pre deti a dorast. Cieľom má byť zlepšiť situáciu s nedostatkom lekárov pre obyvateľov v miestnej dostupnosti na úrovni okresov.
Ministerstvo chce ambulantnú sieť definovať na základe určených parametrov, výsledky má monitorovať a vyhodnocovať každý rok. Parametrami pre klasifikáciu okresov budú počet obyvateľov, ktorí nemajú zabezpečenú miestnu dostupnosť, kapacitná priepustnosť a demografická štruktúra lekárov. Vzniknúť by mala klasifikácia okresov na zabezpečené, rizikové, rizikovo nedostatkové a kriticky nedostatkové.
Tieto informácie by mal rezort poskytnúť lekárom, ktorí by mali záujem o zriadenie novej praxe. Napomôcť by to malo k rozhodnutiu, kde si zriadia ambulanciu. Pribudnúť by mohla aj možnosť finančnej podpory na zriaďovanie ambulancií v nedostatkových okresoch jednorazovým príspevkom približne 60-tisíc eur, ktoré majú smerovať z plánu obnovy a odolnosti. O ten by sa mohli uchádzať úplne noví lekári i existujúci poskytovatelia, u ktorých sa zamestná nový lekár, ktorý ešte nemá záujem zriadiť si vlastnú prax.
V ďalších fázach by sa mali riešiť podpora všeobecných ambulancií pre existujúcich poskytovateľov a definovanie novej koncepcie všeobecného lekárstva. Priniesť by mala rozšírenie kompetencií všeobecných lekárov aj sestier, či napríklad zníženie administratívnej záťaže.
Koalícia Fico-Pellegrini-Kollár, či už so Sulíkom alebo bez neho, by určite nebola lepšou alternatívou, ako máme dnes. Vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí) to uviedla v reakcii na štvrtkové slová prezidentky SR Zuzany Čaputovej.
"Pani prezidentka dnes kritizovala vládu s tým, že ak koalícia nechce robiť reformy, má ísť od toho. Považujem to za veľmi nešťastnú iniciatívu, ktorá krajinu ešte viac destabilizuje, najmä v tejto ťažkej situácii, keď v celej Európe padajú rekordy v počte nakazených," skonštatovala Remišová na sociálnej sieti.
Reformy v ťažkých oblastiach
Pripraviť dobré reformy je podľa vicepremiérky zložité. "Komplexné reformy sa pripravujú a dohadujú dlhšie, najmä medzi štyrmi koaličnými partnermi," poznamenala Remišová. Doplnila, že koalícia už pripravila reformy v ťažkých oblastiach, ako je napríklad zdravotníctvo, vzdelávanie, justícia či investície z európskych fondov.
Vicepremiérka poukázala na to, že vláda Ivety Radičovej nestihla za rovnaký čas, ako vládne táto koalícia, realizovať žiadnu veľkú reformu. Ani strana Smer-SD počas obdobia, keď vládla sama bez koaličných partnerov, neurobila podľa nej žiadnu reformu, ktorá by Slovensko posunula dopredu.
"Koalícia, kde sa politici síce nehádajú, ale spoločne sa zhodnú na rozkrádaní štátu, zneužívaní polície a na nerobení žiadnych reforiem, by bola pre Slovensko katastrofou," dodala Remišová.
Vláda zaťažená vlastnými konfliktami
Prezidentka vo štvrtok skonštatovala, že "zaseknuté" koaličné reformy sú veľkým problémom, pretože sú na ne viazané financie z Európskej únie. Vláda má podľa nej legitimitu, sú v nej dobrí ľudia, ale je zaťažená vlastnými konfliktami a nevie tak reformy dotiahnuť do konca.
"Ak nie je vôľa vládnuť, tak je to problém," zhodnotila. Čaputová tvrdí, že o reformách komunikuje s jednotlivými členmi vlády. Uviedla to v relácii rádia Expres.
Počet pozitívnych na ochorenie COVID-19 sa v okrese Stará Ľubovňa za posledný týždeň mierne znížil. Z tamojšieho regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) informovali, že zaznamenali o 11 prípadov menej, s pozitívnym výsledkom bolo 722 ľudí.
"Naďalej evidujeme vyššie počty pozitívnych prípadov žiakov. Nakazilo sa 226 detí do 18 rokov a tvoria viac ako 31 percent z celkového počtu pozitívnych. Rovnako sú vyššie počty medzi zamestnancami v zariadení pre deti a mládež, s následným šírením ochorenia v rodinách," konkretizoval úrad. V súčasnosti sú v okrese zatvorené desiatky tried. V dvoch zariadeniach sociálnych služieb v okrese evidujú hygienici 27 potvrdených prípadov u klientov a ďalších desať medzi zamestnancami.
"Situácia v nemocnici je veľmi zlá, rovnako ako v celom kraji. Lôžka na umelej pľúcnej ventilácii (UPV) už máme dlhodobo plné. Kyslíkové reprofilizované oddelenie je tiež takmer plné, z 28 lôžok je obsadených 26 a nevyzerá to, že by šiel niekto domov," priblížil situáciu v Ľubovnianskej nemocnici jej riaditeľ Peter Bizovský. Aj preto bude žiadať o presun minimálne dvoch pacientov do iného zariadenia. Očakáva, že už počas noci by dve voľné lôžka nemuseli stačiť.
S covidom hospitalizovali aj deti
"Sám som zvedavý, čo bude ďalej, keď to má takto pokračovať. 'Biele ARO' nemôžem obetovať pre ďalších covidových pacientov vyžadujúcich UPV, pretože tam sú pacienti necovidoví, ktorí tiež chcú žiť a chcú sa vyliečiť. Tadiaľ cesta nevedie, že všetko obetujeme pre neočkovaných covidových pacientov," zdôraznil riaditeľ. Hospitalizované sú aj tri deti s ochorením COVID-19 a jedna rodička s novorodencom.
V Starej Ľubovni už druhý týždeň podávajú pacientom s ochorením COVID-19 tzv. monoklonálne protilátky. Doposiaľ takto liečili zhruba desať ľudí a nebola u nich následne potrebná hospitalizácia. "Keď si však vezmeme, že tu máme denne aj vyše 100 nových prípadov, tak to, že za deň dvom podáme monoklonálne protilátky, je to mizivé percento," zhodnotil Bizovský.
Riaditeľ je skeptický
Medzi hospitalizovanými ide podľa neho v drvivej väčšine o nezaočkovaných, na UPV nikto nie je po vakcinácii. Ak aj zaočkovaní skončia na kyslíku, je ich desať až 12 percent, po pár dňoch odchádzajú domov. Zaočkovanosť okresu Stará Ľubovňa za týždeň mierne narástla, pri plnej zaočkovanosti z 35 na 36 percent, vo vekovej skupine nad 50 rokov z 58,4 na 59,5 percenta.
"Ja som skeptický, pri takto slabej zaočkovanosti, ako sa to môže časom zlepšiť? Príde štvrtá, piata vlna, tí, čo sú po prekonaní a zaočkovaní to zase nejako prejdú, ale tí nezaočkovaní nad 55 rokov, tých bude stále u nás veľa. Aj na UPV už nemáme 70- až 80-ročných pacientov, sú tam ľudia vo veku od 40 do 65 rokov," dodal riaditeľ.
Vláda by mala protipandemické opatrenia vysvetľovať ľuďom jasne a pravdivo, mala by informovať aj o tom, na čo sa zameriavajú a aký majú mať účinok. Skonštatoval to líder mimoparlamentného Hlasu-SD a expremiér Peter Pellegrini.
Apeloval aj na ľudí, aby boli opatrní a dodržiavali opatrenia. Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR by tiež malo podľa neho zverejňovať viac dát o hospitalizovaných, aby ľudia nepodliehali dezinformáciám. Pellegrini tiež informoval, že vládny návrh na zmenu legislatívy v súvislosti s treťou vlnou pandémie v pléne Národnej rady (NR) SR jeho poslanci nepodporia.
"Je dôležité, aké opatrenia vláda prijme, ale aj to, ako bude komunikovať s ľuďmi," povedal Pellegrini a vyzval kabinet Eduarda Hegera (OĽANO), aby pri prijímaní opatrení všetky vysvetľovali ľuďom a zdôvodňovali.
Žiada komplexnejšie dáta
Myslí si, že ak ľudia budú počuť pravdu a logické zdôvodnenie krokov, napriek nízkej dôvere voči vláde by mohli opatreniam viac porozumieť a viac ich dodržiavať. Považuje za dobré, aby vláda úprimne občanom povedala, čo sa má konkrétnym opatrením dosiahnuť. Či už ide o zvýšenie motivácie na očkovanie, alebo napríklad o ochranu neočkovaných.
Expremiér poukázal na závažnú a zhoršujúcu sa situáciu na Slovensku. "Zaočkovanosť na Slovensku je veľmi nízka. To je holý fakt," podotkol s tým, že faktom je aj zlá situácia v nemocniciach.
Zverejňovania viacerých dát o pomere očkovaných a neočkovaných v nemocniciach, na jednotkách intenzívnej starostlivosti a na umelej pľúcnej ventilácii, ako aj ich vek by podľa neho mohlo ukázať, ktoré skupiny sú viac ohrozené a treba sa na ne aj viac zamerať.
Ignorovaním opatrení vraj občania netrestajú vládu
"Pokiaľ nemáme tieto dáta, pokiaľ nemajú ľudia tieto čísla, žijú z rôznych ľudských príbehov, dezinformácií, príhod, ktoré sa ústne tradujú," upozornil.
K zodpovednosti vyzval Pellegrini aj ľudí. Hoci si môžu myslieť o prijatých opatreniach čokoľvek, ak už raz platia, mali by ich všetci podľa neho dodržiavať. Upozornil občanov, že nedodržiavaním nariadení a nenosením rúšok netrestajú vládu.
"Dodržiavanie opatrení robíme preto, lebo si chránime zdravie a robíme to z úcty voči ostatným," dodal. Kritizoval pritom aj poslancov, ktorí pravidelne blokujú rokovanie parlamentu tým, že nemajú nasadené rúška.
Mnoho osobností českého verejného života vyjadrilo zármutok nad úmrtím slovenského speváka Miroslava "Mekyho" Žbirku, ktorý zomrel vo veku 69 rokov.
"Čítam, že zomrel Miro Žbirka. Najprv som si myslel, že je to jeden z jeho vtipov. Mal som ho veľmi rád. Jeho pesničky sú moja mladosť. A nie som rozhodne sám. Žili sme ním všetci. Atlantída je naj. Dovoľte mi vysloviť úprimnú sústrasť rodine a blízkym. Ďakujeme za všetko, Miro," napísal na Facebooku dosluhujúci český premiér Andrej Babiš.
"Mal som k nemu veľkú úctu. Patril medzi hudobné legendy a stretnutia s ním boli vždy veľmi príjemné," povedal v rozhovore pre spravodajský portál iDNES.cz režisér relácie Doupě Mekyho Žbirky Pavel Jandourek, ktorú posledné tri roky vysielala Česká televízia (ČT). Žbirka si do nej pozýval rôznych hostí z umeleckej oblasti.
"Česká a slovenská hudobná kultúra prichádza o najlepšieho a najoriginálnejšieho slovensko-českého speváka, ktorý tu kedy bol," povedal pre iDNES.cz český hudobný kritik Josef Vlček. Podľa neho bol Žbirka unikátny tým, že bol pesničkárom a zároveň interpretom, vždy sledoval hudobný vývoj a vždy bol aktuálny.
"Dobrý, rovný, rýdzi. Unikátny humor. Otvorenosť a ľudskosť. Veľký pane, máte môj obdiv a úctu. Ďakujem. Nielen za inšpiráciu," napísal na sociálnej sieti Instagram český spevák Tomáš Klus.
Spevák a skladateľ žijúci v Prahe, moderátor hudobných podujatí, tvorca, ale aj propagátor hudby doma a v zahraničí Miroslav Žbirka sa narodil 21. októbra 1952 v Bratislave rodičom Šimonovi Žbirkovi a Angličanke Ruth Galeovej, ktorí sa v roku 1943 zoznámili v Londýne. Bol legendou slovenskej hudobnej scény, viacnásobný Slávik a víťaz ankety Spevák roka na Slovensku, od roku 2006 člen Siene slávy na Slovensku, hudobník, ktorého albumy vydávané od polovice 80. rokov dosahovali niekoľkostotisícové náklady. Absolvoval množstvo koncertov doma i v zahraničí.
Berlín sprísňuje protipandemické opatrenia pre neočkovaných, ktorí od pondelka – na rozdiel od zaočkovaných ľudí a osôb, ktoré ochorenie COVID-19 prekonali – nebudú môcť vstúpiť do reštaurácií, barov, kín, divadiel, múzeí či kaderníctiev. Stačiť im tak už nebude ani negatívny test na covid, informovala v stredu agentúra AFP.
Na základe nových opatrení, ktoré schválil Berlínsky senát, budú mať prístup do kultúrnych či voľnočasových zariadení a iných verejných interiérov len osoby, ktoré sa preukážu potvrdením o úplnom zaočkovaní proti covidu alebo o jeho prekonaní. Táto povinnosť sa nebude vzťahovať len na deti a osoby, ktorým nemôžu aplikovať vakcínu zo zdravotných dôvodov.
Neočkované dospelé osoby tak nebudú môcť vstúpiť do divadiel či múzeí, ani sa zúčastniť vonkajších podujatí s viac ako 2 000 návštevníkmi, ako sú napríklad futbalové zápasy. Zamestnávateľom sa tiež odporúča, aby svojim zamestnancom umožnili pracovať z domu či obmedzili počet osôb v kanceláriách.
Nové opatrenia v nemeckej metropole sú podľa Berlínskeho senátu reakciou na "rastúci počet infikovaných a zvyšujúci sa nápor na jednotky intenzívnej starostlivosti".
Rozsiahle nové obmedzenia pre obyvateľov, ktorí sa nedali zaočkovať proti novému koronavírusu, zaviedla v piatok aj východonemecká spolková krajina Sasko. Úrady v spolkovej krajine Bádensko-Württembersko minulú stredu zas oznámili, že nezaočkovaní obyvatelia budú na vstup do vnútorných reštaurácií potrebovať negatívny výsledok PCR testu, ktorý je výrazne drahší než bežný antigénový test.
Opatrenia obmedzujúce prístup plne nezaočkovaných ľudí – ako aj tých, ktorí ešte neprekonali covid – do niektorých zariadení a na určité podujatia, zaviedli od soboty aj úrady v Bavorsku, a to v oblastiach s najhoršou epidemickou situáciou.
V krajine pribudlo za uplynulý deň 39 676 prípadov nákazy koronavírusom SARS-CoV-2, čo je najviac od začiatku pandémie. Na ochorenie COVID-19 zomrelo ďalších 236 ľudí.
Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov sa bude vo štvrtok mimoriadne zaoberať krízou na hranici medzi Poľskom a Bieloruskom. Informovala o tom v stredu agentúra AFP, ktorá sa odvolala na informácie z diplomatických zdrojov. O mimoriadne zasadnutie požiadalo Estónsko, Francúzsko a Írsko.
Keďže Poľsko obviňuje Bielorusko zo "štátneho terorizmu", 15-členná rada sa podľa diplomatov stretne za zatvorenými dverami.
Samotná OSN označila v stredu situáciu na hranici medzi Poľskom a Bieloruskom za "neúnosnú". Západné krajiny obviňujú bieloruského autoritárskeho prezidenta Alexandra Lukašenka, že migrantov nalákal do svojej krajiny a nabáda ich, aby išli do Poľska ako odvetu za sankcie uvalené voči Minsku.
"Generálny tajomník OSN (António Guterres) so znepokojením sleduje situáciu na bielorusko-poľskej hranici a opakuje, že je dôležité zabezpečiť, aby sa otázky migrácie a utečencov riešili v súlade s humanitárnymi zásadami a medzinárodným právom," vyhlásil v stredu hovorca generálneho tajomníka OSN Stéphane Dujarric.
Spevák zomrel vo veku 69 rokov. Preslávil sa ako spevák a skladateľ. Mnohé jeho hity zľudoveli a patria do zlatého fondu slovenskej a českej populárnej hudby. Bol členom skupiny Modus či Limit. S Marikou Gombitovou a Jankom Lehotským vyhral v roku 1977 zlatú Bratislavskú lýru za pieseň Úsmev. "Si v mojom srdci navždy," zareagovala na úmrtie kolegu jeho spevácka partnerka Marika Gombitová.
Smrť slávneho speváka potvrdil Rado Mešša, Žbirkov PR manažér, na základe informácií od manželky. "Bol hospitalizovaný so zápalom pľúc, ktorý sa skomplikoval," uviedol pre TASR.
Hudobník skončil pred mesiacom v nemocnici na infúziách. „Priatelia, dostihol ma nejaký zákerný bacil,“ napísal vtedy na Facebooku fanúšikom.
Miroslav Žbirka sa narodil 21. októbra 1952 v Bratislave rodičom Šimonovi Žbirkovi a Angličanke Ruth Galeovej, ktorí sa v roku 1943 zoznámili v Londýne. Mali troch synov – Jason, Tony a najmladší z nich bol Miro. Prvú gitaru zdedil po bratoch, prvé akordy ho naučil brat Tony. Chlapci na Gunduličovej ulici vedeli, že Mirova mama je Angličanka, tak dostal prezývku Meky. Tá s ním ide celý život.
Hudobné začiatky
Meky začínal svoju úspešnú dráhu, už keď mal 15 rokov. Byť známym už v šestnástich v tej dobe bolo malým zázrakom. Spolu s prvou zostavou Modusu, ešte pod názvom Modus Club, pravidelne koncertovali vo Véčku, ktoré bolo centrom hudobného diania.
V roku 1976 obnovili Žbirka s Jankom Lehotským skupinu Modus a prišla prvá, úspešná štvorročná etapa. V júni 1977 vyhrali Bratislavskú lýru so skladbou Úsmev. V roku 1977 mal Miro Žbirka na Lýre aj vlastnú skladbu Zažni, ktorej text mu napísal Ján Štrasser. Keď sa v Moduse začali kopiť rozpory, odišiel v roku 1980 aj s Lacom Lučeničom. Ešte s Modusom nahral v roku 1980 Žbirka aj prvú vlastnú platňu s názvom Doktor sen. Z nej je duet s Marikou Gombitovou V slepých uličkách.
Prvý slávik
Ako prvý Slovák vyhral v roku 1982 ocenenie Slávik, ktoré opakovane obhájil. Bol tiež víťazom ankety Spevák roka na Slovensku, od roku 2006 člen Siene slávy na Slovensku.
V júni 1983 vyhral Bratislavskú lýru so skladbou Nechodí. V tom čase vychádza tretí album s názvom Roky a dni, po ňom ďalšie albumy Nemoderný chalan (1984), Chlapec z ulice (1986), Zlomky poznania (1988) a K.O. (1990).
Jeho albumy vydávané od polovice 80. rokov dosahovali státisícové náklady. Absolvoval množstvo koncertov doma i v zahraničí. Preslávil sa nielen ako hudobník, ale aj ako skladateľ.
Miroslav Žbirka si po boku Mariky Gombitovej zahral aj jednu z hlavných postáv v muzikáli Neberte nám princeznú, kde sa do pamäti divákov vryl svojím farebným svetrom a pesničkami, ktoré naspieval aj s Marikou. Medzi jeho najznámejšie skladby patrili Biely kvet, 22 dní, Atlantída, Prvá, Tri slová.
Pokračoval v tvorbe
V rokoch 2002, 2004 a 2005 bol slovenským Zlatým slávikom.
V septembri 2007 vyšla jeho dvojkompilácia najväčších hitov s názvom 22x2. V závere októbra 2009 vydal nový štúdiový album s názvom Empatia. V apríli 2011 vyšiel na DVD filmový dokument Empatia v obrazoch alebo Londýn očami Mira Žbirku. Symphonic Album vydal 17. októbra 2011, ponúka tucet Žbirkových piesní nanovo nahraných v aranžmánoch so symfonickým orchestrom.
V auguste 2012 prišiel prvýkrát do slávneho londýnskeho štúdia Abbey Road. Nahral dve piesne Love Shines a In The Sun. K životnému jubileu – šesťdesiatinám – vyšiel 15. októbra 2012 Miro Žbirka – Complete Box. Mesiac nato vyšla životopisná kniha Čo bolí, to prebolí.
V októbri 2015 predstavil v Prahe aj Bratislave nový dvojalbum Miro, ktorý nahrával v londýnskom štúdiu Abbey Road. V apríli 2017 vydal singel a klip Voľný deň. V júni 2017 dostal ako prvý slovenský spevák Artist's Mission Award / Hercova misia na filmovom festivale Park Film Fest v Trenčianskych Tepliciach za účinkovanie vo filme Neberte nám princeznú. Tabuľku so svojím menom pripevnil na Most slávy. Jeho podobizeň zaradila Česká mincovňa do série Slavíci ve zlatě.
Z prvého manželstva má dcéru Denisu. V roku 1988 sa oženil druhýkrát, s manželkou Katkou majú dcéru Lindu a syna Davida. Manželka mu zároveň robí aj manažérku.
Minulý rok v lete, 13. júla 2020, mal slovenskú premiéru filmový dokument Meky režiséra Šimona Šafránka. Snímka predstavuje Žbirku zblízka a vznikala takmer dva roky. RTVS odvysiela na počesť Miroslava Žbirku dokument Meky, ktorý si môžete pozrieť o 20:10 na Dvojke.
Reakcie po úmrtí
So zosnulým Miroslavom Žbirkom sa lúči aj speváčka Marika Gombitová. "Môj drahý Meky, veľmi mi budeš chýbať. Si v mojom srdci navždy. S láskou, Tvoja princezná," uviedla na sociálnej sieti Gombitová.
„Strohý výpočet úspechov a ocenení ani zďaleka neobsiahne všetky zákruty pútavého života Mekyho Žbirku, ktorý je príbehom večného gentlemana, ktorému učarovala hudba ešte skôr, než sa naučil čítať. Svoje prvé skúsenosti a lokálne úspechy Meky Žbirka získaval za hranicami dávno predtým, než sa mu podarilo presláviť sa vo vtedajšom Československu,“ doplnila oficiálna stránka speváka.
"Je to veľmi nečakané, prekvapujúce, šokujúce... Mal množstvo plánov – koncepty, nahrávanie albumov, skladanie nových pesničiek," komentoval predčasný odchod prvého slovenského Zlatého slávika PR manažér speváka Rado Mešša.
"Je to pre slovenskú hudbu obrovská strata, ale zostáva nám po ňom množstvo skvelých skladieb, ktoré nám ho budú navždy pripomínať," uviedol Mešša, ktorý sa naposledy s Mekym rozprával v septembri, keď mu vyšla nová verzia Modrého albumu na LP. "Hovorili sme si, že má dobrý zvuk, bavili sme sa aj o nových skladbách a básňach, ktoré by mohol do nich použiť. Boli to básne Kamila Peteraja a Joža Urbana," dodal Mešša.
Miroslav Žbirka bol a zostane legendou. "Vďaka jeho nadaniu znel slovenský pop aj v časoch hlbokého socializmu absolútne svetovo," napísala v súvislosti s úmrtím speváka a skladateľa Miroslava Žbirku prezidentka SR Zuzana Čaputová.
"Na Slovensku máme len málo autorov a interpretov, ktorí svojou hudbou presiahli svoju dobu. Slovenská hudobná scéna prišla o významnú legendu a charizmatickú osobnosť so špecifickým humorom," reagoval premiér Eduard Heger na sociálnej sieti. Správa o jeho úmrtí ho zarmútila a rodine vyjadril sústrasť.
"Spoznal som ťa ako talentovaného, ale zároveň pokorného človeka. Nasmiali sme sa veľakrát. Dnes ma zastihla zdrvujúca, smutná správa. Odchádza časť mojej mladosti, odchádza mi priateľ a odchádza pre nás všetkých veľký hudobný skladateľ, muzikant," skonštatoval predseda parlamentu Boris Kollár.
Slovensko odchodom Mekyho Žbirku prichádza o výnimočného človeka. "Slovensko jeho odchodom stráca sprievodcu prvých lások i sklamaní. A hoci sám spieva, že čo bolí, to prebolí, tak táto strata len tak neprebolí," napísala ministerka kultúry Natália Milanová (OĽaNO) k úmrtiu slovenského speváka a skladateľa.
Navrhnuté referendové otázky predložené stranou Smer-SD v súvislosti s plánovanou petičnou akciou sa vzájomne podmieňujú, čo zákon zakazuje. V stredajšom vyhlásení to uviedla prezidentka SR Zuzana Čaputová. Zdôraznila, že vypíše referendum s akoukoľvek otázkou, ak bude v súlade s Ústavou SR.
"Otázky sú sformulované tak, že ak dopadne dobre prvá otázka, tak potom platí druhá otázka. Neviem si predstaviť väčší príklad vzájomnej podmienenosti, ako je táto," vyhlásila Čaputová. Odkázala pritom na zákon o podmienkach výkonu volebného práva, ktorý takúto formuláciu referendových otázok vylučuje.
Prvá otázka navrhnutá Smerom-SD do petičnej akcie sa podľa prezidentky týka toho, či si občania želajú zmeniť ústavu tak, aby sa mohlo referendum skrátiť volebné obdobie. V druhej otázke sa chceli pýtať, či v prípade platnosti výsledku v prvej otázke si želajú vypísanie predčasných volieb voči konkrétnemu parlamentu.
Referendum len s prvou otázkou by vypísala
Prezidentka dodala, že ak by dostala petíciu iba s prvou otázkou, vypísala by ho. Po prípadnej zmene ústavy by tiež nemala problém ani s druhou otázkou. Odporúča však pri príprave akejkoľvek petičnej akcie smerujúcej k referendu, aby organizátori otázky konzultovali s ústavnými právnikmi. "Vytvárajú sa totiž veľké očakávania verejnosti, tlak na prezidentku, dávajú sa ultimáta, čo je úplne absurdné," podotkla.
Hlava štátu tiež skonštatovala, že prezident nie je právnou poradňou. K téme sa podľa svojich slov vyjadruje len preto, že na Slovensku rezonuje, ale aj z rešpektu k ľuďom, ktorí podpísali na jar petíciu za vyhlásenie predčasných volieb.
Líder Smeru-SD Robert Fico nedávno informoval, že predsedníctvo strany schválilo otázky, ktoré sa týkajú petičnej akcie na vyhlásenie referenda o predčasných parlamentných voľbách. V sprievodnom liste požiadali prezidentku, aby sa vyjadrila, či sa v súvislosti s otázkami obráti na Ústavný súd SR. Avizoval, že prípadnú petičnú akciu na podporu referenda bude organizovať Smer-SD.
SaS súhlasí s prezidentkou
Koaličná SaS oceňuje stanovisko prezidentky SR Zuzany Čaputovej. Označila ho za odvážne a tvrdí, že ním poukázala na nezmyselnosť referendových otázok od poslancov opozičnej strany.
"Prezidentka Zuzana Čaputová správne pomenovala dôvody, pre ktoré sa nemôže referendum vypísať a pre ktoré by bolo referendum v rozpore s Ústavou SR a zákonmi. Otázky v referende sa nesmú podmieňovať a je smutné, že to nevie práve Robert Fico, ktorý tu uráža všetkých a šermuje ústavnosťou a právnym poriadkom," uviedol štátny tajomník rezortu diplomacie za SaS Martin Klus.
Zamestnanec by sa mal pri vstupe do práce preukázať očkovaním proti ochoreniu COVID-19, potvrdením o prekonaní ochorenia alebo negatívnym výsledkom testu. Vyžadovať sa to bude môcť aj v prevádzkach. Osobu, ktorá odmietne preukázať svoju totožnosť, by nemali vpustiť do prevádzok či na hromadné podujatie. Vyplýva to z návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s treťou vlnou pandémie ochorenia COVID-19. Návrh schválila vláda na stredajšom rokovaní. Zároveň navrhuje, aby ho parlament prijal v skrátenom legislatívnom konaní, bude o ňom hlasovať ráno. Mohli by tak začať platiť už v piatok.
Zamestnanec si môže testovanie zabezpečiť sám alebo mu ho bezplatne zabezpečí zamestnávateľ. Ak zamestnanec odmietne bezplatné testovanie v práci, malo by sa to kvalifikovať ako prekážka v práci na strane zamestnanca, a to bez náhrady mzdy. „Nemožno však vylúčiť, že strany sa dohodnú na inom režime, napríklad náhrade mzdy, čerpaní dovolenky,“ uvádza sa v materiáli.
Ak testovanie odmietne policajt, colník alebo vojak, automaticky dostáva služobné voľno bez nároku na plat.
Policajt bude môcť prevádzkuna mesiac uzavrieť
Počas krízovej situácie by z dôvodu ochorenia COVID-19 malo byť možné uzatvoriť prevádzku. Mala by tak urobiť osoba vykonávajúca štátny zdravotný dozor a o pomoc môže požiadať aj policajta.
Okamžite uzatvoriť prevádzku, prípadne jej časť, z dôvodu porušenia nariadených opatrení bude možné až na 30 dní.
Policajt by tiež mohol od ľudí vyžadovať potvrdenie o očkovaní, prekonaní alebo negatívnom teste na ochorenie COVID-19.
Útoky na zdravotníkov vyjdú agresorov draho
Ak osoba urazí zdravotníkov, sfalšuje covidpas alebo ohrozí poskytovanie zdravotnej starostlivosti, malo by byť možné uložiť jej pokutu do tisíc eur. Za priestupky možno v blokovom alebo rozkaznom konaní pokutovať do päťsto eur.
Za priestupky spáchané počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu by mala byť pokuta do 1 500 eur, v blokovom konaní do 700 eur.
Podľa nových pravidiel by sa mala tiež pandemická PN od 1. decembra dostať na úroveň štandardnej PN. Doteraz boli podmienky pandemickej PN výhodnejšie.
Kolíková: Zmeny možno už od piatku
Nové opatrenia, ktoré dnes schválila vláda v boji proti pandémii koronavírusu, by mohli byť účinné už od piatku 12. novembra. Povedala to ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (nominantka SaS) na tlačovej besede. Vysvetlila, že účinnosť zákona je určená dňom jeho vyhlásenia.
„V pondelok môže teoreticky zasadnúť vláda a na základe odporúčania ministra zdravotníctva určiť podmienky, na základe ktorých sa stanovia podmienky pre vstup na pracovisko a bude sa musieť nimi riadiť či už zamestnávateľ, alebo zamestnanec,“ dodala. Verí, že prijatie legislatívnych úprav bude mať podporu naprieč celou koalíciou. O vládnom návrhu týkajúcom sa pandemických opatrení budú poslanci Národnej rady (NR) SR rokovať vo štvrtkok (11. 11.) od 9.00 h.
Šéfka rezortu spravodlivosti tiež uviedla, že vláda schválila aj novelizáciu Zákona o hospodárskej mobilizácii, ktorá umožňuje zaviesť pracovnú pohotovosť aj bez núdzového stavu.
Zmeny v čiernych okresoch a tritisíc hospitalizovaných
V prípade nadobudnutia účinnosti legislatívnych zmien sa bude meniť COVID automat a vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ). V čiernych okresoch by potom mali zaočkovaní možnosť vstupu do reštaurácií či hotelov. Po rokovaní vlády, ktorá sa zaoberala novým nastavením pandemických opatrení, to uviedol minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO).
Zároveň však varoval pred zhoršujúcou sa situáciou. Krátkodobé prognózy hovoria, že do dvoch týždňov bude v slovenských nemocniciach 3 000 pacientov s ochorením COVID-19, z nich 300 si bude vyžadovať podporu umelej ventilácie.
Na ochorenie COVID-19 zomiera na Slovensku aktuálne týždenne 200 ľudí, vyhlásil minister. V súčasnosti je s ochorením hospitalizovaných 2 400 pacientov a z nich viac ako 200 si vyžaduje podporu umelej pľúcnej ventilácie. Lokálne maximá podľa ministra hlásia v Prešovskom, Košickom a Žilinskom kraji, pričom viaceré nemocnice už prekonali kapacity v porovnaní s druhou vlnou pandémie. Opatrenia z COVID automatu nie sú podľa ministra dodržiavané, nevylučuje preto ešte ich ďalšie sprísnenie.
Kremeľ v stredu vyhlásil, že Poľsko je "nezodpovedné", keď Rusko viní z migračnej krízy na poľsko-bieloruských hraniciach. Reagoval tak na utorkové slová poľského premiéra Mateusza Morawieckeho, ktorý z organizovania nelegálnych prechodov cez hranice obvinil ruského prezidenta Vladimira Putina. Informovala o tom agentúra AFP.
"Tvrdenia poľského premiéra, že Rusko je zodpovedné za túto situáciu, sú absolútne nezodpovedné a neprijateľné," povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
"Tento útok, ktorý vykonáva (bieloruský prezident Alexandr) Lukašenko, bol zosnovaný v Moskve a jeho osnovateľom je prezident Putin," vyhlásil Morawiecki v utorok na krízovom zasadnutí poľského parlamentu.
Bielorusi vinia Úniu
Bieloruský minister zahraničných vecí Uladzimir Makej v stredu počas svojej návštevy v Moskve v súvislosti so situáciou na hraniciach Poľska a Bieloruska obvinil Európsku úniu, že "vyprovokováva" patovú situáciu.
"Migračná kríza bola vyprovokovaná samotnou Európskou úniou a jej členskými štátmi, ktoré majú spoločné hranice s Bieloruskom," vyhlásil Makej. Dodal, že Minsk chce na túto situáciu reagovať "spoločnou odpoveďou na nepriateľské akcie voči našej krajine" s Ruskom a usiluje sa o jeho podporu v tejto záležitosti.
Lavrov vidí antikampaň voči Bielorusku
Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov obvinil Západ z "protibieloruskej kampane" iniciovanej Washingtonom a európskymi spojencami vrátane medzinárodných organizácií, akými sú napríklad OSN, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) či Rada Európy.
Moskva a Minsk podľa Lavrovových slov "úzko koordinovali vzájomné prístupy" a ich snahy zamedziť údajnej kampani proti Minsku boli účinné. "Odvrátili sme pokusy využívania týchto multilaterálnych platforiem na poškodenie záujmov našich dvoch štátov," povedal Lavrov.
Pôvodcu problémov hľadá aj eurokomisia
Európska komisia (EK) v utorok oznámila, že monitoruje 20 krajín, vrátane Ruska, pre ich možnú účasť na organizovaní prevozu migrantov do Bieloruska - krajiny, ktorá podľa Bruselu organizuje vysielanie migrantov do EÚ ako odpoveď na zavedenie sankcií eurobloku proti vládnemu režimu v Minsku. Uviedla TO tlačová agentúra AFP.
"Rusko je jednou z krajín, kde situáciu pozorne sledujeme," povedal počas tlačovej konferencie v Bruseli Peter Stano, hovorca šéfa diplomacie EÚ Josepa Borrella. Spresnil, že Rusko "je na radare" EK, pričom exekutíva EÚ vyhodnocuje informácie a údaje, ktoré má o letoch z Ruska a o možnom zapojení sa Ruska do tejto situácie.
EK už - podľa AFP - podnikla kroky v 13 krajinách, odkiaľ sa uskutočnili lety s cieľom prepraviť migrantov do Bieloruska. Komisiu zaujíma frekvencia letov z týchto krajín a obsadenosť lietadiel.
Komisia okrem Ruska sleduje Južnú Afriku, Alžírsko, Azerbajdžan, Pobrežie Slonoviny, Indiu, Irán, Kazachstan, Líbyu, Maroko, Nigériu, Uzbekistan, Katar, Senegal, Somálsko, Srí Lanku, Sýriu, Tunisko, Venezuelu a Jemen.
Situácia na hraniciach eskaluje
Migračná kríza na hraniciach Bieloruska s Lotyšskom, Litvou a Poľskom sa v pondelok 8. novembra prudko vyostrila. Niekoľko tisíc ľudí prišlo z bieloruskej strany k poľským hraniciam a odmietajú opustiť pohraničné pásmo. Niektorí z nich sa pokúsili dostať do Poľska zvalením alebo prestrihnutím plotu z ostnatého drôtu. Poľská polícia v stredu uviedla, že zadržala za posledných 24 hodín vyše 50 migrantov, ktorí prekročili štátne hranice z Bieloruska.
Členské štáty EÚ obviňujú Minsk zo zámernej eskalácie krízy a žiadajú uvalenie sankcií. Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko zasa tvrdí, že za túto situáciu si môžu samotné západné krajiny, lebo v dôsledku ich konania ľudia utekajú zo svojej vlasti pred vojnou.
