Čo o Rusku vypovedá zákaz Memorialu

Putin občas prednesie nejaký truizmus napríklad o tom, že muž je muž a žena je žena, a človeka pomaly dojme, že ešte niekde majú rozum. Rusko sa potom javí ako krajina, ktorá nie je rozvrátená (pan)sexuálnym utopizmom a rodovou revolúciou, priznáva sa k hodnotám a tradíciám, ku ktorým sa západný svet otáča chrbtom, niekedy skutočne už dosť znepokojivo.

Ale potom sa Rusko pripomenie svojou vlastnou tradíciou, ktorú má táto krajina najskôr v génoch a len tak ju neopustí. Je to tradícia potláčania slobody, umlčovania nepohodlných názorov, likvidovania inak zmýšľajúcich a konajúcich.

Je to tradícia samoderžavia, ktorú potom boľševický režim doviedol do vražedných rozmerov, na ktorých bolo tiež strašné, že sa o nich muselo desaťročia mlčať. A práve kvôli tomu mlčaniu a zapieraniu vznikla organizácia Memorial, ktorá rozsah toho utrpenia mala registrovať a pripomínať. Organizácia Memorial vznikla z ducha ruskej (sovietskej) tragédie v okamihu, keď to pomery iba trochu umožnili.

Gorbačovova perestrojka síce nerada, ale musela uznať, že krajina je posiata miliónmi hrobov, často bezmenných, ku ktorým nemá kto chodiť. Obnovenie pamäti (čiže memoria) bola jedna z prvých vecí, ktoré stáli pred spoločnosťou, ktorá sa vtedy po mnohých rokoch, možno vôbec prvýkrát, trochu slobodnejšie nadýchla. Pamätník aj u nás vie, akú silu mali koncom 80. rokov práve akcie spojené s obnovou pamäti, s pripomínaním obetí stalinizmu aj toho, čo prišlo po ňom. To nebola len historická evidencia a odborná činnosť pre špecialistov, bola to súčasť morálnej obnovy krajiny a národa, ktorý sa konečne mal dozvedieť pravdu o sebe.

Ľudia, ktorí stáli pri začiatku Memorialu, akademici Sacharov a Kovaľov, boli tým najlepším, čo Rusko zo seba občas po ľudskej stránke vydá. Priami, neúplatní, statoční, neokázalí a dojemne ľudskí. Vtedy aj človek, ktorý si od Ruska a Rusov zachovával rozumný odstup, mohol Rusov obdivovať a možno aj milovať. Práve za ich statočnosť a vôľu so svojou „svätou Rusou“ niečo dôležité urobiť. V prvom rade mať sa k pravde, so Solženicynom povedané, prestať žiť v klamstve.

Už dlho je skutočnosťou, že Putinovo Rusko na túto svoju vôľu mať sa k historickej pravde pozerá ako na niečo škodlivé, čo treba potlačiť, pretože to vraj kazí jeho obraz. Ten obraz je v skutočnosti portrétom nadutého ignoranta, ktorý klame rovnako samozrejme ako dýcha. A ten dych nenapravia ani mentolové cukríky obrancu tradičných hodnôt. Zapáchajú tým klamstvom tak, že sa človeku hneď zdvihne žalúdok.

Text vyšiel na portáli Echo. Vychádza so súhlasom redakcie.