Preskočiť na obsah
  |  

Heger po návšteve nemocnice: Pandémia vyzliekla zdravotníctvo donaha, bolo schátrané. Chceme z neho spraviť klenot

Vláda sa sústredí na to, aby zmenila systém odmeňovania zdravotníkov. Chce dosiahnuť, aby neutekali za lepšie platenou prácou do zahraničia, ale aby sa zo zahraničia vracali domov. Uviedol to premiér Eduard Heger (OĽaNO) po návšteve Univerzitnej nemocnice Bratislava v Ružinove. Navštívil ju spolu s predsedom parlamentu Borisom Kollárom (Sme rodina), ktorý doniesol pre slúžiaci personál kapustnicu.

Zmenu štruktúry odmeňovania zdravotníkov označil Heger za beh na dlhú trať. "Pandémia vyzliekla celé zdravotníctvo donaha a ukázala, že nielenže nebolo pripravené, ale bolo aj schátrané," skonštatoval Heger.

Dodal, že ak sa má niečo schátrané opraviť, tak to vždy stojí veľa peňazí a času. "My sme odhodlaní do toho investovať a spraviť zo zdravotníctva klenot, aby mali ľudia kvalitnú zdravotnú starostlivosť," povedal premiér.

Kollár: Sľúbili sme zdravotníkom podporu

Kollár spolu s Hegerom poďakovali všetkým slúžiacim ľuďom počas vianočných sviatkov. S personálom ružinovskej nemocnice sa aj porozprávali. Podľa Kollára sa dozvedeli o problémoch, ktoré musia na vláde a koaličnej rade riešiť. "Máme čo robiť. Sľúbili sme im podporu," poznamenal.

Heger spolu s ministrom vnútra Romanom Mikulcom (OĽaNO) navštívili doobeda Obvodné oddelenie Policajného zboru Petržalka aj hasičskú stanicu v bratislavskom Starom Meste.

Vianoce sú čas, v ktorom sa všetko upokojí, povedal Heger

Prežívame obdobie, ktoré je pre každého poznačené náročnými a ťažkými okolnosťami. Táto doba prináša veľa bolesti fyzickej aj duševnej, veľa obmedzení a strát. Vo vianočnom príhovore to v piatok uviedol premiér Heger. Je si istý, že ochorenie COVID-19 porazíme a vrátime sa do normálneho života.

"Vianoce sú čas, v ktorom sa všetko upokojí. A po ktorom vstupujeme do nového roka. Verím, že skúsenosťami posilnení a odhodlaní urobiť zo Slovenska miesto, kde budeme radi žiť," hovorí Heger.

Ľudia by si podľa neho mali darovať lásku a úctu a mali by myslieť na tých, ktorí majú za sebou ťažší rok, strácajú nádej a nenachádzajú dôvod na radosť. "Povzbuďme ich, buďme, prosím, aspoň myšlienkami aj s tými, ktorí pre rôzne príčiny budú tráviť vianočné sviatky sami bez svojich blízkych," vyzýva premiér. Dodáva, že ľudia si majú počas sviatkov dopriať čas jednoty a porozumenia, čas ľudskosti a odpustenia.

Poďakovať by tiež mali zdravotníkom, záchranárom, ktorí pracujú aj počas Vianoc. "Oni sú hrdinami dnešnej doby," podotkol predseda vlády.

Heger pripomína, že v tomto roku zavítal na Slovensko pápež František. Hodnotí to ako jedinečnú udalosť, ktorá prišla v asi najťažší rok novodobej histórie Slovenska. Prišiel a upriamil podľa premiéra našu pozornosť na podstatné hodnoty života. "Pripomenul nám dôležitosť Slovenska pre Európu, poukázal na naše dejiny, ktoré nás pozývajú k tomu, aby sme boli posolstvom pokoja v srdci Európy," poznamenal.

Prezidentka doniesla medovníky zdravotníkom i policajtom

Prezidentka SR Zuzana Čaputová sa poďakovala všetkým profesiám, ktoré musia byť v práci počas vianočných sviatkov. Uviedla to po návšteve Novorodeneckej kliniky M. Rusnáka v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda v Bratislave, kde pozdravila slúžiacich zdravotníkov aj záchranárov.

"Všetkých vás pozdravujem a ďakujem za všetko, čo ste pre nás urobili počas roka. Osobitná vďaka patrí tým, ktorí musia dnešný deň tráviť v práci," povedala hlava štátu. Okrem zdravotníkov poukázala aj na nenápadné profesie, ako sú predavači, vodári či pumpári.

Čaputová ďalej navštívila stanicu Mestskej polície Bratislava a Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava I, kde pozdravila slúžiacich policajtov. Všetkým doniesla medovníčky ako symbol Vianoc.

(tasr)

  |  

Ako trávia Štedrý večer Čaputová, Kollár, Heger, Remišová, Matovič, Sulík a Pellegrini

Predseda parlamentu Boris Kollár i premiér Eduard Heger budú na Štedrý večer doma s rodinou. Vicepremiérka Veronika Remišová zamieri počas sviatkov aj do prírody. V rodine bývalého premiéra Petra Pellegriniho na Štedrý deň vždy prestrú o jedno miesto navyše, aby si podľa tradície človek, ktorý v núdzi zaklope na dvere, mal kde sadnúť.

Prezidentka Zuzana Čaputová bude podľa vlastných slov tráviť Vianoce "tak ako vždy, v kruhu najbližších". Verí, že sviatočné dni umožnia všetkým načerpať nové sily, stíšiť sa a nájsť potrebný pokoj, aby sa v náročnom období, ktoré prežívajú, dokázali do ďalšieho roka pozerať s nádejou.

Kollára by pod stromčekom potešili ponožky, papuče, pyžamo i dobrá kniha  

Predseda parlamentu Boris Kollár bude mať klasické slovenské Vianoce s kaprom, oblátkou, medom, cesnakom aj prerezaním jablka. "Budem sa snažiť byť v kruhu najužšej rodiny – bratova manželka, deti, moja mamina, potom sa k nám pridajú ostatné deti. Vždy sa následne stretneme celá veľká rodina," priblížil. Na Vianoce by Kollára potešili ponožky, papuče, pyžamo, ale aj dobrá kniha.  

Kollár povedal, že na prvý alebo druhý sviatok vianočný sa chystá na hory. Do zahraničia ísť nechce. „V zahraničí operuje nový variant koronavírusu omikron. Myslím si, že bude bezpečnejšie doma,“ nazdáva sa.

Heger má na starosti svetlá na stromček

Premiér Eduard Heger hovorí, že tento rok bol pre neho pracovne veľmi náročný, preto si sviatky užije s najbližšími. „Deti sa budú tešiť, že budeme všetci doma. Stromček zdobíme deň, dva pred Štedrým dňom, každý máme svoju úlohu. Ja mám napríklad na starosti svetlá, ozdoby pre zmenu dávajú na stromček deti.

Pravidelne u nás býva na návšteve moja mama, ktorá je už v pokročilom veku. Na Štedrý deň chodievame popoludní na svätú omšu a po návrate rozbaľujeme darčeky. Samozrejme, deti by nevydržali počas večere, keby sme nerozbaľovali darčeky," poznamenal Heger. Potom sa spoločne najedia.

Matovič nemá rád tradičné jedenie cesnaku

Ministrovi financií Igorovi Matovičovi sa páči zvyk mať štedrovečerný stôl plný, ktorý z východu priniesla jeho manželka. Naopak nemá rád tradičné jedenie strúčika cesnaku. "To je trochu kruté a potom to rýchlo s kapustnicou zajedať, aby ste to necítili," poznamenal Matovič.

U Sulíkovcov kapra nemávajú

Minister hospodárstva Richard Sulík bude Vianoce tráviť doma s rodinou. Medzi jeho obľúbené tradície patrí stavanie stromčeka. Čo sa týka štedrovečerného menu, prezradil, že kapra nemávajú, no na stole určite nebude chýbať zemiakový šalát.

Remišová bola vlani na Vianoce v izolácii

Vicepremiérka Veronika Remišová povedala, že Vianoce strávi s rodinou na Slovensku a veľmi sa teší, pretože má na manžela a deti viac času. „Vlani som sviatky prežila kvôli covidu v izolácii. Bolo mi smutno, musela som byť zavretá sama v izbe a veľmi mi chýbalo vidieť radosť v očiach detí. Chýbali mi spoločné objatia – všetko to, čo robí z Vianoc taký krásny sviatok. Našťastie, nikto z rodiny neochorel,“ zaspomínala vicepremiérka.

Počas vianočných sviatkov chce byť čo najviac s rodinou v prírode. „Vždy si vieme spraviť program. Chodíme na dlhé prechádzky, ak sa dá, tak aj na bežky. Pre vtáčiky každý rok vyrábame búdku. Pandémia nás naučila tešiť sa z úplných maličkostí a o tom by napokon Vianoce mali byť,“ dodala Remišová.

Pellegrini je vždy na Slovensku

Expremiér Peter Pellegrini bude Vianoce tiež tráviť s rodinou. Ako povedal, vychutnáva si čas hlavne s rodičmi. Nepatrí k ľuďom, ktorí na Vianoce „vymýšľajú nejaké extravagantné veci“, v tom je tradičný Slovák „Trávim ich vždy na Slovensku, ani si neviem predstaviť, že by som niekedy na Štedrý deň bol niekde inde ako doma na Slovensku a so svojimi blízkymi,“ poznamenal.

Na Silvestra sa posledné roky nezúčastňuje organizovaných osláv a ani tento rok nemá vôbec žiadny plán. „Keďže sa nikde nič neorganizuje, bude to asi veľmi pokojný Silvester opäť strávený na Slovensku,“ podotkol. Nepatrí medzi ľudí, ktorí v novoročnom období opúšťajú Slovensko. „Mňa nikto pravdepodobne nestretne ani v Dubaji, ani v Thajsku a ani na iných vychytených destináciách, kde Slováci cez Nový rok veľmi radi cestujú,“ dodal Pellegrini.

Laurenčík bude v rodnej Terchovej

Podpredseda parlamentu za SaS Milan Laurenčík takisto neplánuje ísť mimo rodnej Terchovej. „Mám veľkú rodinu. Štyri deti, dve nevesty, jedného zaťa, sedem vnúčat, takže sa s nami postretávajú. „Hoci teraz to nechceme počas pandémie siliť, aby sme sa naraz so všetkými nestretli, ale určite nás prídu navštíviť. Takže sviatky budeme tráviť doma v rodine a aj Silvestra. Ten je pekný v Terchovej,“ uzavrel Laurenčík.

Kňaz Kramara si doma stromček nezdobí

Kňaz Martin Kramara, ktorý je zároveň hovorcom Konferencie biskupov Slovenska, strávi vianočné sviatky ako zvyčajne – v kostole v kruhu veriacich. Teší sa na ich slávenia, hoci budú s obmedzeniami.

"Povzbudíme sa navzájom k láskavosti, pokore a k službe blížnym, podľa evanjelia. Teda k duchovnému prežitiu sviatkov, aby nás urobili aspoň o trochu lepšími, bližšími Bohu," povedal Kramara. Zároveň, aby z ľudí urobili úctivejších, spokojnejších či radostnejších.

"Stromček doma nezdobím, ale o to väčší chystáme v kostole. Zaspievame si po polnočnej Tichú noc, potešíme sa v zhasnutom chráme svetlom z Betlehema," priblížil kňaz to, ako slávi vianočné sviatky. Ako doplnil, domov k rodičom zájde z dôvodu okolností až po sviatkoch. "Ale určite si zavoláme a navzájom zavinšujeme," uzavrel.

(sita, tasr)

  |  

Prieskum: Smer od Hlasu delia už len tri percentá. Do parlamentu by sa dostali Uhrík aj Kotleba

Ak by sa parlamentné voľby konali v druhej polovici decembra, vyhrala by ich politická strana Hlas-SD so ziskom 19,9 percenta hlasov. Vyplýva to z prieskumu, ktorý robila agentúra Polis pre portál Zoznam.sk v dňoch 17. až 22. decembra.

Na druhom mieste by sa umiestnila strana Smer-SD so ziskom 16,8 percenta hlasov. Nasledujú SaS (8,8 percenta), OĽaNO/NOVA/KÚ/Zmena zdola (6,1 percenta), Sme rodina (6,1 percenta), Progresívne Slovensko (6 percent), KDH (5,9 percenta), Republika (5,8 percenta) a Aliancia (5,5 percenta). Do parlamentu by sa dostala aj ĽS NS so ziskom 5,2 percenta hlasov.

Naopak, pred bránami zákonodarného zboru by ostali SNS (3,8 percenta), Za ľudí (3,6 percenta), Dobrá voľba (3,2 percenta), Vlasť (2,3 percenta), Socialisti.sk (0,6 percenta) a Spolu – občianska demokracia (0,2 percenta).

Pokiaľ by sa odovzdané hlasy prerátali na mandáty v parlamente, Hlas-SD by získal 35 kresiel. Smer-SD by ich obsadil 29, SaS 15 a OĽaNO a Sme rodina zhodne po 11 kresiel. Rovnako 10 mandátov by získali Progresívne Slovensko, KDH, Republika aj Aliancia. ĽS NS by pripadlo v parlamente 9 kresiel.

Na voľbách by sa podľa prieskumu zúčastnilo 58 percent opýtaných. Nerozhodnutých bolo 23 percent respondentov, voliť by určite nešlo 19 percent.

Reprezentatívnu vzoru telefonického prieskumu tvorilo 1 111 respondentov starších ako 18 rokov z územia celej SR. Odpovedali na otázku: Keby boli parlamentné voľby tento víkend, ktorú stranu, hnutie, alebo koalíciu by ste volili?

(sita)

  |  

Folklórne Vianoce

V Selci a v Soblahove sú niektoré staré vianočné zvyky stále živé

V niektorých obciach sa ľudia snažia stále udržiavať staré folklórne zvyky a tradície. Takými sú aj trenčianske obce Selec a Soblahov. O tom prečo v Selci chodia podvečer 12.12. dievčatá zahalené v čiernom, prečo na Soblahove na Ondreja trasú dievčence plotmi, alebo čo vidí mládenec na Luciu cez dieru v stolčeku nám v ďalšom podcaste porozprávajú folkloristi Julka Vlková a Jožko Ďuráči.

https://vimeo.com/659609119
  |  

Matovič: Kollár dostal po frňáku. Koalícia bez neho by však nemala zmysel

Hnutie Sme rodina treba rešpektovať, tiež chce plniť svoje predvolebné sľuby. Bez nich by nemalo zmysel pokračovať v koalícii. V rozhovore pre TASR to uviedol líder OĽaNO a minister financií Igor Matovič. Dodal, že kým bol on premiér, Sme rodina mu "držala chrbát". Líder Sme rodina Boris Kollár hovorí, že reformy treba, no nie také, ktoré poškodia ľudí v regiónoch.

"Bez Sme rodina by sa veľmi rýchlo rozsypala koalícia. Nedá sa fungovať s jedným, dvoma poslancami navyše voči potrebnej väčšine," uviedol Matovič. "Tým, že reformy prešli, Boris dostal symbolicky 'po frňáku', lebo sa mu ukázalo, že dokážeme fungovať aj bez neho. Na druhej strane treba priznať, že spoliehať sa na to, že takto vieme fungovať dva roky, je naivné a hlúpe." Koalícia bez Sme rodina by podľa neho vydržala mesiac či dva. "Najlepší recept na Borisa je rešpektovať jeho samého," skonštatoval Matovič.

Sme rodina "držala chrbát" vo všetkom zlom a ťažkom, čo vláda musela komunikovať, kým bol premiérom Matovič, tvrdí, že SaS robila opak. "Sme rodina aj Boris Kollár vždy boli dobrým, zodpovedným koaličným partnerom a nesnažili sa ani raz hrať na seba. SaS zradili a robili si body na tom, že kritizovali vlastnú vládu."

Kollár si podľa neho mohol získať body, ak by kritizoval kroky vlády, no neurobil to. "Možno to bolo preto, že som mu dokázal prejaviť rešpekt a chápať jeho postoje. Možno postupne ten pocit stratil, keď videl, že SaS štvala proti vláde, nič sa im za to nestalo a iba narastali na preferenciách," myslí si Matovič a dodáva, že Sme rodina sa možno rozhodla ísť svojou cestou. "Myslím si, že zďaleka to nie je v tom rozsahu ako to, čo tu robila SaS rok," dodal líder OĽaNO.

Podľa Matoviča je logické, že aj Sme rodina chce splniť niektoré zo svojich predvolebných sľubov. "Treba sa snažiť, namiesto arogantného prístupu k nim a zosmiešňovania hľadať riešenia, ako im pomôcť naplniť ich predvolebné sľuby."

V programovom vyhlásení vlády sa píše o prijatí reforiem, ale nie je tam uvedené, v akej forme, vyhlásil v rozhovore pre TASR Kollár. "Reformy treba robiť, ale tak, aby nepoškodili ľudí v regiónoch. Bohužiaľ, ľudí nevypočuli," skonštatoval na margo nedávno prijatých reforiem. Nemal problém za ne zahlasovať, ak by sa v nich upravili veci, ktoré navrhovali regióny alebo odbory, čo sa nestalo. Ďalšie reformy podľa svojich slov podporuje bez problémov.

(tasr)

  |  

Na Balkáne to vrie. Srbi sa chcú odtrhnúť od Bosny a myslia to vážne. Olej do ohňa priliali Orbán aj Lavrov

AKTUALIZOVANÉ Politický líder bosnianskych Srbov Milorad Dodik ohlásil v stredu urýchlenie odchodu Republiky srbskej (RS) z ústredných inštitúcií Bosny a Hercegoviny. Urobil tak po tom, ako prokuratúra začala vyšetrovanie jeho plánu. Informuje o tom agentúra AFP.

Parlament Republiky srbskej 10. decembra schválil plán stiahnutia RS z kľúčových oblastí, ako sú bosnianska armáda, súdnictvo a daňový systém. Vládu zároveň zaviazal, aby v priebehu nasledujúcich šiestich mesiacov predložila návrhy zákonov o vytvorení vlastných inštitúcií.

Bosnianska prokuratúra v reakcii na toto konanie začala vyšetrovanie namierené voči vedeniu Republiky srbskej pre „podkopávanie ústavného poriadku“.

Dodik označil toto vyšetrovanie za „politicky motivované“ a tvrdí, že má „destabilizovať“ Republiku srbskú. Tá však bude podľa neho v nasledujúcich 30 dňoch svoj vlastný súdny systém. „Nikto nás nezastaví,“ dodal.

Milorad Dodik, Foto: TASR/AP

Prokuratúra si predvolala predstaviteľov opozičných strán, ktorí bojkotovali zasadnutie parlamentu z 10. decembra, a vyžiadala si dokumenty od bosnianskosrbskej vlády a samotných strán, ktoré ju tvoria.

Dodikov plán vyvolal obavy z porušenia krehkého mieru a vypuknutia nového konfliktu v krajine rozdelenej na etnickom princípe po krvavej vojne v 90. rokoch 20. storočia, ktorá si vyžiadala približne 100 000 obetí na životoch.

Západné mocnosti túto iniciatívu odsúdili, zdá sa však, že Dodik má podporu Ruska – začiatkom decembra sa v Moskve stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, konštatuje AFP.

Príslušníci policajných zložiek Republiky srbskej pochodujú počas Dňa Republiky srbskej v meste Banja Luka. Foto: TASR/AP

Lavrov podporil Dodika, problém vidí v pokusoch o centralizáciu

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v piatok podporil politiku bosnianskosrbského lídra Milorada Dodika a vyhlasuje, že jeho konanie nepredstavuje hrozbu pre mier v Bosne a Hercegovine ani v širšom balkánskom regióne.

Lavrov v rozhovore pre bosniansky denník Oslobodenje v piatok uviedol, že čo Rusko považuje za problém, sú pokusy o revíziu Daytonskej mierovej dohody, a nie Dodikova secesionistická politika, cituje jeho slová tlačová agentúra Hina.

"Úprimne povedané, znepokojuje nás bezprecedentný pokles úrovne medzietnického dialógu a dôvery v krajinu počas celého obdobia po konflikte. Podľa nášho názoru to súvisí so zintenzívnením externe podporovaných pokusov o revíziu Daytonskej etno-administratívnej architektúry v prospech unitarizácie a centralizácie Bosny a Hercegoviny na úkor ústavných právomocí konštitučných národov a entít," uviedol Lavrov.

Sergej Lavrov. Foto: TASR/AP

Šéf ruskej diplomacie dodal, že takáto politika je mimoriadne nebezpečná pre situáciu v krajine, v regióne i celkovo v Európe. Lavrov zároveň poznamenal, že Rusko nemá na Západe takmer žiadnych partnerov pre diskusiu o týchto záležitostiach a že vo všeobecnosti neexistujú žiadni západní partneri pre rozhovory o situácii na západnom Balkáne, píše Hina.

"Mal by som poznamenať, že Washington sa v poslednej dobe vyhýba diskusii s nami nielen o Bosne a Hercegovine, ale aj o balkánskej otázke ako takej. Dúfame, že Bidenova administratíva bude mať dostatok politickej vôle a dôvodov, aby z Balkánu neurobila ďalší front konfrontácie proti Rusku. V opačnom prípade to bude mať katastrofálne následky pre celú Európu," povedal Lavrov.

Lavrov obvinil zo súčasnej eskalácie politickej krízy v Bosne a Hercegovine bývalého medzinárodného vysokého predstaviteľa a rakúskeho diplomata Valentina Inzka a jeho rozhodnutie z konca júla zaviesť zmeny v trestnom zákonníku, podľa ktorého sa akékoľvek popieranie vojnových zločinov potvrdených rozsudkami medzinárodných alebo vnútroštátnych súdov stáva trestným činom.

Ruský minister zahraničných vecí navštívil Bosnu a Hercegovinu aj v decembri 2020, keď taktiež otvorene podporil Dodika. Chorvátski a bosnianski členovia predsedníctva Bosny a Hercegoviny, Željko Komšič a Šefik Džaferovič, sa s ním odmietli stretnúť, pretože spochybňoval ambície Bosny a Hercegoviny vstúpiť do EÚ.

Orbán: Dva milióny moslimov a bezpečnosť v štáte

Bosnianski predstavitelia a tamojší náboženskí lídri ešte v stredu odsúdili vyhlásenia maďarského premiéra Viktora Orbána a jeho hovorcu, že integrácia Bosny a Hercegoviny do Európskej únie bude náročná pre jej početnú moslimskú populáciu.

Orbánov hovorca Zoltán Kovács prostredníctvom sociálnej a mikroblogovacej siete Twitter uviedol, že „v súvislosti s Bosnou je výzvou integrovanie krajiny s dvomi miliónmi moslimov“.

Maďarský premiér v utorok vyhlásil, že jeho krajina podporuje snahu Bosny a Hercegoviny o vstup do EÚ a dodal, že ako člen Únie musí Maďarsko zmobilizovať dostatok energie, aby prekonalo „únavu z rozširovania, ktorá zachvátila Európsku úniu“. Kľúčovou otázkou v súvislosti s Bosnou a Hercegovinou podľa Orbána bude postarať sa o bezpečnosť v štáte, v ktorom žijú dva milióny moslimov.

Viktor Orbán. Foto: TASR/AP

Predstavitelia moslimskej komunity v Bosne a Hercegovine označili Orbánove výroky za „xenofóbne a rasistické“. „Ak sa takéto ideológie stanú základom, na ktorom je založená politika zjednotenej Európy, vráti nás to do čias, keď mala byť európska jednota postavená na podobných fašistických, nacistických, násilných a genocídnych ideológiách, ktoré viedli k holokaustu a iným hrozným zločinom,“ uviedli vo vyhlásení.

Politický zástupca moslimov v Bosne a Hercegovine Šefik Džaferovič označil Orbánov výrok za „hanebný a neslušný“. „Pre EÚ nie je výzvou integrovať dva milióny moslimov, pretože sme pôvodný európsky národ, ktorý tu vždy žil, a my sme Európania,“ povedal Džaferovič.

(tasr, sita, ste)