Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kollár: Poslanecké platy by sa znižovať nemali, nevidím na to dôvod

Platy poslancov Národnej rady (NR) SR by sa nemali znižovať ani zvyšovať. Myslí si to predseda NR SR Boris Kollár (Sme rodina). Na zmenu nevidí dôvod, poslanci podľa neho zasadali posledné mesiace častejšie a mali viac roboty. Lídrovi OĽaNO a vicepremiérovi Igorovi Matovičovi sa pozdáva, aby poslanec zarábal priemernú mzdu a zvyšok mu doplácala jeho strana.

"Platy poslancov sa zatiaľ nemenia, nevidím dôvod, aby sme zvyšovali alebo znižovali platy poslancom. Myslím si, že táto téma nie je aktuálna. Aj poslanec, ktorý možno v jednej časti obyvateľstva vyvoláva pohoršenie, vyvoláva v druhej časti pozitívne pocity. Poslanca sem poslala jedna skupina obyvateľov a chce, aby sa nejako správal. Keď si to iná časť spektra neželá, nemusí ho voliť," povedal Kollár v rozhovore pre TASR. Poslanci podľa neho za posledné mesiace pracovali viac ako v minulosti, neboli letné prázdniny a schôdze trvali dlhšie.

Matovič tvrdí, že bol proti tomu, keď sa v minulosti skokovito zvyšovali platy poslancov. "Myslím si, že je tam časť poslancov, ktorí si to zaslúžia, ale zároveň veľká časť poslancov, ktorí si štyri a pol tisíca v čistom nezaslúžia," vyhlásil v rozhovore pre TASR. Poukázal na poslancov z "extrémistických" strán, ktorí navyše chodia v pléne bez rúška a šíria nenávisť. Tí podľa neho nie sú prínosom pre spoločnosť.

"Bol by som veľmi rád, keby sa v parlamente nastavili nejaké ciele, ktoré majú poslanci plniť, nech sú platení podľa aktivity. Len to by sa asi ťažko realizovalo. Kto by bol ten arbiter, sudca? Nemohol by mať nič spoločné s politikou. Realistickejšie je, že by mali mať poslanci len priemernú mzdu a dovoliť politickým stranám, nech im platia zo štátneho príspevku. My ako OĽaNO by sme boli hneď za to," povedal s tým, že potom by si to už vedeli strany ustrážiť a ušetrili by sa peniaze. Kollár s takýmto návrhom nesúhlasí.

(tasr)

Minúta  |  

Kolíková z postu neodchádza, výsledok volieb už nikoho nezaujíma, tvrdí Sulík. Matovič reaguje

Zotrvanie šéfky rezortu spravodlivosti Márie Kolíkovej na svojom poste aj po odchode zo strany Za ľudí stále živí koaličné konflikty. Kým líder OĽaNO Igor Matovič obviňuje SaS, ku ktorej Kolíková prestúpila, z ignorovania koaličnej zmluvy, minister hospodárstva Richard Sulík tvrdí, že Kolíková nikam neodchádza a nechal sa počuť, že volebný výsledok spred takmer dvoch rokov už nikoho nezaujíma.

SaS ignoruje koaličnú zmluvu vo veci prerozdelenia ministerských postov, stolička ministra spravodlivosti nepatrí Márii Kolíkovej, ale strane Za ľudí. V rozhovore pre TASR to skonštatoval minister financií a líder OĽaNO Igor Matovič.

"SaS sa v tejto veci rozhodla, že chce ignorovať koaličnú zmluvu. Je to také zvláštne, lebo vždy hovorili, že zmluvy sa musia dodržiavať. Sme momentálne v stave, že kľúčovú časť koaličnej zmluvy SaS ignoruje a od partnerov vyžaduje, aby dodržiavali všetko ostatné, čo v tej zmluve je," povedal Matovič.

Kolíková podľa neho vie, že je "prilepená silou-mocou na stoličke, ktorá jej nepatrí a patrí strane Za ľudí podľa volebných výsledkov a podľa koaličnej zmluvy". Keď to chce koalícia upraviť, treba podľa Matoviča vypovedať koaličnú zmluvu a nanovo prepočítať rozdelenie postov.

"Keď hovorí SaS, že podľa počtu poslancov by sa mali rozdať ministerstvá. Ale potom to znova SaS vyjde, že budú mať tri ministerstvá. Tento problém treba do budúcna vyriešiť. Nie je to ale o Márii Kolíkovej. SaS sa musí rozhodnúť, ktorého ministerstva sa vzdá, aby bola dodržaná koaličná zmluva," uzavrel.

Kollár na jej odchod tlačiť nechce

Predseda parlamentu a šéf Sme rodina Boris Kollár na odchod Kolíkovej tlačiť nebude, pretože hnutie by podľa neho aj tak jej ministerstvo nezískalo. Pre Kollára nie je otázkou dňa zmena v súvislosti so zotrvaním Kolíkovej vo funkcii. "Je mi jedno, či tam sedí pani Kolíková alebo Juraj Šeliga. Ale to miesto patrí strane Za ľudí. Tak to máme napísané v koaličnej zmluve," povedal.

Sulík: Kolíková nikam neodchádza

Mária Kolíková je ministerkou spravodlivosti a nikam neodchádza. Vyhlásil to líder SaS a minister hospodárstva Richard Sulík v rozhovore pre TASR. Podľa vlastných slov je pripravený jednať o novej koaličnej zmluve, súčasnú však vypovedať neplánuje. Ak by došlo k diskusii o zmene zmluvy, bude presadzovať úpravu prerozdelenia ministerských postov na základe mandátov poslancov, a nie volebných výsledkov.

"Mária Kolíková neodíde z postu. Kam by odchádzala? Má rozrobenú súdnu reformu, urobila kopec dobrej roboty. Je to možno najproduktívnejší minister vo vláde," tvrdí Sulík. V súvislosti so súdnou mapou uviedol, že ministerka ešte bude vyjednávať o podpore.

"V nejakom momente si musí povedať, že urobila všetky možné ústupky a ak to nestačí, asi to také nemalo byť. Ale okrem súdnej mapy tu máte kopec ďalších vecí, aj významných, ktorých sa Kolíková chytila a dotiahla ich dokonca," doplnil s tým, že svoju robotu si robí dobre a je rád, že je v ministerskom klube SaS.

Výsledok volieb vraj už nikoho nezaujíma

Na margo koaličnej zmluvy podotkol, že aktuálne nikoho nezaujíma volebný výsledok spred dvoch rokov a zdôraznil, že po prestupe veľkej časti poslaneckého klubu Za ľudí do SaS majú liberáli v parlamente 19 mandátov. "Keby sa otvorili rozhovory o novej koaličnej zmluve, budeme mať nejaké predstavy a budeme hľadať kompromis, ako to robíme obvykle," reagoval na otázku, či bude strana žiadať aj ďalšie funkcie.

Čo sa týka voľného postu podpredsedu parlamentu, vie si predstaviť nomináciu Tomáša Lehotského. Poznamenal však, že SaS už má jedného podpredsedu snemovne. "Asi by sa to stretlo s veľkou nevôľou," dodal. Jeho prípadnú nomináciu zatiaľ nevylúčil.

(tasr, tod)

Minúta  |  

Dvestotisíc infikovaných za jeden deň, každú sekundu sa nakazia dvaja Francúzi. Ale situácia je horšia v Poľsku

Omikron totiž ukazuje nielen svoju silnú, ale aj slabé stránky. Nákaza sa šíri rekordne rýchlo, ale pre život nakazených je omikron menej nebezpečný ako delta. Situácia vo Francúzsku preto nie je dôvodom na paniku, horšie je to v Poľsku, kde v dôsledku delty zomrelo takmer 800 ľudí za deň.

Vo Francúzsku zaznamenalo za posledných 24 hodín viac než 200-tisíc prípadov nákazy novým koronavírusom, čo je najviac od začiatku pandémie. Vysoký počet nakazených súvisí so šírením infekčnejšieho variantu omikron, agentúry to hneď označili za európsky rekord od začiatku pandémie.

Ide však zatiaľ o trochu o prehnanú senzáciu. V USA sa sedemdňový priemer dostal na úroveň 267-tisíc za deň, v Británii sa v podstate šíri už iba omikron, tvrdí to aspoň premiér Boris Johnson, pričom posledné údaje hovoria o vyše 17-tisíc nakazených a 49 mŕtvych za 24 hodín, píše britský Evening Standard. Podľa Johnsona až 90 percent z tých, čo sú v intenzívnej starostlivosti, nemalo tretiu posilňovaciu dávku. Briti teda prestávajú odlišovať tých, čo majú dve dávky vakcíny spred 6 až 7 mesiacov, a tých, čo nemajú žiadnu dávku – a tlačia na tretiu dávku vakcíny.

Omikron sa síce rýchlo šíri, ale zatiaľ nemá takú vysokú smrtnosť ako delta. Nemocnice sa neplnia tak rýchlo, prejavy omikronu sú výrazne miernejšie. Francúzi hlásia 62 mŕtvych za posledných 24 hodín, klesá aj týždenný priemer, za vianočný týždeň bolo 132 mŕtvych denne, nemocnice nečelia náporu nakazených.

Situácia je z tohto pohľadu výrazne horšia v Poľsku, kde za uplynulých 24 hodín zomrelo 794 pacientov s covidom. Podľa námestníka ministra zdravotníctva Waldemara Krasku ide o smutný rekord tejto vlny v Poľsku. Keďže Poľsko je osemkrát väčšie ako Slovensko, ide zhruba o rovnakú smrtnosť ako u nás na začiatku roku 2021, keď zomieralo takmer 100 ľudí denne.

V Poľsku je stále v centre pozornosti najmä variant delta, aj keď sa šíri už aj omikron. Vysoká úmrtnosť sa ale spája s deltou, navyše počet nakazených oproti minulému týždňu klesol o zhruba 13 percent na 15 571 prípadov. Poliaci sa domnievajú, že vysoké číslo mŕtvych je dôsledkom vianočných sviatkov, podobne to môže byť aj s nižším číslom nakazenosti. Štátny tajomník poľského ministerstva zdravotníctva je ale opatrný optimista ohľadom ďalšieho vývoja:

„Ak hovoríme o štvrtej vlne pandémie, ktorú vyvolal variant delta, výsledky ukazujú, že sa nachádzame na zostupnej krivke, hoci ide o stále vysokú úroveň. Pokiaľ ide o údaj o mŕtvych, zdá sa, že sme na vrchole,“ povedal Kraska televízii Polsat News.

Vráťme sa však k omikronu a dnešnému francúzskemu rekordu.

Každú sekundu dvaja nakazení

Rýchlosť nákazy je však momentálne najviac prudká vo Francúzsku. Každú sekundu sa vo Francúzsku nakazia koronavírusom viac než dvaja ľudia a približne desať percent Francúzov sa v poslednom čase dostalo do kontaktu s nakazenou osobou.

Francúzsky minister zdravotníctva Olivier Véran počas vystúpenia v parlamente uviedol, že za uplynulých 24 hodín testy odhalili 208 000 prípadov nákazy. Je to výrazný nárast oproti utorku, keď bolo hlásených vyše 179 800 infikovaných.

"Šírenie omikronu by som už neoznačoval len ako ďalšiu z vĺn (pandémie), ale ako prívalovú vlnu... Vírus cirkuluje príliš intenzívne," povedal Véran. Minister už v pondelok varoval, že do začiatku januára by sa prírastky infikovaných za 24 hodín mohli zvýšiť na viac než štvrť milióna.

Francúzsky minister Véran tiež vyhlásil, že hoci očkovanie zrejme neposkytuje dostatočnú ochranu pred šírením vírusu, môže stále zabrániť vážnemu priebehu ochorenia COVID-19. Pripomenul, že na jednotkách intenzívnej starostlivosti vo verejných nemocniciach v Paríži je až 70 percent pacientov nezaočkovaných.

Minister adresoval priame varovanie nezaočkovaným ľuďom: "Teraz máte naozaj len malú šancu, že sa (covidu) vyhnete. Vírus sa šíri prirýchlo." Apeloval preto na túto skupinu obyvateľstva, aby bola v najbližších dňoch mimoriadne opatrná a nepodnikala rizikové aktivity.  

Vo Francúzsku je zaočkovaných už približne 77 percent ľudí, pričom v súčasnosti prebieha intenzívne očkovanie treťou dávkou. Nezaočkované zostávajú viac než štyri milióny dospelých, medzi ktorými je aj vyše milión osôb vo veku nad 65 rokov.

Aj v Nemecku pokles prípadov

Hoci počet prípadov rastie aj v Švajčiarsku, za posledných 24 hodín zaznamenali podľa agentúry Reuters 17 634 nových prípadov, nákaza, naopak, slabne v Nemecku, ktoré pritom od utorka sprísnilo opatrenia. Za uplynulý deň podľa Robert Koch Institute pribudlo 40 043 nových prípadov, čo je o 5 000 menej ako pred týždňom. Nemci sa ale obávajú skrytých čísel kvôli vianočným sviatkom, keď sa menej ľudí testovalo na čínsky vírus.

(tasr, reuters, fed)

Minúta  |  

Mazurek musí zaplatiť infektológovi Sabakovi 20-tisíc eur. Ako odškodné za ohováranie

Poslanec Národnej rady SR Milan Mazurek (Republika) musí zaplatiť infektológovi Petrovi Sabakovi 20-tisíc eur ako odškodné za ohováranie. Ako informoval predseda hnutia Republika Milan Uhrík vo svojom profile na sociálnej sieti, Mazurek musí odškodné zaplatiť do troch dní.

Milan Mazurek sa rozhodol podať trestné oznámenie za ohýbanie práva na sudcu Okresného súdu Kežmarok, ktorý rozhodol o odškodnom, ktoré musí Mazurek zaplatiť. Vo svojom profile na sociálnej sieti skonštatoval, že „sudca zneužil predbežné neodkladné opatrenie, aby v expresnom čase mohol vydať svoj šialený rozsudok bez súdu a bez mojej možnosti sa efektívne brániť“.

Milan Mazurek. Foto: TASR/Martin Baumann

Infektológ Kliniky infektológie a geografickej medicíny LF UK a UNB Peter Sabaka uviedol 29. októbra na sociálnej sieti, že sa rozhodol brániť súdnou cestou voči ohováraniu. „Považujem totiž za neprípustné, ak sa zdravotník a učiteľ stane terčom nepravdivého ohovárania v záujme politického boja. Obzvlášť, ak nepravdy takto šírené môžu podkopávať naše snahy v boji s pandémiou,“ dodal. Podľa medializovaných informácií žiadal od Uhríka a Mazureka 48-tisíc eur.

(sita)

Minúta  |  

Sulík: Rozhodnutia vlády sú chaotické, konzílium treba rozšíriť

Rozhodnutia vlády sú chaotické, rýchlo sa menia, no prudko sa mení aj pandémia nového koronavírusu. Konzílium odborníkov by sa mohlo rozšíriť napríklad aj o ekonómov. Myslí si to líder SaS a minister hospodárstva Richard Sulík. Na otázku, či vládny kabinet zvláda boj s pandémiou, odpovedal, že by to určite mohlo byť aj lepšie.

„Keď sa pozriem na iné vlády, ako zvládajú boj s pandémiou, tak Slovensko nie je posledné v poradí. Myslím, že celkom obstojne sa s tým pasujeme. Aj keď chápem, že opozícia to využíva na kritiku v obrovskom rozsahu,“ povedal Sulík. Poznamenal, že vláda si môže urobiť akokoľvek dobré plány, nevie však dopredu, čo príde. „Aktuálne padol z neba omikron a všetky doterajšie plány sú bezpredmetné,“ podčiarkol.

Doplnil, že pri prudkom náraste čísel hospitalizovaných nemožno čakať na dlhšie vyhodnocovanie. „Musíte reagovať okamžite a to sa stalo,“ tvrdí. Dodal, že občas sa môže stať aj chyba či nedorozumenie pri výklade jednotlivých ustanovení a vláda ich musí opraviť. Nepovažuje to však za tragédiu.

Vedci a odborníci vidia len epidemiológiu

Názory vedcov a odborníkov na samotnú epidémiu si rád vypočuje. „Ale považujem za nebezpečné ich odporúčania jedna k jednej zrealizovať. Vidia len epidemiológiu, ani sa niet čomu diviť, v konzíliu sedia štyri epidemiologičky, dvaja virológovia a jedna pediatrička. Nehovorte mi, že vedia posúdiť ekonomické dôsledky, že vedia posúdiť, aký vplyv to bude mať na deti, keby sme im znova zavreli školy,“ namieta. Pre potrebu relevantných návrhov by sa podľa neho mohlo konzílium rozšíriť o ekonómov, pedagógov a sociológov.

Za zlyhanie pri pandémii označil nedostatočnú pomoc podnikateľom, najmä v gastrosektore. Pripomenul, že viackrát na vládu prišiel aj s návrhom univerzálneho odškodňovacieho zákona, no prijatý nebol. Namieta, že minister financií Igor Matovič (OĽaNO) si to chcel vziať na starosť, no od jari sa nič neudialo.

Sulík a Remišová sa budú snažiť o návrat ku COVID automatu

Avizoval tiež, že SaS sa bude snažiť o návrat ku COVID automatu, aby boli opatrenia predvídateľnejšie. Myslí si, že by sa mohla upraviť hranica hospitalizovaných, pri ktorej sa menia pandemické nariadenia.

Problém pri pandémii vidí aj v nedostatočnom odmeňovaní zdravotníkov. „Ideme dať do zdravotníctva všeobecne dosť veľa peňazí, zdroje by mali byť,“ poznamenal. Problém s nedostatkom sestier podľa neho viedol aj k tomu, že sa v nemocniciach odkladali niektoré operácie.

Čo sa týka vládnych opatrení, podobne ako Sulík to vníma aj vicepremiérka a šéfka Za ľudí Veronika Remišová. Rovnako upozornila, že pandemická situácia sa dynamicky mení. "Mali sme dobre nastavený systém COVID automatu, ktorý navrhli odborníci, príchod delta variantu však tak zmenil situáciu, že nestačil potlačiť šírenie vírusu. Za problém ale považujem neskoré nastavovanie opatrení platných v prípade veľkého počtu ľudí v nemocniciach, ktoré platia dnes, rovnako ako špeciálne kompenzácie pre podnikateľov pri celoplošných opatreniach," uviedla.

Veronika Remišová. Foto: TASR/Jakub Kotian

Poznamenala, že tak ako je podrobne pripravený COVID automat, musia byť podrobne pripravené aj celoplošné opatrenia pre prípad výrazného zhoršenia situácie.

(tasr)

Minúta  |  

Kollár chce k referendu o skrátení volebného obdobia zvolať okrúhly stôl. V koalícii však nie je zhoda

Predseda Národnej rady (NR) SR a Sme rodina Boris Kollár chce k téme skrátenia volebného obdobia zvolať začiatkom januára okrúhly stôl s lídrami politických strán, ktoré majú zastúpenie v parlamente. Prizvať by chcel aj predsedu Ústavného súdu (ÚS) SR Ivana Fiačana. Chce nájsť v tejto otázke kompromis.

Líder OĽaNO a vicepremiér Igor Matovič hovorí, že na tom v koalícii nie je zhoda. Minister hospodárstva a šéf SaS Richard Sulík uviedol, že tému ešte neuzavreli.

Kollár súhlasí, aby mali ľudia možnosť sa v referende vyjadriť, či chcú skrátiť volebné obdobie. Na koaličnej rade však podľa jeho slov nenašiel podporu partnerov. "Môžem urobiť len jednu vec, že zvolám na začiatku januára okrúhly stôl, kde pozvem všetkých čelných predstaviteľov koaličných a opozičných strán, ktoré sú etablované v parlamente a budem sa snažiť nájsť riešenie, ako to podať," povedal v rozhovore pre TASR.

Myslí si, že v prípade prijatia novelizácie by bolo možné skrátiť až nasledujúce volebné obdobie. "Aj keby sme zmenili ústavný zákon o skrátení volebného obdobia, môžeme to urobiť, ale nie retroaktívne. Môžeme skracovať až od budúceho volebného obdobia," dodal.

Matovič v rozhovore pre TASR uviedol, že tento návrh koalícia nepredloží. "Boris Kollár predložil tému referenda na skrátenie volebného obdobia, aby sa to ukotvilo do ústavy. Veľmi rýchlo sme to uzavreli, nebola na tom zhoda jednotlivých koaličných partnerov, preto je táto téma zažehnaná. Nikto to nepredloží," skonštatoval s tým, že aj OĽaNO malo v predvolebnom programe, že referendum sa nemá týkať skrátenia funkčného obdobia.

Pokiaľ ľudia vyzbierali 600-tisíc podpisov s vedomím, že referendum môže byť, podľa Matoviča na to právo mali. Považuje za nadprácu prezidentky Zuzany Čaputovej, že sa obrátila na ÚS. "Dnes už máme rozhodnutie ústavného súdu, že referendum v tejto otázke nemôže byť. Už je zbytočné zbierať podpisy," dodal.

Sulík skonštatoval, že o téme sa v koalícii rozprávali, no neuzavreli ju. Ak by napríklad Sme rodina prišlo s návrhom zmeny Ústavy SR, pred vyjadrením by chcel vidieť konkrétne znenie návrhu. Líder SaS je však za to, aby občania vedeli aj počas štvorročného obdobia vstúpiť do výkonu funkcie vlády a povedať, že takto si to nepredstavovali. "Nech sú podmienky dostatočne prísne na to, aby sa to nedalo robiť každý mesiac. Mala by tam byť nejaká núdzová brzda," povedal pre TASR.

Prezidentka sa v prípade petície za referendum obrátila na ÚS, ktorý v júli rozhodol, že navrhovaná referendová otázka o skrátení volebného obdobia NR SR je protiústavná. Čaputová reagovala, že by vyhlásila referendum o predčasných voľbách, ak by NR SR rozhodla o zmene ústavy a následne prijala uznesenie, ktorým by požiadala o jeho konanie.

Parlament 29. júna odmietol novelu nezaradeného poslanca Tomáša Tarabu, ktorý chcel meniť ústavu v súvislosti so skrátením volebného obdobia. NR SR preto nemohla pol roka rokovať o návrhu v tej istej veci.

Pellegrini je za kompromisnú zmenu Ústavy

Líder Hlasu-SD Peter Pellegrini naďalej očakáva, že predseda NR SR Boris Kollár a minister financií Igor Matovič splnia svoje sľuby, pri ktorých hovorili o referende ako o plnom práve občanov. Poznamenal však, že ich aktivity k tomu zrejme nevedú. "Samotná zmena Ústavy ešte neznamená predčasné voľby, neviem, čoho sa bojí vládna koalícia," podotkol s tým, že koalícia tak dusí situáciu a nedovolí ľuďom prísť pokojne vyjadriť názor, čo môže viesť k horšiemu vyjadreniu napätia v spoločnosti.

Kollár uviedol, že chce k téme skrátenia volebného obdobia zvolať začiatkom januára okrúhly stôl s lídrami politických strán, ktoré majú zastúpenie v parlamente. Prizvať by chcel aj predsedu Ústavného súdu SR Ivana Fiačana. Chce nájsť v tejto otázke kompromis. Pellegrini reagoval tým, že takejto iniciatívy sa zúčastní. "Budeme robiť všetko preto, aby sa kompromisná zmena Ústavy dostala na stôl," uzavrel líder Hlasu-SD.

Čo si o tom myslí mimoparlamentná opozícia

Mimoparlamentná opozícia sa v otázke referenda o predčasných voľbách nezhoduje. Progresívne Slovensko (PS) si to podľa slov svojej predsedníčky Ireny Bihariovej vie predstaviť za istých okolností vo výnimočných prípadoch. "Nie sme mobilizátormi týchto zmien, no nebránime sa myšlienke, aby ľudia mohli za istých okolností vo výnimočných prípadoch zmeniť volebný výsledok aj inak, ako raz za štyri roky parlamentnými voľbami," uviedla Bihariová.

KDH podčiarklo, že vláda sa má meniť voľbami. "Inou možnosťou je rozhodnutie o predčasných voľbách volenými zástupcami v NR SR, ale ako je vidieť, 90 hlasov za predčasné voľby sa dnes v parlamente nenájde," skonštatovalo KDH. Treba podľa neho nájsť takú formu demokratickej vlády ľudu, aby jednotlivé formy "všeľudového hlasovania", či už voľby alebo referendum, mali jasné opodstatnenie a vzájomne sa vhodne dopĺňali.

"Pre skrátenie volebného obdobia na základe referenda sú potrebné jasné pravidlá zakotvené v Ústave," zdôraznila Aliancia. Poukázala na nízku dôveru súčasnej vlády, ale aj na frustráciu a rozpoltenosť spoločnosti. "V takejto situácii by z predčasných volieb mohli vzísť posilnené aj extrémistické a nacionalistické strany."

SNS skonštatovala, že spustila referendum o predčasných voľbách ako prvá, pričom sa k nej pridal Hlas-SD a Smer-SD. "Od začiatku sme boli pripravení, je to jediná cesta, ako sa tejto vlády zbaviť," tvrdí strana. Považuje za nelogické, že referendom možno skrátiť volebné obdobie starostovi, no nie poslancom NR SR. Jedinú cestu vidí v prijatí ústavnej zmeny v parlamente. "Ľudia musia mať možnosť referendom skrátiť volebné obdobie," uzavrela SNS.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.