Pre mechanizmus vetovali rozpočet
O mechanizme na ochranu právneho štátu sa v EÚ hovorí roky, vlani bol napokon schválený napriek protestom Varšavy a Budapešti. Nový mechanizmus vyvolal medzi členskými štátmi veľké spory. Maďarsko a Poľsko preto blokovali Plán obnovy aj sedemročný rozpočet EÚ (Viacročný finančný rámec), spolu takmer dva bilióny eur. Slovensko sa vtedy, na rozdiel od Nemecka, pridalo k Bruselu a kritikom vyšehradských partnerov.
Europoslanci a niektoré členské štáty vyzývali eurokomisiu, aby uplatnila mechanizmus, ktorý pri porušovaní princípov právneho štátu umožňuje daným členským štátom odoprieť európske dotácie. Skrátka, chceli finančnými pákami donútiť oba štáty, aby sa podvolili. Poľsko je majstrom v efektivite využívania eurofondov (na rozdiel od Slovenska), Maďarsko zasa čelí početným podozreniam zo zneužívania a korupcie pri čerpaní európskych dotácií v prospech oligarchov blízkych Viktorovi Orbánovi (podobne ako Slovensko).
Kompromis a napadnutie mechanizmu na súde
Nemecko napokon prišlo s kompromisným riešením – mechanizmus na ochranu právneho štátu sa bude používať v prípade ohrozenia finančných záujmov EÚ, čítaj zneužívania európskych dotácií. Nemal by sa teda uplatňovať v etických otázkach a podobne.
Kľúčové však je, že Maďarsko a Poľsko mechanizmus síce napokon odsúhlasili, ale obrátili sa na Súdny dvor EÚ, aby preveril jeho zákonnosť. (Hoci v iných prípadoch mu nevedia prísť na meno a poľský ústavný súd priamo napadol jeho kompetencie vo viacerých oblastiach a prednosť európskeho práva.)
Lídri sa na samite dohodli, že kým súd nevyriekne verdikt a EK nespresní jeho použitie, mechanizmus sa nebude uplatňovať. Je to uvedené v záveroch samitu.
Súdny dvor sa prikláňa k Bruselu
Žaloby vlád Maďarska a Poľska proti režimu podmienenosti vyplácania eurofondov dodržiavaním zásad právneho štátu treba zamietnuť, vyhlásil vo štvrtok generálny advokát Súdneho dvora EÚ Campos Sánchez-Bordona.
Dospel k názoru, že režim podmienenosti bol prijatý na vhodnom právnom základe, je zlučiteľný s právom EÚ a rešpektuje zásadu právnej istoty. Ich žaloby sú založené okrem iného aj na neexistencii alebo nevhodnosti právneho základu vybraného pre toto nariadenie, na nezlučiteľnosti tohto nariadenia s článkom 7 Zmluvy o EÚ.
Sudcovia sa odporúčaním generálneho advokáta môžu, ale nemusia riadiť. Obvykle však rozhodnú v súlade s jeho stanoviskom.
Poľsko a Maďarsko okrem toho aj v ďalších sporoch na európskom súde ťahá za kratší koniec. Poľsko dostalo pred mesiacom ďalšiu pokutu milión eur denne za to, že nerešpektovalo jeho rozhodnutie. Podobne sa skončil spor s Českom pre ťažbu v prihraničnej uhoľnej bani Turów. Sporom Poľska a ďalších štátov so Súdnym dvorom EÚ sme sa venovali podrobnejšie v Štandarde tu.
Konečný verdikt v otázke mechanizmu na ochranu právneho štátu by mal zaznieť na začiatku roka 2022.
