Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Baltskom mori sa zrazili dve nákladne lode. Jedna skončila hore dnom

Dve nákladne lode sa zrazili v pondelok v Baltskom mori medzi dánskym ostrovom Bornholm a švédskym prístavným mestom Ystad, ktorý sa nachádza na juhu krajiny. Nezvestní sú najmenej dvaja ľudia. Podľa agentúry Reuters a stanice BBC o tom informovali švédske médiá s odvolaním sa na švédsky námorný úrad (Sjöfartsverket).

Podľa švédskej televízie SVT je jedna z lodí registrovaná v Dánsku a druhá v Británii. Švédska televízia TT s odvolaním sa na hovorcu švédskej námornej hliadky uviedla, že jedna loď je dlhá 90 metrov a druhá 55.

"Jedna z lodí je hore dnom. Nevieme presne, ako sa to stalo. Na dánskej lodi sa nachádzali najmenej dvaja ľudia," uviedol hovorca švédskeho námorného úradu Jonas Franzen.

Podľa BBC sa prevrhla práve dánska loď s názvom Karin Hoej, pričom po zrážke bolo počuť z hladiny mora výkriky ľudí.      

Na mieste v súčasnosti prebieha záchranná akcia za účasti vrtuľníkov a približne desiatich lodí zo Švédska a Dánska, uviedla televízia SVT. Zatiaľ však podľa Franzena záchranári nenašli nikoho a najmenej dvaja členovia posádky dánskej lode tak ostávajú nezvestní.

Druhá loď, registrovaná v Británii, Scot Carrier je funkčná a jej posádka je v bezpečí. Dánska strana však uviedla, že ani jedna z lodí nenesie nebezpečný náklad.      

Príčina nehody zatiaľ nie je známa, ale podľa dánskeho meteorologického úradu bola v oblasti, v ktorej došlo k nehode, v čase zrážky hmla. Lode sa zrazili vo švédskych teritoriálnych vodách.    

Z lode začala vytekať nafta

Dánsku loď už odťahujú bližšie k pobrežiu, kde ju okrem iných preskúmajú potápači švédskych ozbrojených síl a pobrežnej stráže. Keď bude loď bližšie k pobrežiu, prípad prevezme švédska polícia.

Švédska televízia TV4 informovala, že z lode začala do vody vytekať nafta. Švédska pobrežná stráž uviedla, že vykonáva environmentálnu záchrannú operáciu, „aby zabránila úniku ropy alebo iných škodlivých látok do mora“, ale uviedla, že v súčasnosti tam nie sú žiadne úniky nafty.

Podľa webstránky MarineTraffic.com bola loď Scot Carrier na ceste z lotyšského Salacgriva do škótskeho Montrose. Karin Hoej išla zo švédskeho Södertälje do Nyköbing Falster v Dánsku.

Incident sa už vyšetruje

Zrážka britskej a dánskej lode v Baltskom mori je už predmetom vyšetrovania. Prokurátor švédskej pobrežnej stráže Jonatan Tholin uviedol, že prokurátori začali predbežné vyšetrovanie na základe potenciálnych obvinení z hrubej nedbanlivosti v námornej doprave a „hrubej opitosti na mori“.

(tasr, sita)

Minúta  |  

Režim v školách sa od pondelka sprísňuje

Žiakom sa sprísňuje režim, prezenčne sa budú vzdelávať len žiaci prvého stupňa a žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

Od pondelka prechádzajú žiaci druhého stupňa základných škôl a stredoškoláci na dištančné vzdelávanie. Učiť takýmto spôsobom sa budú do piatka 17. decembra, keď budú mať posledný deň vyučovania. Od pondelka 20. decembra sa pre všetkých žiakov začnú vianočné prázdniny.

Z rozhodnutia ministra školstva vyplýva, že školské vyučovanie nie je prerušené v základných školách pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a základných školách pri zdravotníckych zariadeniach. Rovnako sa bude vzdelávať aj v stredných školách pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a realizovať sa bude aj praktické vyučovanie v stredných zdravotníckych školách. Otvorené zostávajú naďalej aj prvé stupne základných škôl a materské školy.

Riaditelia škôl zabezpečia dištančné vzdelávanie pre žiakov, na ktorých sa vzťahuje mimoriadne prerušenie školského vyučovania v škole.

(tasr)

Minúta  |  

Poľský minister: Ak nás bude EÚ vydierať, stopneme financovanie jej rozpočtu

Poľsko by malo pozastaviť svoje platby do rozpočtu Európskej únie a vetovať rozhodnutia eurobloku, ak Brusel zníži finančnú pomoc Varšave a vystupňuje svoj tlak na zrušenie sporných justičných reforiem v Poľsku. V rozhovore pre denník Financial Times (FT) to vyhlásil poľský minister spravodlivosti Zbigniew Ziobro, podľa ktorého by to bolo "opodstatnené, pretože EÚ nám nezákonne odopiera prostriedky zo spoločného rozpočtu, do ktorého tiež prispievame".

Podľa Ziobra by Európska komisia konala "nelegitímne", ak by využila svoje nové právomoci na zadržiavanie financií z európskeho fondu obnovy určeného na zotavenie sa z pandémie nového koronavírusu.

Ako FT pripomenuli, pre spor už Európska komisia odložila schválenie vyplatenia 36 miliárd eur pre Poľsko z fondu obnovy, no Európsky parlament tlačí na Európsku komisiu, aby využila tzv. podmienečný mechanizmus na prijatie ďalších opatrení.

Varšava a Brusel vedú spor o zmeny v poľskom súdnom systéme, ktoré podľa EK ohrozujú nezávislosť súdov. Poľská vláda zdôrazňuje, že pre nápravu neefektívneho súdneho systému sú zmeny potrebné.

Stopka pri klíme a energiách

Ziobro v rozhovore pre FT vyhlásil, že "Poľsko by malo reagovať na vydieranie EÚ vetom vo všetkých záležitostiach, ktoré si v EÚ vyžadujú jednomyseľnosť" a malo by tiež prehodnotiť svoj záväzok voči klimatickej a energetickej politike EÚ.

Predstavitelia Bruselu považujú spor s Poľskom – piatym najľudnatejším členským štátom bloku – za zásadnú hrozbu pre pravidlá, ktoré spájajú jeho členov, a za najväčšiu výzvu pre jeho právny poriadok od brexitu – odchodu Británie z EÚ, uviedli FT.

Čo Únii prekáža?

Denník vysvetlil, že Poľsko v rámci svojich reforiem súdnictva vytvorilo disciplinárny senát pre sudcov, ktorý najvyšší súd EÚ označil za nezákonný.

Európski predstavitelia uviedli, že Poľsko by malo zrušiť túto komoru, zmeniť disciplinárne pravidlá a znovu uviesť do funkcií prepustených sudcov, ak chce, aby žiadosť Varšavy o financie z fondu obnovy bola schválená.

Ziobro na margo toho v rozhovore uviedol, že by mohol "pripustiť možnosť" rozpustenia disciplinárneho senátu ako súčasti reformy najvyššieho súdu a "reformy celého súdneho systému, ktorý sme pripravili".

Označil však súčasne za neprijateľné, aby následne mohli byť zrušené rozhodnutia disciplinárnej komory, ktorá  zakázala výkon funkcie približne 600 sudcom, alebo aby sudcovia mohli spochybňovať postavenie sudcov vymenovaných, odkedy poľská vláda pristúpila k revízii súdnictva.

Ziobro varuje pre anarchiou

Ziobro vysvetlil, že niektorí sudcovia, ktorí boli postavení mimo služby, sa dopustili trestných činov. Poznamenal tiež, že ak by sudcovia mohli navzájom spochybňovať svoj status, viedlo by to k "anarchii".

"Európska komisia kladie nesplniteľné podmienky, pretože jej skutočným cieľom nie je dosiahnuť domnelý právny štát, ale zmeniť vládu v Poľsku," dodal.

EÚ podľa Ziobra "vedie agresívnu politiku a nejde jej o právny štát. Je to len zámienka". "Brutálne" ekonomické vydieranie má podľa Ziobra "prinútiť Poľsko, aby súhlasilo s reštrukturalizáciou EÚ na federálny štát oficiálne riadený z Bruselu, ale prakticky – z Berlína. Predtým má zabezpečiť pád demokraticky vytvorenej poľskej vlády", ktorá je proti tomuto kurzu zmien v Európe.

(tasr)

Minúta  |  

Sulík: Som proti povinnému očkovaniu. Konzílium už počúvať nebudem

Vicepremiér a minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) a nezaradená poslankyňa Národnej rady (NR) SR z mimoparlamentného Hlasu-SD a exministerka vnútra Denisa Saková sú proti povinnému očkovaniu proti ochoreniu COVID-19. Zhodli sa na tom v nedeľnej politickej diskusnej relácii TV Markíza Na telo.

Sulík zopakoval, že osobne je proti povinnému očkovaniu proti ochoreniu COVID-19, hoci minister školstva Branislav Gröhling (SaS) podporuje povinné očkovanie pre niektoré skupiny. Zopakoval, že v SaS na túto otázku jednotný postoj nemajú.

Saková zdôraznila, že povinné očkovanie je podľa jej názoru zásahom do ľudských práv. V prípade, že by sa takéto opatrenie odobrilo napríklad u zdravotníkov, zo systému by odišli viacerí lekári či sestry, čo by mohlo viesť k jeho kolapsu. Sulík s ňou súhlasil.

Vicepremiér informoval, že vláda by mala na budúci týždeň rokovať o tom, ako bude upravené cestovanie ľudí cez Vianoce za rodinou. Myslí si, že ľuďom to bude umožnené. Sulík tiež tvrdí, že konzílium odborníkov už nebude počúvať. Myslí si, že by ho mali tvoriť aj odborníci z iných oblastí, nie iba infektológovia a epidemiológovia.

Nový koronavírus podľa jeho slov pomaly ustupuje a pandemická situácia sa zlepšuje. Chcel by preto umožniť otváranie reštaurácií. O situácii by mala ešte v nedeľu rokovať koaličná rada.

Sulík doplnil, že nesúhlasí s návrhom nového trestného činu šírenia nepravdivej informácie v rámci novely Trestného zákona z dielne ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej. Myslí si však, že ide o najproduktívnejšiu ministerku.

Saková dodala, že je za to, aby antidrogová politika štátu bola nastavená prísne, ale vie si predstaviť zníženie drakonických trestov napríklad v prípade marihuany.

(tasr)

Minúta  |  

Šipoš: S vírusom sa musíme naučiť žiť. Som za prísnejšie opatrenia

Prijaté protipandemické opatrenia sú výsledkom kompromisu, som za to, aby boli prísnejšie. Uviedol predseda parlamentného klubu OĽANO Michal Šipoš v diskusnej relácii TA3 V politike. Na druhej strane je podľa neho postupné uvoľňovanie na mieste. "Musíme sa s tým vírusom naučiť žiť," uviedol Šipoš.

Dodal, že prioritou je zvýšiť zaočkovanosť a odbremeniť zdravotníctvo, ako aj ochrániť rizikové skupiny. Cestovanie za rodinou počas Vianoc sa bude podľa jeho slov ešte prehodnocovať.  

Nezaradený poslanec pôsobiaci v strane Hlas-SD Erik Tomáš odmieta Šipošove reči o tom, že sa OĽaNO v rámci koalície snaží robiť všetko, čo sa dá, aby sa prísnejšie podmienky presadili. "Vy nesiete celú zodpovednosť, aj s premiérom Hegerom, ktorého veľmi málo vidieť pri riešení krízy," reagoval Tomáš. Vláda podľa neho nemá situáciu pod kontrolou, rezignovala na odporúčania odborníkov a politikárči na úkor zdravia ľudí.

Lockdown mal byť skôr

Tvrdí, že precízny dočasný lockdown mal byť zavedený oveľa skôr, ruka v ruke s jasnou ekonomickou pomocou. Následne by podľa jeho slov mohlo dôjsť k otvoreniu nielen obchodov a služieb, ale aj reštaurácií. Tvrdí tiež, že všetky prevádzky by mali fungovať v režime OTP, nie v režime očkovaní, prekonaní. "To by ešte viac pomohlo gastru, lebo by prišlo ešte viac zákazníkov."

V súvislosti so spustením motivačnej očkovacej kampane, ktorá bude prebiehať celý týždeň, Šipoš reagoval, že na žiadnu aktivitu týkajúcu sa motivácie nie je neskoro. Je za to, aby sa využili všetky motivačné nástroje. Otázka povinného očkovania podľa neho bude na stole, až keď sa vyčerpajú všetky dobrovoľné možnosti. Zároveň vyzval opozíciu, aby využila dôveru svojich voličov a vyzvala ich k očkovaniu.

Hlas je proti povinnému očkovaniu

Tomáš reagoval, že súčasná vláda s jej nízkou dôveryhodnosťou v očiach občanov ich svojimi kampaňami od očkovania skôr odrádza, než motivuje. Opakovane pripomenul, že Hlas je proti povinnému očkovaniu. "Preto radšej podporujeme dobrovoľné možnosti očkovania, ako je napríklad motivačný príspevok." Dodal, že zmena poukazov na hotovosť bola podstatná podmienka opozície. "Odhodili sme v tomto prípade politické tričká."

Tomáš dúfa, že sa rovnako zachová koalícia pri schvaľovaní predloženého návrhu, ktorý má finančne podporiť všetkých seniorov. "My budeme dôchodcom vyplácať toľko, koľko v rozpočte máme na to, aby sme nezadlžovali túto krajinu," reagoval Šipoš na otázku, či hnutie podporí opozičný návrh.

Odškodnenie by vraj malo byť adekvátne

V diskusii sa tiež dotkli otázky podpory podnikateľov. Šipoš si myslí, že podnikateľom by malo byť vyplatené adekvátne odškodnenie, nebránil by sa ani znižovaniu DPH pre podnikateľov na desať percent v prípade, že bude súčasťou pripravovanej daňovo-odvodovej reformy. Podľa Tomáša boli predchádzajúce schémy pomoci slabé, upozornil tiež, že na odškodňovací zákon sa čaká už rok. Rovnaká je podľa neho situácia s daňovo-odvodovou "revolúciou" a znižovaním DPH.

Strana Hlas podľa Tomáša nepodporí návrh rozpočtu na budúci rok, považuje ho za antisociálny, rovnako nepodporí ani reformu nemocníc. Vyjadril sa aj k stretnutiu prezidentky SR Zuzany Čaputovej s lídrom Hlasu Petrom Pellegrinim, malo sa podľa neho týkať referenda, predčasných volieb a ďalších tém.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Najviac dôvery medzi politikmi má Čaputová. Matoviča tromfol Kotleba aj Bihariová

Najdôveryhodnejšou spomedzi slovenských politikov je prezidentka SR Zuzana Čaputová. Dôveruje jej 52 percent a nedôveruje 47 percent respondentov. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre televíziu Markíza, ktorý bol realizovaný od 16. do 23. novembra na vzorke 1005 respondentov.

Na druhom mieste v prieskume skončil líder mimoparlamentného Hlasu-SD a poslanec Národnej rady SR Peter Pellegrini, ktorému vyjadrilo dôveru 41 percent a nedôveru 57 percent opýtaných. Na treťom mieste sa umiestnil predseda opozičného Smeru-SD Robert Fico s dôverou na úrovni 29 percent a nedôverou 69 percent.

Premiérovi Eduardovi Hegerovi dôveruje 28 percent a nedôveruje 70 percent opýtaných. Vicepremiérovi a ministrovi hospodárstva Richardovi Sulíkovi dôveruje podľa výsledkov prieskumu 27 percent a nedôveruje 72 percent opýtaných.

Nasleduje predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina), ktorému vyjadrilo dôveru 24 percent a nedôveru 75 percent respondentov. Lídrovi mimoparlamentného hnutia Republika a europoslancovi Milanovi Uhríkovi dôveruje 24 percent a nedôveruje 60 percent opýtaných.

Šéf mimoparlamentného hnutia KDH Milan Majerský má 23-percentnú dôveru a 49-percentnú nedôveru opýtaných. Predseda mimoparlamentnej SNS Andrej Danko má 21-percentnú a 75-percentnú nedôveru opýtaných. Vicepremiérke a šéfke ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronike Remišovej (Za ľudí) dôveruje podľa prieskumu 18 percent a nedôveruje 79 percent opýtaných ľudí.

Predsedníčka mimoparlamentného hnutia Progresívne Slovensko Irena Bihariová má dôveru 17 percent a nedôveru 66 percent opýtaných. Po nej nasleduje predseda ĽSNS Marian Kotleba. Tomu dôveruje 17 percent a nedôveruje 80 percent respondentov. Bývalému premiérovi Igorovi Matovičovi (OĽANO) vyjadrilo dôveru 14 percent a nedôveru 86 percent respondentov.

Desaťpercentnú dôveru vyslovili opýtaní predsedovi mimoparlamentnej strany Aliancia Krisztiánovi Forróovi, nedôveru zasa 46 percent opýtaných.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.