Niekoľko cenných rád, ako prežiť krízu

Návrat do temného a nevykúreného bytu má svoje kúzlo a mágiu, a to najmä na Vianoce, ktoré si tak môžeme pretiahnuť až do konca februára. Ak nastane ten radostný okamih a napadne sneh, nanosíme ho do bytu, v ktorom, samozrejme, nekúrime, takže dlho vydrží, a použijeme ho na chladenie rýb a lesných plodov, ktorých zásobu si väčšina z nás urobila v lete, očakávajúc, že ​​to príde. Chladnička je potom nepotrebná, nepredáme ju však, ale použijeme ako nočný stolík. Ten, naopak, predáme, je jedno komu, aj tak ho nikto nekúpi.

Iný druh úspor hľadáme v obmedzení kŕmenia vtáctva. Ponúkame im pečivo skutočne úplne nepožívateľné, ťažko stráviteľné, nevhodné už ani na strúhanku. Ale aj tak si ho radšej ponechajme predovšetkým pre seba. Pár suchých kôrok vo vrecku kabáta nie je nikdy na zahodenie. Dá sa s ním urobiť radosť napríklad vodičovi električky, kým budú jazdiť.

Stále viac ľudí si rozumne berie do práce desiatu, pretože to je lacnejšie, ako chodiť cez prestávku do fastfoodov, pokiaľ si odtiaľ neodnášate príbory, čo sa potom trochu oplatí. Zažívame teda renesanciu chleba s maslom či margarínom, sem-tam si dovolíme aj koliesko salámy, ale skôr pre arómu a dochutenie.

Veľa sa ušetrí aj na tom, že si ľudia nezaväzujú šnúrky od topánok alebo ich rovno z obuvi vyberajú. Noha neopúcha, chôdza je voľnejšia a pomalšia, čím sa šetrí energia a človek nemusí toľko jesť. Šnúrku možno použiť ako náhradnú pásomnicu. Keď sa pomaly spustí do pažeráka a potom sa nechá samovoľne prevliecť črevami, ušetríme mnoho potravy. Bohatšie vrstvy, samozrejme, zostávajú pri originálnych a živých pásomniciach, ktoré začali nedávno predávať v obchode s plazmi a inými užitočnými tvormi, napríklad s pijavicami, ktoré je možné solidárne zdieľať, a tak si kolektívne odovzdávať krv formou kolujúcej transfúzie. Tých možností, ako sa s nepriazňou popasovať, je jednoducho celý rad a nás poteší, ak sa podelíte so svojimi nápadmi medzi svojimi blízkymi a vzdialenejšími. Napríklad ani nemusíte hovoriť, že sme vám to poradili my.

Ak ale bude skutočne veľká zima – čo by sa stať nemalo, pretože zima nie je nikdy taká veľká, aby nemohla byť väčšia –, nebojme sa trochu omrznúť, lebo skutočne omrznutú končatinu necítime, až pokým nie sme zase v teple. Takže sa nikam neponáhľame, pretože krízu si treba poriadne užiť.

Text vyšiel na portáli Echo. Vychádza so súhlasom redakcie.