Oveľa silnejší ako Hubblov teleskop. Nový ďalekohľad na obežnej dráhe sa bude pozerať na začiatok vesmíru

Budúci mesiac vyšlú vedci na obežnú dráhu nový vesmírny teleskop. Ponesie názov Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba. Ide o spoločný projekt európskej (ESA), kanadskej (CSA) a americkej vesmírnej agentúry (NASA), ktorý nesie meno po Jamesovi Edwinovi Webbovi, bývalom riaditeľovi americkej vesmírnej a leteckej agentúry NASA.

Pôjde o vyvrcholenie úsilia, ktoré sa začalo pred viac ako troma desaťročiami. Pôvodne sa očakávalo, že zariadenie bude na obežnej dráhe už v roku 2011, pričom jeho cena sa odhadovala na 1,75 miliardy eur. To sa však nedarilo a hrozilo, že americký Kongres projekt úplne zastaví.

Nakoniec sa podarilo vytvoriť nový plán, ktorý sa aj dodržal. S cenovkou viac ako 8,7 miliárd eur je teleskop takmer pripravený na spustenie.

V súčasnosti sa zariadenie nachádza na juhoamerickej základni ESA zvanej Kourou vo Francúzskej Guyane. Vrcholia tam prípravy, aby mohol byť ďalekohľad vypustený na obežnú dráhu. Štart sa očakáva v sobotu 18. decembra.

Nové obzory

Ako informoval vedecký časopis Science, existuje viacero dôvodov, prečo nové zariadenie prinesie revolúciu v pozorovaní vesmíru. Webbov ďalekohľad bude pracovať v infračervenom spektre (od 0,6 do 28 mikrometrov), vďaka čomu uvidíme svetlo omnoho vzdialenejších a tmavších objektov. Nebudú ho taktiež toľko obmedzovať mraky vesmírneho prachu.

„Ešte nikdy sme sa nepozerali na vesmír v tejto vlnovej dĺžke či v takej hĺbke a rozlíšení,“ hovorí vedec Steve Finkelstein z Texaskej univerzity v Austine, ktorý povedie niekoľko pozorovaní skrz Webbov ďalekohľad. „Myslím si, že nás čakajú viaceré prekvapenia,“ dodal.

Viac ako tisíc skupín vedcov sa už pokúsilo rezervovať miesto na pozorovanie. Chcú hľadať zmrznuté oceány na mesiacoch Uránu alebo záhadné, stredne veľké čierne diery. Nové zariadenie by tiež mohlo pomôcť s odpoveďou na otázku, ako rýchlo sa rozpína náš vesmír, alebo preskúmať zloženie atmosfér obežníc v blízkej slnečnej sústave TRAPPIST-1.

Hlavným lákadlom však zrejme bude pozorovanie najstarších galaxií. Očakáva sa, že Webbov vesmírny ďalekohľad bude schopný zachytiť takzvané prvorodené hviezdy, ktoré vznikli relatívne krátko po Veľkom tresku. Neuvidí ich samostatne, ale v rámci väčších galaktických celkov.

Strastiplná cesta

S vyslaním ďalekohľadu sa však spája aj mnoho rizík. Webbov teleskop využíva najmodernejšiu technológiu segmentovaných zrkadiel. Jeho prísun energie zo slnečných lúčov bude päťkrát väčší ako pri Hubblovom ďalekohľade, ktorý má dnes už 31 rokov. Dôležitý tu bude aj systém chladenia, aby teplota neovplyvňovala pozorovanie.

Na rozdiel od svojho predchodcu bude musieť zároveň pracovať absolútne bezchybne. Po vystrelení do vesmíru totiž započne takmer mesačná cesta, počas ktorej sa bude teleskop vzďaľovať od Zeme. „Je to tridsať dní hrôzy,“ podotýka Garth Illingworth, jeden z architektov projektu.

Na konci tejto strastiplnej cesty sa Webbov ďalekohľad naplno rozvinie na obežnej dráhe Zeme, v takzvanom druhom libračnom bode (známy aj ako Lagrangeov bod, L2). Ten je vzdialený 1,5 milióna kilometrov od nášho domova. To znamená, že teleskop nebudú môcť kozmonauti len tak opraviť v prípade, ak sa niečo pokazí.