Preskočiť na obsah
  |  

V Poľsku bude od marca očkovanie povinné pre zdravotníkov aj učiteľov

V Poľsku bude od 1. marca 2022 očkovanie proti covidu povinné pre zdravotníkov, učiteľov a príslušníkov uniformovaných zložiek. Oznámil to v utorok na tlačovej konferencii poľský minister zdravotníctva Adam Niedzielski, ktorého citovala spravodajská stanica TVN24.

Minister zároveň informoval, že od 15. decembra sa zníži povolený limit zákazníkov reštaurácií, barov a hotelov, a to z aktuálnych 50 percent ich kapacity na 30 percent. Rovnaké obmedzenie bude od tohto dátumu platiť tiež pre kiná, divadlá či športoviská. Tieto obmedzenia sa nebudú vzťahovať na zaočkovaných ľudí, uviedol Niedzielski podľa agentúry PAP.

Minister tiež povedal, že školy prejdú od 20. decembra na dištančné vzdelávanie, ktoré bude prebiehať až do 9. januára.

Poľské ministerstvo zdravotníctva v utorok ráno hlásilo, že za ostatných 24 hodín zaznamenalo 19.366 prípadov nákazy koronavírusom a 504 súvisiacich úmrtí. Ide o nárast oproti predošlému dňu, keď pribudlo 13.250 prípadov nákazy.

Rezort zdravotníctva tiež uviedol, že aktuálne je v poľských nemocniciach s covidom hospitalizovaných 23.604 pacientov, vrátane 2036 odkázaných na pľúcnu ventiláciu. Celkovo má Poľsko k dispozícii 2736 pľúcnych ventilátorov.

(tasr)

  |  

Kyjev: Rusko vyslalo na naše hranice tanky a ostreľovačov

Ukrajina obvinila Rusko, že vyslalo na hranice tanky a ostreľovačov. Tí vraj môžu strieľať na ukrajinských vojakov a vyprovokovať odvetnú paľbu.

Ukrajina obvinila v utorok Rusko z toho, že k jej východným hraniciam vyslalo ďalšie tanky a tiež skupiny ostreľovačov, ktorí sú pripravení strieľať na ukrajinských vojakov a pokúsiť sa tak vyprovokovať odvetnú paľbu.

Uviedlo to ukrajinské ministerstvo obrany vo vyhlásení, z ktorého citovala agentúra Reuters. Kyjev sa takto vyjadril niekoľko hodín pred videohovorom, ktorý má v utorok popoludní absolvovať ruský prezident Vladimir Putin s americkým prezidentom Joeom Bidenom.

Vo vyhlásení ukrajinského rezortu obrany sa uvádza, že „nepriateľ zvýšil počet snajperských dvojíc“ pripravených zapríčiniť straty na strane ukrajinskej armády a tiež zničiť monitorovacie zariadenia a „vyprovokovať odvetnú paľbu“.

Putin s Bidenom by sa mali v utorok rozprávať napätí medzi Ruskom a Ukrajinou, pričom podľa Kremľa budú diskutovať aj o prípadných bezpečnostných zárukách vo vzťahoch medzi Ruskom a NATO.

Putin nedávno vyzval NATO na zastavenie svojho rozširovania smerom na východ a zároveň Alianciu požiadal o právne záväzné bezpečnostné záruky. Spojené štáty medzitým obvinili Rusko z posilňovania vojenskej prítomnosti v blízkosti hraníc s Ukrajinou, čo zo strany Kyjeva vyvolalo obavy z možnej ruskej invázie.

Ukrajina pred pár dňami uviedla, že Moskva zhromaždila pri jej hraniciach už vyše 94.000 svojich vojakov. Moskva tieto obvinenia odmietla s tým, že Kyjev zase vyslal do blízkosti samozvaných separatistických republík v oblasti Donecka a Luhanska na východe Ukrajiny 120.000 vojakov.

(tasr)

  |  

USA zvažujú sankcie voči Rusku, aby odradili Putina od invázie na Ukrajinu, píše CNN

Americkí predstavitelia v súčasnosti zvažujú širokú škálu sankcií voči Rusku, ktorých cieľom je odradiť šéfa Kremľa Vladimira Putina od spustenia invázie na Ukrajinu. Informovala o tom v pondelok televízia CNN s odvolaním sa na ľudí oboznámených s diskusiami.

Zvažované sankcie podľa CNN zahŕňajú nové opatrenia proti členom Putinovho vnútorného kruhu a ruským výrobcom energie a jednu potenciálnu "jadrovú možnosť" – odpojenie Ruska od medzinárodného platobného systému SWIFT, ktorý používajú banky na celom svete.

Americkí predstavitelia podľa CNN uviedli, že ešte nebolo prijaté konečné rozhodnutie o tom, či a kedy uplatniť nové sankcie. Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena podľa nich v súčasnosti rokuje s európskymi partnermi – z ktorých mnohí majú užšie ekonomické vzťahy s Ruskom – v nádeji na koordináciu opatrení.

Ľudia oboznámení s diskusiami uviedli, že nové ekonomické sankcie by sa mohli týkať aj ruského štátneho dlhu. Je tiež pravdepodobné, že sa zamerajú na ruských oligarchov; obmedzia im schopnosť cestovať a potenciálne im prerušia prístup k americkým bankovým systémom a systémom kreditných kariet.

Vraj je to na spadnutie

Ako uviedla CNN, nové zistenia amerických tajných služieb odhadujú, že Rusko by mohlo začať vojenskú ofenzívu na Ukrajine v priebehu niekoľkých mesiacov, keďže pozdĺž hranice zhromaždilo približne 175.000 vojakov.

CNN minulý týždeň v piatok informovala, že ruské sily majú na hraniciach s Ukrajinou rozmiestnené kapacity na uskutočnenie rýchlej a okamžitej invázie vrátane vybudovania zásobovacích trás a že súčasná úroveň ruského vybavenia v oblasti znamená, že Moskva by mohla zásobovať svoje sily v prvej línii sedem až desať dní a iné podporné jednotky až jeden mesiac.

Správa predchádza telefonátu Biden-Putin

Nemenovaný predstaviteľ Bieleho domu medzitým v pondelok avizoval, že americký prezident Joe Biden sa pred utorkovým telefonátom so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom "porozpráva s kľúčovými európskymi spojencami, aby skoordinovali svoje posolstvo".

Podľa agentúry AFP zdroj dodal, že minister zahraničných vecí USA Antony Blinken sa pred videorozhovorom prezidentov USA a Ruska porozpráva s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Biden tak učiní v nasledujúcich dňoch.

Medzitým nemenovaný vysokopostavený predstaviteľ USA uviedol, že Washington dá "pozitívnu odpoveď" na potenciálnu žiadosť spojencov o posilnenie svojej vojenskej prítomnosti vo východnej Európe v prípade ruského útoku na Ukrajinu.

Ak by ruský prezident Vladimir Putin "vtrhol (na Ukrajinu), zo strany spojencov na východnom krídle bude čoraz väčšia požiadavka a zo strany Spojených štátov by bola kladná odpoveď pre dodatočné sily a spôsobilosti a cvičenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany našich spojencov na východnom krídle tvárou v tvár tomuto druhu agresie na Ukrajine", povedal predstaviteľ USA.

(tasr)

  |  

Lengvarský navrhuje predĺžiť lockdown do 16. decembra. Potom budú mať výhody očkovaní a prekonaní

Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský predstavil v pondelok na tlačovej konferencii plán opatrení a ich uvoľňovania do konca tohto roka. Je výsledkom rokovaní s konzíliom odborníkov. Šéf rezortu ho v pondelok predloží na koaličnej rade.

Lockdown v súčasnej podobe sa má podľa predstaveného plánu predĺžiť do 16. decembra. Potom by sa mali podľa Vladimíra Lengvarského (nominant OĽaNO) opatrenia uvoľniť pre očkovaných a prekonaných.

Pravidlá od 17. do 24. decembra

V režime OP (očkovaní-prekonaní) sa otvoria všetky obchody, prevádzky starostlivosti o ľudské telo a bohoslušby (maximálne pre 30 osôb). Minister tiež odporučí zvýšiť intenzitu kontrol práce z domu, ale aj zavedenie režimu OTP na diaľkových autobusových a vlakových linkách.

V režime ZÁKLAD (aj ľudia bez potvrdenia bezpríznakovosti) budú otvorené len esenciálne obchody. Otvorené budú do 22:00 hoduny a povoľuje sa jedna osoba na 25 štvorcových metrov. Obuv a domáce potreby už viac nebudú patriť do ecenciálnych obchodov.

Pravidlá od 25 decembra do 9. januára 2022

V režime OP sa povoľuje:

  • Hotely - maximálne 75 percent kapacity, povinný PCR test nie starší ako 72 hodín alebo antigénový test nie starší ako 48 hodín. Reštaurácie hotelov môžu jedlo vydávať len cez okienko. Spoločenské priestory hotelov budú zatvorené.
  • Bohoslužby - maximálne 30 osôb alebo jedna osoba na 25 štvorcových metrov
  • Vleky a otvorené lanovky (kabínkové lanovky zatvorené)
  • Fitnescentrá - maximálne šesť osôb alebo jedna osoba na 25 štvorcových metrov

V režime ZÁKLAD sa povoľujú len esenciálne obchody, ktoré by mali byť otvorené do 22:00 hodiny, vnútri platí pravidlo maximálne 1 osoba na 25 štvorcových metrov.

Článok budeme aktualizovať.

  |  

Organizoval pobyty pre deti. Predátorovi z dokumentu V sieti potvrdili dva roky väzenia

Ústecký krajský súd potvrdil dvojročný trest väzenia pre Martina Konopáska, jedného z tzv. predátorov z českého dokumentu "V sieti" o problematike zneužívania detí na internete. Informoval o tom v pondelok spravodajský portál iDNES.cz

Muž žiadal od trojice dievčat - dospelých herečiek, ktoré pre účely filmu predstierali, že majú iba 12 rokov - napríklad ich "nahé" fotografie. Krajský súd sa stotožnil s verdiktom nižšieho súdu, podľa ktorého sa štyridsaťsedemročný muž dopustil pokusu o ohrozovanie výchovy dieťaťa, pokusu o zneužitie maloletej osoby na výrobu pornografie, pokusu o nadväzovanie nedovolených kontaktov s neplnoletými i pokusu o šírenie pornografie a tiež výroby a iného nakladania s detskou pornografiou.

"Právna kvalifikácia je úplne na mieste. Nezistili sme dôvod na doplnenie dôkazov v rozsahu, ako bolo navrhované oboma stranami," uviedol člen odvolacieho trestného senátu Josef Havlík.

Konopásek v minulosti v rámci svojej výpovede uviedol, že dievčatám neveril, že majú dvanásť rokov. Odkazoval pritom na pravidlá webu - prostredníctvom ktorého s nimi komunikoval - kde diskutujúci údajne musia mať minimálne šestnásť rokov. Podľa vlastných slov pristúpil na ich hru. "Slizké správanie obžalovaného zachytené v dokumente "V sieti" nebola žiadna hra," komentoval sudca Havlík. Podľa neho je Konopásek jediným spomedzi ostatných páchateľov v tejto kauze, kto si odmieta pripustiť závažnosť svojho konania. "Nikto z obžalovaných sa k tomu takto nestaval. Pokiaľ by zmenil svoj prístup, mohol súd uvažovať o podmienečnom treste," dodal sudca.

Mužovi pôvodne hrozilo päťročné väzenie. Dvojročný trest je už právoplatný a možno sa proti nemu brániť iba mimoriadnym opravným prostriedkom v podobe dovolania sa na najvyššom súde. Odsúdený ani štátna zástupkyňa však tento krok nezvažujú. Ako uvádza iDNES.cz, odsúdený v minulosti organizoval napríklad pobyty detí na horách či školách v prírode.

  |  

Vedkyňa, ktorá vyvinula vakcínu proti covidu: Budúca pandémia môže byť horšia

Britská vedkyňa Sarah Gilbertová, ktorá stála pri zrode vakcíny proti covidu vyvinutej v spolupráci Oxfordskej univerzity a britskej spoločnosti AstraZeneca, varuje, že budúca pandémia by mohla byť ešte horšia a mať ešte viac obetí než tá súčasná. Gilbertová zdôrazňuje, že svet musí stavať na kľúčových ponaučeniach z choroby COVID-19 a na prípadnú novú pandémiu sa lepšie pripraviť - aj investíciami do výskumu.

V prednáške, ktorá má byť odvysielaná v pondelok večer spravodajskou stanicou BBC, Gilbertová upozorňuje, že "to nie je poslednýkrát, čo vírus ohrozuje naše životy a naše živobytie. Pravdou je, že ďalší (vírus) by mohol byť horší. Môže byť nákazlivejší, smrtnejší, alebo oboje".

Táto profesorka vakcinológie na Oxfordskej univerzite, ktorá pomohla vytvoriť vakcínu proti covidu používanú teraz vo viac ako 170 krajinách sveta, bude vo svojej prednáške apelovať, aby "sme pre nedostatok financií neprišli o vedecký pokrok dosiahnutý v boji proti koronavírusu" SARS-CoV-2.

Menej účinné vakcíny

Podľa výňatkov z prednášky sa Gilbertová bude venovať aj novému variantu omikron, ktorý viedol Britániu k zintenzívneniu kampane na podporu vakcín a znovuzavedeniu povinného nosenia rúšok v doprave a obchodoch.

Gilbertová tiež vysvetlí, že variant omikron "obsahuje mutácie, o ktorých je už známe, že zvyšujú prenosnosť vírusu" a že "protilátky vyvolané vakcínami alebo kontamináciou inými variantmi môžu byť pri prevencii infekcie omikronom menej účinné".

Upriami súčasne pozornosť na skúsenosti z nedávnej minulosti, keď "sme už videli, že znížená ochrana pred infekciou a miernym ochorením nemusí nutne znamenať zníženú ochranu pred ťažkým ochorením a smrťou."

"Kým nebudeme vedieť viac, musíme byť opatrní a prijať opatrenia na spomalenie šírenia tohto nového variantu," píše sa v prednáške Sarah Gilbertovej.

S cieľom obmedziť šírenie variantu omikron vláda Spojeného kráľovstva minulý víkend oznámila, že cestujúci do Británie sa ešte pred odchodom budú musieť podrobiť testu a predložiť jeho negatívny výsledok. Najneskôr do dvoch dní po príchode do Británie by si potom mali dať urobiť PCR test a izolovať sa, kým nedostanú jeho výsledok.

Ocenená kráľovnou

Gilbertová bola začiatkom tohto roka za svoje služby pre vedu a verejné zdravie povýšená kráľovnou Alžbetou II. do šľachtického stavu.

Vývoju a testovaniu vakcín sa Gilbertová venuje už viac ako desať rokov. Pred koronavírusmi pracovala na vývoji vakcíny proti chrípke, ktorá by bola účinná proti všetkým jej kmeňom, či proti ebole. Projekt vývoja vakcíny proti chorobe COVID-19 iniciovala Gilbertová začiatkom roku 2020 po tom, ako bol koronavírus SARS-CoV-2 prvýkrát detegovaný v Číne. Gilbertovej a jej tímu sa vďaka vakcíne Vaxzevria pripisuje záchrana miliónov životov.

Gilbertovej prednáška, ktorú odvysiela BBC, je súčasťou prednáškového cyklu Richard Dimbleby Lecture uvádzaného takmer každý rok od roku 1972. S prednáškou vystupuje vplyvná osobnosť z oblasti podnikania, vedy alebo politiky. Prednášku uvádzajú striedavo Dimblebyho synovia David a Jonathan.

(tasr, ste)