Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Krajčí: Opatrenia platné od pondelka sú slabé, som za povinné očkovanie

Opatrenia, ktoré majú platiť od pondelka (22. 11.), sú slabé. Ich efektivita nemusí byť dostatočná. V prípade zavedenia povinného očkovania by vakcinácia celej populácie nebola vhodná. Uviedol to poslanec parlamentu a exminister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽANO) v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12. Strana Smer-SD povinné očkovanie odmieta.

"Opatrenia sú z môjho pohľadu trochu slabé, keďže neočkovaný môže ísť napríklad aj do obchodov s oblečením či obuvou. Mobilita sa príliš nezníži a efektivita opatrení nemusí byť dostatočná," skonštatoval Krajčí.

Pripomenul, že epidemická situácia je v krajine vážna a nemocnice sa zrejme kolapsu nevyhnú. "Buď budeme ochotní prijať tvrdé opatrenia, alebo budeme situáciu pozorovať a tá bude podobná humanitárnej katastrofe," upozornil Krajčí s tým, že ak krajina nezamedzí šíreniu koronavírusu, ohrozia sa aj prevádzky, keď zostane veľa chorých ľudí doma.

Povinné očkovanie podporuje

Premiér Eduard Heger (OĽANO) podľa Krajčího vyslovil pri úvahách o povinnom očkovaní pre seniorov odvážny názor. "Ak sa to pozrieme pragmaticky a mali by sme zaočkovaných ľudí nad 60 rokov, nemusíme pristupovať k obmedzeniam. Mladí sa nakaziť môžu, ale nekončia v nemocnici. Ak bude politická odvaha, som za povinné očkovanie, ale musíme presne stanoviť, kto sa na očkovaní zúčastniť nemôže, napríklad zo zdravotných dôvodov," uviedol Krajčí. Povinnú vakcináciu pre celú populáciu by neodporúčal.

Mrzí ho tiež, že vláda upustila od masívneho testovania, ktoré bolo vo februári. Ak sa to nebude diať, pandémia bude podľa neho kulminovať. "Nie som zástanca celoplošného testovania, skôr treba sprístupniť samotesty. Pri samotestovaní sa nám z obehu vyraďujú ľudia, ktorí o ochorení ani nevedia, je to silný nástroj na boj proti pandémii," uviedol exminister.

Smer chce opatrenia napadnúť na súde

S budúcotýždňovými opatreniami nesúhlasí aj naďalej opozičná strana Smer-SD. Začiatkom týždňa ich plánuje napadnúť na Ústavnom súde SR. "Základné ľudské práva a slobody nemôžu byť obmedzované vyhláškou Úradu verejného zdravotníctva SR a myslíme si, že očkovaní, prekonaní a testovaní by mali mať rovnaké postavenie," povedal v relácii poslanec Národnej rady SR a podpredseda strany Richard Takáč. 

Strana Smer-SD by podľa jeho slov prípadné zavedenie tvrdého lockdownu podporila, ak by dotknutí boli odškodnení. "Povinné očkovanie je však z nášho pohľadu fašistické a budeme bojovať za to, aby bolo aj naďalej dobrovoľné," dodal Takáč. 

Minúta  |  

Česko: Kto sa odmietne dať v práci testovať, bude musieť mať respirátor

Vláda dosluhujúceho českého premiéra Andreja Babiša na svojom piatkovom zasadnutí rozhodla o sprísnení opatrení proti šíreniu nového koronavírusu.

Okrem iného nariadila povinné testovanie neočkovaných zamestnancov a plošné každotýždenné testovanie žiakov a študentov základných a stredných škôl a odporučila prácu z domu pre zamestnancov štátnych úradov.

Babiš však zároveň vylúčil zavedenie lockdownu alebo povinného očkovania po vzore susedného Rakúska. Predpokladá, že novozavedené opatrenia zostanú v platnosti až do konca februára budúceho roka, informoval spravodajský server Novinky.cz.

Babiš nechce nasledovať príklad Rakúska

"Česká republika nebude nasledovať príklad Rakúska. V žiadnom prípade," uviedol premiér v demisii na otázku, či sa bude Česko riadiť tzv. rakúskym modelom.

Rakúsko pre rekordné prírastky nakazených a rastúcemu tlaku na nemocnice zavádza od pondelka desať- až 20-dňový lockdown pre očkovaných aj neočkovaných obyvateľov. Od februára budúceho roku bude v Rakúsku zavedené povinné očkovanie proti covidu.

Česká vláda v piatok rozhodla o tom, že žiaci a študenti základných a stredných škôl sa budú pravidelne každý pondelok plošne testovať na prítomnosť koronavírusu. Ministri o tom rozhodli napriek tomu, že proti plošnému testovaniu sa tento týždeň vyslovila hlavná hygienička Pavla Svrčinová, podľa ktorej nie je táto metóda dostatočne účinná. Namiesto toho navrhovala len testy v hlavných ohniskách nákazy.

Testovať sa od začiatku budúceho týždňa budú aj zamestnanci firiem. Pracovníci, ktorí sa odmietnu podrobiť testu, budú musieť mať počas celého pobytu na pracovisku nasadený respirátor, obmedziť kontakt s ľuďmi a stravovať sa oddelene od ostatných.

Čo najviac využívať home office

Podľa nového odporúčania českej vlády by štátne úrady mali čo najviac využívať inštitút home office, aby obmedzili kontakty medzi svojimi zamestnancami.

Od 22. novembra sa v ČR už nebudú – až na stanovené výnimky – uznávať testy na COVID-19 ako potvrdenie o bezinfekčnosti. Pri vstupe do prevádzok, kde sa poskytujú služby, na hromadné podujatia alebo do gastronomických a ubytovacích zariadení sa budú musieť preukázať dokladom o kompletnom očkovaní proti covidu, alebo potvrdením, že túto chorobu v posledných šiestich mesiacoch.

Vláda v demisii na piatkovom zasadnutí schválila aj zavedenie krízového ošetrovného vo výške 80 percent mzdového základu a obnovenie príspevku pre ľudí v izolácii a karanténe.

Aby uvedené zmeny mohli vstúpiť do platnosti, musia ich ešte schváliť obe komory českého parlamentu a podpísať prezident Miloš Zeman.

(tasr)

Minúta  |  

Orbán: Tí, čo odmietajú vakcínu, prídu na to, že buď sa zaočkujú, alebo zomrú

Ľudia, ktorí nie sú zaočkovaní proti ochoreniu COVID-19, sú v ohrození života, varoval v piatok v pravidelnom rozhovore pre verejnoprávnu rozhlasovú stanicu Kossuth Rádió predseda maďarskej vlády Viktor Orbán.

"Dostávame správy o zlej situácii celých rodín," dodal premiér, ktorý napriek tomu, že povinnosť nosenia rúška v exteriéroch nariadila vláda až od soboty, absolvoval rozhovor s prekrytými hornými dýchacími cestami.

Podľa jeho slov aj tí, čo odmietajú vakcínu, prídu na to, že buď sa zaočkujú, alebo zomrú. "Aktuálne silnie štvrtá vlna koronavírusovej pandémie, to najťažšie obdobie ešte len prichádza. Počty infikovaných budú stúpať, vírus môže nakaziť každého. Nie je však jedno, s akými následkami," zdôraznil Orbán s poznámkou, že piata vlna pandémie nebude vtedy, ak sa každý zaočkuje.

Policajti ani zdravotníci nemôžu podať výpoveď

Premiér pripustil, že v decembri už bude možné s povolením rodičov očkovať aj deti vo veku od 5 do 12 rokov.

Ministerský predseda pripomenul, že v rezorte vnútra a zdravotníctva platí zákaz rozviazania pracovného pomeru. "Máme situáciu, v ktorej treba uznať, že z istých profesií teraz nemožno odísť," uzavrel.

Vo štvrtok pribudlo v Maďarsku 11 289 prípadov nákazy novým druhom koronavírusu, od vypuknutia koronavírusovej pandémie sa infikovalo celkovo 998 488 osôb. S ochorením COVID-19 za deň zomrelo ďalších 135 pacientov, celkový počet úmrtí tejto pandémie dosiahol 32 780, vyplýva z údajov operačného štábu zverejnených v piatok na webovej stránke koronavirus.gov.hu.

Aktuálne má potvrdenú nákazu 128 124 osôb. V nemocniciach ošetrujú 6 122 covidových chorých, z nich 613 je napojených na umelú pľúcnu ventiláciu.

Počet zaočkovaných proti covidu tento týždeň prekročil hranicu šiestich miliónov. Takmer 5,8 milióna dostalo dve dávky vakcíny a vyše 1,7 milióna je zaočkovaných aj treťou dávkou.

Povinné očkovanie pre zamestnancov

Orbán sa k otázkam nevyhnutnosti očkovania vyjadruje pravidelne. Začiatkom novembra napríklad povedal pre stanicu Kossuth Rádió, že maďarská vláda už nedokáže presvedčiť viac ľudí, aby sa dali zaočkovať proti ochoreniu COVID-19.

Preto je podľa neho teraz rad na pracoviskách. Maďarská vláda ešte 27. októbra rozhodla, že zamestnávatelia môžu predpísať svojim zamestnancom povinné očkovanie proti covidu.

"Delta variant vírusu by nespôsoboval žiadny problém, keby všetci boli zaočkovaní," podčiarkol premiér a dodal, že nezaočkovaní majú ohrozený život, pretože si ich nákaza novým druhom koronavírusu nájde.

Čoskoro bude povinné očkovanie pre všetkých štátnych zamestnancov, v prvom kole budú podľa Orbána očkovať tých, čo prichádzajú do styku s mnohými ľuďmi.

Vakcína zachraňuje životy

K otázke koronavírusovej pandémie sa znovuzvolený predseda Fideszu vyjadril aj v nedeľu (14. 11.) v Budapešti na zjazde vládnej strany. Opakovane podčiarkol, že očkovanie proti ochoreniu COVID-19 zachraňuje životy. "Tí, čo nabádajú k odmietnutiu vakcíny, ohrozujú životy Maďarov," dodal Orbán.

Na zjazde pred parlamentnými voľbami, ktoré budú v Maďarsku v apríli 2022, však komentoval aj svoj postoj k ďalším politickým témam. Zdôraznil, že Maďari svoju vlasť, vieru a pôdu nevymenia, ani nepredajú.

Podľa spravodajského servera index.hu Orbán varoval pred návratom ľavicovoliberálnej vlády k moci, ktorá by podľa jeho slov umožnila zvyšovanie cien nákladov domácností a namiesto presadzovania maďarských záujmov by sa usilovala získať priazeň Bruselu.

Z hospodárskych plánov Fideszu na nadchádzajúcich desať rokov vyzdvihol aj dostavbu jadrovej elektrárne Paks 2 s tým, že do roku 2030 bude 90 percent výroby elektrickej energie uhlíkovo neutrálnych.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Stále vedie Hlas-SD, súčasná koalícia by mala 56 poslancov

Ak by sa voľby konali v novembri, najväčšiu podporu by získala strana Hlas-SD so ziskom 18,5 percenta. Druhá by bola SaS s 13,6 percenta a tretí Smer-SD s 13 percentami hlasov. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre reláciu Na hrane TV Joj na vzorke 1000 respondentov.

Hnutie OĽaNO by podporilo 9,7 percenta opýtaných. Progresívne Slovensko by získalo 8,7 percenta hlasov a hnutie Sme rodina 6,8 percenta. Nasleduje Republika so ziskom 5,6 percenta a KDH s 5,4 percenta hlasov.

Pred bránami parlamentu by zostala Aliancia s 4,2 percenta, SNS s 3,6 percenta aj ĽSNS s 3,5 percenta. Dobrú voľbu by volilo 2,3 percenta voličov, Za ľudí 2,2 percenta a Maďarské fórum jedno percento. Spolu - občianska demokracia by získalo 0,9 percenta, KSS 0,4 percenta a Život - národná strana 0,3 percenta. Demokratická strana, Slovenské hnutie obrody a Strana zelených by zhodne podporilo po 0,1 percenta opýtaných.  

Hlas-SD by podľa výsledkov prieskumu získal 34 mandátov v parlamente, SaS 25 a Smer-SD 24 poslancov. OĽANO by obsadilo 18 kresiel, Progresívne Slovensko 16 miest, Sme rodina by malo 13, Republika a KDH zhodne po desať poslancov.

Zber dát prebiehal telefonicky od 8. do 16. novembra.

(tasr)

Minúta  |  

Premiér: Nemocnice sú pred kolapsom, pľúcne ventilácie majú obsadené na 100 percent

Nemocnice sú pred kolapsom, pľúcne ventilácie majú obsadené na 100 percent. Na sociálnej sieti to vo štvrtok uviedol predseda vlády Eduard Heger.

V súvislosti so zmenou COVID automatu, ktorý vo štvrtok schválila vláda, poznamenal, že bude len dočasný a podľa vývoja situácie sa opatrenia buď zmiernia, alebo ešte viac sprísnia. Heger (OĽaNO) poukázal na to, že nový COVID automat sprísňuje pravidlá najmä pre nezaočkovaných, ktorých je v nemocniciach drvivá väčšina – 80 percent.

"Vyčerpaní zdravotníci nás prosia, aby sme zasiahli, lebo nechcú viac rozhodovať o tom, koho napoja na pľúcnu ventiláciu a koho vystavia riziku smrti. Už máme na stole aj požiadavku na chladiarenský box pre mŕtvych," napísal premiér. Ďalším dôležitým faktom podľa Hegera je, že operácie a zákroky sa opätovne musia odkladať a ohrozené je zdravie každého občana.

Premiér tvrdí, že zaočkovaní ľudia urobili všetko správne. "Dali sa zaočkovať, aby ochránili svoje zdravie, zdravie svojej rodiny, zdravie svojich kolegov a známych, zdravie ekonomiky, odľahčili zdravotný systém a teraz doplácajú na plné oddelenia nezaočkovaných," uviedol.

Zdôraznil, že nemocnice sú pre všetkých, aj pre zaočkovaných, preto je potrebné rastúcu vlnu spomaliť. "Žiaľ, svojimi životmi na to doplácajú hlavne nezaočkovaní a sú obete tých, ktorí nemilosrdne zneužívajú pandémiu na politické ciele. Neverte opozícii, že delíme ľudí na zaočkovaných a nezaočkovaných. Na zaočkovaných a nezaočkovaných rozdelil ľudí covid. My v skutočnosti obe skupiny chránime," dodal predseda vlády.

(tasr)

Minúta  |  

Tábory migrantov v bieloruskom pohraničí vypratali, repatrianti pristáli v Iraku

Lietadlo Boeing 747 spoločnosti Iraqi Airways so 431 irackými migrantmi, ktorí sa v uplynulých dňoch chceli dostať cez hranicu Bieloruska do Poľska, pristálo podvečer v meste Arbíl, metropole autonómnej oblasti Kurdistan na severe Iraku. Podľa agentúry AFP to potvrdil hovorca autonómneho regiónu.

Agentúra Reuters súčasne informovala, že bieloruské zložky vo štvrtok zlikvidovali najväčšie tábory, v ktorých sa tiesnili migranti na hraniciach s Poľskom.

Podľa Reuters ide o zásadný krok vo vývoji krízy na hraniciach, ktorá v posledných týždňoch prerástla do konfrontácie medzi Východom a Západom.

Varšava: Tábory boli zlikvidované

Bieloruská štátna tlačová agentúra BelTA uviedla, že migrantov, ktorí sa ukrývali v lese, priviezli do skladu nachádzajúcom sa v Bielorusku ďalej od hraníc s Poľskom.

Hovorca poľskej pohraničnej stráže tiež potvrdil, že tábory boli zlikvidované.

"Tieto tábory sú teraz prázdne, migrantov pravdepodobne odviezli do logistického centra, ktoré je neďaleko hraničného priechodu Bruzhi," uviedol poľský hovorca.

Irackí migranti čakajú v rade na registráciu na prvý evakuačný let do Iraku na medzinárodnom letisku na predmestí bieloruskej metropoly Minsk. Foto: TASR/AP

Merkelová a Lukašenko

K likvidácii táborov v bieloruskom pohraničí došlo po niekoľkodňovom intenzívnom diplomatickom úsilí: nemecká kancelárka Angela Merkelová dvakrát za tri dni telefonicky hovorila s bieloruským autoritárskym prezidentom Alexandrom Lukašenkom, pričom je všeobecne známe, že kontaktom s ním sa európski lídri obvykle vyhýbajú.

Merkelovej sa za tieto telefonáty dostalo aj kritiky, napr. z Poľska či Litvy, ktoré boli spolu s Lotyšskom vystavené náporu migrantov snažiacich sa prejsť cez ich hranice s Bieloruskom.

Bielorusko predtým vo štvrtok ústami Lukašenkovej hovorkyne informovalo, že bieloruský vodca predostrel Merkelovej plán na vyriešenie krízy, podľa ktorého EÚ mala prijať 2000 migrantov, zatiaľ čo Minsk zabezpečí pre ďalších 5000 migrantov návrat do ich vlasti.

Lukašenkova hovorkyňa Natalľa Ejsmantová vyhlásila, že Merkelová súhlasila s prerokovaním tohto návrhu s predstaviteľmi EÚ, vrátane "vytvorenia humanitárneho koridoru do Nemecka".

Zdroj z nemeckej vlády však neskôr uviedol, že dohoda medzi Minskom a Berlínom nie je. Podľa agentúry Reuters zdroj na margo informácií z Minska uviedol, že "situácia na hraniciach (Poľska s Bieloruskom) je európskym problémom, v ktorom Nemecko nekoná samo".      

Nemecko migrantov nechce

EÚ na zverejnenie Lukašenkovho návrhu bezprostredne nereagovala, avšak krátko pred jeho oznámením deklarovala, že s Bieloruskom nemožno rokovať o zložitej situácii migrantov.      

Medzičasom nemecký minister vnútra Horst Seehofer počas návštevy Varšavy vyhlásil, že Nemecko nebude prijímať utečencov, ktorí sú teraz na území Bieloruska. Dodal, že túto svoju reakciu konzultoval s kancelárkou.

Merkelová počas rozhovoru s Lukašenkom poukázala na potrebu poskytovania humanitárnej pomoci a možností návratu migrantov s podporou Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov,  Medzinárodnej organizácie pre migráciu, ako aj v spolupráci s Európskou komisiou.  

(tasr, ste)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.