Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Koalícia sa na 500-eurových poukazoch pre seniorov dohodla, SaS ich nepodporí ani nezablokuje

Predstavitelia vládnej koalície sa dohodli v súvislosti s 500-eurovými poukazmi pre seniorov pri očkovaní. SaS ich nepodporí, ale ani nezablokuje. Podľa slov predsedníčky poslaneckého klubu SaS Anny Zemanovej nebude strana považovať za porušenie koaličnej dohody, ak návrh ministra financií Igora Matoviča (OĽANO) prejde v Národnej rade (NR) SR s podporou opozície. K návrhu ešte bude musieť zasadnúť vláda a následne má prísť do parlamentu. Predstavitelia koalície očakávajú, že v druhom čítaní by o ňom mohli rokovať už koncom týždňa.

SaS si podľa slov Zemanovej myslí, že kroky ako napríklad uvoľnenie opatrení pre očkovaných je tá pravá mobilizácia. Tvrdí, že sa to ukázalo aj pri zvýšenom záujme o očkovanie pred prijatím prísnejšieho lockdownu. Konkrétne paragrafové znenie Matovičovho návrhu na zavedenie poukazov podľa jej slov ešte nevideli. Podotkla, že dieru v rozpočte si bude musieť obhajovať minister financií.

Predseda klubu OĽANO Michal Šipoš hovorí o potrebe masovo zaočkovať čo najviac seniorov, čo by mohlo prispieť k odbremeneniu nemocníc. Výhodu poukazov vidí v tom, že peniaze skončia na Slovensku, v domácej ekonomike a podporia služby postihnuté pandémiou. Postoju SaS nerozumie. "Každý zodpovedný poslanec by návrh mal podporiť, pretože pomôžeme viacerým veciam na Slovensku. Potrebujeme to čo najskôr," podčiarkol. Vysvetlil, že konkrétny návrh ešte nik z partnerov nevidel, "pretože sa momentálne píše". Čo sa týka povinného očkovania, nevidí na to politickú vôľu a uprednostňuje motiváciu.

Podpora od Kollára aj Šeligu

Podpredseda strany Za ľudí Juraj Šeliga, ktorý prišiel na rokovanie koalície s vlastným návrhom k poukazom, skonštatoval, že kompromis nebol možný. "SaS povedala, že trvá na svojom stanovisku," poznamenal. Verí, že návrh príde dobre upravený a s rozšíreným okruhom služieb, kde sa budú môcť poukazy uplatniť. Ak táto motivácia nezaberie, bude podľa neho namieste pristúpiť k povinnému očkovaniu. Poukázal aj na okolité krajiny. "To nie je násilný spôsob vstupu do slobody jednotlivca, to je ochrana verejného zdravia. Za posledných 15 rokov bolo viacero povinných očkovaní," uviedol s tým, že na to netreba súhlas parlamentu a stačí vyhláška rezortu zdravotníctva.

Predseda parlamentu a hnutia Sme rodina Boris Kollár rovnako podporuje zavedenie poukazov. Deklaroval, že je za akýkoľvek príspevok či prídavok pre dôchodcov, aj keby to nemalo pomôcť v motivácii k očkovaniu. "Kto nechce dať dôchodcom 500 eur, nech bojuje proti dôchodcom," vyhlásil. Detaily návrhu zatiaľ nevidel. "Ale schému poznám. Som presvedčený o tom, že to pomôže," uviedol. Hovorí o investíciách do ekonomiky a viacerých sektorov dotknutých pandémiou. Poukázal pritom aj na vlnu zdražovania.

Spory o reformy

Koaliční partneri mali na pondelkovom (29. 11.) rokovaní otvoriť aj tému odmeňovania zdravotníkov. Návrh možností by mal pripraviť minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO). Podľa Šeligu je načase ukázať, že si štát a spoločnosť vážia prácu zdravotníkov. Šipoš dodal, že všetko bude závisieť od návrhu ministra a je pripravený podporiť každý návrh na pomoc zdravotníkom.

Predstavitelia koalície veria, že nájdu dohodu aj na zásadných reformách, ktoré poslancov čakajú v závere aktuálnej schôdze parlamentu, ako sú reforma národných parkov, nemocníc a návrh štátneho rozpočtu. Podľa Šeligových slov je ešte priestor na rokovania. Ďaleko od dohody podľa neho nie je ani reforma národných parkov. "Je lepšie rokovať, ako potom zmätkovať v pléne," dodal.

Čo sa týka štátneho rozpočtu, pripravená podporiť ho v predloženej podobe je aj SaS. "Do parlamentu prišiel s deficitom 4,94 percenta HDP, za takýto návrh, ktorý je predložený v parlamente, sme pripravení zahlasovať," uviedla Zemanová. V súvislosti s nájomnými bytmi poznamenala, že zatiaľ neprišiel pozmeňujúci návrh a bez neho nepredpokladá, že by zámer Sme rodina prešiel.

(tasr)

Minúta  |  

Policajný prezident o porušovaní opatrení: Monitorujeme aj sociálne siete. Nenávistné prejavy budeme stíhať

Za posledný týždeň polícia zaznamenala vyše 800 porušení pandemických opatrení, skontrolovala vyše 33 000 občanov. Špeciálna pracovná skupina pôsobiaca na Národnej kriminálnej agentúre (NAKA) monitoruje aj sociálne siete. Nenávistné prejavy, ktoré napĺňajú znaky trestného činu, bude trestne stíhať. Dočasný policajný prezident Štefan Hamran o tom informoval na utorkovej tlačovej konferencii. Potvrdil zároveň, že plánuje zotrvať vo funkcii policajného prezidenta.

Policajti sa podľa Hamrana v praxi stretávajú s mnohými občanmi, ktorí vítajú ich prítomnosť v uliciach. „Narážame však aj na úzku skupinu spoluobčanov, ktorí sa intenzívne domáhajú svojich práv, ale zabúdajú na svoje povinnosti,“ poznamenal. Deklaroval, že polícia pri udeľovaní sankcií prihliada na individuálne okolnosti a závažnosť priestupku. Pri arogancii, odmietaní či agresii je podľa Hamrana uplatnenie represívnych opatrení "namieste".

Takmer 70-tisíc protiprávnych konaní

Počas uplynulých dní zaznamenala polícia najčastejšie porušenia zákazu vychádzania a zákazu otvorenia prevádzok, nenosenie rúška a porušenia lekárom stanovenej karantény. "V blokovom konaní bolo riešených 473 prípadov, napomenutím 239 prípadov, postúpených na príslušné regionálne úrady verejného zdravotníctva 76 prípadov a v riešení je ešte 29 prípadov," priblížila polícia. Ako doplnil policajný prezident, od začiatku roka riešili policajti už takmer 70-tisíc protiprávnych konaní.

Šéf polície poukázal napríklad na prevádzku, ktorá nerešpektovala opatrenia ani následné sankcie vrátane najvyššej pokuty 5-tisíc eur. Prípad preto postúpili Úradu verejného zdravotníctva SR, kde hrozí obchodníkovi pokuta až do 20-tisíc eur a odňatie živnosti.

Pre útok na infektológa Pavla Jarčušku, ku ktorému došlo ešte v júli tohto roku, polícia obvinila z výtržníctva dvoch mužov a jednu ženu. Obvinení na adresu vedca pred jeho bytovkou uviedli viacero výrokov, ktoré sú podľa šéfa polície v demokratickej spoločnosti neakceptovateľné.

S povinným očkovaním pre kritickú infraštruktúru by Hamran nemal problém.

Chce zostať policajným prezidentom

Hamran potvrdil, že má záujem zotrvať vo funkcii prezidenta Policajného zboru. Ako konštatoval, prihlásil sa do vyhláseného výberového konania, ktoré sa končí v utorok.

Miesto policajného prezidenta sa uvoľnilo po odchode Petra Kovaříka. Funkcie sa vzdal k 15. septembru. Dočasne ho nahradil Hamran, ktorý sa o funkciu uchádzal aj v predošlom výberovom konaní.

Podľa súčasného zákona vymenúva policajného prezidenta minister vnútra na základe výberového konania pred odbornou komisiou a po verejnom vypočutí vo Výbore Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť, ak tento výbor odporučí jeho vymenovanie. Funkčné obdobie trvá štyri roky.

V parlamente je v súčasnosti návrh koaličných poslancov, ktorí chcú novelou zákona posilniť kompetencie ministra vnútra. Minister by nemal byť viac viazaný odporúčaniami výboru, ale policajného prezidenta si má vyberať sám. Verejné vypočutie kandidáta v parlamente má byť zachované, no má mať iba konzultačný charakter.

Ministerstvo vnútra SR po vyhlásení aktuálneho výberového konania pripustilo, že vzhľadom na poslanecký návrh policajného prezidenta vymenuje minister vnútra bez výberového konania aj napriek tomu, že je už vyhlásené.

(tasr, sita)

Minúta  |  

Podnikateľa Jozefa Brhela z kauzy Mýtnik súd prepustil na slobodu

Najvyšší súd (NS) SR prepustil v utorok obvineného podnikateľa Jozefa Brhela z kauzy Mýtnik na slobodu. Súd dospel k záveru, že dôvody kolúznej väzby u obvineného už nie sú dané. Informovala o tom hovorkyňa NS Alexandra Važanová.

Senát tak na neverejnom zasadnutí zrušil uznesenie sudkyne pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) z 23. novembra, ktorým bolo rozhodnuté o predĺžení lehoty trvania väzby Jozefa Brhela. Senát zároveň zamietol návrh prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby z 29. októbra, ako aj sťažnosť prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) proti uzneseniu sudkyne pre prípravné konanie ŠTS z 23. novembra.

"Senát na podklade nálezu Ústavného súdu zrušil uznesenie sudkyne pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu z 12. mája 2021," dodala Važanová.

Sudkyňa ŠTS predĺžila obvinenému Jozefovi Brhelovi väzbu z dôvodu možného ovplyvňovania svedkov, teda kolúznu väzbu. Nevyhovela návrhu prokurátora ÚŠP, aby bol Jozef Brhel aj v útekovej väzbe. Obhajca podnikateľa podal voči rozhodnutiu sťažnosť, o ktorej rozhodoval NS SR.

Podnikateľa obvinili a zadržali pri januárovej policajnej akcii Mýtnik. V rámci akcie obvinili aj jeho brata Petra Brhela, exšéfa finančnej správy Františka Imreczeho, bývalého šéfa IT sekcie finančnej správy Milana Gregu a konateľku IT spoločnosti Allexis Janu Rovčaninovú V novembri Národná kriminálna agentúra (NAKA) obvinila v kauze Mýtnik aj Jozefa Brhela mladšieho, syna už obvineného Jozefa Brhela.

Obvinenia všetkých zadržaných sa podľa polície týkali trestnej činnosti súvisiacej s machináciami pri verejnom obstarávaní a s korupciou. Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka neskôr zastavil trestné stíhanie Petra Brhela ako nedôvodné, a to pre absenciu dôkazov. Jozef Brhel mladší je obvinený z trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Prieskum: Takmer dve tretiny Slovákov súhlasí so skrátením volebného obdobia parlamentu referendom

S možnosťou skrátiť referendom volebné obdobie parlamentu a zabezpečiť tým konanie predčasných volieb aj bez hlasovania parlamentu spolu súhlasí 63,1 percenta opýtaných. Z toho 40,7 percenta určite súhlasí a 22,4 percenta skôr súhlasí. Naopak, nesúhlas vyjadrilo spolu 34,2 percenta opýtaných. Z toho 19,2 percenta určite nesúhlasí a 15 percent skôr nesúhlasí. K otázke sa nevedelo alebo nechcelo vyjadriť 2,7 percenta opýtaných.

Vyplýva to z reprezentatívneho telefonického prieskumu, ktorý pre agentúru SITA uskutočnila agentúra Ako na vzorke 1000 respondentov. Zber dát sa udial v dňoch 8. – 16. novembra 2021.

Respondenti odpovedali na otázku: V súčasnosti sú poslanci parlamentu volení na 4 roky. Súhlasíte alebo nesúhlasíte s tým, aby občania mali možnosť referendom skrátiť volebné obdobie parlamentu, a tým zabezpečiť konanie predčasných volieb aj bez hlasovania poslancov v parlamente?

S tým, aby občania mali možnosť referendom skrátiť volebné obdobie parlamentu, súhlasia vo väčšej miere skôr starší, menej vzdelaní respondenti. Ďalej obyvatelia Trenčianskeho a Banskobystrického kraja a voliči strán Republika, Smer-sociálna demokracia (Smer-SD) a Hlas-sociálna demokracia (Hlas-SD).

Pokiaľ ide o odpovede voličov politických strán a hnutí, tak 86 percent opýtaných voličov Hlasu-SD uviedlo, že s možnosťou skrátiť volebné obdobie parlamentu referendom určite alebo skôr súhlasia. Naopak, 13 percent odpovedalo, že určite alebo skôr nesúhlasia. Z opýtaných voličov Smeru-SD určite alebo skôr súhlasilo 91 percent. Určite alebo skôr nesúhlasilo 6 percent.

Určite alebo skôr súhlasilo s odpoveďou 37 percent voličov strany Sloboda a Solidarita (SaS). Určite alebo skôr nesúhlasilo 62 percent voličov SaS. V prípade voličov hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti-Nova-Kresťanská únia-Zmena zdola (OĽaNO-Nova-KÚ-ZZ) určite alebo skôr súhlasilo 34 percent a určite alebo skôr nesúhlasilo 64 percent.

Na položenú otázku, že určite alebo skôr súhlasia, odpovedalo 34 percent voličov Progresívneho Slovenska (PS) a 62 percent uviedlo, že určite alebo skôr nesúhlasia. Voliči koaličného hnutia Sme rodina väčšinou odpovedali, že súhlasia s možnosťou skrátiť volebné obdobie parlamentu referendom. Konkrétne 62 percent odpovedalo, že určite alebo skôr súhlasia a 36 percent odpovedalo, že určite alebo skôr nesúhlasia.

Až 98 percent opýtaných voličov hnutia Republika odpovedalo, že určite alebo skôr súhlasia. V prípade voličov Kresťanskodemokratického hnutia (KDH), 30 percent odpovedalo, že určite alebo skôr súhlasia. S možnosťou skrátiť volebné obdobie referendom určite alebo skôr nesúhlasilo 65 percent opýtaných.

Odpoveď určite alebo skôr súhlasím uviedlo 69 percent voličov strany Aliancia-Szövetség. Naopak, určite alebo skôr nesúhlasím odpovedalo 31 percent opýtaných.

(sita)

Minúta  |  

Matovič o 500-eurovom očkovacom bonuse: Dúfam, že nezodpovedná opozícia sa pridá

Koaličná rada by sa mala v pondelok večer zaoberať 500-eurovým bonusom pre seniorov, ktorý navrhuje minister financií Igor Matovič (OĽANO). Hovoriť by sa malo aj o plošnom zatváraní škôl, či o novom koronavírusovom variante omikron. Povedal to predseda poslaneckého klubu OĽANO Michal Šipoš pred rokovaním.

"Je to pragmatické riešenie, ktoré pomôže ľuďom a pomôže aj sektoru a službám, ktoré najviac trpeli počas pandémie," povedal Šipoš. O výške pomoci sú pripravení rokovať a presvedčiť aj koaličného partnera SaS, ktorý navrhuje pomoc 150 eur.

Ak sa nedohodnú, budú hľadať podporu v celom parlamente. Priestor na to, že by určitá suma bola vyplatená v hotovosti, nevidí. "Nemyslím si, že je to cesta," poznamenal Šipoš.

Rokovať by mali aj o zatváraní škôl. OĽANO zastáva názor, že školy sa mali zatvoriť už skôr. Šipoš argumentuje aj viacerými prípadmi, kedy deti nakazili svojich rodičov. Ak sa dohodnú, materiál by sa mal dostať na vládu, ak nie, v rukách to budú mať regionálni hygienici.

"Myslím si, že sme to mali urobiť už dávno, ale v koalícii nie sme sami. Musíme sa prispôsobovať aj koaličným partnerom," povedal Šipoš. Opätovne zdôraznil potrebu ľudí motivovať na očkovanie.

Matovič dúfa aj v hlasy "nezodpovednej opozície"

Minister financií Igor Matovič (OĽANO) pred koaličnou radou potvrdil, že 500-eurovú poukážku, ktorú navrhol, bude presadzovať. Uistil, že peniaze na to budú, a to z toho, čo sa ušetrí na zdravotnej starostlivosti o dôchodcov v ďalších vlnách pandémie.

"Verím, že sa nájde zdravý rozum v opozícii a že sa nezodpovedná opozícia pridá," povedal Matovič na margo situácie, že by návrh nepodporila celá koalícia. Za nezodpovedné rozhodnutie označil to, že sa školy nezavreli skôr. Príkaz vlády na ich zatvorenie nepredpokladá.

Podľa Zemanovej cez bonus cesta nevedie

Šéfka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová potvrdila, že názor strany na 500-eurový poukaz je nemenný. "Sme za to, aby sa motivácia dala zvýhodňovaním zaočkovaných," povedala. Dôvod na otvorenie koaličnej zmluvy nevidí.

Podľa nej však platí, že koaliční partneri by nemali hľadať presadenie svojich návrhov cez opozíciu. Zahlasovať opozičným poslancom za návrh však zabrániť nemôže. Nemyslí si ani, že by sa mali školy plošne zatvárať. Argumentuje tým, že 82 percent žiakov je zdravých a vyučuje sa prezenčne. SaS bude trvať na zachovaní regionálneho princípu.

Šeliga hovorí o poslednej šanci

Podpredseda Za ľudí Juraj Šeliga verí, že pri 500-eurovom bonuse dôjde k dohode koaličných partnerov. "Bol by som veľmi rád, ak by sa všetkým štyrom koaličným partnerom podarilo dosiahnuť zmier," skonštatoval Šeliga.

Vníma to ako poslednú šancu motivovať ľudí. V prípade škôl by bol rád, ak by sa hlavný hygienik nebál používať oprávnenia, ktoré v tomto smere má. Prikláňa sa k názoru, že otvorený by mal byť len prvý stupeň základných škôl, ostatné dištančne.

(tasr)

Minúta  |  

Povinné plošné očkovanie nad 12 rokov? Kolíková hovorí o samostatnom zákone

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková si vie predstaviť debatu o povinnom plošnom očkovaní proti ochoreniu COVID-19 pre osoby nad 12 rokov. Prípadné zavedenie celoplošného očkovania by podľa nej bolo dobré upraviť samostatným zákonom. Uviedla to na pondelkovej tlačovej konferencii.

"Ja osobne sa prihováram za povinné očkovanie. Myslím si, že postupne nastal čas. Je úplne legitímne sa rozprávať nielen o skupinách profesií, ktoré sú dôležité pre chod štátu," povedala Kolíková. V prípade zavedenie plošného očkovania hovorí tiež o potrebe jednoduchého a zrozumiteľného odškodňovacieho procesu.

Pri zavedení povinného očkovania pre určitú vekovú skupinu by bolo podľa Kolíkovej nutné dôsledne zvážiť vekovú hranicu. Myslí si, že plošné očkovanie pre osoby nad 12 rokov by bolo v niečom právne jednoduchšie. Dodala, že ide o jej osobný názor a v strane SaS ešte o tejto otázke prebieha diskusia.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.