Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Sulík: Som proti povinnému očkovaniu. Konzílium už počúvať nebudem

Vicepremiér a minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) a nezaradená poslankyňa Národnej rady (NR) SR z mimoparlamentného Hlasu-SD a exministerka vnútra Denisa Saková sú proti povinnému očkovaniu proti ochoreniu COVID-19. Zhodli sa na tom v nedeľnej politickej diskusnej relácii TV Markíza Na telo.

Sulík zopakoval, že osobne je proti povinnému očkovaniu proti ochoreniu COVID-19, hoci minister školstva Branislav Gröhling (SaS) podporuje povinné očkovanie pre niektoré skupiny. Zopakoval, že v SaS na túto otázku jednotný postoj nemajú.

Saková zdôraznila, že povinné očkovanie je podľa jej názoru zásahom do ľudských práv. V prípade, že by sa takéto opatrenie odobrilo napríklad u zdravotníkov, zo systému by odišli viacerí lekári či sestry, čo by mohlo viesť k jeho kolapsu. Sulík s ňou súhlasil.

Vicepremiér informoval, že vláda by mala na budúci týždeň rokovať o tom, ako bude upravené cestovanie ľudí cez Vianoce za rodinou. Myslí si, že ľuďom to bude umožnené. Sulík tiež tvrdí, že konzílium odborníkov už nebude počúvať. Myslí si, že by ho mali tvoriť aj odborníci z iných oblastí, nie iba infektológovia a epidemiológovia.

Nový koronavírus podľa jeho slov pomaly ustupuje a pandemická situácia sa zlepšuje. Chcel by preto umožniť otváranie reštaurácií. O situácii by mala ešte v nedeľu rokovať koaličná rada.

Sulík doplnil, že nesúhlasí s návrhom nového trestného činu šírenia nepravdivej informácie v rámci novely Trestného zákona z dielne ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej. Myslí si však, že ide o najproduktívnejšiu ministerku.

Saková dodala, že je za to, aby antidrogová politika štátu bola nastavená prísne, ale vie si predstaviť zníženie drakonických trestov napríklad v prípade marihuany.

(tasr)

Minúta  |  

Šipoš: S vírusom sa musíme naučiť žiť. Som za prísnejšie opatrenia

Prijaté protipandemické opatrenia sú výsledkom kompromisu, som za to, aby boli prísnejšie. Uviedol predseda parlamentného klubu OĽANO Michal Šipoš v diskusnej relácii TA3 V politike. Na druhej strane je podľa neho postupné uvoľňovanie na mieste. "Musíme sa s tým vírusom naučiť žiť," uviedol Šipoš.

Dodal, že prioritou je zvýšiť zaočkovanosť a odbremeniť zdravotníctvo, ako aj ochrániť rizikové skupiny. Cestovanie za rodinou počas Vianoc sa bude podľa jeho slov ešte prehodnocovať.  

Nezaradený poslanec pôsobiaci v strane Hlas-SD Erik Tomáš odmieta Šipošove reči o tom, že sa OĽaNO v rámci koalície snaží robiť všetko, čo sa dá, aby sa prísnejšie podmienky presadili. "Vy nesiete celú zodpovednosť, aj s premiérom Hegerom, ktorého veľmi málo vidieť pri riešení krízy," reagoval Tomáš. Vláda podľa neho nemá situáciu pod kontrolou, rezignovala na odporúčania odborníkov a politikárči na úkor zdravia ľudí.

Lockdown mal byť skôr

Tvrdí, že precízny dočasný lockdown mal byť zavedený oveľa skôr, ruka v ruke s jasnou ekonomickou pomocou. Následne by podľa jeho slov mohlo dôjsť k otvoreniu nielen obchodov a služieb, ale aj reštaurácií. Tvrdí tiež, že všetky prevádzky by mali fungovať v režime OTP, nie v režime očkovaní, prekonaní. "To by ešte viac pomohlo gastru, lebo by prišlo ešte viac zákazníkov."

V súvislosti so spustením motivačnej očkovacej kampane, ktorá bude prebiehať celý týždeň, Šipoš reagoval, že na žiadnu aktivitu týkajúcu sa motivácie nie je neskoro. Je za to, aby sa využili všetky motivačné nástroje. Otázka povinného očkovania podľa neho bude na stole, až keď sa vyčerpajú všetky dobrovoľné možnosti. Zároveň vyzval opozíciu, aby využila dôveru svojich voličov a vyzvala ich k očkovaniu.

Hlas je proti povinnému očkovaniu

Tomáš reagoval, že súčasná vláda s jej nízkou dôveryhodnosťou v očiach občanov ich svojimi kampaňami od očkovania skôr odrádza, než motivuje. Opakovane pripomenul, že Hlas je proti povinnému očkovaniu. "Preto radšej podporujeme dobrovoľné možnosti očkovania, ako je napríklad motivačný príspevok." Dodal, že zmena poukazov na hotovosť bola podstatná podmienka opozície. "Odhodili sme v tomto prípade politické tričká."

Tomáš dúfa, že sa rovnako zachová koalícia pri schvaľovaní predloženého návrhu, ktorý má finančne podporiť všetkých seniorov. "My budeme dôchodcom vyplácať toľko, koľko v rozpočte máme na to, aby sme nezadlžovali túto krajinu," reagoval Šipoš na otázku, či hnutie podporí opozičný návrh.

Odškodnenie by vraj malo byť adekvátne

V diskusii sa tiež dotkli otázky podpory podnikateľov. Šipoš si myslí, že podnikateľom by malo byť vyplatené adekvátne odškodnenie, nebránil by sa ani znižovaniu DPH pre podnikateľov na desať percent v prípade, že bude súčasťou pripravovanej daňovo-odvodovej reformy. Podľa Tomáša boli predchádzajúce schémy pomoci slabé, upozornil tiež, že na odškodňovací zákon sa čaká už rok. Rovnaká je podľa neho situácia s daňovo-odvodovou "revolúciou" a znižovaním DPH.

Strana Hlas podľa Tomáša nepodporí návrh rozpočtu na budúci rok, považuje ho za antisociálny, rovnako nepodporí ani reformu nemocníc. Vyjadril sa aj k stretnutiu prezidentky SR Zuzany Čaputovej s lídrom Hlasu Petrom Pellegrinim, malo sa podľa neho týkať referenda, predčasných volieb a ďalších tém.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Najviac dôvery medzi politikmi má Čaputová. Matoviča tromfol Kotleba aj Bihariová

Najdôveryhodnejšou spomedzi slovenských politikov je prezidentka SR Zuzana Čaputová. Dôveruje jej 52 percent a nedôveruje 47 percent respondentov. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre televíziu Markíza, ktorý bol realizovaný od 16. do 23. novembra na vzorke 1005 respondentov.

Na druhom mieste v prieskume skončil líder mimoparlamentného Hlasu-SD a poslanec Národnej rady SR Peter Pellegrini, ktorému vyjadrilo dôveru 41 percent a nedôveru 57 percent opýtaných. Na treťom mieste sa umiestnil predseda opozičného Smeru-SD Robert Fico s dôverou na úrovni 29 percent a nedôverou 69 percent.

Premiérovi Eduardovi Hegerovi dôveruje 28 percent a nedôveruje 70 percent opýtaných. Vicepremiérovi a ministrovi hospodárstva Richardovi Sulíkovi dôveruje podľa výsledkov prieskumu 27 percent a nedôveruje 72 percent opýtaných.

Nasleduje predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina), ktorému vyjadrilo dôveru 24 percent a nedôveru 75 percent respondentov. Lídrovi mimoparlamentného hnutia Republika a europoslancovi Milanovi Uhríkovi dôveruje 24 percent a nedôveruje 60 percent opýtaných.

Šéf mimoparlamentného hnutia KDH Milan Majerský má 23-percentnú dôveru a 49-percentnú nedôveru opýtaných. Predseda mimoparlamentnej SNS Andrej Danko má 21-percentnú a 75-percentnú nedôveru opýtaných. Vicepremiérke a šéfke ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronike Remišovej (Za ľudí) dôveruje podľa prieskumu 18 percent a nedôveruje 79 percent opýtaných ľudí.

Predsedníčka mimoparlamentného hnutia Progresívne Slovensko Irena Bihariová má dôveru 17 percent a nedôveru 66 percent opýtaných. Po nej nasleduje predseda ĽSNS Marian Kotleba. Tomu dôveruje 17 percent a nedôveruje 80 percent respondentov. Bývalému premiérovi Igorovi Matovičovi (OĽANO) vyjadrilo dôveru 14 percent a nedôveru 86 percent respondentov.

Desaťpercentnú dôveru vyslovili opýtaní predsedovi mimoparlamentnej strany Aliancia Krisztiánovi Forróovi, nedôveru zasa 46 percent opýtaných.

(tasr)

Minúta  |  

Krajniak: Ľudia sa budú môcť na Vianoce stretávať, vláda opatrenia zmení

Ľudia sa na Vianoce budú môcť stretávať. V nedeľnej diskusnej relácii RTVS O päť minút 12 to povedal minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina).

Uviedol, že vláda zmení opatrenia tak, aby ľudia mohli príbuzných navštevovať. Myslí si, že by pred návštevou, napríklad starých rodičov, bolo vhodné dať sa otestovať.

Nevie ešte presne, ako sa ľuďom umožní stretnutie, ale myslí si, že vyjadrenie ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nominant OĽANO) v súvislosti s vianočnými návštevami nebolo úplne šťastné. Koaliční partneri podľa jeho slov riešili najmä uvoľňovanie opatrení pred Vianocami.

Poslanec Národnej rady (NR) SR Ján Richter (Smer-SD) prijaté opatrenia skritizoval s tým, že spôsobujú chaos. Krajniak sa za tento chaos ospravedlnil.

(tasr)

Minúta  |  

Predseda Súdnej rady Mazák: Sloboda prejavu platí aj pre myšlienky, ktoré urážajú či šokujú

Sloboda prejavu sa vzťahuje aj na všetky informácie a myšlienky, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú štát alebo časť obyvateľstva. Pre TASR to uviedol predseda Súdnej rady SR Ján Mazák v reakcii na návrh nového trestného činu šírenia nepravdivej informácie v rámci novely Trestného zákona z dielne rezortu spravodlivosti.

Za pozitíva navrhovanej novely považuje snahu zaviesť alternatívne tresty, zvýšenie dolnej hranice malej škody, zmeny v postihovaní drogovej činnosti či snahu efektívnejšie chrániť životné prostredie.

"Európsky súd pre ľudské práva aj Súdny dvor EÚ v ustálenej judikatúre zdôrazňujú, že sloboda prejavu sa nevzťahuje len na informácie alebo myšlienky, ktoré sú prijímané so súhlasom, sú považované za neškodné, prípadne bezvýznamné, ale aj na všetky informácie a myšlienky, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú štát alebo časť obyvateľstva," priblížil šéf Súdnej rady.

Zdôraznil, že právne názory najvyšších európskych súdov sú ako zákony. "Neradno ich nerešpektovať. A ak sa už chceme s nimi rozísť, musíme na to mať silnejšie dôvody, ako sú argumenty, ktoré používajú. Sme pri koreni problému. Nie som si vôbec istý, či by sme dokázali také robustné dôvody na odklon od citovanej judikatúry spoľahlivo nájsť a obhájiť pred naším Ústavným súdom a medzinárodnými súdmi."

Odstrašiť to môže, ale...

Upozornil, že aj vyšetrovanie a dokazovanie naplnenia znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu by mohlo naraziť na viaceré prekážky. "Vidím predovšetkým problém v dokazovaní subjektívnej stránky tohto trestného činu. Dokážeme, že páchateľ chcel šíriť nezmysel, alebo aspoň vedel o tom, že šíri blud, napríklad o očkovaní proti ochoreniu COVID-19?"

Prínos navrhovaného ustanovenia vidí skôr vo všeobecnej prevencii, v odstrašení tých, ktorí úmyselne budú dezorientovať, klamať a strašiť ľudí, než v reálnom odsúdení. "Trestná politika štátu môže, podľa môjho názoru, použiť aj takúto metódu," povedal Mazák pre TASR.

Podotkol, že povinnosťou zákonodarcu, skôr než prijme taký návrh zákona, je konfrontácia a test jeho obsahu so základným právom na slobodu prejavu. "Nebyť pandémie a súvisiacej humanitárnej katastrofy, ktorá zatiaľ, ako vidno, nemá konca, tak by k návrhu takého legislatívneho opatrenia zjavne neprišlo."

Novela má podľa neho aj svetlé stránky

Podstatná časť navrhovanej novely Trestného zákona je však podľa neho prejavom vecne správneho prístupu k požiadavkám doby a aktuálneho spoločenského vývoja. "Najviac sa mi pozdáva rozšírenie možností ukladať alternatívne tresty a zvýšenie súm, ktoré určujú objektívnu stránku predovšetkým majetkových a daňových trestných činov, pretože 266 eur je dnes iná suma než 266 eur pred desiatimi rokmi."

Aj postihovanie drogových trestných činov sa podľa neho dostáva na primeranú úroveň. "Aplikačná prax totiž potvrdila zbytočnú tvrdosť ukladaných trestov a vyvolávala, nezriedka, silné pocity nespravodlivosti pri ukladaní sankcií," zdôraznil s tým, že za správne považuje aj prehodnotenie a spresnenie viacerých skutkových podstát trestných činov spáchaných proti životnému prostrediu.

"Predovšetkým návrh zavádza jednotný kvalifikačný znak, ktorým je rozsah činu, namiesto súčasného nesystematického používania pojmov rozsah, škoda a prospech. Taký prístup určite prispeje k efektívnej ochrane životného prostredia metódami trestného práva," doplnil Mazák.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková predstavila 1. decembra návrh novely Trestného zákona. Po novom chce presadiť výraznejšie využívanie alternatívnych trestov namiesto odňatia slobody či rozlišovanie užívateľov od výrobcov drog. Okrem iného by mohlo byť dôvodom na udelenie vyššieho trestu spáchanie trestného činu pre výkon povolania. Návrh upravuje aj problematiku sexuálnych trestných činov či šírenia dezinformácií. Tiež navrhuje zvýšiť spodnú hranicu malej škody z pôvodných 266 na 500 eur.

(tasr)

Minúta  |  

V Poľsku pred 40 rokmi vyhlásili výnimočný stav. Komunisti ním chceli zlomiť vplyv Solidarity

Vznikom nezávislých poľských odborov Solidarita, prvého masového opozičného hnutia v socialistickom tábore, sa v septembri 1980 fakticky začal koniec sovietskej nadvlády nad strednou Európu. Vzhľadom na rastúci vplyv a silu Solidarity bol v Poľsku vyhlásený výnimočný stav a moc v krajine prevzala armáda. Od tohto tragického dátumu uplynie dnes (12. decembra) 40 rokov.

Na prelome 70. a 80. rokov 20. storočia sa nachádzalo Poľsko na pokraji hospodárskeho kolapsu. Nespokojnosť obyvateľstva umocňovala zložitá hospodárska situácia prejavujúca sa rastom cien vrátane potravín.

Pre poľský národ bola v roku 1978 veľkým impulzom v boji za slobodu voľba kardinála Karola Wojtylu za pápeža Jána Pavla II. Už nasledujúci rok navštívil novozvolený pápež rodnú krajinu a Poliakov vyzval, aby sa nebáli a začali sa domáhať lepších životných podmienok, ale aj občianskych práv.

Rok po návšteve pápeža Jána Pavla II. vzniklo 17. septembra 1980 v Gdansku nezávislé odborové hnutie Solidarita. Popularita Solidarity rástla veľkým tempom, keď sa k nej len počas niekoľkých mesiacov prihlásilo takmer desať miliónov Poliakov. Aj vďaka charizmatickému lídrovi Lechovi Wałęsovi sa hnutie stalo hlavným prúdom protikomunistického odboja v Poľsku.

Pokus komunistov o zatiahnutie ručnej brzdy

Na rast vplyvu Solidarity zareagoval v noci z 12. na 13. decembra 1981 poľský premiér a prvý tajomník Poľskej zjednotenej robotníckej strany generál Wojciech Jaruzelski vyhlásením  výnimočného stavu. V mimoriadnom televíznom prejave tvrdil, že "chaos v krajine už nadobudol obrovské rozmery a iba hodiny delia Poľsko od národnej katastrofy".

Pravdou však bolo, že generál Jaruzelski vyhlásil v prehlbujúcej sa ekonomickej a spoločenskej kríze vojnu vlastnému národu. Moc v krajine prebrala armáda – Vojenská rada národnej spásy (WRON).

V uliciach poľských miest sa objavili vojaci na tankoch a obrnených transportéroch. Nasledovalo zatýkanie – len v prvú noc internovali okolo 10 000 ľudí.

Počas výnimočného stavu platil zákaz nočného vychádzania, v uliciach miest hliadkovali vojaci a policajti, nefungovalo telefonické spojenie, zaviedla sa prísna cenzúra, zakázali sa štrajky a platil zákaz zhromažďovania.

Zakázaná bola tiež činnosť odborových a iných spoločenských organizácií, keď mnoho členov nezávislej odborovej organizácie Solidarita skončilo vo väzení, prišlo o prácu alebo bolo prinútených emigrovať.

O zásahu Sovietov klamal

Výnimočný stav trval 586 dní, do 22. júla 1983, pričom si vyžiadal 91 obetí. Podľa poľského úradu pre vyšetrovanie komunistických zločinov bolo represiami priamo postihnutých okolo 170 000 ľudí.

Wojciech Jaruzelski, ktorý niesol za výnimočný stav priamu zodpovednosť, čelil za jeho vyhlásenie tvrdej kritike, avšak až do svojej smrti v roku 2014 opakoval, že jeho zavedením zabránil vojenskej intervencii Sovietskeho zväzu, ktorý s veľkým znepokojením sledoval vzostup hnutia Solidarita.

Z dokumentov poľského Inštitútu národnej pamäti však vyplýva, že generál Jaruzelski sám žiadal sovietske vedenie o zásah v Poľsku tesne predtým, než vyhlásil v krajine výnimočný stav.

Generál Jaruzelski napokon trestu unikol. V 90. rokoch síce čelil parlamentnému vyšetrovaniu, v roku 1996 ho však zvláštna komisia Sejmu obvinenia zbavila.

Vyhlásenie výnimočného stavu v noci z 12. na 13. decembra 1981 bolo v rozpore s vtedy i v súčasnosti platnou ústavou krajiny, ako aj s medzinárodnými dokumentmi – takýto verdikt vyniesol v marci 2011 poľský Ústavný súd.

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.