Nielen úbytok kostnej či svalovej hmoty. Absencia zemskej príťažlivosti má zrejme neblahý vplyv na obmenu genetickej informácie. K takému záveru prišli vedci v štúdii, ktorá skúmala prácu polymeráz DNA v priestore mikrogravitácie.
Nová štúdia z Torontskej univerzity odhaľuje ďalšie riziká vesmíru pre ľudské bytosti. Okrem zvýšeného počtu mutácií, ktoré spôsobuje radiácia v kozmickom priestore, nebezpečie, zdá sa, predstavuje aj absencia príťažlivosti.
Podľa amerického týždenníka Newsweek vedci skúmali, či enzýmy zodpovedné za kopírovanie genetickej informácie dokážu správne pracovať aj v prostredí zníženej gravitácie. Ide o dôležitú otázku dotýkajúcu sa zdravia astronautov vzhľadom na budúcnosť objavovania vesmíru.
„Takzvané polymerázy DNA sú dôležité enzýmy, ktoré zdvojujú a opravujú DNA. Nie sú dokonalé: aj v najlepších podmienkach niekedy robia chyby. Zistili sme, že polymerázy DNA z baktérií typu E. Coli sú častejšie chybové, keď sú pod vplyvom mikrogravitácie, aká sa nachádza vo vesmíre,“ podotýka autor štúdie Aaron Rosenstein.
Pokiaľ podobne reagujú aj ľudské enzýmy, tak hrozí nárast šancí na mutácie. V roku 2020 zároveň vedci z Rímskej univerzity Tor Vergata zistili, že vystavenie buniek vesmírnej radiácii môže mať za následok spustenie chorôb, ktoré sa bežne objavujú až v neskoršom živote človeka.
Vo výsledku sú tak budúce cesty na objavovanie vesmíru poznačené mnohými rizikami, s ktorými sa musíme vyrovnať. Autor štúdie preto odporučil vybavovať budúce vesmírne lode strojmi na tvorenie umelej príťažlivosti.
„Zdvojený vplyv väčších poškodení a zníženej presnosti replikácie môže viesť k predčasnému starnutiu astronautov,“ dodáva spoluautorka Virginia Walkerová.