Európske ekonomiky by mali rýchlo rásť. Slovensko má patriť medzi najpomalšie 4 štáty

Európska komisia minulý týždeň zverejnila svoju pravidelnú jesennú predpoveď ekonomického vývoja. Tá vyznieva pomerne optimisticky. Zdá sa, že sa napokon naplnia predpovede o rýchlom zotavení ekonomiky z pandemického šoku. Miera neistoty však zostáva značná.

Výhľad ďalšieho vývoja slovenskej ekonomiky je tiež pozitívny, no za priemerom Európskej únie Slovensko zaostáva. Len tri ekonomiky v Únii budú v tomto roku rásť pomalšie než tá slovenská. Európska komisia však očakáva výraznejší rast v nasledujúcich dvoch rokoch.

Návrat na predpandemickú úroveň

Predpoveď počíta s rastom hrubého domáceho produktu Európskej únie v tomto roku na úrovni päť percent. Slovenská ekonomika by mala rásť pomalšie, o 3,8 percenta. Zároveň však treba dodať, že minuloročný pokles produkcie bol na Slovensku o niečo menší než v celej Únii (-4,4 percenta oproti -5,9 percenta). Slovensko si tiež udržuje mieru nezamestnanosti pod priemerom Únie.

K pozitívnej predpovedi prispelo hospodárske oživenie na jar a v lete tohto roku. Zatiaľ čo predpovede zo začiatku roku boli značne pesimistické, skončenie zimnej vlny pandémie a nástup očkovania umožnil jarné obnovenie ekonomickej aktivity. Najmä však obnovil rast spotreby, ktorá sa zvýšila aj vďaka vynúteným úsporám v období zimných lockdownov.

V treťom štvrťroku sa ekonomika Európskej únie v podstate vrátila na predpandemickú úroveň. Postupne by sa mala vrátiť k rastovej trajektórii, ktorú pandemická kríza dočasne prerušila. Samozrejme, vývoj nie je rovnomerný vo všetkých štátoch, a to zo zdravotného i ekonomického hľadiska. Niektoré európske ekonomiky sa na predpandemickú úroveň vrátia až budúci rok.

Pozitívne vyznieva predpoveď rastu slovenskej ekonomiky v ďalších rokoch. V budúcom roku by mala rásť o 5,3 percenta, čo je o jeden percentný bod viac než predikovaný rast celej Únie. V roku 2023 Európska komisia očakáva rast na úrovni 4,3 percenta, priemer Európskej únie by mal byť 2,5 percenta. Slovenská ekonomika sa teda rozbieha pomalšie, ale stratu na ostatných v nasledujúcich rokoch dobehne.

Stabilizácia verejných financií aj inflácie

Zmiešané pocity vyvoláva odhad vývoja deficitov verejných rozpočtov a vládnych dlhov. V tomto roku očakáva Európska komisia priemernú výšku deficitu na úrovni 6,6 percenta hrubého domáceho produktu, na Slovensku až 7,3 percenta HDP. V budúcom roku by mal priemerný európsky i slovenský deficit klesnúť o tri percentné body a v roku 2023 by mali byť deficity v priemere na úrovni 2,3 percenta HDP. Vládny dlh by mal tiež postupne klesať – priemer Európskej únie pod 90 percent HDP a slovenský dlh pod 60 percent HDP.

Ohľadne inflácie je prognóza tiež optimistická. V eurozóne by mala tento rok dosiahnuť vrchol v štvrtom štvrťroku tohto roku. Priemer celej Únie by mal v tomto roku dosiahnuť hodnotu 2,4 percenta a v ďalších rokoch by mala klesať na 2,2, respektíve 1,4 percenta. Slovenskú ekonomiku inflačný vrchol čaká až budúci rok. Tento rok Európska komisia predpovedá priemernú infláciu na úrovni 2,8 percenta, budúci rok však až 4,3 percenta a nad dvoma percentami i v roku 2023.

Dobré správy len pre optimistov

Európska komisia priznáva, že predpoveď je v tejto dobe zaťažená veľkou mierou neistoty. Preto je tieto odhady potrebné brať s rezervou. Neistota panuje ohľadne vývoja pandémie a protipandemických opatrení v Európe, ale aj inde vo svete. Relatívne zraniteľnejšie sú ekonomiky, kde očkovanie postupuje pomaly. Ďalšími zdrojmi neistoty je pomalá obnova dodávateľských reťazcov, nedostatok surovín alebo čipov a, samozrejme, rastúce ceny energií.

Uvedené faktory môžu budúci vývoj zmeniť k horšiemu. Naopak, pozitívnych faktorov je málo. Teoreticky možno očakávať pozitívne dopady verejných investícií a štrukturálnych reforiem v rámci Plánu obnovy. Tieto faktory však nemôžu prevážiť globálne hrozby, ktorým európske ekonomiky čelia.

Adekvátnu predpoveď v tejto chvíli možno zhrnúť asi takto: optimisti očakávajú zlepšovanie ekonomickej situácie.