Preskočiť na obsah
  |  

Kollár: Investori sú pripravení začať stavať nájomné byty, čakajú len na zákon

S masívnou výstavbou lacných nájomných bytov majú dlhoročné skúsenosti v susednom Rakúsku a investori z krajiny sú pripravení spustiť výstavbu aj na Slovensku. Čaká sa iba na schválenie legislatívy, ktorá zatiaľ stojí v parlamente. V diskusii v TASR TV to povedal predseda parlamentu a hnutia Sme rodina Boris Kollár.

Dodal, že o téme sa bude rozprávať aj na stretnutí s predsedom rakúskeho parlamentu Wolfgangom Sobotkom a primátorom Viedne Michaelom Ludwigom. „Ak by mi to začiatkom budúceho roka v parlamente prešlo, do leta by sa začali stavať prvé byty,“ uviedol Kollár. Systém má byť podľa neho nastavený tak, aby investori, vrátane rakúskych, mohli financovať výstavbu zo súkromných zdrojov.

„Ja to neodsúvam preto, že by som chcel. Ale keďže ešte nemám súhlasné stanovisko koaličných partnerov, tak mi nič iné neostáva. Máme to už v parlamente, ale potrebujeme to odrokovať a stále nám to brzdí jeden koaličný partner,“ vyhlásil Kollár.

Reforma výstavby nájomných bytov je podľa neho spolu s exekučnou amnestiou hlavným cieľom hnutia Sme rodina v nasledujúcom roku. Zásadné výhrady nemajú ani proti daňovej reforme ministerstva financií či reformným plánom rezortu školstva.

Hoci poslanci hnutia Sme rodina v parlamente nepodporili zdravotnícku reformu, Kollár odmieta nálepku antireformnej strany. „Určite nie sme strana, ktorá chce všetko pochovať, ale tu boli jasné výhrady. Chceli sme, aby boli zapracované, a keďže neboli, tak sme za to nezahlasovali,“ skonštatoval Kollár.

Na margo pandemických opatrení počas tretej vlny predseda Sme rodina povedal, že sú neprehľadné a ľudia sa v nich nevyznajú. Mrzí ho tiež, že lockdown nebol prísnejší a ostali otvorené školy. „Už sme mohli mať pokoj a všetko otvorené. Aj odborníci potvrdili, že nákaza sa najviac šírila medzi deťmi v školách. Vlastne sme ničomu nezabránili, mali sme síce nejaké obmedzenie pohybu, ale choroba sa šírila cez školy ďalej.“

Iniciatívu s cieľom motivovať seniorov nad 60 rokov k očkovaniu 200 alebo 300 eurami považuje Kollár za správnu. „Výrazne to stúpa a ľudia sa registrujú. Cieľ, ktorý sme si vytýčili, asi splníme.“

(tasr)

  |  

Čo sa od piatka otvára v režime OP? Premyslite si však každú návštevu obchodu či prevádzky, vyzýva Mikas

Od piatka (17. 12.) sa na Slovensku pre očkovaných a tých, ktorí prekonali covid, otvárajú všetky prevádzky zariadení starostlivosti o ľudské telo. Okrem toho budú môcť navštevovať aj múzeá, galérie, výstavné siene a knižnice. Výnimku zo zákazu hromadných podujatí budú mať aj tréningy športových klubov registrovaných pod športovými zväzmi.

V režime OP (očkovaní, po prekonaní ochorenia COVID-19) sa od piatka (17. 12.) otvárajú všetky prevádzky zariadení starostlivosti o ľudské telo. Otváracie hodiny pre vybrané prevádzky však budú obmedzené od 5.00 do 20.00 hod. Vyplýva to z vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR.

Len v režime OP a za dodržania podmienok môžu byť od 5.00 do 20.00 hod. otvorené prevádzky fitness, prevádzky zariadení starostlivosti o ľudské telo a reštaurácie a welness v hoteloch, avšak len pre ubytovaných. Otvorené v režime OP môžu byť aj autoškoly, lanovky a vleky.

Ktoré prevádzky budú pre všetkých?

Vyhláška vymenúva aj prevádzky, ktoré môžu byť otvorené od 5.00 do 20.00 hodiny v režime základ, teda pre všetkých bez ohľadu na ich imunitný status. Ide o drogérie, predajne novín a tlačovín či výdajné miesta tovarov zakúpených na diaľku vrátane príjmu reklamácií. Pre všetkých môžu otvoriť aj prevádzky telekomunikačných operátorov, poštových, bankových a iných finančných, poisťovacích a lízingových služieb a takisto aj oprava a servis elektroniky či iných vecí, strojov a zariadení.

Otvorené za týchto časových podmienok môžu byť aj kľúčové služby, obchodné miesta sieťových odvetví (elektrina, voda, plyn), predajne domácich a záhradkárskych potrieb, nekryté alebo čiastočne kryté trhoviská či prevádzky poskytujúce liečebno-pedagogickú intervenciu alebo terapiu osobám so zdravotným postihnutím.

V režime základ môžu byť otvorené predajne potravín, liečebné kúpele, prevádzky verejného stravovania vrátane trvalých stánkov, ktoré vydávajú jedlá a nápoje zabalené na odber so sebou alebo donáškou a lekárne, predajne a výdajne zdravotníckych pomôcok či očné optiky.

Otvorené môžu byť v režime základ aj predajne s krmivom pre zvieratá a veterinárne ambulancie, zásielkový predaj tovarov, predajne náhradných dielcov pre motorové vozidlá, odťahové služby, práčovne a čistiarne, čerpacie stanice a pohrebné služby. Takisto aj služby technickej a emisnej kontroly.

Fungovať môžu i taxislužby, advokáti, notári, exekútori, správcovia konkurznej podstaty, mediátori, dražobníci, rozhodcovia, znalci, tlmočníci a prekladatelia. Zatvorené nebudú musieť byť ani zberné dvory, služby dlhodobého a karanténneho ubytovania, závodné, školské a podobné kuchyne a jedálne či obchodné domy.

Do obchodného domu sa dostanú všetci, ale...

To znamená, že do obchodného domu môže vstúpiť ktokoľvek, kontrola OP režimu bude vykonávaná až pri vstupe do jednotlivých prevádzok – do lekárne sa dostane každý, do predajne šatstva len očkovaní či ľudia po prekonaní ochorenia.

ÚVZ pripomenul aj podmienky vstupu do otvorených prevádzok – treba mať respirátor, dezinfikovať si ruky a dodržiavať dvojmetrové odstupy. Na 25 štvorcových metrov môžu prevádzky pustiť jedného človeka, to sa nevzťahuje na jedálne, taxislužby a vleky.

V taxíku môžu byť dvaja prepravovaní ľudia, po každom zákazníkovi treba vykonať dezinfekciu. V obchodných domoch nesmú byť otvorené detské kútiky a sedacie sekcie. Nesmie sa tam ani konzumovať jedlo či nápoje, môžu si tam však jedlo kúpiť a zobrať so sebou.

Povolené sú výlučne individuálne prehliadky

Povolenie pre otvorenie prevádzok bude v režime OP (očkovaní, po prekonaní ochorenia COVID-19) platiť od 17. decembra aj pre múzeá, galérie, výstavné siene a knižnice.

V prípade múzeí, galérií a výstavných siení sú povolené výlučne individuálne prehliadky s kapacitným obmedzením jedna osoba na 25 štvorcových metrov.

Zbierkotvorné inštitúcie môžu byť otvorené v čase 05.00 – 20.00 hod., teda v čase, v ktorom neplatí zákaz vychádzania, schválený v utorok (14. 12.) vládou.

Športové aktivity sa rozširujú

Výnimku zo zákazu hromadných podujatí budú mať od 17. decembra tréningy športových klubov registrovaných pod športovými zväzmi, pričom všetci účastníci budú v režime OP (očkovaní, po prekonaní ochorenia COVID-19).

V rámci rozšírenia povolení pre prevádzky sa v režime OP môžu otvoriť vonkajšie športoviská. Platí pre ne kapacitné obmedzenie jedna osoba na 25 štvorcových metrov alebo najviac 30 osôb. K povoleným podujatiam profesionálnych športových súťaží pribudne od 17. decembra aj florbal a extraligové súťaže mužov i žien. "Povoľujú sa hromadné podujatia nevyhnutné na výkon činnosti športových reprezentácií SR so súhlasom ministerstva školstva vydanom po 17. decembri 2021," dodal ÚVZ.

Povolené profesionálne súťaže vrátane medzinárodných (futbal, hokej, basketbal, volejbal, hádzaná a po novom florbal) sa môžu hrať len bez divákov, platí povinné testovanie hráčov a členov organizačného tímu, ktorí nie sú očkovaní alebo neprekonali COVID-19.

Výnimku zo zákazu majú i hromadné podujatia nevyhnutné na činnosť karanténnych tréningových centier pre vrcholový šport schválených Ministerstvom zdravotníctva SR a Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR.

Mikas: Neprepadajme ilúzii

Neprepadajme ilúzii, že ak sa uvoľňujú opatrenia, tak prichádzajú lepšie časy a môžeme stratiť ostražitosť, vyzýva hlavný hygienik SR Ján Mikas. Pripomína, že epidemiologická situácia je stále veľmi vážna, a to aj napriek tomu, že pozorujeme jej zlepšenie v niektorých parametroch. Stále totiž nie je jasné, ako sa bude v populácii správať variant nového koronavírusu omikron.

"Preto sa opäť obraciame na verejnosť a ešte raz dôrazne žiadame, aby sa obyvatelia zamysleli nad každou osobnou návštevou povolenej prevádzky a hromadného podujatia. Zvažujte, či sa napríklad tovar nedá z uvedenej predajne objednať online, alebo či sa nedá zvoliť čas, keď je v prevádzkach či na povolených podujatiach menej ľudí," konštatuje Mikas vo výzve, ktorú TASR poslal ÚVZ SR.

Opätovne zdôrazňuje nevyhnutnosť chrániť sa v interiéroch respirátormi. Apeluje tiež na udržiavanie dostatočných odstupov od iných ľudí a pripomína dezinfikovanie rúk. Odporúča zároveň vopred si premyslieť nákupy a kupovať radšej naraz viac vecí, než sa opakovane vracať do obchodu.

Výzva smeruje nielen na verejnosť, ale aj na prevádzkovateľov. Tých žiada, aby k dodržiavaniu nastavených podmienok pristupovali zodpovedne. Dbať by mali na dôsledné dodržiavanie kapacitných obmedzení, pravidelné vetranie a dezinfekciu plôch. Dohliadať by mali tiež na riadne prekrytie horných dýchacích ciest a dodržiavanie rozstupov vo svojom zariadení či prevádzke.

(tasr)

  |  

Podcast Sestra Noemi a trenčiansky hospic

Tam kde skončili možnosti medicíny pokračujú Milosrdné sestry 

Už ako malá rada pomáhala svojej babičke. Na strednej škole sa rozhodla stať sa rehoľnou sestrou. Dnes vedie Hospic Milosrdných sestier v Trenčíne. O tom, ako sa pomáha ľuďom, ktorých lekári nevedia ďalej liečiť. O tom, aké sú najčastejšie túžby ľudí čakajúcich na smrť. O tom, ako Božiu lásku prijímať a posielať ďalej  Vám v ďalšom podcaste porozpráva sestra Noemi, riaditeľka Hospicu Milosrdných sestier v Trenčíne.

https://vimeo.com/657394062
  |  

Výzvu proti zákazu verejných bohoslužieb podpísalo 20-tisíc ľudí. Signatári ju odovzdali na Úrade vlády

Signatári výzvy proti zákazu verejných bohoslužieb odovzdali vo štvrtok (16. 12.) na Úrade vlády SR viac ako dvadsaťtisíc zozbieraných podpisov. Súčasný stav považujú za nedostatočný. Žiadajú zaradiť omše medzi esenciálne potreby.

Výzvu s názvom Podporujeme biskupov! Zrušte zákaz verejných bohoslužieb podporilo do stredy (15. 12.) viac ako 20-tisíc občanov. Za signatárov ju na Úrade vlády odovzdal predseda Spoločenstva Ladislava Hanusa Juraj Šúst a právnik Anton Chromík.

Šúst v tejto súvislosti povedal, že signatári oceňujú rozhodnutie vlády zrušiť plošný zákaz verejných bohoslužieb a pripomenul, že ho považujú nielen za neprimeraný a nespravodlivý, ale aj protiústavný, keďže podľa neho narúša náboženskú slobodu.

Vo vyhlásení signatárov, ktoré bolo uverejnené pri príležitosti odovzdania podpisov na Úrade vlády, sa uvádza, že iniciátori výzvy považujú súčasný stav za nedostatočný. Podľa nich si totiž bohoslužby zasluhujú rovnaké podmienky ako iné esenciálne potreby, akými je napríklad nákup v supermarkete, cestovanie verejnou dopravou alebo tankovanie na čerpacích staniciach. Neumožnenie všetkým veriacim prístup na svätú omšu preto signatári považujú za neprimerané a nespravodlivé nariadenie.

Štát, ktorý dá bohoslužby na rovnakú úroveň ako kultúrne alebo športové podujatia, sa podľa nich či už vedome, alebo nevedome riadi sekulárnou ideológiou. Signatári žiadajú nápravu a umožnenie prístupu k bohoslužbám pre všetkých občanov.

"Ak sa budeme upínať iba na technické a materialistické riešenia, skôr či neskôr celkom poprieme aj duchovný rozmer človeka. Ak preto nechceme dospieť do stavu, keď budeme jednotlivého človeka pokladať iba za súčiastku spoločnosti, s ktorou môžeme ľubovoľne manipulovať podľa našich záujmov, potrebujeme urgentne vrátiť do spoločnosti rešpekt k náboženstvu a kresťanskej viere," píšu signatári vo vyhlásení.

Bohoslužby sa momentálne môžu konať len v režime OP. Zúčastniť sa na nich preto môžu len očkovaní alebo tí, ktorí za posledných 180 dní prekonali ochorenie COVID-19. Kapacita chrámov je pritom stanovená maximálne na 30 osôb alebo jedného človeka na 25 štvorcových metrov.

Výzvu s názvom Podporujeme biskupov! Zrušte zákaz verejných bohoslužieb signatári zverejnili 26. novembra. Bola reakciou na predchádzajúce vyhlásenie Konferencie biskupov Slovenska, ktoré kritizovalo plošný zákaz verejných bohoslužieb.

  |  

Kauza únosu Kováča mladšieho opäť živá. Európsky súd umožnil vydanie zatykača

AKTUALIZOVANÉ Súdny dvor Európskej únie rozhodol o tom, že je možné vydať zatykač na strojcov únosu Michala Kováča mladšieho, syna vtedajšieho prezidenta. Zastavenie trestného stíhania amnestiou a jej zrušenie podľa európskeho súdu ničomu nebránia, keďže vnútroštátne súdne orgány ešte nerozhodli o trestnoprávnej zodpovednosti obvinených osôb.

Okresný súd Bratislava III môže vydať európsky zatýkací rozkaz v súvislosti so zavlečením Michala Kováča mladšieho do zahraničia. Súdny dvor Európskej únie rozhodol o tom, že zastavenie trestného stíhania amnestiou a jej zrušenie nepredstavujú prekážku na vydanie zatykača, keďže vnútroštátne súdne orgány ešte nerozhodli o trestnoprávnej zodpovednosti obvinených osôb. Okresný súd Bratislava III, ktorý rozhoduje v tejto veci, má v úmysle vydať voči jednej z obvinených osôb európsky zatykač. V tejto súvislosti sa preto obrátil na Súdny dvor EÚ.

Slovenský súd svoje pochybnosti založil najmä na zásade "ne bis in idem", keďže trestné konanie voči danej osobe už bolo právoplatne zastavené. Podľa tejto zásady nikoho nemožno stíhať alebo potrestať v trestnom konaní za trestný čin, za ktorý už bol v rámci Únie oslobodený alebo odsúdený konečným rozsudkom v súlade so zákonom.

K akému záveru prišiel Súdny dvor EÚ

Súdny dvor však dospel k záveru, že bez ohľadu na účinky tohto rozhodnutia v slovenskom práve sa zdá, že zo spisu, ktorý má k dispozícii, vyplýva, že jediným následkom tohto rozhodnutia bolo zastavenie uvedených trestných stíhaní skôr, než mohli slovenské súdy posúdiť trestnoprávnu zodpovednosť obvinených osôb.

Za týchto okolností Súdny dvor EÚ rozhodol, že keďže rozhodnutie z 29. júna 2001 bolo prijaté pred posúdením trestnoprávnej zodpovednosti dotknutých obvinených osôb, zásada ne bis in idem nebráni vydaniu európskeho zatykača voči nim. Súdny dvor napokon dospel k záveru, že vnútroštátna právna úprava stanovujúca postup legislatívnej povahy týkajúcej sa zrušenia amnestie a súdne konanie, ktorého predmetom je preskúmanie súladu tohto zrušenia amnestie s ústavou, nevykonáva právo únie, keďže takéto postupy a konania nepatria do pôsobnosti tohto práva.

Neznámi páchatelia násilne zavliekli Michala Kováča mladšieho do Rakúska 31. augusta 1995. Krátko po čine sa objavili správy, že sa mala na ňom podieľať tajná služba. Vtedajší premiér Vladimír Mečiar ako zastupujúci prezident v roku 1998 udelil amnestiu páchateľom únosu. Tá sa vzťahovala aj na trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení Kováča do cudziny. Akékoľvek pokusy potrestať páchateľov únosu skončili predčasne z dôvodu udelených amnestií. Zlom nastal v roku 2017. Poslanci schválili novelu ústavy, podľa ktorej parlament získal právomoc zrušiť amnestie a milosti, ak odporujú princípom demokratického a právneho štátu. Ďalším krokom bolo prijatie uznesenia o zrušení Mečiarových amnestií a tiež milosti, ktorú prezident Michal Kováč udelil svojmu synovi v kauze Technopol.

Heger: Sme bližšie k dosiahnutiu spravodlivosti

V prípade Mečiarových amnestií vo veci zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny sme bližšie k dosiahnutiu spravodlivosti. Na sociálnej sieti to uviedol premiér SR Eduard Heger (OĽaNO) v reakcii na štvrtkové rozhodnutie Súdneho dvora EÚ.

"Sme zase bližšie k zaceleniu rany na našej spravodlivosti. Je to pre našu krajinu dôležitá správa, ktorá nám umožní vyšetriť krivdy minulosti. Zaslúži si to naša spoločnosť, ale aj pamiatka po zavraždenom Róbertovi Remiášovi," podotkol Heger s tým, že na základe rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny môžu súdy naďalej konať a pokračovať v trestnom stíhaní, vrátane možnosti vydania európskeho zatykača.

Remišová volá po potrestaní vinníkov

Vicepremiérka a šéfka strany Za ľudí Veronika Remišová volá po potrestaní vinníkov únosu prezidentovho syna a vraždy Róberta Remiáša. Uviedla to v reakcii na štvrtkové rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v prípade kauzy únosu Michala Kováča mladšieho.

"Súdny dvor EÚ rozhodol, že v prípade škvrny našej demokracie, Mečiarových amnestií, sa môže pokračovať v trestnom konaní. Trauma spojená s prípadom únosu prezidentovho syna, vraždou Róberta Remiáša a neschopnosťou justície a prokuratúry potrestať vinníkov sa musí spravodlivo uzavrieť," vyhlásila Remišová. Rozhodnutie podľa jej slov otvára dvere stíhaniu bývalého šéfa Slovenskej informačnej služby (SIS) Ivana Lexu a ďalších.

"Obštrukcia, ktorú skúsili advokáti s Luxemburgom, im nevyšla. Bývalý riaditeľ SIS Ivan Lexu a ďalší obvinení budú stáť pred súdom. Verím, že sa prípad pohne a konečne po rokoch sa dozvieme pravdu," poznamenal poslanec parlamentu a podpredseda Za ľudí Juraj Šeliga.

Budaj nazval zavlečenie Kováča ml. krvavou škvrnou

Dnešným dňom sú dvere spravodlivosti otvorené. Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) tak komentoval rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v súvislosti so zavlečením Michala Kováča ml. do zahraničia. Na štvrtkovej tlačovej besede sa zúčastnil spolu s Igorom Matovičom (OĽaNO), Annou Remiášovou (OĽaNO) a Petrom Vačokom.

Budaj sa roky v Národnej rade SR ako opozičný poslanec snažil o zrušenie Mečiarových amnestií. Súdny dvor Európskej únie (EÚ) dnes rozhodol o tom, že zastavenie trestného stíhania amnestiou a jej zrušenie nepredstavujú prekážku na vydanie zatykača, keďže vnútroštátne súdne orgány ešte nerozhodli o trestnoprávnej zodpovednosti obvinených osôb. Okresný súd Bratislava III tak môže vydať európsky zatýkací rozkaz v súvislosti so zavlečením Michala Kováča ml. do zahraničia.

„V týchto chvíľach dokončujeme, čo sme začali pred 25 rokmi, tesne po vražde Roberta Remiáša, teda žiadať spravodlivosť,“ povedal Budaj s tým, že bojujú za to, aby sa „krvavá škvrna“, ktorou bolo zavlečenie vtedajšieho prezidentovho syna a vražda Róberta Remiáša konečne vyčistila. Minister dodal, že je v rukách súdov, polície a prokuratúry, kedy sa v tejto veci začne konať. Prokuratúra by mala podľa neho zvážiť aj ďalšie vyšetrovanie.

Matovič: Je obludné, že sa na vraždu a únos sa dá použiť amnestia

Predseda hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti a minister financií Igor Matovič uviedol, že je obludné, že sa na taký skutok, ako je vražda a únos, dá použiť amnestia. Dodal, že Ján Budaj a matka Róberta Remiáša a dnes poslankyňa Anna Remiášová (OĽaNO) 25 rokov bojovali proti ľudom, ktorí chceli „zahatať“ cestu k spravodlivosti.

„To hovorím aj o súčasných poslancoch Smeru alebo Hlasu, ktorí doslova vlastným telom bojovali proti tomu, aby boli Mečiarové amnestie zrušené,“ dodal. Tie parlament zrušil v roku 2017.

„Keď sedím v parlamente, veľmi ťažko sa mi počúva ľudí, ktorí vyše 12 rokov chránili tohto zločinca (Vladimíra Mečiara, pozn. red). Tým pádom sa stali spolupáchateľmi. Dlho boli proti tomu, aby sa zrušili tieto samoamnestie,“ povedala Anna Remiášová.

Spravodlivosť bola vedením štátu potieraná

Bývalý vyšetrovateľ zavlečenia Michala Kováča ml. Peter Vačok skonštatoval, že dnešné rozhodnutie Súdneho dvora EÚ je dôkaz, že spravodlivosť bola na Slovensku vedením štátu potieraná. Pýtal sa, kde bola v tom čase prokuratúra, vedenie ministerstva vnútra a prečo nie sú títo ľudia doteraz postihnutí. Vyjadril sa aj k tomu, či po rozhodnutí Súdneho dvora EÚ je možné vydať zatýkací rozkaz na Ivana Lexu.

„Medzinárodný zatykač je viazaný na dôvod väzby. Najprv musí byť dôvod väzby na území Slovenska. Pokiaľ sa niekto skrýva alebo utečie, tak potom nastupujú tie ďalšie procesy a medzinárodný zatykač. Zatiaľ taký dôvod neexistuje,“ objasnil.

(sita, tasr)

  |  

Matovič: Ak udrie v plnej sile omikron, treba lockdown pre ľudí nad 60 rokov. Aj pre očkovaných

AKTUALIZOVANÉ Ak by na Slovensku udrel v plnej sile variant omikron, treba ochrániť najzraniteľnejších, čiže obmedziť pohyb pre ľudí nad 60 rokov bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú zaočkovaní proti ochoreniu COVID-19. V rozhovore pre TASR to povedal minister financií a líder OĽaNO Igor Matovič. Odôvodnil to ochranou zdravia starších ľudí a systému v nemocniciach.

Matovič vychádza z informácií o vývoji omikronu, ktoré prezentoval Inštitút zdravotných analýz (IZA) na zasadnutí na Úrade vlády SR. "Osobne som navrhol, že v tom prípade sa musíme nachystať na jediné riešenie, a to je, bohužiaľ, obmedziť pohyb ľudí nad 60 rokov. Nedokážeme tie státisíce ľudí extrémne rýchlym spôsobom zaočkovať. Keď chceme chrániť ich zdravie a zároveň ochrániť systém nemocníc, aby bol ako-tak funkčný, budeme musieť prijať možno aj takéto ťažké rozhodnutie – zakázať voľný pohyb ľuďom, ktorí sú najzraniteľnejší, bez ohľadu na to, či sú očkovaní alebo nie," priblížil.

Stres v nemocniciach

Lockdown pre ľudí vo veku nad 60 rokov má byť podľa neho ručnou brzdou v prípade, že sa "bude na nemocnice valiť omikron". Poukázal na situáciu v Dánsku či Veľkej Británii, kde výrazne stúpol počet prípadov. Obáva sa, že omikron vtrhne v plnej sile na Slovensko medzi sviatkami. "A do polovice januára budeme mať veľmi slušný stres v nemocniciach," doplnil.

Odborníci upozorňujú, že variant omikron je asi tým najinfekčnejším variantom, ktorý bol doteraz detegovaný. Podľa epidemiológa ministerstva zdravotníctva Martina Pavelku sa aj na Slovensku prejde do niekoľkých týždňov z prostredia delty do prostredia omikronu, ktorý bude v krajine dominantným. Šéf IZA Matej Mišík si myslí, že nárast počtu prípadov môže byť na Slovensku veľmi rýchly a razantný.

Kollár s návrhom súhlasí na krátku dobu

Predseda Sme rodina a parlamentu Boris Kollár by súhlasil s obmedzením pohybu pre ľudí starších ako 60 rokov, ak by prišla silná vlna nákazy variantom omikron. Obmedzenie by malo podľa neho trvať krátku dobu. Podľa Kollára ide o lepšie riešenie ako zaviesť povinné očkovanie tejto vekovej kategórie.

Kollár chápe obavy Matoviča. Väčšina ľudí s nákazou, ktorí obsadzujú lôžka v nemocniciach, sú podľa neho seniori, respektíve ľudia nad 60 rokov. Súhlasí preto s krátkodobým lockdownom pre nich v prípade zhoršenia situácie.

"Boli by dostatočne chránení tým, ak by boli obmedzení v pohybe, ale na nie dlhú dobu. Myslím si, že omikron pôjde cez nás veľmi rýchlo. Keby boli na nevyhnutnú dobu chránení aj týmto spôsobom, je to za nás lepšie, ako im udeliť štátom povinné očkovanie. Uvítam každú aktivitu, ktorá nevyústi do povinného očkovania," reagoval Kollár pre TAS

Odborníci podľa neho očakávajú, že vlna omikronu bude veľmi rýchla vo svojom nástupe i poklese. Dodal, že podľa odborníkov u nás vypukne vlna omikronu v novom roku, približne po 10. januári.

Matovič by mal podporovať očkovanie, tvrdí Bittó Cigániková

Šéfka parlamentného zdravotníckeho výboru Jana Bittó Cigániková (SaS) s nápadom ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) nesúhlasí. Nemal by podľa nej strašiť ľudí zatvorením, ale podporovať ich dať sa zaočkovať.

Bittó Cigániková odporúča ministrovi financií riadiť sa dátami. "Dát o novom variante zatiaľ nemáme dostatok, avšak dostupné dáta naznačujú rôzne závery, medzi nimi aj také, že môže prísť k zlepšeniu situácie. Napríklad profesor Leo Poon tvrdí a snaží sa na dátach dokázať, že omikron je infekčnejší, ale oveľa menej nebezpečnejší," uviedla v reakcii pre TASR. Dôsledkom podľa nej môže byť, že sa ľudia veľmi rýchlo premoria, ale neskončia v nemocniciach.

"Namiesto strašenia zo zavedenia zákazu vychádzania aj pre očkovaných by sme mali mať vážiť slová a podporovať ľudí dať sa zaočkovať. Odkazovať bez rozmyslu, že ich aj tak zavrieme doma, nie je ideálna motivácia na očkovanie," uzavrela Bittó Cigániková.

(tasr)