Vnesenie bezpohlavného osobného zámena do vedúceho francúzskeho referenčného slovníka vyvolalo vlnu odporu. Proti sa stavia francúzsky minister školstva i niektorí zákonodarcovia. Tvorcovia slovníka problém nevidia a odmietajú, že by išlo o pretláčanie progresívnej agendy.
Francúzsky referenčný slovník Le Robert v novembri zakotvil do svojej internetovej štruktúry nové zámeno, kombinujúce mužskú a ženskú osobu. Toto slovo už v hovorovej francúzštine existovalo ako relatívne čerstvý neologizmus. Jeho oficiálne uznanie však vyvolalo veľkú vlnu kritiky.
Ide o slovíčko iel (vrátane variantov ielle, iels, ielles), ktoré je kombináciou francúzskych zámen on (il) a ona (elle). Podľa definície slovníka sa používa na označenie človeka s ktorýmkoľvek pohlavím, ktorý sa sám nechce označiť ako muž či žena.
Užitočnosť tohto kroku však veľa ľudí nevidí. Medzi hlasných kritikov patrí napríklad tamojší minister školstva Jean-Michel Blanquer, ktorý čin kritizoval na sociálnej sieti Twitter. „Inkluzívne písanie nie je budúcnosťou francúzskeho jazyka,“ zdôraznil minister.
Zároveň súhlasil s výzvou Macronovho zákonodarcu Françoisa Joliveta, aby zakročila tamojšia ochrankyňa francúzskeho jazyka Académie Française.
Snaha o zničenie francúzskych hodnôt
Jolivet na sociálnej sieti vyhlásil, že uznanie bezpohlavného zámena je predchodca progresívnej agendy a snaha slovníka o ideologické podkopanie spoločného jazyka krajiny, aby mohli zničiť francúzske hodnoty.
Tvorcovia slovníka argumentujú, že za rozhodnutím nie je progresívny aktivizmus ani agenda. Zároveň však zdôraznili potrebu „diverzity a zodpovednosti“ francúzskeho jazyka.
„Prišlo nám užitočné, aby sme vysvetlili význam slova pre ľudí, ktorí sa s ním môžu stretnúť, či už ho chcú alebo nechcú používať. Definícia slov používaných vo svete nám pomáha im lepšie rozumieť,“ uviedol podľa denníka Guardian riaditeľ jazykovednej organizácie Charles Bimbenet. Problematické zámeno sa objaví budúci rok aj v tlačenej verzii slovníka.
Mnohí Francúzi vraj vidia nielen túto udalosť ako prienik amerických progresívnych výmyslov do ich krajiny, podobne vnímajú napríklad snahy o presadenie kritickej rasovej teórie. To má vraj za úlohu rozložiť jednotu francúzskeho národa tak, že proti sebe poštve jednotlivé skupiny obyvateľstva.