Časť zákona o ochrane verejného zdravia, ktorá oprávňuje Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR vydávať vyhlášky ako všeobecne záväzné právne predpisy, je v súlade s Ústavou SR. Vyplýva to zo stredajšieho rozhodnutia Ústavného súdu (ÚS) SR. Právnu úpravu napadol na ÚS generálny prokurátor SR Maroš Žilinka.
O rozhodnutí ÚS po neverejnom zasadnutí pléna informoval jeho predseda Ivan Fiačan. "Ústavný súd dospel k záveru, že takáto právna úprava je v súlade s ústavou a ústavným zákonom o bezpečnosti štátu," uviedol. Ústava podľa neho umožňuje delegovať normotvorbu na orgány štátnej správy. "Ústavný súd dospel k záveru a vlastne tým len potvrdil svoju doterajšiu judikatúru, že Úrad verejného zdravotníctva SR je súčasťou výkonnej moci, je takýmto presne splnomocneným orgánom štátnej správy, takzvaným dekoncentrovaným orgánom štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou, ktorý je oprávnený vydávať vyhlášky ako všeobecne záväzné právne predpisy," povedal Fiačan.
Zároveň zdôraznil, že ÚS v tomto konaní nerozhodoval o rozsahu práv a povinností, v rámci ktorých môže v zmysle zákona ÚVZ nariaďovať opatrenia pri ochrane verejného zdravia, a ani neposudzoval samotné vyhlášky podľa ich obsahu.
Ďalšia výhrada generálneho prokurátora smerovala k publikovaniu vyhlášok ÚVZ nie v zbierke zákonov, ale vo vestníku vlády. "Ústavný súd dospel k záveru, že ústava neustanovuje explicitne, že vyhlášky alebo takéto všeobecne záväzné právne predpisy sa majú vyhlasovať v zbierke zákonov," konštatoval Fiačan. ÚS ďalej potvrdil, že vyhlášky ÚVZ sú preskúmateľné v súdnom konaní. Ani v prípade Žilinkom napadnutého prechodného ustanovenia ÚS nevyhovel navrhovateľovi. "Návrhu generálneho prokurátora nebolo v celom rozsahu vyhovené," konštatoval predseda ÚS.
ÚVZ vyhláškami s nariadením opatrení reaguje na zmeny pandemickej situácie s ochorením COVID-19.
ÚS v danej veci prijal návrh generálneho prokurátora na ďalšie konanie v máji tohto roka, pričom nepozastavil účinnosti napadnutých ustanovení.
Poľský Národný fond zdravia (NFZ) zistil viaceré nezrovnalosti v organizácii, realizácii a kvalite zdravotnej starostlivosti poskytovanej v nemocnici v meste Pszczyna na juhu krajiny.
Tieto skutočnosti boli zistené počas kontroly súvisiacej so septembrovým úmrtím tehotnej ženy, ktorej bol odopretý interrupčný zákrok. Pacientka bola hospitalizovaná práve v tejto nemocnici, informovala v stredu tlačová agentúra PAP.
Nemocnici pre zistené pochybenia udelili pokutu vo výške takmer 650 000 zlotých (v prepočte zhruba 140 000 eur).
Zmienená žena (30) bola v 22. týždni tehotenstva, keď ju hospitalizovali v nemocnici v Pszczyne, pretože jej odtiekla plodová voda. Podľa miestnych médií sa lekári po odtečení plodovej vody rozhodli počkať, kým plod zahynie, namiesto toho, aby žene vykonali interrupčný zákrok. Plod v tele ženy napokon aj naozaj zahynul, pričom žena krátko nato zomrela na septický šok.
Správy o tejto tragédii vyvolali v Poľsku protesty ľudí, ktorí pokladajú za príčinu smrti ženy prísnu poľskú protiinterrupčnú legislatívu.
Šéf NFZ Filip Nowak na stredajšej tlačovej konferencii, na ktorej boli prezentované výsledky vykonanej kontroly, uviedol, že poskytovanie zdravotnej starostlivosti v uvedenej nemocnici bolo "príliš neuspokojivé, a to vrátane zdravotníckych postupov". Dodal, že uloženie pokuty nemocnici "nič nemení na tom, že tam došlo k tragédii s nezvratnými následkami".
Výsledky kontroly budú postúpené aj príslušnej prokuratúre, ktorá celý prípad vyšetruje. Vo vyhlásení vydanom krátko po smrti ženy nemocnica ubezpečovala, že jej personál urobil všetko pre záchranu pacientkinho života.
Poľský ústavný súd vlani v októbri označil za protiústavné interrupcie z dôvodu nezvratných vývojových chýb plodu, ktoré zahŕňajú rozsiahle spektrum poškodenia od Downovho syndrómu až po smrteľné choroby.
Poľská legislatíva týkajúca sa interrupcií bola už predtým jednou z najprísnejších v Európe a pripúšťala interrupciu len v prípade znásilnenia, ohrozenia života matky alebo vážneho poškodenia plodu.
Vo veku 80 rokov zomrel v stredu český novinár, disident a politický väzeň Petr Uhl. Na sociálnych sieťach o tom informoval český dvojmesačník Listy, kde Uhl kedysi pôsobil ako šéfredaktor.
"Zomrel Petr Uhl, náš šéfredaktor z rokov 1995 a 1996, novinár, disident, politik. Vyjadrujeme sústrasť rodine, jeho kolegom i spolupracovníkom z rokov pozoruhodného verejného angažmánu," napísal dvojmesačník Listy na Facebooku. Podrobnosti o okolnostiach jeho úmrtia zatiaľ nie sú známe.
Ako píše spravodajský server iDNES.cz, Uhl sa počas komunistického režimu, ale aj po revolúcii zasadzoval za ochranu ľudských práv. Patril k najvýraznejším postavám československého disentu, jeho verejné pôsobenie však pokračovalo aj po novembri 1989, pokračuje iDNES.
"Petr Uhl bol výnimočný človek, ktorý si vždy pevne stál za svojimi názormi. Bojoval s komunistickým režimom a zaslúžil sa o demokraciu. Jeho hlas bude vo verejnom priestore chýbať. Úprimnú sústrasť rodine," napísala na Twitteri predsedníčku dolnej komory českého parlamentu Markéta Pekarová Adamová.
Začiatkom 90. rokov viedol Petr Uhl Československú tlačovú kanceláriu a niekoľko rokov pôsobil ako komentátor denníka Právo. Bol poslancom Federálneho zhromaždenia aj vládnym splnomocnencom pre ľudské práva.
Školy na Slovensku by mali prejsť na dištančnú formu vzdelávania. Zdôrazňuje to hlavný hygienik SR Ján Mikas. Považuje to za veľmi dôležitý nástroj v pandemickej situácii, keď kolabuje zdravotníctvo a u detí a mladých ľudí zaznamenávame vysokú incidenciu. Aktuálne platný lockdown by mal prehodnocovať minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský so svojím tímom odborníkov. Nové uznesenie by mala vláda schvaľovať v stredu 8. decembra, podľa vývoja situácie možno aj skôr.
Zhodujú sa na tom podľa neho aj epidemiológovia i ďalší odborníci vrátane odborného konzília. Snahe ministerstva školstva zachovať prezenčné vyučovanie však rozumie. Vyplýva to zo stanoviska hlavného hygienika, ktoré TASR poskytla hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR Daša Račková.
"Pri takej miere incidencie, akú dnes máme, de facto neexistujú triedy, kde 'nie je problém s nákazou'. Teraz sa musíme všetci sústrediť na záchranu životov a slovenského zdravotníctva. Radi by sme mali k dispozícii riešenia, ktoré by nikoho neboleli. Také však v prípade COVID-19 zatiaľ neexistujú," konštatuje Mikas.
Deti prenášajú ochorenie na členov domácností
Snahe ministra školstva Branislava Gröhling (SaS) udržať prezenčné vyučovanie čo najdlhšie rozumie. Ubezpečuje, že si uvedomujú dôležitosť prezenčnej formy vzdelávania a následkov, ktoré takéto rozhodnutie môže pre tisíce rodičov a detí znamenať. Poukazuje však na to, že hoci deti priamo neplnia covidové lôžka v nemocnici, zohrávajú významnú úlohu v mechanizme prenosu ochorenia COVID-19 na členov domácnosti, ktorí ho následne môžu zanášať ďalej.
"Pri viac ako 3 400 hospitalizovaných pacientoch preto musíme využiť každý dostupný a efektívny mechanizmus, aby sme šírenie ochorenia spomalili. A to okamžite," zdôraznil Mikas.
Regionálni hygienici úradujú
Regionálne úrady verejného zdravotníctva (RÚVZ), ktoré rozhodli o plošnom prerušení prezenčného vyučovania vo svojich územných obvodoch, si podľa neho uvedomujú závažnosť svojich rozhodnutí. Hlavný hygienik ubezpečuje, že to nerobia "len tak od boku". Podotýka, že ide o odborníkov z oblasti medicíny a verejného zdravotníctva, svoje kroky prijímajú v spolupráci s miestnymi krízovými štábmi, pandemickými komisiami, bezpečnostnými radami, inými rezortmi či inštitúciami.
Hlavný hygienik konštatuje, že situácia je zlá. "Najskôr sa z nej dostaneme vtedy, ak budeme počúvať odborníkov a rešpektovať ich rozhodnutia namiesto toho, aby sme ich spochybňovali," povedal Mikas. Akékoľvek spochybňovanie odborných názorov a rozhodnutí jednotlivých RÚVZ naprieč politickým spektrom podľa neho len znižuje vážnosť a autoritu orgánov verejného zdravotníctva v očiach verejnosti, v konečnom dôsledku aj účinnosť a rešpektovanie opatrení.
Epidemiologická situácia sa podľa Mikasa nedá posúdiť na základe jedného faktoru a nedá sa zhrnúť do jedného čísla. Sledujú sa viaceré faktory.
ÚVZ SR zároveň informoval, že k plošnému zatváraniu škôl vo svojej územnej pôsobnosti doteraz pristúpili regionálne úrady verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Rožňave, Vranove nad Topľou, Lučenci, Dolnom Kubíne, Banskej Bystrici, Trnave, Rimavskej Sobote, Senici, Galante, Čadci, Bratislave a Prievidzi.
Školy zatvoria aj v Bratislave
Druhý stupeň základných škôl a stredné školy zatvoria v celom Bratislavskom kraji od pondelka (6. 12.). Školáci sa tu budú učiť dištančnou formou. Výnimkou sú len materské školy a prvý stupeň základných škôl. Rozhodol o tom regionálny hygienik.
Zákaz prezenčnej výučby, s výnimkou materských škôl a prvého stupňa základných škôl, platí od pondelka pre okresy Bratislava I – V, Malacky, Pezinok a Senec. Týka sa to druhého stupňa základných škôl, škôl pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, gymnázií, stredných odborných škôl, stredných športových škôl, škôl umeleckého priemyslu a konzervatórií. Taktiež objektov, v ktorých sa prevádzkuje živnosť výchovy a mimoškolského vzdelávania detí a mládeže.
Lockdown bude prehodnocovať Lengvarský so svojím tímom
Aktuálne platný tzv. lockdown by mal prehodnocovať minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO) so svojím tímom odborníkov. Nové uznesenie by mala vláda schvaľovať v stredu 8. decembra. Po rokovaní vlády to uviedol premiér Eduard Heger (OĽaNO). Deklaroval, že ak bude treba prijať nejaké opatrenia, tak zvolá vládu aj skôr.
Pandémia by sa podľa Hegera nemala riadiť na základe názorov, ale na základe faktov. "Nie je podstatné, čo si ja myslím. Nehľadajme riešenia v názoroch," poznamenal.
Vláda v stredu nehovorila o sprísnení režimu na hraniciach pre nový koronavírusový variant omikron. V súvislosti s mutáciou vydal Heger podľa vlastných slov pokyn, aby sa ňou zaoberali kompetentní. Keď prídu s návrhom o sprísnení kontrol na hraniciach, tak ho bude riešiť. "Je dôležité, aby sme nevyvolávali atmosféru paniky. Neurobme znovu tú chybu. Pretože vidíme, že každý variant sa na konci dňa dostal všade," skonštatoval Heger. Dodal, že teraz je potrebné získať o novej mutácii čo najviac informácií.
Premiér si tiež myslí, že povinné očkovanie niektorých skupín je dobrá myšlienka. "Som rád, že si čím ďalej tým viac ľudí uvedomuje, že toto je jediná cesta a nie iba na Slovensku. To je to, čomu sa teším," povedal.
Heger zároveň podotkol, že vláda potrebuje jednotu. "Nepoviem nič nové, ak poviem, že tejto vláde škodí to, ak tu nie je jednota," hovorí Heger. Tvrdí, že k jednote vyzýva všetkých, aj opozíciu, a to najmä v otázke boja proti ochoreniu COVID-19. Premiér pracuje na tom, aby jednotu vybudoval, nedá sa to však podľa neho z večera do rána.
AKTUALIZOVANÉ Obyvatelia Slovenska starší ako 60 rokov by za očkovanie mali dostať poukazy v hodnote 500 eur. Tie budú môcť využiť v hoteloch, penziónoch, reštauráciách a kaviarňach, ale aj na kultúrne podujatia či vybrané služby.
Vyplýva to z novely zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, ktorú v stredu schválila vláda. Kabinet Eduarda Hegera (OĽANO) zároveň požiadal Národnú radu SR o prerokovanie návrhu v skrátenom konaní.
Má to stáť 500 miliónov eur
Ministerstvo financií SR, ktoré návrh pripravilo, očakáva negatívny vplyv tohto opatrenia na štátny rozpočet vo výške 500 miliónov eur. I keď ide približne o 1,2 milióna občanov, rezort neočakáva 100-percentnú účasť na očkovaní. Na poukaz budú mať nárok obyvatelia s trvalým alebo prechodným pobytom na území Slovenska, ktorí vek 60 rokov dovŕšia do konca tohto roka. Podmienkou na získanie poukazu je zaočkovanie posilňujúcou dávkou vakcíny proti ochoreniu COVID-19.
Nárok na poukaz podľa schváleného materiálu vznikne osobám, ktoré očkovanie prvou dávkou alebo jednodávkovou očkovacou látkou absolvujú v období od 25. novembra do 24. decembra, alebo sa do tohto termínu na takéto očkovanie registrovali a zaočkujú sa do 15. januára 2022.
Druhou skupinou sú seniori, ktorí dostanú posilňovaciu dávku vakcíny do 24. decembra, alebo sa do tohto termínu na takéto očkovanie registrovali, ak absolvujú očkovanie do 15. januára budúceho roka. Treťou skupinou s nárokom na poukaz by mali byť obyvatelia zaočkovaní posilňovacou dávkou do 30. júna 2022.
Podmienkou však je, že očkovanie druhou dávkou alebo jednodávkovou očkovacou látkou absolvujú do 15. januára 2022, pričom posilňovaciu dávku absolvujú do siedmich mesiacov od očkovania druhou dávkou alebo jednodávkovou očkovacou látkou.
Poukaz poskytne ministerstvo financií v elektronickej alebo listinnej podobe. Listinná podoba poukazu má povahu ceniny. Poukaz môže použiť aj iná fyzická osoba.
Návrh zataľ neobsahuje zoznam prevádzok
Návrh na 500-eurové poukážky pre seniorov zatiaľ neobsahuje zoznam prevádzok, kde tieto peniaze budú môcť minúť, ani presné technologické riešenie. Vláda tak má dodatočný časový priestor na to, aby návrh pripravila tak, aby neobsahoval vôbec žiadne chyby. Povedal to vicepremiér a minister financií Igor Matovič (OĽaNO) po stredajšom rokovaní vlády.
Matovič to vníma ako priestor na to, aby sa veľmi podrobne a detailne dohodlo, akým spôsobom bude celý proces s poukážkami fungovať. Cieľom však je, aby každý, kto do konca roka dovŕši 60 rokov, sa zaregistroval na očkovanie do Vianoc. Podrobnosti sa budú podľa jeho slov možno spresňovať aj v parlamente. "Aby sa náhodou nestalo, že nám niekto cez to sito prepadne," poznamenal minister. Seniori, ktorí už sú zaočkovaní treťou dávkou vakcíny, získavajú nárok na poukaz automaticky.
Igor Matovič. Foto: TASR/Martin Baumann
Snahy by nemalo podľa jeho slov zmariť ani nízke tempo očkovania, od ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nominant OĽaNO) má Matovič sľúbené, že dokáže zorganizovať zaočkovanie 50-tisíc dávkami denne.
Dôležité je podľa Matoviča v súčasnosti schváliť zákon, a aby ho následne odobrila prezidentka SR Zuzana Čaputová svojim podpisom. "Potom my môžeme na tom legitímne začať pracovať," poznamenal minister.
Čo sa týka schválenia zákona v parlamente, Matovič je pesimistický. "Obávam sa, že viac ako život dôchodcu je veto a politikárčenie," uzavrel s tým, že ak poslanci nepodporia jeho zákon, vníma to tak, že im nezáleží na živote dôchodcov.
Sulík: SaS sa pri hlasovaní v parlamente zdrží
Motivácia seniorov na očkovanie posilňujúcou dávkou 500-eurovými poukážkami robí z vakcíny proti ochoreniu COVID-19 nepredajný tovar, ktorý potrebuje veľmi silnú podporu, aby sme ho dostali k ľudom. Po stredajšom rokovaní vlády to ako jeden z viacerých argumentov povedal minister hospodárstva a predseda SaS Richard Sulík. Strana sa podľa neho pri hlasovaní v parlamente o tejto podpore zdrží, alebo bude proti návrhu.
"Takýmto krokom dehonestujeme alebo devalvujeme samotnú vakcínu," povedal Sulík. Ľudia by sa mali dať zaočkovať preto, lebo majú obavu o svoj život a zdravie, a nie preto, že im za to niekto zaplatí." Pokiaľ má niekto strach z vakcíny a štátu sa nepodarí ho presvedčiť na zaočkovanie, je to podľa Sulíka jeho právo. "Môžeme sa potom baviť o rôznych kompenzáciách a náhradách," dodal.
Richard Sulík. Foto: TASR/Jaroslav Novák
Šéf SaS sa tiež obáva, aby poukážky nevyužívali odporcovia očkovania na podplácanie lekárov, ktorí by ich mohli zapísať do systému ako zaočkovaných a vakcínu pritom nepoužiť. Sulík je presvedčený, že problém by v prípade schválenia poukážok bol aj s nastavením funkčného systému a očakáva tiež konflikt s Európskou úniou. Tá totiž pre obmedzenú platnosť iba na územie Slovenska napadla aj rekreačné poukazy zavedené bývalo vládou.
Z predpokladaných 500 miliónov eur, ktoré toto opatrenie má podľa rezortu financií stáť, sa podľa Sulíka 400 miliónov eur použije zbytočne. Viac ako 850-tisíc ľudí nad 60 rokov je totiž už zaočkovaných, a tí si budú poukazy nárokovať ako prví. Predpokladané náklady sú pritom v rovnakej výške, akú spolu zaplatia za rok na dani z príjmu všetky slovenské podniky okrem 5-tisícov najväčších platiteľov dane.
Remišová: Matovičove poukážky podporíme, budeme presadzovať výhody pre očkovaných
Koaličná strana Za ľudí podporuje 500-eurové poukážky z dielne ministra financií Matoviča pre seniorov, ktorí sa dajú zaočkovať. Je to však menej dôležitý prostriedok motivácie než prehodnotenie opatrení v prospech očkovaných, čo bude strana presadzovať počas najbližšej koaličnej rady pri prehodnocovaní opatrení. Povedala to predsedníčka strany, vicepremiérka a ministerka pre investície, regionálny rozvoj a informatizáciu Veronika Remišová po stredajšom rokovaní vlády.
Veronika Remišová. Foto: TASR/Martin Baumann
Zaočkovanie seniorov ako rizikovej skupiny obyvateľstva je podľa ministerky vo verejnom záujme. "My v strane Za ľudí v prvom rade navrhujeme pozitívnu motiváciu, čo sa týka opatrení," povedala Remišová s tým, že opatrenia treba nastaviť tak, aby ľudia chránení očkovaním boli zvýhodňovaní. Avizovala, že budúci pondelok (6. 12.) sa majú opatrenia prehodnocovať na koaličnej rade. Na nej bude ministerka opäť presviedčať koaličných partnerov o nutnosti zvýhodnenia očkovaných.
Finančná motivácia je podľa nej druhým opatrením, ako možno motivovať ľudí k očkovaniu, považuje to však za menej dôležité. "My sme povedali, že áno, podporíme aj finančnú motiváciu pre starších ľudí s cieľom zaočkovať ich," okomentovala Remišová. Ako uzavrela, na ukončenie pandémie treba využiť všetky možné prostriedky, aby sa ľudia dali zaočkovať.
Gröhling: Odmena pre seniorov za očkovanie je rozpočtovo nezodpovedná
Finančnú odmenu vo výške 500 eur pre obyvateľov starších ako 60 rokov za očkovanie označil minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Branislav Gröhling (SaS) za rozpočtovo nezodpovednú a populistickú. Uviedol to po stredajšom rokovaní vlády.
"My by sme takýmto spôsobom nemali platiť za zdravie, mali by sme motivovať iným spôsobom," povedal. Myslí si, že to nie je správny krok, pretože do budúcna, keď bude potrebné motivovať ľudí, napríklad aj na štvrtú dávku, tak znovu budú musieť na to vynakladať finančné prostriedky. "Príde mi to naozaj nerozumné," uviedol.
Branislav Gröhling. Foto: TASR/Jakub Kotian
Podľa neho by sa finančný balík, ktorý je tento zámer určený, dal využiť inak. Napríklad na ministerstve školstva na platy učiteľov či na podporu zdravotníkov. Tvrdí, že by to boli podľa neho efektívnejšie využité prostriedky. .
Matovič nemienil robiť ústupky opozícii
Vicepremiér a minister financií Igor Matovič (OĽANO) prišiel v stredu predpoludním na rokovanie vlády spolu s návrhom na poskytnutie 500-eurových poukážok seniorom, ktorí sa dajú zaočkovať, alebo ktorí už zaočkovaní sú. Cez ministrov to podľa neho prejde, pretože je dosť hlasov. Matovič pevne verí, že sa nájde aj rozumná väčšina v parlamente, ktorá to podporí. Povedal to pred rokovaním vlády.
Zmeny oproti pôvodne predstavenému návrhu na popud opozície rezort financií neplánuje. Návrhy, ktoré predkladá opozícia, podľa Matoviča neobsahujú motiváciu k tomu, aby sa dôchodcovia očkovali. "A tým pádom to nemá zmysel. My nemáme navyše na ministerstve financií peniaze na rozhadzovanie, ale vieme ušetriť vtedy, keď sa nám masívna skupina dôchodcov zaočkuje, pretože vtedy to automaticky prináša obrovské úspory a vtedy vlastne vieme tie peniaze poskytnúť dôchodcom aj tým poškodeným dotknutým prevádzkam," vyhlásil minister.
Zároveň skritizoval nedostatočné motivujúce kroky, ktoré by ľudí viedli k očkovaniu. "Keďže sa tu dlhé mesiace nerobí nič, čo by zvyšovalo zaočkovanosť najrizikovejšej skupiny ľudí, ktorí nás následne stoja obrovské peniaze pri liečení a vidíme situáciu, ktorú to spôsobuje, že musíme preto prijímať núdzový stav, tak sme to vyhodnotili tak, že je lepšie teraz investovať do zaočkovania dôchodcov, ako následne platiť miliardy eur za škody, ktoré spôsobí to, že ich nezaočkujeme," skonštatoval.
Pri otázke o pridanej hodnote 500-eurových poukážok sa odvolal na materiál od Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP), ktorý ešte v lete vyhodnocoval prínosy očkovania. Spoločenskú hodnotu jedného zaočkovaného dôchodcu vtedy analytici podľa jeho slov vyčíslili na 12-tisíc eur.
"Ja sa snažím chytať zajaca za chvost, čiže riešiť situáciu, ktorá je, bohužiaľ, dlhodobo zúfalá, máme extrémne nízku zaočkovanosť a extrémne nízku zaočkovanosť dôchodcov v porovnaní s inými krajinami," uzavrel minister.
AKTUALIZOVANÉ Bieloruský prezident Aleksandr Lukašenko uznal Ruskom anektovaný polostrov Krym za ruské územie, informovala v stredu agentúra DPA.
"Krym je...fakticky ruský Krym," povedal Lukašenko v utorkovom rozhovore pre ruskú štátnu tlačovú agentúru Ria Novosti.
"Krym sa po referende stal ruským aj na základe práva," povedal bieloruský prezident v súvislosti so sporným referendom z roku 2014, po ktorom sa Krymský polostrov stal subjektom Ruskej federácie. Ukrajina ani Západ výsledky tohto referenda neuznávajú a Krym naďalej považujú za súčasť Ukrajiny.
Moskva a Kyjev reagujú
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov Lukašenkovo oznámenie o uznaní Krymu za "de facto a de jure" ruské územie označil za veľmi vážne, píše Ria Novosti.
Ukrajinský minister zahraničných veci Dmytro Kuleba v stredu povedal, že uznanie Krymu za ruské územie zo strany Minska bude predstavovať "úder" pre ukrajinsko-bieloruské vzťahy, napísala agentúra TASS.
Jadrové zbrane v Bielorusku?
Lukašenko zároveň v utorok povedal, že umožní Rusku umiestnenie jadrových zbraní v jeho krajine, ak Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO) presunie americké atómové bomby z Nemecka do východnej Európy.
Keď dostal Lukašenko otázku o možnom premiestnení amerických atómových bômb do východnej Európy v prípade, že by nová nemecká vláda už nebola ochotná držať tieto zbrane, odpovedal, že by navrhol Putinovi, aby poslal do Bieloruska jadrové zbrane, ktoré odtiaľ boli stiahnuté po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991.
„Ponúkol by som Putinovi, aby vrátil do Bieloruska jadrové zbrane,“ poznamenal Lukašenko. Bieloruský líder sa nevyjadril k tomu, aké zbrane by bolo Bielorusko ochotné prijať, s tým, že sa postará o tie, ktoré budú „najefektívnejšie“.
Napätie pre Ukrajinu
Putin v utorok dôrazne varoval NATO pred rozmiestnením svojich jednotiek a zbraní na Ukrajine. Zároveň povedal, že to pre Rusko predstavuje „červenú čiaru“ a vyvolá ráznu odpoveď Moskvy.
V ostatnom období narastajú obavy, že by Moskva mohla pripravovať inváziu k svojmu susedovi. V blízkosti hraníc s Ukrajinou nastalo v nedávnych týždňoch značné zhromažďovanie ruských vojakov, ktorých je údajne až 90-tisíc. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zasa pred niekoľkými dňami oznámil, že tamojšia rozviedka odhalila plány na štátny prevrat podporovaný Ruskom.
Putin uviedol, že Moskva je rovnako znepokojená cvičeniami NATO v blízkosti jej hraníc. Vyjadril obavy, že NATO by mohla využiť ukrajinské územie na rozmiestnenie rakiet schopných zasiahnuť ruské veliteľské centrá za päť minút.
Maďarský parlament v utorok schválil návrh, podľa ktorého bude vykonané referendum o otázkach ochrane detí, informovala komerčná televízia ATV na svojej webovej stránke. Poslanci hlasovali jednotlivo o štyroch otázkach plebiscitu.
Popri zákonodarcoch vládnuceho bloku Fidesz-KDNP sa na hlasovaní zúčastnilo iba niekoľko nezávislých poslancov, členovia opozičných parlamentných frakcií však nie.
Nezávislý poslanec János Bencsik, ktorý okrem poslancov Fidesz-KDNP vystúpil v rozprave k návrhu ako jediný, označil referendum za "hecovaciu kampaň".
Premiér Viktor Orbán v júli vyhlásil, že občania Maďarska budú prví v Európe, ktorí sa v referende budú môcť vyjadriť k problematike komunity LGBTI. Otázky plebiscitu sa týkajú ustanovení zákona na ochranu pred pedofíliou, ktorý bol doplnený aj o dodatky týkajúce sa homosexuality.
Podľa stanoviska vlády je sexuálna výchova maloletých výhradne právom rodičov, pričom do nej nemajú právo zasahovať žiadne organizácie LGBTI ani ich aktivisti.
Európska komisia (EK) spustila začiatkom júla voči Maďarsku právne konanie, ktorého cieľom je prinútiť predsedu maďarskej vlády, aby pozmenil zákon, ktorý EK považuje za homofóbny a diskriminačný voči komunite LGBTI. Eurokomisia spresnila, že sporný maďarský zákon porušuje niekoľko pravidiel EÚ. Maďarská vláda všetky obvinenia odmieta. Orbán argumentuje, že cieľom zákona je, aby právo určiť rozsah a spôsob sexuálnej výchovy detí mali výlučne ich rodičia. Zákon podľa Orbána nie je namierený voči homosexuálom.
Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR pripomína, ako majú fungovať ľudia žijúci v spoločnej domácnosti s koronavírusom infikovanou osobou. Hlavný hygienik Ján Mikas v tlačovej správe uviedol, kedy sa dať na základe platnej vyhlášky testovať či kedy je nutné podstúpiť karanténu.
Napríklad v prípade, ak člen spoločnej domácnosti bol v úzkom kontakte s infikovanou osobou, nie je nutné, aby ostatní členovia domácnosti ako „kontakty kontaktu” ihneď podstúpili karanténu. Je však nevyhnutné dbať na prísne hygienické pravidlá a minimalizovať kontakt s inými ľuďmi. Ak bude mať člen jednej domácnosti pozitívny výsledok, zostávajú v karanténe všetci z tejto domácnosti.
Ktorý deň sa treba ísť testovať
V prípade stáleho kontaktu s pozitívnou osobou sa za posledný deň kontaktu považuje piaty deň od výskytu klinických príznakov nakazeného člena domácnosti. Ak sa príznaky neobjavili, posledným dňom kontaktu je piaty deň od odberu vzorky biologického materiálu na účely testu u osoby žijúcej s nakazenou osobou.
V praxi to znamená, že ak niekto žije v jednej domácnosti s osobou pozitívnou na COVID-19, testovanie môže podstúpiť na 10. deň od prvého výskytu príznakov u pozitívneho alebo na 10. deň od jej pozitívneho výsledku testu, ak bola infikovaná osoba bez príznakov. Školy a žiaci postupujú podľa pravidiel stanovených v školskom semafore.
Kedy kontaktovať všeobecného lekára
Počas domácej izolácie je povinnosťou hlavne ju dodržiavať a zdržiavať sa počas nej iba v mieste izolácie. Nutné je tiež zamedziť fyzickému kontaktu s inými osobami, dodržiavať prísnu hygienu rúk a nosenie rúšok alebo respirátora či dodržiavať zákaz stretávania sa s inými osobami. Výnimku majú osoby, ktoré bývajú v mieste izolácie. Ak izolovaný človek potrebuje bezodkladnú zdravotnú starostlivosť, je povinný o tom záchranárov či zdravotníkov informovať.
Povinné je aj sledovanie zdravotného stavu, najmä čo sa týka príznakov a v prípade výskytu akéhokoľvek z nich bezodkladne kontaktovať svojho všeobecného lekára. Toho treba bezodkladne informovať aj o pozitívnom teste, a to telefonicky, e-mailom či SMS. Rovnako treba takúto skutočnosť bezodkladne oznámiť aj všetkým osobám, s ktorými bol dotyčný v úzkom kontakte v období od dvoch dní predchádzajúcich dňu odberu vzorky na účely testu, respektíve dva dni pred objavením sa príznakov typických pre ochorenie COVID-19.
Čo je to úzky kontakt
Za úzky kontakt sa považuje kontakt s osobou pozitívnou na ochorenie, ak pri tomto kontakte boli osoby v priamom fyzickom kontakte alebo boli od seba vzdialené menej ako dva metre dlhšie ako 15 minút. Úzky kontakt nadväzujú aj osoby v interiéri, respektíve v uzatvorenom priestore, ktoré spolu boli dlhšie ako 15 minút a cestujúci v dopravných prostriedkoch, ak cesta trvala takisto dlhšie ako 15 minút.
Podľa vyhlášky ÚVZ boli v úzkom kontakte s infikovaným jedincom aj také osoby, ktoré nemali prekryté horné dýchacie cesty a pozitívny človek kašľal alebo inak šíril infekčné výlučky.
Predstavitelia vládnej koalície sa dohodli v súvislosti s 500-eurovými poukazmi pre seniorov pri očkovaní. SaS ich nepodporí, ale ani nezablokuje. Podľa slov predsedníčky poslaneckého klubu SaS Anny Zemanovej nebude strana považovať za porušenie koaličnej dohody, ak návrh ministra financií Igora Matoviča (OĽANO) prejde v Národnej rade (NR) SR s podporou opozície. K návrhu ešte bude musieť zasadnúť vláda a následne má prísť do parlamentu. Predstavitelia koalície očakávajú, že v druhom čítaní by o ňom mohli rokovať už koncom týždňa.
SaS si podľa slov Zemanovej myslí, že kroky ako napríklad uvoľnenie opatrení pre očkovaných je tá pravá mobilizácia. Tvrdí, že sa to ukázalo aj pri zvýšenom záujme o očkovanie pred prijatím prísnejšieho lockdownu. Konkrétne paragrafové znenie Matovičovho návrhu na zavedenie poukazov podľa jej slov ešte nevideli. Podotkla, že dieru v rozpočte si bude musieť obhajovať minister financií.
Predseda klubu OĽANO Michal Šipoš hovorí o potrebe masovo zaočkovať čo najviac seniorov, čo by mohlo prispieť k odbremeneniu nemocníc. Výhodu poukazov vidí v tom, že peniaze skončia na Slovensku, v domácej ekonomike a podporia služby postihnuté pandémiou. Postoju SaS nerozumie. "Každý zodpovedný poslanec by návrh mal podporiť, pretože pomôžeme viacerým veciam na Slovensku. Potrebujeme to čo najskôr," podčiarkol. Vysvetlil, že konkrétny návrh ešte nik z partnerov nevidel, "pretože sa momentálne píše". Čo sa týka povinného očkovania, nevidí na to politickú vôľu a uprednostňuje motiváciu.
Podpora od Kollára aj Šeligu
Podpredseda strany Za ľudí Juraj Šeliga, ktorý prišiel na rokovanie koalície s vlastným návrhom k poukazom, skonštatoval, že kompromis nebol možný. "SaS povedala, že trvá na svojom stanovisku," poznamenal. Verí, že návrh príde dobre upravený a s rozšíreným okruhom služieb, kde sa budú môcť poukazy uplatniť. Ak táto motivácia nezaberie, bude podľa neho namieste pristúpiť k povinnému očkovaniu. Poukázal aj na okolité krajiny. "To nie je násilný spôsob vstupu do slobody jednotlivca, to je ochrana verejného zdravia. Za posledných 15 rokov bolo viacero povinných očkovaní," uviedol s tým, že na to netreba súhlas parlamentu a stačí vyhláška rezortu zdravotníctva.
Predseda parlamentu a hnutia Sme rodina Boris Kollár rovnako podporuje zavedenie poukazov. Deklaroval, že je za akýkoľvek príspevok či prídavok pre dôchodcov, aj keby to nemalo pomôcť v motivácii k očkovaniu. "Kto nechce dať dôchodcom 500 eur, nech bojuje proti dôchodcom," vyhlásil. Detaily návrhu zatiaľ nevidel. "Ale schému poznám. Som presvedčený o tom, že to pomôže," uviedol. Hovorí o investíciách do ekonomiky a viacerých sektorov dotknutých pandémiou. Poukázal pritom aj na vlnu zdražovania.
Spory o reformy
Koaliční partneri mali na pondelkovom (29. 11.) rokovaní otvoriť aj tému odmeňovania zdravotníkov. Návrh možností by mal pripraviť minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO). Podľa Šeligu je načase ukázať, že si štát a spoločnosť vážia prácu zdravotníkov. Šipoš dodal, že všetko bude závisieť od návrhu ministra a je pripravený podporiť každý návrh na pomoc zdravotníkom.
Predstavitelia koalície veria, že nájdu dohodu aj na zásadných reformách, ktoré poslancov čakajú v závere aktuálnej schôdze parlamentu, ako sú reforma národných parkov, nemocníc a návrh štátneho rozpočtu. Podľa Šeligových slov je ešte priestor na rokovania. Ďaleko od dohody podľa neho nie je ani reforma národných parkov. "Je lepšie rokovať, ako potom zmätkovať v pléne," dodal.
Čo sa týka štátneho rozpočtu, pripravená podporiť ho v predloženej podobe je aj SaS. "Do parlamentu prišiel s deficitom 4,94 percenta HDP, za takýto návrh, ktorý je predložený v parlamente, sme pripravení zahlasovať," uviedla Zemanová. V súvislosti s nájomnými bytmi poznamenala, že zatiaľ neprišiel pozmeňujúci návrh a bez neho nepredpokladá, že by zámer Sme rodina prešiel.
Za posledný týždeň polícia zaznamenala vyše 800 porušení pandemických opatrení, skontrolovala vyše 33 000 občanov. Špeciálna pracovná skupina pôsobiaca na Národnej kriminálnej agentúre (NAKA) monitoruje aj sociálne siete. Nenávistné prejavy, ktoré napĺňajú znaky trestného činu, bude trestne stíhať. Dočasný policajný prezident Štefan Hamran o tom informoval na utorkovej tlačovej konferencii. Potvrdil zároveň, že plánuje zotrvať vo funkcii policajného prezidenta.
Policajti sa podľa Hamrana v praxi stretávajú s mnohými občanmi, ktorí vítajú ich prítomnosť v uliciach. „Narážame však aj na úzku skupinu spoluobčanov, ktorí sa intenzívne domáhajú svojich práv, ale zabúdajú na svoje povinnosti,“ poznamenal. Deklaroval, že polícia pri udeľovaní sankcií prihliada na individuálne okolnosti a závažnosť priestupku. Pri arogancii, odmietaní či agresii je podľa Hamrana uplatnenie represívnych opatrení "namieste".
Takmer 70-tisíc protiprávnych konaní
Počas uplynulých dní zaznamenala polícia najčastejšie porušenia zákazu vychádzania a zákazu otvorenia prevádzok, nenosenie rúška a porušenia lekárom stanovenej karantény. "V blokovom konaní bolo riešených 473 prípadov, napomenutím 239 prípadov, postúpených na príslušné regionálne úrady verejného zdravotníctva 76 prípadov a v riešení je ešte 29 prípadov," priblížila polícia. Ako doplnil policajný prezident, od začiatku roka riešili policajti už takmer 70-tisíc protiprávnych konaní.
Šéf polície poukázal napríklad na prevádzku, ktorá nerešpektovala opatrenia ani následné sankcie vrátane najvyššej pokuty 5-tisíc eur. Prípad preto postúpili Úradu verejného zdravotníctva SR, kde hrozí obchodníkovi pokuta až do 20-tisíc eur a odňatie živnosti.
Pre útok na infektológa Pavla Jarčušku, ku ktorému došlo ešte v júli tohto roku, polícia obvinila z výtržníctva dvoch mužov a jednu ženu. Obvinení na adresu vedca pred jeho bytovkou uviedli viacero výrokov, ktoré sú podľa šéfa polície v demokratickej spoločnosti neakceptovateľné.
S povinným očkovaním pre kritickú infraštruktúru by Hamran nemal problém.
Chce zostať policajným prezidentom
Hamran potvrdil, že má záujem zotrvať vo funkcii prezidenta Policajného zboru. Ako konštatoval, prihlásil sa do vyhláseného výberového konania, ktoré sa končí v utorok.
Miesto policajného prezidenta sa uvoľnilo po odchode Petra Kovaříka. Funkcie sa vzdal k 15. septembru. Dočasne ho nahradil Hamran, ktorý sa o funkciu uchádzal aj v predošlom výberovom konaní.
Podľa súčasného zákona vymenúva policajného prezidenta minister vnútra na základe výberového konania pred odbornou komisiou a po verejnom vypočutí vo Výbore Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť, ak tento výbor odporučí jeho vymenovanie. Funkčné obdobie trvá štyri roky.
V parlamente je v súčasnosti návrh koaličných poslancov, ktorí chcú novelou zákona posilniť kompetencie ministra vnútra. Minister by nemal byť viac viazaný odporúčaniami výboru, ale policajného prezidenta si má vyberať sám. Verejné vypočutie kandidáta v parlamente má byť zachované, no má mať iba konzultačný charakter.
Ministerstvo vnútra SR po vyhlásení aktuálneho výberového konania pripustilo, že vzhľadom na poslanecký návrh policajného prezidenta vymenuje minister vnútra bez výberového konania aj napriek tomu, že je už vyhlásené.
Najvyšší súd (NS) SR prepustil v utorok obvineného podnikateľa Jozefa Brhela z kauzy Mýtnik na slobodu. Súd dospel k záveru, že dôvody kolúznej väzby u obvineného už nie sú dané. Informovala o tom hovorkyňa NS Alexandra Važanová.
Senát tak na neverejnom zasadnutí zrušil uznesenie sudkyne pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) z 23. novembra, ktorým bolo rozhodnuté o predĺžení lehoty trvania väzby Jozefa Brhela. Senát zároveň zamietol návrh prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby z 29. októbra, ako aj sťažnosť prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) proti uzneseniu sudkyne pre prípravné konanie ŠTS z 23. novembra.
"Senát na podklade nálezu Ústavného súdu zrušil uznesenie sudkyne pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu z 12. mája 2021," dodala Važanová.
Sudkyňa ŠTS predĺžila obvinenému Jozefovi Brhelovi väzbu z dôvodu možného ovplyvňovania svedkov, teda kolúznu väzbu. Nevyhovela návrhu prokurátora ÚŠP, aby bol Jozef Brhel aj v útekovej väzbe. Obhajca podnikateľa podal voči rozhodnutiu sťažnosť, o ktorej rozhodoval NS SR.
Podnikateľa obvinili a zadržali pri januárovej policajnej akcii Mýtnik. V rámci akcie obvinili aj jeho brata Petra Brhela, exšéfa finančnej správy Františka Imreczeho, bývalého šéfa IT sekcie finančnej správy Milana Gregu a konateľku IT spoločnosti Allexis Janu Rovčaninovú V novembri Národná kriminálna agentúra (NAKA) obvinila v kauze Mýtnik aj Jozefa Brhela mladšieho, syna už obvineného Jozefa Brhela.
Obvinenia všetkých zadržaných sa podľa polície týkali trestnej činnosti súvisiacej s machináciami pri verejnom obstarávaní a s korupciou. Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka neskôr zastavil trestné stíhanie Petra Brhela ako nedôvodné, a to pre absenciu dôkazov. Jozef Brhel mladší je obvinený z trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti.
