Preskočiť na obsah
  |  

Vianočná pošta pre seniorov: Čo seniori naozaj chcú? Stačilo sa ich spýtať

Kedy si poviete, že Vianoce sú už naozaj blízko? Odpovede väčšiny z nás sú si podobné – pri zapaľovaní prvej adventnej sviece, pri zdobení vianočného stromčeka a balení darčekov, pri vôni vianočných koláčikov a popri tom všetkom sa naše poštové schránky zapĺňajú akciovými letákmi, spomedzi ktorých vypadávajú vianočné pohľadnice.

Je to práve prvá vianočná pohľadnica, ktorá signalizuje príchod Vianoc pre generáciu našich starých rodičov. Kartičky si hrdo vystavujú a spôsobujú im veľkú radosť. Nie je to kusom tvrdého papiera, ale osobami, ktoré ich odoslali – vnúčatá žijúce v zahraničí, kamarátka z kúpeľov, sesternica, čo sa presťahovala na opačný koniec republiky – a z toho vyplývajúce poznanie, že hoci sú ďaleko od seba, predsa sú si prostredníctvom verša na pohľadnici čarovne blízko.  

Vianočná pošta pre seniorov. Foto: facebook

Práve túto blízkosť sprostredkúva aj projekt Vianočnej pošty pre seniorov, ktorú zastrešuje občianske združenie Pohodovo na čele s Ľubicou Noščákovou, ktorá nám popísala jeho začiatky a fungovanie.

„Všetko odštartoval rozhovor s mojou, vtedy 13-ročnou, dcérou Hankou po odchode z domova dôchodcov, do ktorého som chodievala so svojimi žiakmi," spomína si Noščáková a pokračuje: „Pýtala sa ma, prečo nerobíme niečo, čo dôchodcovia sami chcú, a ja na to, že ako ona vie, čo chcú. Odpoveď bola jednoduchá: Opýtala som sa ich.”

V danom domove bolo vtedy 123 seniorov. Nápad napísať každému z nich pohľadnicu sa ujal, no aj na troch ľudí to bolo dosť veľa práce. „Poprosila som manžela, aby vytvoril formulár, ktorý zverejníme na internete, a tým dáme možnosť zapojiť sa aj našim známym," vynašla sa Ľubica.

„Po troch dňoch sa nám zaregistrovalo 3 000 dobrovoľníkov, ktorí chceli napísať pozdrav. Čakali sme, že sa zapoja len ľudia z blízkeho okolia, no ozvalo sa nám aj mnoho Slovákov žijúcich v zahraničí," opisuje úspech nápadu Noščáková.

Vianočná pošta sa koná už štvrtý rok a do dnešného dňa spojila 51 215 dobrovoľníkov, ktorí ručne napísali 83 549 vianočných pozdravov. "Tento rok poteší približne 30 000 starkých v domovoch dôchodcov," dodáva zakladateľka projektu.

Mapa vianočnej pošty. Foto: facebook

Dobrovoľníci, ktorí píšu pohľadnice, si vymieňajú skúsenosti a zážitky v rámci skupiny na sociálnej sieti Facebook a mnohí z nich ostávajú v kontakte so „svojimi seniormi“ počas celého roka. 

„Aj z domovov máme mnoho spätnej väzby, ktorú dostávame ako od zamestnancov tak i od samotných dôchodcov, ktorí si na vianočné pozdravy už zvykli a netrpezlivo ich očakávajú," hovorí Noščáková.

Seniori sa tešia, keď vidia, odkiaľ pozdrav prišiel, a spomínajú, ako na danom mieste kedysi boli alebo tam majú priateľov či známych. „Hovoria, že je to ozaj, ako keď svet príde k nim. Je to veľmi vzácne, o to viac v súčasnej situácii, keď hoci sme si geograficky blízko, predsa sme vzdialení,“ dodáva Ľubica. 

Vianočná pošta pre seniorov. Foto: facebook

Registrácia dobrovoľníkov do tohtoročnej Vianočnej pošty pre seniorov už bola ukončená, no fungovanie projektu, ako i ďalšie aktivity občianskeho združenia Pohodovo, môžete podporiť celoročne, a to finančne prostredníctvom poukázania 2 percent z dane z príjmu, ľubovoľným dobrovoľným príspevkom na bankový účet alebo sa môžete stať partnerom jedného z mnohých projektov, ktoré Pohodovo OZ zastrešuje. Všetky informácie o možnostiach podpory sú dostupné na internetovej stránke www.pohodovo.sk/podpora.

Veronika Ťažká 

  |  

Hádka o Szájerovi a ústavná novela, že otec je muž a matka žena

Parlament v utorkovom hlasovaní prijal už deviaty ústavný dodatok k tzv. Základnému zákonu z roku 2011. Doplňujúci návrh prešiel 134 hlasmi za, 45 proti a 5 poslancov sa zdržalo hlasovania.

Po novom tak ústava definuje rodinu nasledovným spôsobom: "Základom rodinného vzťahu je manželstvo, resp. vzťah rodič-dieťa. Matka je žena, otec je muž."

Ďalej bola doplnená veta: "Maďarsko chráni právo detí na ich rodovú identitu nadobudnutú pri narodení a zaručuje výchovu v súlade s hodnotami, na ktorých je založená maďarská ústavná identita a kresťanská kultúra." V dôvodovej správe ministerky Judit Vargovej, ktorá je navrhovateľkou oboch zmien, sa uvádza, že tieto dodatky sú reakciou na nové javy, ktoré sa objavujú na Západe, "ktoré si vyžadujú zaručenie práva dieťaťa na vlastnú identitu v súlade s jeho pohlavím pri narodení s cieľom ochrániť dieťa pred duševnými a biologickými zásahmi, ktoré sa dotýkajú jeho fyzického a duševného zdravia".

Dodatok je deklaratívneho charakteru a priamo nesúvisí s obmedzením adopcií pre páry rovnakého pohlavia. Ide o dva separátne kroky.
Páry rovnakého pohlavia si v Maďarsku oficiálne adoptovať deti nemôžu, v minulosti si však mnohé z nich adoptovali tak, že dieťa bolo zverené do starostlivosti jednotlivca (aj keď žil v registrovanom partnerstve). Jeho partner k nemu nedisponoval žiadnymi rodičovskými právami. Teraz vláda adopčný zákon modifikovala tak, aby boli vždy uprednostnení žiadatelia z radov manželských párov. Jednotlivec sa môže dostať na rad až v prípade, že sa pre dieťa v celej krajine (predtým len župe) nenájde manželský pár, alebo so špeciálnym povolením od ministerky pre rodinu. Homosexuálne páry môžu v Maďarsku uzavrieť len registrované partnerstvo.

Ústava obsahuje viac deklarácií, ktoré vláda nenaplnila praktickým obsahom. Napríklad napriek deklarovanej ochrane života od počatia v krajine stále platí liberálny potratový zákon a ministerka Katalin Nováková minulý mesiac znova ubezpečila verejnosť, že sa meniť nebude.
Ani s ústavným dodatkom, ani s modifikáciou adopčného zákona nemal nič spoločné József Szájer. Ten je po právnej stránke autorom ústavy z roku 2011, ktorá bola odvtedy už deväťkrát modifikovaná.

Ilustračné foto: Orbán/FB

Počas pondelňajšej hodiny otázok v parlamente sa Orbán dostal do stretu s poslankyňou Dialógu Timeou Szabóovou, ktorá ho napadla kvôli prípadu Szájera. "Vedeli ste, že váš kamarát nežil posledných 40 rokov v súlade s ústavou alebo ste sa to dozvedeli až po škandále?" Spýtala sa ho okrem iného. Orbán jej odpovedal, že o ústave nemá potuchy, "pretože tá nikomu nestanovuje, ako má žiť, Maďarsko je slobodná krajina, kde si každý žije, ako uzná za vhodné". V ďalšej replike potom povedal, že okrem ústavy "zrejme nemá potuchy ani o tom, že zákon z roku 2008 o registrovanom partnerstve, z dielne Tibora Draszkovicsa, je pre homosexuálnych ľudí".

"Aj ľudia s minoritným životným štýlom požívajú ochranu podľa Základného zákona a ja nepodporím žiadny protichodný zákon," odpovedal jej Orbán. K prípadu Józsefa Szájera sa potom opakovane vracali aj iní poslanci opozície, Orbán tieto narážky v odpovediach ďalej ignoroval. Predseda Jobbiku Péter Jakab sa napríklad pýtal, ktorí ďalší členovia Fideszu boli na bruselskej sexparty, poslankyňa DK Ágnes Vadaiová potom hovorila o vydierateľnosti mnohých politikov Fideszu.

Orbán zareagoval len na meno bývalého veľvyslanca v Peru Gábora Kalety, ktorý je v podmienke kvôli držbe obrovského množstva detskej pornografie. Orbán povedal, že kariérny diplomat Kaleta slúžil v službách ministerstva zahraničia osem rokov za socialistických vlád.

Práve prípadom socialistu Zsolta Legénye kontrovali zástupcovia Fideszu. Politik, ktorý v MSZP zodpovedal za etiku, si vyžiadal diplomatický pas kvôli "budovaniu cezhraničných vzťahov". Minulý týždeň sa naň odvolával potom, ako ho chytili ukrajinskí colníci, keď zo štátu pašoval plný kufor nekolkovaných cigariet. Štátny tajomník Levente Magyar povedal, že diplomatický pas už Legényovi odňali a v budúcnosti si budú dávať väčší pozor, pretože "socialisti, ako je známe, klamú a kradnú".

Vychádza v spolupráci so stránkou Co se děje v Maďarsku/FB.

  |  

Prieskum: Parlamentné voľby by vyhral Hlas, OĽANO by bolo až tretie

SaS by predstihla najsilnejšiu stranu vládnej koalície.

Ak by sa parlamentné voľby konali v decembri, ich víťazom by sa stala strana Hlas-SD so ziskom 20,9 percenta hlasov. Druhé miesto by obsadila SaS s 15,8 percentami.

Na treťom mieste by skončil Matovič a jeho hnutie OĽANO s 11 percentami. Vyplýva to z prieskumu, ktorý od 8. do 14. decembra realizovala agentúra Focus pre televíziu Markíza na výberovej vzorke 1000 respondentov.

Na štvrtej pozícii by sa umiestnil Smer-SD so ziskom 9,8 percenta hlasov. Do parlamentu by sa dostali aj ĽSNS (8,2 percenta), Progresívne Slovensko (6 percent) a Sme rodina (5,4 percenta).

Mimo parlamentu by zostalo KDH (4,9 percenta), ale aj súčasná vládna strana Za ľudí (4,4 percenta). Pod päť percent by mali aj SMK-MKP (3,3 percenta), SNS (2,7 percenta) či Dobrá voľba (2,1 percenta).

Hlas-SD by v parlamente obsadil 41 kresiel, SaS 31 a OĽANO 21 kresiel. Smer-SD by v Národnej rade SR zastupovalo 19 poslancov, ĽSNS by obsadilo 16 kresiel. Dvanásť poslancov by malo Progresívne Slovensko, desať miest by pripadlo hnutiu Sme rodina.

(tasr)

  |  

Daniel Lipšic: Nový špeciálny prokurátor?

Daniel Lipšic má ambíciu stať sa špeciálnym prokurátorom. Jeho kandidatúru potvrdil Denníku N dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda. Prostredníctvom funkcie špeciálneho prokurátora by Lipšic rád prinavrátil občanom dôveru v právny štát. S jeho nomináciou však nesúhlasili všetci členovia Akademického senátu.

Lipšic ako dôvod uviedol, že stál pri vzniku špeciálnej prokuratúry. Inštitúcia predstavuje preňho kľúčový prvok v boji proti organizovanému zločinu, korupcii a mafii. Bývalý minister vnútra a spravodlivosti, by rád prostredníctvom funkcie špeciálneho prokurátora prinavrátil občanom dôveru v právny štát.

Upozorňuje, že stále platí rovnosť pred zákonom, a ktokoľvek, kto ho poruší, by mal niesť zodpovednosť, bez ohľadu na vplyv alebo bohatstvo. Taktiež verí, že s ostatnými prokurátormi by mohli skvalitniť danú inštitúciu.

„Cením si, že sa rozhodla moja alma mater mňa navrhnúť do tejto funkcie. So žiadnymi inými subjektami, ktoré majú návrhovú dispozíciu, som sa nestretol,“ povedal pre Denník N Lipšic.

Lipšic nebol jednoznačnou voľbou

Podľa informácií nebola Lipšicova nominácia celkom jednoznačná. Akademický senát túto možnosť prerokovával vyše hodiny. Niekoľko členov bolo proti, nepozdávalo sa im kandidátovo pôsobenie v politike, či Kočnerová stránka Lipšicové stádo. Diskutovalo sa aj o dopravnej nehode, pri ktorej Lipšic usmrtil chodca, a preto je naďalej v podmienke.

Návrh kandidatúry senát napokon nezamietol, tým pádom by mala byť Lipšicova nominácia do funkcie špeciálneho prokuratúra oficiálna už v piatok. Dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda prisľúbil, že v rovnaký deň odôvodni tento návrh.

Naposledy sa Lipšicove meno spájalo s možnou kandidatúrou na generálneho prokurátora. Prezidentka Zuzana Čaputová sa však voči takejto voľbe ohradila, a pripustila možnosť, že v prípade zvolenia, by Lipšica do funkcie nevymenovala. Lipšic sa napokon o pozíciu šéfa Generálnej prokuratúry SR neuchádzal.

  |  

Pavla Ruska vraj napadli. Lipšic a Šanta mu neveria

Bývalý riaditeľ televízie Markíza obžalovaný Pavol Rusko je práceneschopný potom, ako mal byť v pondelok (14. 12.) napadnutý. Bol ošetrený v ružinovskej nemocnici a prepustený a od utorka je práceneschopný. Uviedla to na úvod verejného zasadnutia Najvyššieho súdu SR v kauze televíznych zmeniek predsedníčka senátu.

NS SR bolo doručený v utorok ráno list, že o stave Pavla Ruska informovala v pondelok večer obhajcu Mareka Paru manželka obžalovaného. Pavol Rusko má zranené oči a dýchacie cesty. V tomto prípade už bolo podané trestné oznámenie voči neznámemu páchateľovi.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Ján Šanta krátko pred začatím zasadnutia médiám uviedol, že informácie o hospitalizácii Pavla Ruska. ho "neprekvapujú, neverí na náhody a že senát musí konať". Na odvolacie konanie zatiaľ eskortovali obžalovaného a neprávoplatne odsúdeného podnikateľa Mariana Kočnera. Para navrhuje vzhľadom na aktuálny stav, aby vec Pavla Ruska. vylúčil senát na samostatné konanie a v nej v utorok a v stredu (16. 12.) rozhodoval. Od Pavla Ruska nemá písomný súhlas na pojednávanie v neprítomnosti.

Súdny proces

Senát 4T v zložení Pavol Farkaš, Alena Šišková a Martina Zeleňáková na zasadnutí rozhoduje o odvolaní voči februárovému rozsudku Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku. Zasadnutie je naplánované v súlade s protiepidemiologickými opatreniami a s obmedzeným vstupom verejnosti, médií. Prebieha za prísnych bezpečnostných opatrení.

Senát ŠTS predsedu Emila Klemaniča odsúdil dvojicu 27. februára na 19-ročný trest odňatia slobody. Marian Kočner dostal aj peňažný trest 10.000 eur. Obaja požiadali po záverečnom slove o konanie v neprítomnosti, a tak si rozsudok osobne nevypočuli. Prokurátor pôvodne požadoval pre obžalovaných 20-ročný trest odňatia slobody.

Lipšic a Šanta Ruskovi neveria

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Ján Šanta a aj advokát Daniel Lipšic spochybnili v utorok pred senátom Najvyššieho súdu (NS) SR aktuálnu práceneschopnosť obžalovaného.

Podľa Šantu mu tento stav pripomína podobné situácie na NS SR, keď dochádzalo k obštrukciám. "Obžalovaný sa má večer pred pojednávaním chrániť pred nástrahami. Nenachádzam v stanovisku lekára, aby tam bolo konštatované, že stav Pavla Ruska je ohrozený," povedal Šanta.

Ospravedlnenie nebolo vykonané riadne. Výnimočne však na krátky čas súhlasí s návrhom obhajcu obžalovaného Mareka Paru, aby NS SR konal len vo veci Kočnera a vec Ruska v kauze falšovania televíznych zmeniek vylúčil na samostatné konanie.

Obhajca poškodenej televízie Lipšic zdôraznil, že práceneschopnosť Ruskovi vystavil MUDr. Peter Lipták, ktorý už v minulosti počas konaní na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku vystavil Ruskovi spornú práceneschopnosť pre problémy s chrbticou.

"Toto ospravedlnenie nespĺňa podmienky. Ide o predvianočnú obštrukciu obžalovaného," vyhlásil Lipšic. Požiadal predsedníčku senátu NS SR, aby vydala príkaz na zatknutie obžalovaného, aby mohol klásť otázky znalkyni počas verejného zasadnutia naplánovaného na utorok a na stredu (16. 12.). NS SR sa o návrhoch procesných strán odobral poradiť a vyhlásil krátku prestávku.

(TASR)

  |  

Milana Krajniaka údajne odpočúvali

K odpočúvaniu malo prísť, keď bol Krajniak v opozícii. Bolo motivované politicky. Odpočúvanie kaviarne Milana Krajniaka mal pre Bödöra a Gašpara zabezpečiť Ľudovít Makó, resp. úrad, ktorý riadil.

K odpočúvaniu malo prísť, keď bol Krajniak v opozícii. Bolo motivované politicky. Odpočúvanie kaviarne Milana Krajniaka mal pre Bödöra a Gašpara zabezpečiť Ľudovít Makó, resp. úrad, ktorý riadil.Štátne orgány boli podľa výpovedí Ľudovíta Makóa počas uplynulého volebného obdobia zneužívané na politické ciele, vyplýva to z údajnej výpovede, na ktorú sa odvoláva Denník N.Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak mal v kaviarni, ktorú v minulosti prevádzkoval, namontované dve odpočúvacie zariadenia. Denník sa pritom odvoláva na výpoveď Ľudovíta Makóa, bývalého riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy.Makó mal podľa denníka v novembri vo výpovedi povedať, že toto sledovanie malo sledovať otvorene politické ciele:„Čo sa týka Borisa Kollára, tak v rámci eliminovania jeho politických krokov a ambícií sme zabezpečili odpočúvanie priestoru kaviarne v Starom Meste niekde pri Kozej ulici (pod stolom, v stene, presnejšie to uviesť neviem, stretávali sa pri konkrétnom stole, a tak bolo inštalované zariadenie najskôr len pri tomto stole a keď sa presúvali, tak boli záznamy aj z ďalšieho zariadenia umiestneného v stene, ktoré bolo silnejšie).“Milan Krajniak vlastní v tejto lokalite kaviareň, ktorá už dlhší čas nefunguje ako kaviareň otvorená pre verejnosť, ale ako uzavretý klub. Je to zhruba odvtedy, čo sa strana Sme rodina dostala do parlamentu, takže odpočúvanie malo otvorene politický zámer. V kaviarni sa vtedy opozičný poslanec Krajniak stretával so svojimi spolupracovníkmi a známymi, s okruhom ľudí, ako Daniel Lipšic, Peter Pčolinský, rodinní príbuzní a stranícki kolegovia. Krajniak sa tu stretával aj s niektorými novinármi, predtým sa tu konali stretnutia, ktoré súviseli so zakladaním strany Sme rodina.Makó mal tiež vypovedať, že získané odposluchy odovzdávali policajnému prezidentovi Tiborovi Gašparovi a oligarchovi Norbertovi Bödörovi:„Na základe týchto výstupov, ktoré boli odovzdávané mnou alebo Petrom Slobodom Tiborovi a Norovi, chceli politicky eliminovať Borisa Kollára a jeho stranu, nakoľko odoberala značné množstvo voličov strany Smer-SD,“ mal vypovedať podľa novín Makó.Minister Krajniak aj poslanec Pčolinský neuvažujú kvôli zverejneným informáciám podávať žaloby, očakávajú, že nelegálne odpočúvanie už vyšetruje polícia.