Zvládneme to, znel známy slogan nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, s ktorým razila prijímanie nelegálnych migrantov a azylantov do Nemecka. Po viac ako piatich rokoch už dosluhujúca politička skonštatovala, že v najväčšej ekonomike Európy to skutočne „zvládli“. Na situáciu v Nemecku sme sa pozreli bližšie.
Dosluhujúca nemecká kancelárka Angela Merkelová v rozhovore pre nemecký verejnoprávny rozhlas Deutsche Welle zhodnotila svoje politické pôsobenie. Jedna z otázok znela, aké krízy z obdobia svojho úradovania považuje za najzložitejšie.
Merkelová odvetila, že osobne jej prišla najťažšia súčasná pandémia koronavírusu a migračná kríza v roku 2015 až 2016, ktorú však odmietla označiť za krízu. „To veľké množstvo utečencov, ktoré prišlo, ja osobne nepovažujem za krízu – ľudia sú ľudia,“ dodala kancelárka.
Počas migračnej krízy Merkelová na čele Nemecka presadzovala prijímanie prisťahovalcov, ktorí do Európy prúdili z Ázie a Afriky, pričom jej heslo znelo „zvládneme to“. V konečnom dôsledku zhodnotila svoje pôsobenie v oblasti migrácie slovami „áno, zvládli sme to“.
Podotkla však, že si je vedomá niektorých problémov. Spomenula napríklad oslavy Nového roka v Kolíne nad Rýnom z roku 2016, keď skupiny migrantov sexuálne obťažovali či okradli stovky žien.
„Prirodzene, videli sme, že nie všetko bolo ideálne… Ale vcelku máme výborné príklady úspešného ľudského vývoja,“ uviedla Merkelová s odkazom na prisťahovalcov, ktorí v Nemecku zvládli dokončiť strednú školu.
V konečnom dôsledku však priznala, že všeobecný pohľad na prisťahovalectvo do krajiny je problematický. Podľa nej sa zatiaľ nepodarilo splniť dva ciele: vyriešiť dôvody, pre ktoré ľudia migrujú do Európskej únie, a vytvoriť jednotný migračný a azylový systém.
Prisťahovalecké pozadie
Otázka migrácie bola v Európe živá hlavne počas minulých rokov, s príchodom pandémie koronavírusu však čiastočne ustúpila do pozadia. Nedávne udalosti na vonkajších hraniciach členských štátov Únie ju však opäť dostávajú do pozornosti starého kontinentu. A slová Angely Merkelovej umožňujú nastoliť otázku, ako v skutočnosti vyzerá to zvládnutie migrácie.
Nemecko má s prisťahovalectvom bohaté skúsenosti, ktoré sa začali už dávno pred migračnou krízou. To sa koniec koncov odzrkadľuje aj vo fakte, že viac ako štvrtina (21,2 milióna ľudí, 26 percent) obyvateľstva Nemecka má podľa štúdie Federálneho štatistického úradu z roku 2019 migračné pozadie.
Treba vysvetliť definíciu výrazu migračné pozadie. V Nemecku sa tak označujú osoby, ktoré sa buď sami narodili v zahraničí, alebo sa aspoň jeden z rodičov narodil za hranicami Nemecka a nemal v tom období nemecké občianstvo.
Väčšinu obyvateľov s migračným pozadím tvoria občania z iných štátov Európy. Predstavujú 64,9 percenta prisťahovalcov v Nemecku. Nasledujú Ázijci (21,7 percenta), Afričania (4,7 percenta), ľudia pôvodom z amerických svetadielov (2,7 percenta) a z Austrálie a Oceánie (0,2 percenta). Bližšie neurčených bolo 3,1 percenta ľudí, čo znamená, že sa ich rodičia narodili v dvoch rôznych cudzích krajinách. Nešpecifikovaných bolo 2,8 percenta osôb.
Tieto čísla poukazujú aj na relatívny nedostatok pracovnej sily v Nemecku, ktoré sa spolieha na pracovníkov z iných krajín, aby udržalo svoju ekonomiku v chode. Zdôrazňuje to okrem iného i nedávne vyjadrenie riaditeľa Federálnej agentúry pre zamestnávanie Detlefa Scheeleho. Podľa neho potrebuje krajina 400-tisíc kvalifikovaných prisťahovalcov ročne, aby pokryli nedostatok zamestnancov. Dôležité je tu slovo „kvalifikovaných“.
Potreby pracovného trhu
Argument o podpore pracovnej sily znel aj v rokoch 2015 až 2016, keď Nemecko počas prisťahovaleckej krízy prijalo niečo cez milión azylantov. Išlo o ľudí z krajín Afriky a Ázie, prevažne z Blízkeho východu. Predpoklady však čiastočne narazili na múry reality, pretože zapojenie týchto migrantov do pracovného procesu nebolo jednoduché – a nie je doteraz.
Ako informoval v roku 2017 verejnoprávny rozhlas Deutsche Welle, podľa odborníkov si v krajine dokáže nájsť prácu okolo 50 percent azylantov, ktorí prišli do Nemecka počas migračnej krízy. Ale až po piatich rokoch od príchodu do krajiny. V prvej polovici roku 2016 ich pracovalo len zhruba desať percent. Ak však z rovnice odstránime neplatené stáže a „drobné zamestnania“, percento týchto pracujúcich migrantov klesne v danom období o polovicu.
Korešpondujú s tým aj výpočty Kielského inštitútu pre svetovú ekonomiku (IFW), ktorý koncom roka 2015 odhadol, že z azylantov, ktorí do krajiny prídu od 2015 do 2017, si prvotne nájde prácu len necelých päť percent osôb.
Federálna agentúra pre zamestnávanie v polovici roka 2016 po prieskume 297-tisíc migrantov skonštatovala, že 74 percent z nich nemá žiadnu pracovnú kvalifikáciu. Tretine chýbalo aj stredoškolské vzdelanie. Len štyri percentá z nich boli schopní vykonávať prácu vyžadujúcu si vyššiu kvalifikáciu (mnohí však potrebovali dlhodobé jazykové kurzy).
To sa opäť odrazilo na prieskume novín Frankfurter Allgemeiner Zeitung z polovice roku 2016. Podľa neho bola tridsiatka najväčších nemeckých spoločností schopná zamestnať od krízy v roku 2015 len 54 migrantov. Navyše väčšinu z nich zamestnala nemecká pošta.
Podľa amerického think tanku Centrum pre svetový rozvoj (CGD) koncom roku 2020 pracovala v Nemecku už sľubovaná polovica azylantov. V tomto ohľade sa závery CGD zhodujú s očakávaniami v roku 2017, o ktorých informoval DW. Ide však opäť vo veľkej miere o slabo platené pracovné miesta, ktoré vyžadujú nulovú alebo nízku kvalifikáciu.
Štúdia Inštitútu pre výskum zamestnanosti (IAB) z roku 2020 hovorí niečo podobné. Migranti majú zásadne menšiu šancu nájsť si prácu ako bežný Nemec a ledva polovica prisťahovalcov, ktorí prišli do Nemecka od roku 2013, majú zamestnanie. Tieto pracovné pozície sú taktiež väčšmi ohrozené pandémiou koronavírusu.
Zločin a trest
Otázka práce či života na sociálnych dávkach nepatrila k jediným výhradám, ktoré zneli v súvislosti s migračnou krízou. O slovo sa prihlásila aj zločinnosť migrantov, ktorú zvýraznil napríklad už spomenutý prípad z Kolína nad Rýnom.
Podľa výročnej správy nemeckého Federálneho úradu kriminálnej polície za rok 2019 sú migranti nadproporčne zastúpení v násilných zločinoch ako vražda, napadnutie, zabitie či znásilnenie. Podľa správy to však skresľuje údaj, že veľa prisťahovalcov sú mladí muži, ktorí majú všeobecne častejšie zastúpenie v spomínaných oblastiach zločinu.
Na pretras sa v tomto ohľade dostávajú často znásilnenia, hlavne od obdobia migračnej krízy. Podľa denníka Bild-Zeitung zaznamenali v krajine v roku 2020 priemerne dva prípady hromadných znásilnení každý deň.
V roku 2018 bolo hromadných znásilnení 649, v roku 2019 už 710 a v roku 2020 „len“ 704 – za čo treba zrejme aspoň trochu poďakovať pandémii. Čo sa týka páchateľov tohto ohavného zločinu, okolo polovicu podozrivých tvorili prisťahovalci prevažne z moslimských krajín. Väčšina znásilnení sa vraj odohrala v období, keď čakali na udelenie azylu.
Medzi známejšie medializované prípady patrí napríklad hromadné znásilnenie 15-ročnej Nemky, ktoré sa odohralo vlani v Hamburgu. Až tento rok sa podarilo o prípade získať viac informácií. Útočníkov bolo podľa nemeckých médií dvanásť, z toho desiati mali prisťahovalecké pozadie. Zadržali údajne len jednu osobu, ktorú však onedlho prepustili.
Podľa údajov britskej televízie BBC z roku 2017 predstavovali „azylanti, utečenci pred občianskou vojnou alebo nelegálni migranti“ v Nemecku 8,5 percenta všetkých podozrivých z násilných zločinov. Populačne však tvorili len približne dve percentá obyvateľstva.
Miera zločinov klesá
Špeciálne pri vraždách boli čísla ešte vyššie – tam tvorila spomínaná skupina ľudí 10,4 percenta podozrivých. Pri sexuálnych zločinoch to bolo 11,9 percenta. Podobne nelichotivé údaje priniesla aj štúdia tamojšieho ministerstva vnútra z roku 2016.
Treba však podotknúť, že všeobecná úroveň zločinnosti v Nemecku klesá. S výnimkou nárastu v rokoch 2015 a 2016 malo posledné desaťročie skôr klesajúcu tendenciu. Povedať preto, že väčší počet prisťahovalcov zvýšilo celkový počet zločinov sa teoreticky povedať nedá. Avšak ich nadpriemerné zastúpenie v mnohých kategóriách naznačuje, že pokles by bol inak ešte citeľnejší.
Namieste je preto otázka, čo sa dá považovať za zvládnutie krízy. Merkelová, ale aj ďalší nemeckí politici, napríklad bývalý minister vnútra a obrany Thomas de Maiziere, poslanec CDU Patrick Sensburg či Irene Mihalicová od Zelených, vidia v konečným číslach úspech ich politiky. „Nemecko zvládlo migračnú krízu roku 2015 dobre, v konečnom dôsledku,“ uviedol minulý rok Sensburg.
Prieskum z roku 2020 zasa ukázal, že mierna väčšina nemeckých občanov (60 percent) súhlasí s názorom, že krajina dokáže zvládať migrantov. V konečnom dôsledku teda väčšina Nemecka akceptuje cenu integrácie azylantov, a nielen tú finančnú. Tá sa mimochodom od obdobia krízy šplhá na desiatky miliárd eur ročne.