Preskočiť na obsah
  |  

Rusi: USA nás vinia z presunu armády na našom území, no samy vojakov prihnali spoza oceánu

Kremeľ v nedeľu obvinil Spojené štáty z "umelého stupňovania hystérie" v súvislosti s tvrdeniami o možnej vojenskej invázii Ruska na Ukrajinu po tom, čo západné krajiny obvinili Rusko zo zhromažďovania vojsk v blízkosti ukrajinských hraníc. Informovali o tom agentúry TASS a AFP.

"Táto hystéria sa umelo stupňuje. Z neobvyklej vojenskej aktivity na našom území nás obviňujú tí, ktorí prihnali svoje ozbrojené zložky spoza oceánu. To znamená Spojené štáty. Nie je to celkom logické ani slušné," uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Peskov okrem toho obvinil Ukrajinu z toho, že sa snaží dosiahnuť silové riešenie konfliktu na východe svoje územia, a to pod "zásterou" prebiehajúcich vojenských cvičení NATO v Čiernom mori.

Putin to nevidí inak

Podobný názor pritom zastáva aj ruský prezident Vladimir Putin, ktorý vo štvrtok obvinil Západ z "eskalácie" konfliktu na Ukrajine organizovaním vojenského cvičenia v Čiernom mori a preletmi západných bombardérov blízko ruských hraníc.    

Peskov toto vyhlásenie spravil iba deň po tom, ako americký minister zahraničných vecí Antony Blinken odmietol komentovať, či sa americké spravodajské služby domnievajú, že sa Putin plánuje zmocniť ukrajinského územia.

"Nevieme, aké zámery má prezident Putin. Vieme však, čo sa stalo v minulosti. Poznáme ten scenár, keď Rusko upozorňuje na nejakú klamlivú provokáciu zo strany Ukrajiny alebo inej krajiny, ktorú použije ako ospravedlnenie na uskutočnenie svojich plánov," uviedol Blinken.

Cvičenie na západných hraniciach

Obavy Kyjeva i medzinárodného spoločenstva vzbudili tohtoročné vojenské manévre Ruska, v rámci ktorých vyslala Moskva na prelome marca a apríla do oblastí pri hraniciach s Ukrajinou tisíce vojakov.

Zúčastnili sa tam na vojenskom cvičení považovanom za najväčšie od roku 2014, keď Rusko anektovalo ukrajinský Krymský polostrov, respektíve odvtedy, ako začalo podporovať separatistických povstalcov na východe Ukrajiny. Moskva svoje jednotky z ukrajinských hraníc po niekoľkých týždňoch stiahla.

V poslednom období sa pritom opäť začali objavovať informácie o tom, že Rusko v blízkosti ukrajinských hraníc zhromažďuje svoje vojská. Podľa Peskova však pohyb ruských vojsk po území Ruskej federácie nemusí nikoho znepokojovať, pretože Rusko nepredstavuje pre nikoho hrozbu.

(tasr)

  |  

Prieskum: Zaočkovať treťou dávkou sa chce menej ako polovica Slovákov

Treťou dávkou vakcíny proti ochoreniu COVID-19 sa plánuje dať zaočkovať 45,5 percenta ľudí. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre televíziu Markíza. Očkovať sa treťou dávkou nechce dať 22,9 percenta opýtaných a nerozhodnutých je 31,6 percenta.

Prieskum sa uskutočnil od 20. októbra do 27. októbra na vzorke 585 respondentov. Respondenti odpovedali na otázku: „Bez ohľadu na to, či ste zaočkovaný jednou alebo dvoma dávkami vakcíny, plánujete sa dať zaočkovať aj treťou dávkou vakcíny?

Zaočkovať sa treťou dávkou plánuje dať 50,5 percenta respondentov nad 65 rokov, 45,7 percenta opýtaných vo vekovej skupine od 55 do 64 rokov a 42,2 percenta od 45 do 54 rokov. Vo vekovej skupine medzi 35 až 44 rokov si plánuje dať tretiu dávku vakcíny 46,8 percenta, od 25 do 34 rokov je to 39,8 percenta a v najmladšej vekovej kategórii od 18 do 24 si chce dať tretiu dávku vakcíny 47,4 percenta opýtaných.

Prieskum zisťoval záujem o očkovanie u neočkovaných osôb. V najbližších týždňoch sa plánuje dať zaočkovať 3,8 percenta opýtaných a 66,9 percenta si neplánuje dať vakcínu proti ochoreniu COVID-19.

(sita)

  |  

Krajčí: Opatrenia platné od pondelka sú slabé, som za povinné očkovanie

Opatrenia, ktoré majú platiť od pondelka (22. 11.), sú slabé. Ich efektivita nemusí byť dostatočná. V prípade zavedenia povinného očkovania by vakcinácia celej populácie nebola vhodná. Uviedol to poslanec parlamentu a exminister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽANO) v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12. Strana Smer-SD povinné očkovanie odmieta.

"Opatrenia sú z môjho pohľadu trochu slabé, keďže neočkovaný môže ísť napríklad aj do obchodov s oblečením či obuvou. Mobilita sa príliš nezníži a efektivita opatrení nemusí byť dostatočná," skonštatoval Krajčí.

Pripomenul, že epidemická situácia je v krajine vážna a nemocnice sa zrejme kolapsu nevyhnú. "Buď budeme ochotní prijať tvrdé opatrenia, alebo budeme situáciu pozorovať a tá bude podobná humanitárnej katastrofe," upozornil Krajčí s tým, že ak krajina nezamedzí šíreniu koronavírusu, ohrozia sa aj prevádzky, keď zostane veľa chorých ľudí doma.

Povinné očkovanie podporuje

Premiér Eduard Heger (OĽANO) podľa Krajčího vyslovil pri úvahách o povinnom očkovaní pre seniorov odvážny názor. "Ak sa to pozrieme pragmaticky a mali by sme zaočkovaných ľudí nad 60 rokov, nemusíme pristupovať k obmedzeniam. Mladí sa nakaziť môžu, ale nekončia v nemocnici. Ak bude politická odvaha, som za povinné očkovanie, ale musíme presne stanoviť, kto sa na očkovaní zúčastniť nemôže, napríklad zo zdravotných dôvodov," uviedol Krajčí. Povinnú vakcináciu pre celú populáciu by neodporúčal.

Mrzí ho tiež, že vláda upustila od masívneho testovania, ktoré bolo vo februári. Ak sa to nebude diať, pandémia bude podľa neho kulminovať. "Nie som zástanca celoplošného testovania, skôr treba sprístupniť samotesty. Pri samotestovaní sa nám z obehu vyraďujú ľudia, ktorí o ochorení ani nevedia, je to silný nástroj na boj proti pandémii," uviedol exminister.

Smer chce opatrenia napadnúť na súde

S budúcotýždňovými opatreniami nesúhlasí aj naďalej opozičná strana Smer-SD. Začiatkom týždňa ich plánuje napadnúť na Ústavnom súde SR. "Základné ľudské práva a slobody nemôžu byť obmedzované vyhláškou Úradu verejného zdravotníctva SR a myslíme si, že očkovaní, prekonaní a testovaní by mali mať rovnaké postavenie," povedal v relácii poslanec Národnej rady SR a podpredseda strany Richard Takáč. 

Strana Smer-SD by podľa jeho slov prípadné zavedenie tvrdého lockdownu podporila, ak by dotknutí boli odškodnení. "Povinné očkovanie je však z nášho pohľadu fašistické a budeme bojovať za to, aby bolo aj naďalej dobrovoľné," dodal Takáč. 

  |  

Česko: Kto sa odmietne dať v práci testovať, bude musieť mať respirátor

Vláda dosluhujúceho českého premiéra Andreja Babiša na svojom piatkovom zasadnutí rozhodla o sprísnení opatrení proti šíreniu nového koronavírusu.

Okrem iného nariadila povinné testovanie neočkovaných zamestnancov a plošné každotýždenné testovanie žiakov a študentov základných a stredných škôl a odporučila prácu z domu pre zamestnancov štátnych úradov.

Babiš však zároveň vylúčil zavedenie lockdownu alebo povinného očkovania po vzore susedného Rakúska. Predpokladá, že novozavedené opatrenia zostanú v platnosti až do konca februára budúceho roka, informoval spravodajský server Novinky.cz.

Babiš nechce nasledovať príklad Rakúska

"Česká republika nebude nasledovať príklad Rakúska. V žiadnom prípade," uviedol premiér v demisii na otázku, či sa bude Česko riadiť tzv. rakúskym modelom.

Rakúsko pre rekordné prírastky nakazených a rastúcemu tlaku na nemocnice zavádza od pondelka desať- až 20-dňový lockdown pre očkovaných aj neočkovaných obyvateľov. Od februára budúceho roku bude v Rakúsku zavedené povinné očkovanie proti covidu.

Česká vláda v piatok rozhodla o tom, že žiaci a študenti základných a stredných škôl sa budú pravidelne každý pondelok plošne testovať na prítomnosť koronavírusu. Ministri o tom rozhodli napriek tomu, že proti plošnému testovaniu sa tento týždeň vyslovila hlavná hygienička Pavla Svrčinová, podľa ktorej nie je táto metóda dostatočne účinná. Namiesto toho navrhovala len testy v hlavných ohniskách nákazy.

Testovať sa od začiatku budúceho týždňa budú aj zamestnanci firiem. Pracovníci, ktorí sa odmietnu podrobiť testu, budú musieť mať počas celého pobytu na pracovisku nasadený respirátor, obmedziť kontakt s ľuďmi a stravovať sa oddelene od ostatných.

Čo najviac využívať home office

Podľa nového odporúčania českej vlády by štátne úrady mali čo najviac využívať inštitút home office, aby obmedzili kontakty medzi svojimi zamestnancami.

Od 22. novembra sa v ČR už nebudú – až na stanovené výnimky – uznávať testy na COVID-19 ako potvrdenie o bezinfekčnosti. Pri vstupe do prevádzok, kde sa poskytujú služby, na hromadné podujatia alebo do gastronomických a ubytovacích zariadení sa budú musieť preukázať dokladom o kompletnom očkovaní proti covidu, alebo potvrdením, že túto chorobu v posledných šiestich mesiacoch.

Vláda v demisii na piatkovom zasadnutí schválila aj zavedenie krízového ošetrovného vo výške 80 percent mzdového základu a obnovenie príspevku pre ľudí v izolácii a karanténe.

Aby uvedené zmeny mohli vstúpiť do platnosti, musia ich ešte schváliť obe komory českého parlamentu a podpísať prezident Miloš Zeman.

(tasr)

  |  

Orbán: Tí, čo odmietajú vakcínu, prídu na to, že buď sa zaočkujú, alebo zomrú

Ľudia, ktorí nie sú zaočkovaní proti ochoreniu COVID-19, sú v ohrození života, varoval v piatok v pravidelnom rozhovore pre verejnoprávnu rozhlasovú stanicu Kossuth Rádió predseda maďarskej vlády Viktor Orbán.

"Dostávame správy o zlej situácii celých rodín," dodal premiér, ktorý napriek tomu, že povinnosť nosenia rúška v exteriéroch nariadila vláda až od soboty, absolvoval rozhovor s prekrytými hornými dýchacími cestami.

Podľa jeho slov aj tí, čo odmietajú vakcínu, prídu na to, že buď sa zaočkujú, alebo zomrú. "Aktuálne silnie štvrtá vlna koronavírusovej pandémie, to najťažšie obdobie ešte len prichádza. Počty infikovaných budú stúpať, vírus môže nakaziť každého. Nie je však jedno, s akými následkami," zdôraznil Orbán s poznámkou, že piata vlna pandémie nebude vtedy, ak sa každý zaočkuje.

Policajti ani zdravotníci nemôžu podať výpoveď

Premiér pripustil, že v decembri už bude možné s povolením rodičov očkovať aj deti vo veku od 5 do 12 rokov.

Ministerský predseda pripomenul, že v rezorte vnútra a zdravotníctva platí zákaz rozviazania pracovného pomeru. "Máme situáciu, v ktorej treba uznať, že z istých profesií teraz nemožno odísť," uzavrel.

Vo štvrtok pribudlo v Maďarsku 11 289 prípadov nákazy novým druhom koronavírusu, od vypuknutia koronavírusovej pandémie sa infikovalo celkovo 998 488 osôb. S ochorením COVID-19 za deň zomrelo ďalších 135 pacientov, celkový počet úmrtí tejto pandémie dosiahol 32 780, vyplýva z údajov operačného štábu zverejnených v piatok na webovej stránke koronavirus.gov.hu.

Aktuálne má potvrdenú nákazu 128 124 osôb. V nemocniciach ošetrujú 6 122 covidových chorých, z nich 613 je napojených na umelú pľúcnu ventiláciu.

Počet zaočkovaných proti covidu tento týždeň prekročil hranicu šiestich miliónov. Takmer 5,8 milióna dostalo dve dávky vakcíny a vyše 1,7 milióna je zaočkovaných aj treťou dávkou.

Povinné očkovanie pre zamestnancov

Orbán sa k otázkam nevyhnutnosti očkovania vyjadruje pravidelne. Začiatkom novembra napríklad povedal pre stanicu Kossuth Rádió, že maďarská vláda už nedokáže presvedčiť viac ľudí, aby sa dali zaočkovať proti ochoreniu COVID-19.

Preto je podľa neho teraz rad na pracoviskách. Maďarská vláda ešte 27. októbra rozhodla, že zamestnávatelia môžu predpísať svojim zamestnancom povinné očkovanie proti covidu.

"Delta variant vírusu by nespôsoboval žiadny problém, keby všetci boli zaočkovaní," podčiarkol premiér a dodal, že nezaočkovaní majú ohrozený život, pretože si ich nákaza novým druhom koronavírusu nájde.

Čoskoro bude povinné očkovanie pre všetkých štátnych zamestnancov, v prvom kole budú podľa Orbána očkovať tých, čo prichádzajú do styku s mnohými ľuďmi.

Vakcína zachraňuje životy

K otázke koronavírusovej pandémie sa znovuzvolený predseda Fideszu vyjadril aj v nedeľu (14. 11.) v Budapešti na zjazde vládnej strany. Opakovane podčiarkol, že očkovanie proti ochoreniu COVID-19 zachraňuje životy. "Tí, čo nabádajú k odmietnutiu vakcíny, ohrozujú životy Maďarov," dodal Orbán.

Na zjazde pred parlamentnými voľbami, ktoré budú v Maďarsku v apríli 2022, však komentoval aj svoj postoj k ďalším politickým témam. Zdôraznil, že Maďari svoju vlasť, vieru a pôdu nevymenia, ani nepredajú.

Podľa spravodajského servera index.hu Orbán varoval pred návratom ľavicovoliberálnej vlády k moci, ktorá by podľa jeho slov umožnila zvyšovanie cien nákladov domácností a namiesto presadzovania maďarských záujmov by sa usilovala získať priazeň Bruselu.

Z hospodárskych plánov Fideszu na nadchádzajúcich desať rokov vyzdvihol aj dostavbu jadrovej elektrárne Paks 2 s tým, že do roku 2030 bude 90 percent výroby elektrickej energie uhlíkovo neutrálnych.

(tasr)

  |  

Prieskum: Stále vedie Hlas-SD, súčasná koalícia by mala 56 poslancov

Ak by sa voľby konali v novembri, najväčšiu podporu by získala strana Hlas-SD so ziskom 18,5 percenta. Druhá by bola SaS s 13,6 percenta a tretí Smer-SD s 13 percentami hlasov. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre reláciu Na hrane TV Joj na vzorke 1000 respondentov.

Hnutie OĽaNO by podporilo 9,7 percenta opýtaných. Progresívne Slovensko by získalo 8,7 percenta hlasov a hnutie Sme rodina 6,8 percenta. Nasleduje Republika so ziskom 5,6 percenta a KDH s 5,4 percenta hlasov.

Pred bránami parlamentu by zostala Aliancia s 4,2 percenta, SNS s 3,6 percenta aj ĽSNS s 3,5 percenta. Dobrú voľbu by volilo 2,3 percenta voličov, Za ľudí 2,2 percenta a Maďarské fórum jedno percento. Spolu - občianska demokracia by získalo 0,9 percenta, KSS 0,4 percenta a Život - národná strana 0,3 percenta. Demokratická strana, Slovenské hnutie obrody a Strana zelených by zhodne podporilo po 0,1 percenta opýtaných.  

Hlas-SD by podľa výsledkov prieskumu získal 34 mandátov v parlamente, SaS 25 a Smer-SD 24 poslancov. OĽANO by obsadilo 18 kresiel, Progresívne Slovensko 16 miest, Sme rodina by malo 13, Republika a KDH zhodne po desať poslancov.

Zber dát prebiehal telefonicky od 8. do 16. novembra.

(tasr)