Preskočiť na obsah
  |  

Žilinka: K nadužívaniu paragrafu 363 nedochádza. Iba ak v médiách na šírenie klamstiev

Podiel zrušených právoplatných rozhodnutí generálnym prokurátorom podľa paragrafu 363 Trestného poriadku (TP) na celkovom počte podaných návrhov klesá. Vyplýva to zo štatistiky Generálnej prokuratúry (GP) SR. TASR o tom informoval hovorca GP SR Dalibor Skladan.

"Argumentácia tých, ktorí v ostatnom čase poukazujú na nadužívanie, teda nadmerné či neprimerané používanie paragrafu 363 TP, nie je pravdivá. Zo štatistických údajov GP SR je nepochybné, že podiel zrušených právoplatných rozhodnutí generálnym prokurátorom na celkovom počte návrhov oprávnených osôb v roku 2021 je oproti predchádzajúcim rokom podstatne nižší," vyhlásil generálny prokurátor Maroš Žilinka.

Dodal, že ak dochádza k nadužívaniu, tak len v súvislosti so zneužívaním mediálneho priestoru na šírenie "klamstiev, zavádzania a manipulovania verejnej mienky".

V roku 2021 je podiel zrušených rozhodnutí 13,55 percenta, vlani to bolo 16,25 percenta a v roku 2019 viac ako 19 percent. "V roku 2020 bol tento podiel pri rozhodnutiach okresných a krajských prokuratúr 16,41 percenta a pri rozhodnutiach Úradu špeciálnej prokuratúry 15 percent, v roku 2021 predstavoval podiel pri rozhodnutiach okresných a krajských prokuratúr 13,71 percenta a pri rozhodnutiach Úradu špeciálnej prokuratúry 12,93 percenta," spresnil hovorca.

Trestný poriadok umožňuje generálnemu prokurátorovi zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon.

(tasr)

  |  

OĽaNO skončilo spoluprácu s bývalým poslancom Herákom

Hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) ukončilo spoluprácu s bývalým poslancom Jánom Herákom. Informoval o tom portál noviny plus televízie JOJ. Herák sa vzdal funkcie poslanca po tom, ako ho viaceré ženy obvinili zo sexuálneho obťažovania. Herák obvinenia kategoricky odmietol.

„Dočasná spolupráca hnutia OĽaNO s Jánom Herákom bola ukončená na základe vzájomnej dohody,“ povedal TV JOJ predseda poslaneckého klubu Michal Šipoš.

Herák po vzdaní sa mandátu pracoval pre OĽaNO. „Ten plat, ktorý som mal, nie je ani zďaleka taký, aký som mal ako poslanec národnej rady,“ podotkol Herák. Odmietol však povedať, aký mal plat. „Ja pracujem pre klub OĽaNO v rámci sociálnych vecí, to sú zákony, to sú nejaké smernice, robím nejaké analýzy,“ uviedol Herák.

V júni sa vzdal mandátu

Herák sa už v júni (9. 6.) vzdal poslaneckého mandátu. Dôvodom boli podozrenia, že mal v detských táboroch sexuálne zneužiť tri dievčatá. Všetky tieto obvinenia exposlanec kategoricky odmietol a je pripravený spolupracovať s políciou a orgánmi činnými v trestnom konaní.

„Všetko nechávam na orgány činné v trestnom konaní. S deťmi robím 16 rokov a nikdy by som si nedovolil ani jedno dieťa sexuálne zneužiť,“ povedal poslanec. „V prvom rade som otec, som rodič a chránim svoju rodinu. Médiá zo mňa urobili toho najšpinavšieho chlapa. Za toto mi tá politika naozaj nestojí. Ja sa nevzdávam mandátu len preto, aby teraz médiá do mňa tlačili, že som sa k niekomu priznal," povedal Herák v júni. Dodal, že svedomie má čisté, a potvrdiť to podľa neho vedia aj jeho kolegovia, ktorí s ním roky spolupracovali.

Čo vyšetruje polícia

Portál tvnoviny.sk uviedol, že polícia obnovila starý prípad z roku 2018, keď Herák čelil trestnému stíhaniu za sexuálne zneužitie 16-ročného dievčaťa. Okrem toho čelí aj ďalšiemu stíhaniu za sexuálne zneužitie maloletej a musí vysvetľovať aj podozrenie z ohrozovania mravnej výchovy mládeže. Informácií k tomuto prípadu je minimum, keďže ide o osobu mladšiu ako 15 rokov.

Podľa obvinení ju mal zneužiť minulý rok v lete počas detského tábora v dedine pri Nitre. Dievča je v detskom domove, trestné oznámenie údajne podala riaditeľka domova.

(sita)

  |  

Niektoré prevádzky asi otvoria aj napriek zákazu. Kroky štátu ani nechcú nazvať pomocou

Aliancia slovenskej gastronómie pripúšťa, že od 18. decembra sa otvoria prevádzky aj napriek zákazu. Doterajšie opatrenia vlády podľa nej nič neriešia. Konštatovali to v pondelok v Banskej Bystrici zástupcovia aliancie v rámci akcie Pohreb cestovného ruchu.

„Cestovný ruch je pandémiou nového koronavírusu postihnutý najviac. Že vakcína je sloboda a riešenie, neplatí, lebo sme zasa zatvorení. Dodržiavame všetky hygienické opatrenia, odvádzame povinné odvody, rezervy sme už minuli,“ reagoval Michal Kič, riaditeľ horehronského hotela Partizán, s tým, že sme krajinou Európskej únie, ale na rozdiel od ostatných krajín sa u nás nesmú otvoriť prevádzky.

Podľa Veroniky Šiklovej, členky prezídia Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska, pomoc vlády by mala prichádzať tak rýchlo, ako dokáže zatvárať gastroprevádzky.

Adekvátna kompenzácia vraj neprichádza

Ako dodal prezident Aliancie slovenskej gastronómie Viliam Pavlovský, po druhej vlne pandémie odišlo z gastrosektora už okolo 40 000 ľudí a číslo bude ešte narastať. Podnikatelia minuli už svoje rezervy, sú zadlžení a vláde dávajú jasné požiadavky. Ak do štvrtka (16. 12.) neuspejú, nevylučujú, že svoje prevádzky otvoria v režime OP i napriek zákazu.

„Gastrosektor je ako jediný nielen neoprávnene zatvorený, ale najmä neadekvátne kompenzovaný. Diskriminácia podnikateľov preto vyústila do regionálnych protestov. Gastro tak vláde adresuje poslednú výzvu na plnohodnotné kompenzovanie sektora, v opačnom prípade hrozí aj napriek pretrvávajúcemu lockdownu protest. Je to už štvrtýkrát, čo zostali počas pandémie zatvorení. Ani jediný raz pritom nedostali vyjadrenie k tomu, ako ich zatvorenie prispelo k zníženiu šírenia pandémie,“ konštatoval Pavlovský.

O pomoc vraj ani nejde

Podľa Kiča v cestovnom ruchu pracuje viac ako 120 000 ľudí a ďalších 100 000 pracuje v jeho nadväzných odvetviach. Ich obraty sú nulové.

„Vláda hovorí len o tom, že môžeme čerpať príspevok na zamestnanca, nikto z kompetentných však už nepovie, že 21 percent z neho zaplatíme vo forme dane z príjmu a 50 percent vrátime štátu vo forme odvodov,“ upozornil Kič.

„Toto nie je pomoc, je to len kompenzovanie za zákaz podnikať, na ktorý majú prevádzky zo zákona právo,“ doplnil Pavlovský s tým, že kombinácia okamžitého zvýšenia Prvej pomoci, preplácania nájmov a zvýšenia dotácie z ministerstva dopravy z aktuálnych 10 percent na 20 percent tržby s platnosťou od novembra, čo je navyše priamym odporúčaním Európskej komisie, je na prežitie gastroprevádzok nevyhnutná.

(tasr)

  |  

Očkovacia komisia v Izraeli odporučila, aby sa nepodávala štvrtá dávka vakcíny

Očkovacia komisia izraelského ministerstva zdravotníctva v noci na pondelok odporučila nepodávať štvrtú dávku vakcíny proti covidu bežnej populácii vrátane ľudí s oslabenou imunitou. Informoval o tom na svojej internetovej stránke denník Haarec.

Komisia zároveň neodporučila skrátenie doby medzi podaním druhej a tretej dávky vakcíny. Posilňovacia dávka sa v súčasnosti podáva päť mesiacov po podaní druhej dávky, pričom komisia predtým zvažovala skrátenie tohto obdobia o dva mesiace.

Vo vyhlásení ministerstva zdravotníctva sa uvádza, že komisia dosiahla konsenzus o uprednostnení očkovania tých, ktorí ešte nedostali odporúčané tri dávky vakcíny.

Generálny riaditeľ ministerstva zdravotníctva Nachman Aš však poznamenal, že existuje "vysoká pravdepodobnosť", že bude odporučená štvrtá dávky vakcíny, "ale uvidíme, kedy".

Podľa ministerstva zdravotníctva je vyše 58 percent oprávnených Izraelčanov – starších ako päť rokov – plne zaočkovaných, čo znamená, že dostali tri dávky vakcíny alebo sú v období šiestich mesiacov po druhej dávke. Ďalších 9,3 percenta Izraelčanov je dvakrát očkovaných, ale ani po šiestich mesiacoch sa nedali preočkovať. Ďalších 32,4 percenta Izraelčanov je neočkovaných.

Ron Balicer, vedúci panelu expertov, ktorý radí ministerstvu zdravotníctva, uviedol, že takmer 42 percent Izraelčanov nie je dostatočne chránených pred najnovším koronavírusovým variantom omikron. Doteraz bolo v Izraeli diagnostikovaných 67 infekcií tohto variantu.

(tasr)

  |  

V Baltskom mori sa zrazili dve nákladne lode. Jedna skončila hore dnom

Dve nákladne lode sa zrazili v pondelok v Baltskom mori medzi dánskym ostrovom Bornholm a švédskym prístavným mestom Ystad, ktorý sa nachádza na juhu krajiny. Nezvestní sú najmenej dvaja ľudia. Podľa agentúry Reuters a stanice BBC o tom informovali švédske médiá s odvolaním sa na švédsky námorný úrad (Sjöfartsverket).

Podľa švédskej televízie SVT je jedna z lodí registrovaná v Dánsku a druhá v Británii. Švédska televízia TT s odvolaním sa na hovorcu švédskej námornej hliadky uviedla, že jedna loď je dlhá 90 metrov a druhá 55.

"Jedna z lodí je hore dnom. Nevieme presne, ako sa to stalo. Na dánskej lodi sa nachádzali najmenej dvaja ľudia," uviedol hovorca švédskeho námorného úradu Jonas Franzen.

Podľa BBC sa prevrhla práve dánska loď s názvom Karin Hoej, pričom po zrážke bolo počuť z hladiny mora výkriky ľudí.      

Na mieste v súčasnosti prebieha záchranná akcia za účasti vrtuľníkov a približne desiatich lodí zo Švédska a Dánska, uviedla televízia SVT. Zatiaľ však podľa Franzena záchranári nenašli nikoho a najmenej dvaja členovia posádky dánskej lode tak ostávajú nezvestní.

Druhá loď, registrovaná v Británii, Scot Carrier je funkčná a jej posádka je v bezpečí. Dánska strana však uviedla, že ani jedna z lodí nenesie nebezpečný náklad.      

Príčina nehody zatiaľ nie je známa, ale podľa dánskeho meteorologického úradu bola v oblasti, v ktorej došlo k nehode, v čase zrážky hmla. Lode sa zrazili vo švédskych teritoriálnych vodách.    

Z lode začala vytekať nafta

Dánsku loď už odťahujú bližšie k pobrežiu, kde ju okrem iných preskúmajú potápači švédskych ozbrojených síl a pobrežnej stráže. Keď bude loď bližšie k pobrežiu, prípad prevezme švédska polícia.

Švédska televízia TV4 informovala, že z lode začala do vody vytekať nafta. Švédska pobrežná stráž uviedla, že vykonáva environmentálnu záchrannú operáciu, „aby zabránila úniku ropy alebo iných škodlivých látok do mora“, ale uviedla, že v súčasnosti tam nie sú žiadne úniky nafty.

Podľa webstránky MarineTraffic.com bola loď Scot Carrier na ceste z lotyšského Salacgriva do škótskeho Montrose. Karin Hoej išla zo švédskeho Södertälje do Nyköbing Falster v Dánsku.

Incident sa už vyšetruje

Zrážka britskej a dánskej lode v Baltskom mori je už predmetom vyšetrovania. Prokurátor švédskej pobrežnej stráže Jonatan Tholin uviedol, že prokurátori začali predbežné vyšetrovanie na základe potenciálnych obvinení z hrubej nedbanlivosti v námornej doprave a „hrubej opitosti na mori“.

(tasr, sita)

  |  

Režim v školách sa od pondelka sprísňuje

Žiakom sa sprísňuje režim, prezenčne sa budú vzdelávať len žiaci prvého stupňa a žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

Od pondelka prechádzajú žiaci druhého stupňa základných škôl a stredoškoláci na dištančné vzdelávanie. Učiť takýmto spôsobom sa budú do piatka 17. decembra, keď budú mať posledný deň vyučovania. Od pondelka 20. decembra sa pre všetkých žiakov začnú vianočné prázdniny.

Z rozhodnutia ministra školstva vyplýva, že školské vyučovanie nie je prerušené v základných školách pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a základných školách pri zdravotníckych zariadeniach. Rovnako sa bude vzdelávať aj v stredných školách pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a realizovať sa bude aj praktické vyučovanie v stredných zdravotníckych školách. Otvorené zostávajú naďalej aj prvé stupne základných škôl a materské školy.

Riaditelia škôl zabezpečia dištančné vzdelávanie pre žiakov, na ktorých sa vzťahuje mimoriadne prerušenie školského vyučovania v škole.

(tasr)