Preskočiť na obsah
Minúta  |  

OĽaNO skončilo spoluprácu s bývalým poslancom Herákom

Hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) ukončilo spoluprácu s bývalým poslancom Jánom Herákom. Informoval o tom portál noviny plus televízie JOJ. Herák sa vzdal funkcie poslanca po tom, ako ho viaceré ženy obvinili zo sexuálneho obťažovania. Herák obvinenia kategoricky odmietol.

„Dočasná spolupráca hnutia OĽaNO s Jánom Herákom bola ukončená na základe vzájomnej dohody,“ povedal TV JOJ predseda poslaneckého klubu Michal Šipoš.

Herák po vzdaní sa mandátu pracoval pre OĽaNO. „Ten plat, ktorý som mal, nie je ani zďaleka taký, aký som mal ako poslanec národnej rady,“ podotkol Herák. Odmietol však povedať, aký mal plat. „Ja pracujem pre klub OĽaNO v rámci sociálnych vecí, to sú zákony, to sú nejaké smernice, robím nejaké analýzy,“ uviedol Herák.

V júni sa vzdal mandátu

Herák sa už v júni (9. 6.) vzdal poslaneckého mandátu. Dôvodom boli podozrenia, že mal v detských táboroch sexuálne zneužiť tri dievčatá. Všetky tieto obvinenia exposlanec kategoricky odmietol a je pripravený spolupracovať s políciou a orgánmi činnými v trestnom konaní.

„Všetko nechávam na orgány činné v trestnom konaní. S deťmi robím 16 rokov a nikdy by som si nedovolil ani jedno dieťa sexuálne zneužiť,“ povedal poslanec. „V prvom rade som otec, som rodič a chránim svoju rodinu. Médiá zo mňa urobili toho najšpinavšieho chlapa. Za toto mi tá politika naozaj nestojí. Ja sa nevzdávam mandátu len preto, aby teraz médiá do mňa tlačili, že som sa k niekomu priznal," povedal Herák v júni. Dodal, že svedomie má čisté, a potvrdiť to podľa neho vedia aj jeho kolegovia, ktorí s ním roky spolupracovali.

Čo vyšetruje polícia

Portál tvnoviny.sk uviedol, že polícia obnovila starý prípad z roku 2018, keď Herák čelil trestnému stíhaniu za sexuálne zneužitie 16-ročného dievčaťa. Okrem toho čelí aj ďalšiemu stíhaniu za sexuálne zneužitie maloletej a musí vysvetľovať aj podozrenie z ohrozovania mravnej výchovy mládeže. Informácií k tomuto prípadu je minimum, keďže ide o osobu mladšiu ako 15 rokov.

Podľa obvinení ju mal zneužiť minulý rok v lete počas detského tábora v dedine pri Nitre. Dievča je v detskom domove, trestné oznámenie údajne podala riaditeľka domova.

(sita)

Minúta  |  

Niektoré prevádzky asi otvoria aj napriek zákazu. Kroky štátu ani nechcú nazvať pomocou

Aliancia slovenskej gastronómie pripúšťa, že od 18. decembra sa otvoria prevádzky aj napriek zákazu. Doterajšie opatrenia vlády podľa nej nič neriešia. Konštatovali to v pondelok v Banskej Bystrici zástupcovia aliancie v rámci akcie Pohreb cestovného ruchu.

„Cestovný ruch je pandémiou nového koronavírusu postihnutý najviac. Že vakcína je sloboda a riešenie, neplatí, lebo sme zasa zatvorení. Dodržiavame všetky hygienické opatrenia, odvádzame povinné odvody, rezervy sme už minuli,“ reagoval Michal Kič, riaditeľ horehronského hotela Partizán, s tým, že sme krajinou Európskej únie, ale na rozdiel od ostatných krajín sa u nás nesmú otvoriť prevádzky.

Podľa Veroniky Šiklovej, členky prezídia Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska, pomoc vlády by mala prichádzať tak rýchlo, ako dokáže zatvárať gastroprevádzky.

Adekvátna kompenzácia vraj neprichádza

Ako dodal prezident Aliancie slovenskej gastronómie Viliam Pavlovský, po druhej vlne pandémie odišlo z gastrosektora už okolo 40 000 ľudí a číslo bude ešte narastať. Podnikatelia minuli už svoje rezervy, sú zadlžení a vláde dávajú jasné požiadavky. Ak do štvrtka (16. 12.) neuspejú, nevylučujú, že svoje prevádzky otvoria v režime OP i napriek zákazu.

„Gastrosektor je ako jediný nielen neoprávnene zatvorený, ale najmä neadekvátne kompenzovaný. Diskriminácia podnikateľov preto vyústila do regionálnych protestov. Gastro tak vláde adresuje poslednú výzvu na plnohodnotné kompenzovanie sektora, v opačnom prípade hrozí aj napriek pretrvávajúcemu lockdownu protest. Je to už štvrtýkrát, čo zostali počas pandémie zatvorení. Ani jediný raz pritom nedostali vyjadrenie k tomu, ako ich zatvorenie prispelo k zníženiu šírenia pandémie,“ konštatoval Pavlovský.

O pomoc vraj ani nejde

Podľa Kiča v cestovnom ruchu pracuje viac ako 120 000 ľudí a ďalších 100 000 pracuje v jeho nadväzných odvetviach. Ich obraty sú nulové.

„Vláda hovorí len o tom, že môžeme čerpať príspevok na zamestnanca, nikto z kompetentných však už nepovie, že 21 percent z neho zaplatíme vo forme dane z príjmu a 50 percent vrátime štátu vo forme odvodov,“ upozornil Kič.

„Toto nie je pomoc, je to len kompenzovanie za zákaz podnikať, na ktorý majú prevádzky zo zákona právo,“ doplnil Pavlovský s tým, že kombinácia okamžitého zvýšenia Prvej pomoci, preplácania nájmov a zvýšenia dotácie z ministerstva dopravy z aktuálnych 10 percent na 20 percent tržby s platnosťou od novembra, čo je navyše priamym odporúčaním Európskej komisie, je na prežitie gastroprevádzok nevyhnutná.

(tasr)

Minúta  |  

Očkovacia komisia v Izraeli odporučila, aby sa nepodávala štvrtá dávka vakcíny

Očkovacia komisia izraelského ministerstva zdravotníctva v noci na pondelok odporučila nepodávať štvrtú dávku vakcíny proti covidu bežnej populácii vrátane ľudí s oslabenou imunitou. Informoval o tom na svojej internetovej stránke denník Haarec.

Komisia zároveň neodporučila skrátenie doby medzi podaním druhej a tretej dávky vakcíny. Posilňovacia dávka sa v súčasnosti podáva päť mesiacov po podaní druhej dávky, pričom komisia predtým zvažovala skrátenie tohto obdobia o dva mesiace.

Vo vyhlásení ministerstva zdravotníctva sa uvádza, že komisia dosiahla konsenzus o uprednostnení očkovania tých, ktorí ešte nedostali odporúčané tri dávky vakcíny.

Generálny riaditeľ ministerstva zdravotníctva Nachman Aš však poznamenal, že existuje "vysoká pravdepodobnosť", že bude odporučená štvrtá dávky vakcíny, "ale uvidíme, kedy".

Podľa ministerstva zdravotníctva je vyše 58 percent oprávnených Izraelčanov – starších ako päť rokov – plne zaočkovaných, čo znamená, že dostali tri dávky vakcíny alebo sú v období šiestich mesiacov po druhej dávke. Ďalších 9,3 percenta Izraelčanov je dvakrát očkovaných, ale ani po šiestich mesiacoch sa nedali preočkovať. Ďalších 32,4 percenta Izraelčanov je neočkovaných.

Ron Balicer, vedúci panelu expertov, ktorý radí ministerstvu zdravotníctva, uviedol, že takmer 42 percent Izraelčanov nie je dostatočne chránených pred najnovším koronavírusovým variantom omikron. Doteraz bolo v Izraeli diagnostikovaných 67 infekcií tohto variantu.

(tasr)

Minúta  |  

V Baltskom mori sa zrazili dve nákladne lode. Jedna skončila hore dnom

Dve nákladne lode sa zrazili v pondelok v Baltskom mori medzi dánskym ostrovom Bornholm a švédskym prístavným mestom Ystad, ktorý sa nachádza na juhu krajiny. Nezvestní sú najmenej dvaja ľudia. Podľa agentúry Reuters a stanice BBC o tom informovali švédske médiá s odvolaním sa na švédsky námorný úrad (Sjöfartsverket).

Podľa švédskej televízie SVT je jedna z lodí registrovaná v Dánsku a druhá v Británii. Švédska televízia TT s odvolaním sa na hovorcu švédskej námornej hliadky uviedla, že jedna loď je dlhá 90 metrov a druhá 55.

"Jedna z lodí je hore dnom. Nevieme presne, ako sa to stalo. Na dánskej lodi sa nachádzali najmenej dvaja ľudia," uviedol hovorca švédskeho námorného úradu Jonas Franzen.

Podľa BBC sa prevrhla práve dánska loď s názvom Karin Hoej, pričom po zrážke bolo počuť z hladiny mora výkriky ľudí.      

Na mieste v súčasnosti prebieha záchranná akcia za účasti vrtuľníkov a približne desiatich lodí zo Švédska a Dánska, uviedla televízia SVT. Zatiaľ však podľa Franzena záchranári nenašli nikoho a najmenej dvaja členovia posádky dánskej lode tak ostávajú nezvestní.

Druhá loď, registrovaná v Británii, Scot Carrier je funkčná a jej posádka je v bezpečí. Dánska strana však uviedla, že ani jedna z lodí nenesie nebezpečný náklad.      

Príčina nehody zatiaľ nie je známa, ale podľa dánskeho meteorologického úradu bola v oblasti, v ktorej došlo k nehode, v čase zrážky hmla. Lode sa zrazili vo švédskych teritoriálnych vodách.    

Z lode začala vytekať nafta

Dánsku loď už odťahujú bližšie k pobrežiu, kde ju okrem iných preskúmajú potápači švédskych ozbrojených síl a pobrežnej stráže. Keď bude loď bližšie k pobrežiu, prípad prevezme švédska polícia.

Švédska televízia TV4 informovala, že z lode začala do vody vytekať nafta. Švédska pobrežná stráž uviedla, že vykonáva environmentálnu záchrannú operáciu, „aby zabránila úniku ropy alebo iných škodlivých látok do mora“, ale uviedla, že v súčasnosti tam nie sú žiadne úniky nafty.

Podľa webstránky MarineTraffic.com bola loď Scot Carrier na ceste z lotyšského Salacgriva do škótskeho Montrose. Karin Hoej išla zo švédskeho Södertälje do Nyköbing Falster v Dánsku.

Incident sa už vyšetruje

Zrážka britskej a dánskej lode v Baltskom mori je už predmetom vyšetrovania. Prokurátor švédskej pobrežnej stráže Jonatan Tholin uviedol, že prokurátori začali predbežné vyšetrovanie na základe potenciálnych obvinení z hrubej nedbanlivosti v námornej doprave a „hrubej opitosti na mori“.

(tasr, sita)

Minúta  |  

Režim v školách sa od pondelka sprísňuje

Žiakom sa sprísňuje režim, prezenčne sa budú vzdelávať len žiaci prvého stupňa a žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

Od pondelka prechádzajú žiaci druhého stupňa základných škôl a stredoškoláci na dištančné vzdelávanie. Učiť takýmto spôsobom sa budú do piatka 17. decembra, keď budú mať posledný deň vyučovania. Od pondelka 20. decembra sa pre všetkých žiakov začnú vianočné prázdniny.

Z rozhodnutia ministra školstva vyplýva, že školské vyučovanie nie je prerušené v základných školách pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a základných školách pri zdravotníckych zariadeniach. Rovnako sa bude vzdelávať aj v stredných školách pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a realizovať sa bude aj praktické vyučovanie v stredných zdravotníckych školách. Otvorené zostávajú naďalej aj prvé stupne základných škôl a materské školy.

Riaditelia škôl zabezpečia dištančné vzdelávanie pre žiakov, na ktorých sa vzťahuje mimoriadne prerušenie školského vyučovania v škole.

(tasr)

Minúta  |  

Poľský minister: Ak nás bude EÚ vydierať, stopneme financovanie jej rozpočtu

Poľsko by malo pozastaviť svoje platby do rozpočtu Európskej únie a vetovať rozhodnutia eurobloku, ak Brusel zníži finančnú pomoc Varšave a vystupňuje svoj tlak na zrušenie sporných justičných reforiem v Poľsku. V rozhovore pre denník Financial Times (FT) to vyhlásil poľský minister spravodlivosti Zbigniew Ziobro, podľa ktorého by to bolo "opodstatnené, pretože EÚ nám nezákonne odopiera prostriedky zo spoločného rozpočtu, do ktorého tiež prispievame".

Podľa Ziobra by Európska komisia konala "nelegitímne", ak by využila svoje nové právomoci na zadržiavanie financií z európskeho fondu obnovy určeného na zotavenie sa z pandémie nového koronavírusu.

Ako FT pripomenuli, pre spor už Európska komisia odložila schválenie vyplatenia 36 miliárd eur pre Poľsko z fondu obnovy, no Európsky parlament tlačí na Európsku komisiu, aby využila tzv. podmienečný mechanizmus na prijatie ďalších opatrení.

Varšava a Brusel vedú spor o zmeny v poľskom súdnom systéme, ktoré podľa EK ohrozujú nezávislosť súdov. Poľská vláda zdôrazňuje, že pre nápravu neefektívneho súdneho systému sú zmeny potrebné.

Stopka pri klíme a energiách

Ziobro v rozhovore pre FT vyhlásil, že "Poľsko by malo reagovať na vydieranie EÚ vetom vo všetkých záležitostiach, ktoré si v EÚ vyžadujú jednomyseľnosť" a malo by tiež prehodnotiť svoj záväzok voči klimatickej a energetickej politike EÚ.

Predstavitelia Bruselu považujú spor s Poľskom – piatym najľudnatejším členským štátom bloku – za zásadnú hrozbu pre pravidlá, ktoré spájajú jeho členov, a za najväčšiu výzvu pre jeho právny poriadok od brexitu – odchodu Británie z EÚ, uviedli FT.

Čo Únii prekáža?

Denník vysvetlil, že Poľsko v rámci svojich reforiem súdnictva vytvorilo disciplinárny senát pre sudcov, ktorý najvyšší súd EÚ označil za nezákonný.

Európski predstavitelia uviedli, že Poľsko by malo zrušiť túto komoru, zmeniť disciplinárne pravidlá a znovu uviesť do funkcií prepustených sudcov, ak chce, aby žiadosť Varšavy o financie z fondu obnovy bola schválená.

Ziobro na margo toho v rozhovore uviedol, že by mohol "pripustiť možnosť" rozpustenia disciplinárneho senátu ako súčasti reformy najvyššieho súdu a "reformy celého súdneho systému, ktorý sme pripravili".

Označil však súčasne za neprijateľné, aby následne mohli byť zrušené rozhodnutia disciplinárnej komory, ktorá  zakázala výkon funkcie približne 600 sudcom, alebo aby sudcovia mohli spochybňovať postavenie sudcov vymenovaných, odkedy poľská vláda pristúpila k revízii súdnictva.

Ziobro varuje pre anarchiou

Ziobro vysvetlil, že niektorí sudcovia, ktorí boli postavení mimo služby, sa dopustili trestných činov. Poznamenal tiež, že ak by sudcovia mohli navzájom spochybňovať svoj status, viedlo by to k "anarchii".

"Európska komisia kladie nesplniteľné podmienky, pretože jej skutočným cieľom nie je dosiahnuť domnelý právny štát, ale zmeniť vládu v Poľsku," dodal.

EÚ podľa Ziobra "vedie agresívnu politiku a nejde jej o právny štát. Je to len zámienka". "Brutálne" ekonomické vydieranie má podľa Ziobra "prinútiť Poľsko, aby súhlasilo s reštrukturalizáciou EÚ na federálny štát oficiálne riadený z Bruselu, ale prakticky – z Berlína. Predtým má zabezpečiť pád demokraticky vytvorenej poľskej vlády", ktorá je proti tomuto kurzu zmien v Európe.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.