Slovensko má na budúci rok jasne nastavené mechanizmy aj prostriedky na dosahovanie hospodárskeho rastu. Sú medzi nimi plán obnovy, ale aj nevyčerpané eurofondy. Najdôležitejšie je však výrazne zvýšiť zaočkovanosť. V rozhovore pre TASR to povedal premiér Eduard Heger (OĽaNO).
Preto sa vláda podľa jeho slov snaží ľuďom vysvetliť, že by si mali uvedomiť nielen zdravotnú hodnotu zaočkovanosti, ale aj tú ekonomickú. Lockdown totiž spôsobuje výrazné škody na hospodárstve krajiny.
"Máme jasne nastavené mechanizmy, prostriedky i akcelerátory nášho hospodárskeho rastu, a tým je v prvom rade plán obnovy. Sú tam výrazné investície. Taktiež máme nevyčerpané eurofondy. Keď ich vyčerpáme, budú ďalším akcelerátorom hospodárskeho rastu," odpovedal premiér na otázku, čo sa chystá vláda pod jeho vedením spraviť pre to, aby bol ekonomický vývoj krajiny v budúcom roku priaznivejší.
Za najdôležitejšie však považuje výrazné zvýšenie zaočkovanosti. "Lebo toto je náš najväčší hendikep, naša Achillova päta, náš otlak," vyhlásil premiér s tým, že to vidno pri porovnávaní s okolitými krajinami. Povedal, že napríklad aj lockdown zo začiatku decembra je veľmi silným zásahom do ekonomiky.
Je to spomalenie, ktoré krajinu výrazne poškodzuje. "A preto sa aj snažíme ľuďom vysvetliť, aby si uvedomili nielen obrovskú zdravotnú hodnotu očkovania, ale aj tú ekonomickú," povedal premiér s tým, že dôsledkom nízkej zaočkovanosti sú stámiliónové škody.
"Takže, ak chceme akcelerovať náš hospodársky rast, na čo máme všetky predpoklady, v prvom rade potrebujeme odbrzdiť tú ručnú brzdu a zvýšiť výrazne očkovanosť," uzavrel premiér.
Bujaré silvestrovské oslavy sa konali v Belehrade a na ďalších miestach v Srbsku, kde na rozdiel od iných európskych krajín úrady povolili masové zhromaždenia napriek šíreniu koronavírusového variantu omikron. Informovala o tom agentúra AP, ktorá silvestrovanie v Srbsku prirovnala k situácii pred vypuknutím pandémie.
Davy ľudí sa zhromaždili na koncerte v centre Belehradu, kde sa o polnoci uskutočnil ohňostroj a svetelná šou na sklenenom mrakodrape, ktorý AP označuje za symbol pravicovo-populistickej vlády v Srbsku.
Keďže ceny v srbských nočných kluboch a baroch sú pomerne nízke, Belehrad lákal predovšetkým mládež, a to aj z okolitých krajín. Srbská štátna televízia RTS informovala, že na sviatky prišlo do metropoly zhruba 100-tisíc návštevníkov, ktorí zaplnili hotely a iné ubytovacie zariadenia. Reštaurácie a bary na Silvestra praskajú vo švíkoch.
Úkladná masová vražda?
Ako pokračuje AP, srbská vláda odignorovala varovania časti odborníkov pred organizovaním masových podujatí v čase šírenia sa omikronu v Európe. Epidemiológ Zoran Radovanovič sa obáva tisícok nových prípadov nákazy po sviatkoch. Vládu za neochotu obmedziť verejné zhromaždenia obvinil z "úkladnej masovej vraždy".
Na druhej strane, podľa niektorých expertov, akým je napríklad Cyrille Cohen z Izraela, je omikron nákazlivý tak, že snahy o jeho zastavanie sú zrejme dosť zbytočné. Platí tiež, že je omnoho menej rizikovým ako predošlé mutácie.
Foto: TASR/AP
Celková bilancia je v Srbsku lepšia ako u nás
Mesto Belehrad pre účastníkov silvestrovských osláv zabezpečilo 50-tisíc rúšok, dezinfekciu a testovanie na prítomnosť koronavírusu pomocou rýchlotestov.
V baroch a reštauráciách v Srbsku sú povinné covidpasy, avšak iba večer. Na podujatiach v exteriéri sa nevyžadujú vôbec.
Sedemmiliónové Srbsko od začiatku pandémie zaznamenalo 1,3 milióna prípadov nákazy koronavírusom a 12 700 súvisiacich úmrtí.
V súvislosti so silvestrovskými oslavami odborníci pripomínajú, že používanie pyrotechniky predstavuje pre zvieratá nadmerný stres a pre niektoré môže mať za následok zdravotné problémy, zranenia či dokonca až smrť. Vyzývajú preto na iné, pokojnejšie formy vítania nového roka.
„Explózie z pyrotechniky vnímajú zvieratá ako nadmerný, ale najmä neočakávaný hluk spojený s iskrením a nepríjemnými výparmi. Pre niektoré jedince to môže predstavovať hrozbu a môžu zareagovať útokom alebo útekom,“ uviedla veterinárna lekárka z Kliniky malých zvierat Univerzitnej veterinárnej nemocnice v Košiciach Martina Karasová. Prejavy strachu môžu byť podľa nej rôzne, zviera sa môže pokúšať utiecť alebo schovať, môže byť nepokojné, lapať po dychu, triasť sa, slintať. „Ďalšími prejavmi môže byť intenzívna vokalizácia, pomočenie, defekácia, hyperaktivita, tráviace poruchy, záchvaty až šok.“
Pre zvieratá je prirodzené, že sa obávajú hlasných zvukov, pretože ich sluch je oveľa citlivejší ako sluch ľudí. Nadmerný hluk spustí v ich nervovom systéme stav úzkosti, stresu alebo strachu. Prirodzený inštinkt ich v takejto situácii navádza k úteku.
Iné zvuky ako v prírode
Dôležitým faktom je, že zvuky ohňostroja a pocity z neho sú pre zviera úplne inou skúsenosťou ako zvuky prírody, napríklad pri búrke. Opakované vystavenie neočakávaným a nepredvídateľným hlasitým zvukom môže u mnohých zvierat spôsobiť fóbiu, čo neskôr v budúcnosti zosilňuje ich panické reakcie na hlasný zvuk, priblížila ďalej hovorkyňa Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie (UVLF) v Košiciach Zuzana Bobriková.
Hluk spôsobený ohňostrojmi a pyrotechnikou môže viesť k poškodeniu alebo strate sluchu. Škodlivé častice, ako jemný prach, ktoré sa uvoľňujú pri výbuchu, sú pri vdýchnutí toxické. „Ohňostroj nepredstavuje nebezpečenstvo len pre zvieratá, ktoré žijú alebo sa pohybujú v exponovanej oblasti, ale vzduchom sa toxický prach šíri aj na vzdialenejšie miesta. U zvierat, najmä u mačiek a psov, existuje riziko olízania alebo zjedenia zvyškov po ohňostroji, ktoré obsahujú toxické zložky, napríklad rôzne kovy, ktoré môžu spôsobiť zvieratám otravu. Zvieratá, ktoré sa ocitnú v blízkosti vybuchujúcej pyrotechniky, sú vystavené riziku popálenín alebo poškodenia očí. Neopatrné používanie zábavnej pyrotechniky môže spôsobiť nielen ľuďom, ale aj zvieratám, tiež voľne žijúcim, zmrzačenie a smrteľné nehody,“ upozornila Karasová.
Ilustrácia: Vladimír Palša
Najcitlivejšie sú psy a kone
Niektoré zvieratá trpia aj strachom spôsobeným iným typom hluku, napríklad búrkou, no hrmeniu predchádzajú „varovné znamenia“, čiže zvieratá sa na ne, na rozdiel od výbuchov pyrotechniky, dokážu vopred pripraviť.
Vo všeobecnosti patria medzi najcitlivejšie zvieratá voči pyrotechnike psy a kone. Podľa dostupných štúdií trpí až 45 percent psov fóbiou z ohňostrojov a takmer 80 percent koní úzkosťou spôsobenou výbuchmi, ktoré u tretiny z nich spôsobia zranenia v dôsledku paniky a pokusu o útek, keď sa napríklad snažia preskočiť plot. Vtákom môže hluk z výbuchov spôsobiť zrýchlenie srdcového rytmu – tachykardiu až smrť. Pre výrazný stres, ktorý im pyrotechnika spôsobuje, opustia dočasne alebo natrvalo miesta, kde hniezdia. Mnoho vtákov, ktoré v panike odletia zo svojich hniezd, sa už nedokážu do nich vrátiť a ich mláďatá ostanú opustené. Dezorientácia a stres môže tiež spôsobiť nalietavanie do budov, zranenia a smrť, pripomína Bobriková.
V tomto roku sa do Knihy slovenských rekordov zapísali viaceré rekordy. Čitateľom Štandardu ponúkame ich výberový prehľad.
Najmenší betlehem z drôtu v škrupinke
19. januára: Márii Krajčovej zo Žiliny, ktorá sa venuje umeleckému drotárstvu 25 rokov, sa podarilo z jedného kusu drôtu vytvoriť najmenší betlehem. Jeho miniatúrne rozmery sú 8 krát 7 milimetrov a osadený je v malom lieskovci, ktorý má priemer 13 milimetrov.
Mária Krajčová. Foto: TASR/Erika Ďurčová
Najdlhší balkón na Slovensku majú v Trenčíne
28. februára: Za veľdielom na bytovke na ulici Jána Zemana v Trenčíne treba vidieť zámočníka Petra Dobiáša, ktorý zrealizoval kompaktnú previsnutú nosnú konštrukciu ohraničenú zábradlím, teda balkón, ktorý mal dĺžku 86,40 metra. Aby toto dielo, zapísané medzi slovenské rekordy ako najdlhší balkón na Slovensku, bolo pevné a stabilné, museli na konštrukcii a betónovej podlahe vyvŕtať viac ako 2 500 dier.
Foto: slovenskerekordy.sk
Hromadné tancovanie ľudovky Čerešnička
25. júna: Základná škola na Tematínskej ulici v Novom Meste nad Váhom sa na záver školského roka rozhodla nacvičiť ľudový tanec Čerešnička. Keďže do hromadného tancovania sa zapojilo 520 žiakov a pedagógov, táto škola si pripísala na svoje konto piaty slovenský rekord.
Foto: slovenskerekordy.sk
Najväčšia zbierka samolepiacich etikiet ovocia a zeleniny
21. júla: Od roku 2010 sa venuje Stanislav Novotný z Košíc pomerne netradičnej záľube – zbieraniu samolepiacich etikiet z ovocia a zeleniny. Tie sú rozdelené do sekcie banány, exotické ovocie, jablká – hrušky, citrusy, melóny, zelenina a ananás. Nechýba presná evidencia pošty, pričom sa kontaktuje so zberateľmi z celého sveta. Jeho kolekcia obsahuje 34 001 kusov etikiet.
Najviac zapálených zápaliek v rade za sebou
25. júla: Dvakrát padol tento rok slovenský rekord v ojedinelej záľube zapaľovania zápaliek jednej od druhej. Najskôr, od začiatku júna, bol jeho držiteľom Jozef Horvatovič z Bratislavy s počtom 3 210 kusov. Rekord sa však dlho neohrial, pretože Pavol Ďurdík z Púchova zapálil v rade za sebou 4 080 zápaliek, čo bolo o 870 viac.
Najmenšia slovenská pizza
11. augusta: Rekordy sa realizujú nielen v kategórii maxi, ale aj mini. V tejto kategórii sa podaril ojedinelý kúsok pizzerii v oravskej obci Nižná. Podľa klasickej receptúry a s nápaditým obložením v nej upiekli miniatúrnu pizzu s priemerom 53 milimetrov.
Foto: slovenskerekordy.sk
Najväčšia slovenská omeleta
14. augusta: Gurmánsky rekord v príprave najväčšej omelety z vajíčok sa zrodil v Topoľčanoch pod taktovkou šéfkuchára Jozefa Zemaníka. Spotreboval na ňu presne 1 020 vajíčok a aby chutila tak, ako má, pridal ďalšie ingrediencie, ako napríklad slaninu, cibuľu, zelený hrášok i šampiňóny. Špecifikom rekordu bolo aj to, že ako zdroj tepla poslúžilo klasické ohnisko, nie plynové horáky, a omeleta bola pripravená na rekordnej viac ako 1,5-metrovej panvici.
Foto: slovenskerekordy.sk
Najväčšia zbierka modelov kamiónov
20. augusta: Ľubomír Samseli zo Spišskej Novej Vsi je vášnivým zberateľom modelov kamiónov z celého sveta. Ide o modely v mierke 1:87. Zatiaľ čo v roku 2019 ich mal pri prvom zápise 1 065, tento rok v auguste si dal potvrdiť nový rekord. V jeho zbierke je 2 301 kamiónov, ktoré sú uložené podľa abecedy i ročníkov.
Najvyššia fazuľa ešte podrástla
25. septembra: Igor Mrva z Bratislavy, ktorý svoje pestovateľské a záhradkárske práce realizuje vo Veľkých Levároch, opäť prepisoval tabuľku slovenských rekordov. Vlani vypestoval fazuľu vysokú 632 centimetrov, avšak tento rok narástla do výšky 868 centimetrov, čiže ešte o 236 centimetrov viac ako minulý rok.
Foto: slovenskerekordy.sk
Najdlhšia reťaz z lístia
19. novembra: V rámci jesenných aktivít sa pedagogickí pracovníci a žiaci Základnej školy Andreja Kmeťa v Leviciach dohodli, že sa pokúsia o slovenský rekord vo vytvorení najdlhšej reťaze z lístia. Viac ako 500 detí, rodičov a pedagogických pracovníkov vytvorilo reťaz z lístia dlhú 450 metrov.
Politické dianie na Slovensku neovplyvňovala v prvom polroku 2021 len pandémia ochorenia COVID-19, ale aj spory medzi predstaviteľmi vládnych strán, ktoré viedli k pádu vlády Igora Matoviča. Vystriedal ju kabinet Eduarda Hegera v takmer rovnakom zložení. Prinášame výberovú chronológiu udalostí v domácej politike v končiacom sa roku.
JANUÁR
4. januára: Po prvý raz zasadala nezávislá kontrolná komisia, ktorá prešetrovala úmrtie bývalého prezidenta Policajného zboru Milana Lučanského.
11. januára: Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka dal pokyn na preverenie nákupu jedného milióna antigénových testov značky RaPiGen Správou štátnych hmotných rezerv SR za 3,9 milióna eur.
18. januára: Mimoparlamentná strana Hlas-SD navrhla vytvorenie spoločného petičného výboru na referendum o predčasných voľbách.
26. januára: Z Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽSNS) odišli europoslanec Milan Uhrík a poslanci Národnej rady (NR) SR Milan Mazurek, Ondrej Ďurica, Miroslav Suja, Eduard Kočiš a Miroslav Urban a neskôr založili stranu Republika. Odišli po zmene stanov, ktorá posilnila pozíciu predsedu Mariana Kotlebu.
Milan Uhrík. Foto: TASR/Martin Baumann
27. januára: Poslanci NR SR schválili Obrannú stratégiu SR. Posledná parlamentom schválená stratégia bola ešte z roku 2005.
28. januára: Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) vymenoval za prezidenta Policajného zboru Petra Kovaříka.
Peter Kovařík. Foto: TASR/Pavol Zachar
FEBRUÁR
5. februára: Poslanci NR SR zvolili vo verejnej voľbe za špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica. Zo 117 prítomných poslancov podporilo Lipšica 79, proti bolo 12 a hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.
Daniel Lipšic. Foto: TASR/Jaroslav Novák
5. februára: Petičný výbor za vyhlásenie referenda schválil znenie referendovej otázky o predčasných voľbách: "Súhlasíte s tým, aby sa skrátilo VIII. volebné obdobie Národnej rady SR tak, aby sa voľby do Národnej rady SR vykonali do 180 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov tohto referenda?"
9. februára: Nezaradený poslanec NR SR Tomáš Taraba premenoval svoju stranu Kresťanská demokracia – Život a prosperita (KDŽP) na Život – Národná strana (ŽIVOT).
Tomáš Taraba. Foto: TASR/Jakub Kotian
11. februára: Europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová odišla zo strany SaS po tom, ako v koalícii vyvolala napätie svojou tlačovou konferenciou o eurofondoch. Dostala sa ňou do konfliktu s vicepremiérkou Veronikou Remišovou (Za ľudí).
17. februára: Poslanec NR SR Miroslav Kollár odišiel zo strany Za ľudí i z vládnej koalície a ostal nezaradeným poslancom.
MAREC
1. marca: Premiér Igor Matovič na košickom letisku informoval, že Slovensko nakúpi dva milióny kusov ruskej vakcíny Sputnik V.
Igor Matovič (v strede) informoval z košického letiska o privezení prvej dodávky vakcíny Sputnik V na Slovensko. Foto: TASR/František Iván
1. marca: Poslanec NR SR Tomáš Valášek odišiel zo strany Za ľudí i z vládnej koalície, vzdal sa aj postu predsedu Výboru NR SR pre európske záležitosti. Dôvodom boli okolnosti nákupu ruskej vakcíny Sputnik V.
3. marca: Prezidentka Zuzana Čaputová rokovala s predstaviteľmi SaS a Za ľudí, hovorili aj o rekonštrukcii vlády. Predseda SaS Richard Sulík po stretnutí uviedol, že rekonštrukcia vlády by mohla upokojiť a zlepšiť situáciu.
11. marca: Národná kriminálna agentúra (NAKA) zadržala riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimíra Pčolinského.
Vladimír Pčolinský. Foto: Róbert Valent
12. marca: Prezidentka SR Zuzana Čaputová prijala demisiu ministra zdravotníctva Mareka Krajčího. Riadením rezortu poverila ministra financií Eduarda Hegera (OĽaNO).
14. marca: Obvinený a väzobne stíhaný riaditeľ SIS Vladimír Pčolinský sa vzdal funkcie.
15. marca: Strana SaS vyzvala Igora Matoviča na odchod z funkcie premiéra. Predseda SaS Richard Sulík nevylúčil odchod strany z vlády, ak Matovič neodstúpi. Na demisiu vyzvala Matoviča aj strana Za ľudí.
17. marca: Prezidentka Zuzana Čaputová prijala demisiu ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Milana Krajniaka (Sme rodina). Rezort dočasne prevzal minister dopravy Andrej Doležal (nominant Sme rodina).
23. marca: Prezidentka Zuzana Čaputová prijala demisiu vicepremiéra a ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS). Riadením rezortu poverila ministra dopravy Andreja Doležala (nominant Sme rodina). Demisiu prijala aj od ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (Za ľudí). Rezort spravodlivosti dočasne prevzala vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí).
23. marca: Mimoparlamentné maďarské strany SMK-MKP, Most-Híd a Összefogás-Spolupatričnosť sa dohodli na vzniku nového spoločného politického subjektu Aliancia-Szövetség.
25. marca: Prezidentka prijala demisiu ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka (nominant SaS). Rezort diplomacie dočasne prevzal minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO). Demisiu prijala aj od ministra školstva Branislava Gröhlinga (SaS). Riadením rezortu poverila ministra financií Eduarda Hegera (OĽaNO).
25. marca: SaS pozastavila svoju účasť v koalícii, pokiaľ premiér Igor Matovič (OĽaNO) nepodá demisiu.
30. marca: Prezidentka Zuzana Čaputová prijala demisiu premiéra Igora Matoviča, a tým aj celej jeho vlády. Eduarda Hegera poverila zostavením novej vlády.
APRÍL
1. apríla: Prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala vládu premiéra Eduarda Hegera. Zložením je takmer totožná s vládou Igora Matoviča (obaja OĽaNO). Expremiér Matovič sa stal ministrom financií. Zmena nastala aj na poste ministra zdravotníctva, Mareka Krajčího vystriedal Vladimír Lengvarský (nominant OľaNO).
Nová vláda Eduarda Hegera. Foto: TASR/Jaroslav Novák
9. apríla: Prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala Milana Krajniaka (Sme rodina) za ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Ten sa do čela rezortu vrátil po viac ako troch týždňoch od podania demisie 15. marca.
9. apríla: Nezaradený poslanec NR SR a bývalý člen strany Za ľudí Tomáš Valášek vstúpil do mimoparlamentnej strany Progresívne Slovensko (PS).
Tomáš Valášek. Foto: TASR/Jakub Kotian
16. apríla: Nezávislá kontrolná komisia potvrdila, že príčinou smrti policajného exprezidenta Milana Lučanského bola samovražda.
20. apríla: Poslanec NR SR a primátor Hlohovca Miroslav Kollár vstúpil do mimoparlamentnej strany Spolu.
MÁJ
3. mája: Zástupcovia petičného výboru odovzdali v prezidentskom paláci viac ako 585-tisíc podpisov pod petíciou za vyhlásenie referenda o predčasných voľbách.
5. mája: Juraj Šeliga (Za ľudí) odstúpil z funkcie podpredsedu NR SR a poslankyňa Jana Žitňanská (Za ľudí) skončila ako šéfka parlamentného výboru pre sociálne veci. Funkcií sa vzdali po medializovaných informáciách, že boli v čase zákazu vychádzania v kaviarni, pričom platili pandemické opatrenia.
6. mája: Prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala za nového riaditeľa SIS Michala Aláča.
6. mája: Bývalá poslankyňa OĽaNO Silvia Shahzad, ktorá v období rokov 2016 – 2020 zastupovala hnutie v NR SR, vstúpila do strany Spolu.
10. mája: Poslanci NR SR neodvolali Máriu Kolíkovú z postu ministerky spravodlivosti. Za jej odvolanie hlasovalo 51 zo 117 prítomných poslancov. Návrh na odvolávanie Kolíkovej podala opozičná strana Smer-SD.
12. mája: Prezidentka Zuzana Čaputová sa v súvislosti s petíciou za vyhlásenie referenda o skrátení volebného obdobia obrátila na Ústavný súd SR.
17. mája: V špeciálnej miestnosti SIS, ktorú nie je možné odpočúvať, sa stretli riaditeľ SIS Michal Aláč, prezidentka Zuzana Čaputová, premiér Eduard Heger, predseda parlamentu Boris Kollár, ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, minister vnútra Roman Mikulec, generálny prokurátor Maroš Žilinka, špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, policajný prezident Peter Kovařík a šéf inšpekcie ministerstva vnútra Adrián Szabó.
29. mája: Poslanec NR SR Ján Herák odišiel z poslaneckého klubu OĽaNO. Urobil tak po medializovaní informácie o jeho obvinení zo zneužívania maloletej osoby.
Ján Herák. Foto: TASR/Jaroslav Novák
JÚN
1. júna: Predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová odvolala z funkcie generálneho manažéra strany Romana Krpelana. Časť členov strany okolo ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej vyslovila predsedníčke Remišovej nedôveru.
8. júna: Prezidentka Zuzana Čaputová prijala demisiu ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Jána Mičovského (OĽaNO). Za jeho nástupcu vymenovala Samuela Vlčana.
Samuel Vlčan. Foto: TASR/Dano Veselský
16. júna: Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) ustál opozičný pokus o odvolanie z funkcie. Za vyslovenie nedôvery hlasovalo 53 poslancov, všetci z opozície. Desiati poslanci sa zdržali, medzi nimi aj šiesti poslanci za koaličné hnutie Sme rodina. Dvaja z hnutia Peter Pčolinský a Adriana Pčolinská nehlasovali.
21. júna: Ján Herák z OĽaNO sa vzdal mandátu poslanca NR SR. Na jeho miesto nastúpil Sebastián Kozarec (OľaNO).
23. júna: Vláda sa ospravedlnila za spôsob zásahu ozbrojených zložiek štátu v Moldave nad Bodvou v roku 2013 a za súvisiace udalosti, ktoré viedli ku kriminalizovaniu poškodených. Ospravedlnila sa za krivdu a utrpenie, ktoré obetiam a ich rodinám spôsobilo zdĺhavé hľadanie pravdy. Návrh predložili ministerka spravodlivosti Mária Kolíková a minister vnútra Roman Mikulec.
30. júna: Minister financií Igor Matovič čelil opozičnému pokusu o odvolanie z funkcie. V pozícii zostal, keďže za vyslovenie nedôvery bolo iba 51 zo 135 prítomných poslancov. Proti odvolaniu bol klub Sme rodina a OĽaNO okrem Jána Krošláka, ktorý sa zdržal. Rovnako sa zdržalo päť poslancov Za ľudí. SaS sa pri hlasovaní zdržala.
JÚL
7. júla: Referendovú otázku o skrátení volebného obdobia Národnej rady SR označil Ústavný súd SR za protiústavnú. Otázkou referenda malo byť: „Súhlasíte s tým, aby sa skrátilo VIII. volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby sa voľby do Národnej rady SR vykonali do 180 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov tohto referenda?“
7. júla: Prezidentka SR Zuzana Čaputová uviedla, že by vyhlásila referendum o predčasných voľbách, ak by parlament rozhodol o zmene ústavy a následne prijal uznesenie, ktorým by požiadal o konanie referenda.
23. júla: Prezidentka Zuzana Čaputová udelila podmienečnú milosť v troch prípadoch. Zvyšok trestu odpustila matke štyroch maloletých detí aj odsúdenej matke samoživiteľke. Podmienečne zmiernila trest mužovi, ktorý bol odsúdený na desať rokov za prechovávanie marihuany.
25. júla: Poslanca Martina Čepčeka definitívne vylúčili z klubu OĽaNO. Dôvodom bolo pretrvávajúce nerešpektovanie pravidiel koaličnej zmluvy a hlasovanie za opozičné návrhy zákonov, ktoré boli v rozpore s programovým vyhlásením vlády.
Martin Čepček. Foto: Róbert Valent
26. júla: Minister financií Igor Matovič sa zaočkoval prvou dávkou vakcíny Sputnik V.
29. júla: Dav, ktorý protestoval proti pandemickým opatreniam, zablokoval cesty v okolí Hodžovho námestia v Bratislave a hlavnom meste bola ochromená verejná doprava. Viacerí verejní činitelia hovorili o zlyhaní polície.
30. júla: Exšéfa Finančnej správy Františka Imreczeho prepustili z väzby. Rozhodol o tom špeciálny prokurátor Daniel Lipšic.
AUGUST
1. augusta: Pracovať začal novozriadený Najvyšší správny súd (NSS) SR.
1. augusta: Pozície riaditeľky Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) sa ujala Eva Kurrayová. Nahradila Branislava Zuriana, ktorý odišiel na vlastnú žiadosť v polovici mája 2021.
17. augusta: Na NAKA vypovedal guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír, ktorého na odchod z funkcie vyzval predseda Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti Peter Kremský z OĽaNO. Ako dôvod uvádzal informácie o korupcii na ministerstve financií a Finančnej správe v čase, keď stál Kažimír na čele rezortu financií. K výzve sa pridal aj podpredseda Za ľudí Juraj Šeliga.
Peter Kažimír. Foto: TASR/Jaroslav Novák
26. augusta: Krajská prokuratúra v Bratislave obvinila policajného prezidenta Petra Kovaříka zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Kovařík totiž dal pokyn na prerušenie zásahu Úradu inšpekčnej služby počas akcie NAKA pri zadržiavaní svedkov-kajúcnikov.
30. augusta: Peter Kovařík sa vzdal funkcie policajného prezidenta. Definitívne odstúpil 15. septembra.
31. augusta: Generálna prokuratúra zrušila na základe paragrafu 363 Trestného poriadku obvinenia bývalému riaditeľovi SIS Vladimírovi Pčolinskému, podnikateľovi Zoroslavovi Kollárovi, finančníkovi Jaroslavovi Haščákovi, bývalému riaditeľovi kontrarozviedky SIS Ľubomírovi Arpášovi a voči Arpášovej manželke.
31. augusta: Bývalého riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského prepustili z väzby. Exriaditeľ tajnej služby bol obvinený z toho, že on a bývalý námestník SIS Boris Beňa mali prijať úplatok od podnikateľa a konkurzného právnika Zoroslava Kollára vo výške 40-tisíc eur.
SEPTEMBER
1. septembra: Približne 6-tisíc ľudí sa zúčastnilo na protivládnom proteste, ktorý v Košiciach organizoval Smer-SD.
8. septembra: Poslanci Vladimír Ledecký, Marek Hattas, Tomáš Lehotský, Vladimíra Marcinková, Michal Luciak a Ján Benčík odišli zo strany Za ľudí a vstúpili do klubu SaS. Zo strany odišla aj ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Kolíkovej frakcia sa v rámci SaS nazvala Platformou za spravodlivé Slovensko.
10. septembra: Prezidentka SR Zuzana Čaputová udelila milosť 31-ročnej žene, matke ťažko chorej dcéry.
12. septembra: Pápež František pricestoval na štvordňovú apoštolskú návštevu Slovenskej republiky, trvala do 15. septembra a Svätý Otec navštívil okrem Bratislavy aj Košice, Prešov a Šaštín.
Pápež František a Zuzana Čaputová. Foto: TASR/Michal Svítok
20. septembra: Minister vnútra Roman Mikulec vymenoval do funkcie dočasne povereného prezidenta Policajného zboru Štefana Hamrana.
24. septembra: Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) opäť čelil opozičnému pokusu o odvolanie z funkcie. V pozícii zotrval, keďže zo 136 prítomných poslancov hlasovalo za vyslovenie nedôvery 52, 69 bolo proti, 14 poslanci sa zdržali a jeden nehlasoval.
25. septembra: Novým predsedom mimoparlamentnej strany Spolu – občianska demokracia sa stal Miroslav Kollár.
Miroslav Kollár. Foto: TASR/Dano Veselský
OKTÓBER
2. októbra: Predsedom strany Aliancia-Szövetség sa stal doterajší predseda Strany maďarskej komunity (SMK) Krisztián Forró. Aliancia-Szövetség vznikla spojením zástupcov SMK, Mosta-Híd a hnutia Spolupatričnosť.
Krisztián Forró (v strede). Foto: TASR/Pavel Neubauer
23. októbra: V 25 obciach na Slovensku sa konali doplňujúce voľby.
25. októbra: Dozorový prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry doplnil svoj návrh na predĺženie väzby obvinených v rámci akcie Očistec o obrazovo-zvukové záznamy. Následne boli medializované videá z poľovníckej chaty s predsedom Smeru-SD Robertom Ficom, exministrom vnútra Robertom Kaliňákom, obhajcom bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara Marekom Parom, podnikateľom Miroslavom Bödörom a synom Tibora Gašpara.
28. októbra: Romana Tabák (OĽaNO) dostala za kúpanie sa v tatranskom horskom potoku pokutu 500 eur.
Poslankyňa Romana Tabák sa pochválila kúpaním v Studenovodských vodopádoch v TANAPe. Zdroj: FB/Juraj Draxler
NOVEMBER
15. novembra: V Bratislavskom kraji začal pôsobiť nový dopravca, spoločnosť Arriva. Kvôli chýbajúcim vodičom však bola doprava výrazne obmedzená.
17. novembra: Pri príležitosti 10. výročia vzniku hnutia OĽaNO sa konal v Bratislave jeho snem. V pozícii predsedu potvrdil Igora Matoviča.
17. novembra: Opozičný Smer-SD mal snem, na ktorom predseda Robert Fico predstavil víziu strany do budúcna. Víťazstvo vo voľbách označil za reálny cieľ.
17. novembra: V Bratislave sa konalo viacero zhromaždení, vedenie Smeru položilo vence k pamätníku Alexandra Dubčeka. Ďalší protest sa konal v centre hlavného mesta, pred Úradom vlády SR boli zranení dvaja policajti. Celkovo polícia obmedzila na osobnej slobode deväť osôb.
23. novembra: Národná rada opätovne schválila novelu zákona o štátnej službe, ktorú vetovala prezidentka Zuzana Čaputová.
Zuzana Čaputová. Foto: TASR/Jaroslav Novák
DECEMBER
9. decembra: Poslanci parlamentu schválili novelu zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 z dielne ministerstva financií. Na jej základe budú mať ľudia nad 60 rokov nárok na finančný príspevok za očkovanie.
14. decembra: Plénum NR SR schválilo štátny rozpočet na rok 2022. Hlasovalo zaň 91 zo 146 prítomných poslancov. Slovensko by malo v budúcom roku hospodáriť s deficitom na úrovni 4,94 percenta hrubého domáceho produktu.
14. decembra: Poslanci schválili reformu národných parkov, podporilo ju 75 zo 76 prítomných hlasujúcich poslancov. Proti bol jeden, nikto sa nezdržal. Reformu nepodporili poslanci z klubu Sme rodina, pri hlasovaní vytiahli karty, systém ich vykázal ako neprítomných.
14. decembra: Parlament schválil reformu nemocníc, ktorú podporilo 76 zo 146 prítomných zákonodarcov, 68 bolo proti, dvaja sa zdržali. Proti reforme hlasovali koaliční poslanci hnutia Sme rodina.
15. decembra: Expredseda KDH Alojz Hlina sa spojil so šéfom Dobrej voľby Tomášom Druckerom. Hlina sa stal súčasťou strany, ktorá sa po novom bude volať Dobrá voľba a Umiernení.
Alojz Hlina a Tomáš Drucker. Foto: TASR/Dano Veselský
16. decembra: Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že zásada "ne bis in idem" (nikoho nemožno potrestať za ten istý skutok dvakrát) nebráni vydaniu európskeho zatykača voči osobám obžalovaným z únosu syna bývalého slovenského prezidenta Michala Kováča. Spor sa dostal na európsky súd po tom, ako Okresný súd Bratislava III oznámil, že na jedného z obžalovaných zvažuje vydanie európskeho zatykača. Slovenský súd chcel vedieť, či je vydanie zatykača i zrušenie amnestie v súlade s právom Únie.
17. decembra: Vláda odsúhlasila zdravotníkom a pracovníkom v zariadeniach sociálnych služieb jednorazovú odmenu 350 eur. Opatrenie prišlo po proteste zdravotníkov.
Prinášame vám prehľad najdôležitejších svetových udalostí v politike v roku 2021, pri ktorých nehrala rolu pandémia ochorenia COVID-19.
JANUÁR
1. januára: Portugalsko sa ujalo rotujúceho predsedníctva v Rade Európskej únie.
4. januára: Súd v Londýne zamietol žiadosť USA o vydanie zakladateľa webovej stránky WikiLeaks Juliana Assangea do USA. Ako dôvod uviedol obavu z možného zhoršenia Austrálčanovho duševného zdravia.
6. januára: Spoločné zasadnutie obidvoch komôr Kongresu USA bolo prerušené po prieniku priaznivcov končiaceho prezidenta Donalda Trumpa do rokovacej sály. Útok na sídlo amerického Kongresu si vyžiadal päť obetí.
11. januára: Demokrati v americkej Snemovni reprezentantov predložili oficiálne ústavnú žalobu (impeachment) voči prezidentovi Donaldovi Trumpovi.
16. januára: Kresťanskodemokratická únia (CDU) si na virtuálnom zjazde zvolila za svojho nového lídra Armina Lascheta, premiéra spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko.
18. januára: Ruský súd vzal do väzby opozičného politika Alexeja Navaľného. Stalo sa tak krátko po jeho návrate z Nemecka, kde sa zotavoval z otravy novičokom.
20. januára: Konala sa inaugurácia prezidenta a viceprezidenta Spojených štátov. Joe Biden sa stal v poradí 46. prezidentom USA a Kamala Harrisová sa stala prvou ženou v dejinách Spojených štátov na poste viceprezidenta.
Joe Biden. Foto: TASR/AP
26. januára: Taliansky premiér Giuseppe Conte odstúpil z funkcie.
27. januára: Rusko ratifikovalo predĺženie zmluvy o kontrole jadrových hlavíc (START 3).
FEBRUÁR
1. februára: V Mjanmarsku došlo k štátnemu prevratu. Moc prevzala armáda na čele s generálom Min Aun Hlainom.
2. februára: Ruského opozičného politika Alexeja Navaľného poslal súd na 3,5 roka do väzenia za údajné porušenie podmienečného trestu.
3. februára: Spojené štáty predĺžili o päť rokov platnosť novej dohody START s Ruskom, ktorá obmedzuje počet amerických a ruských strategických jadrových zbraní.
12. februára: Novým talianskym premiérom sa stal Mario Draghi, bývalý šéf Európskej centrálnej banky.
Mario Draghi. Foto: TASR/AP
13. februára: Senát USA rozhodol v rámci procesu impeachmentu, že bývalý prezident Donald Trump nie je vinný z podnecovania k vzbure. Hlasovanie sa skončilo v pomere hlasov 57 ku 43.
MAREC
1. marca: Bývalý francúzsky prezident Nicolas Sarkozy bol odsúdený na rok väzenia za korupciu. Celkovo mu súd v Paríži vymeral tri roky odňatia slobody, z toho dva podmienečne.
8. marca: Pápež František ukončil historicky prvú pápežskú návštevu Iraku.
Pápež František. Foto: TASR/Jaroslav Novák
29. marca: Porota v americkom meste Minneapolis si vypočula úvodné reči obžaloby a obhajoby v procese s bývalým policajtom Derekom Chauvinom obžalovaným z vraždy Afroameričana Georgea Floyda. Štyridsaťšesťročný Floyd zomrel 25. mája 2020 pri zatýkaní v meste Minneapolis v štáte Minnesota pre podozrenie z platby falošnou 20-dolárovou bankovkou.
APRÍL
4. apríla: Po mesiacoch protivládnych protestov sa konali v Bulharsku parlamentné voľby.
16. apríla: Raúl Castro oznámil odchod z postu lídra Komunistickej strany Kuby, čím sa skončila 62-ročná dominancia rodiny Castrovcov trvajúca od Kubánskej revolúcie.
Raúl Castro. Foto: TASR/AP
17. apríla: Česko vyhostilo 18 pracovníkov ruskej ambasády v Prahe pre podozrenie, že ruská tajná služba bola zapletená do výbuchov muničných skladov vo Vrběticiach v roku 2014.
22. – 23. apríla: Prezident USA Joe Biden zorganizoval virtuálny medzinárodný samit o boji proti zmene klímy.
MÁJ
7. – 8. mája: Sociálny samit EÚ sa konal v druhom najväčšom meste Portugalska – Porte.
23. mája: Bieloruské úrady zadržali novinára a disidenta Ramana Prataseviča po tom, čo prinútili núdzovo pristáť lietadlo, ktorým letel civilnou linkou z Atén do litovského Vilniusu.
25. mája: Lídri EÚ rokovali v Bruseli na samite, ktorý sa venoval tiež boju proti klimatickej zmene a napätým vzťahom s Ruskom.
26. mája: Západom neuznaný bieloruský prezident Alexandr Lukašenko vyhlásil v bieloruskom parlamente, že Bielorusko na svojich hraniciach oslabí kontrolu nad pašovaním drog a nelegálnou migráciou.
JÚN
2. júna: Poslanci izraelského parlamentu zvolili nového prezidenta. Stal sa ním bývalý opozičný líder Jicchak Herzog.
3. júna: Vláda českého premiéra Andreja Babiša prežila hlasovanie o vyslovení nedôvery v Poslaneckej snemovni. Za návrh na vyslovenie nedôvery hlasovalo 89 poslancov, proti ich bolo 82. Na vyslovenie nedôvery bolo potrebných minimálne 101 hlasov.
Andrej Babiš. Foto: TASR/AP
14. júna: V Bruseli sa konal samit NATO.
15. júna: Za účasti prezidenta Spojených štátov Joea Bidena sa uskutočnil v Bruseli samit EÚ – USA.
16. júna: V Ženeve rokovali americký a ruský prezident Joe Biden a Vladimir Putin.
18. júna: Prezidentské voľby v Iráne vyhral konzervatívny kandidát Ebráhím Raísí.
20. júna: V predčasných parlamentných voľbách v Arménsku zvíťazila strana Občianska dohoda premiéra Nikolu Pašinjana. Na druhom mieste skončila Aliancia Arménsko vedená exprezidentom Robertom Kočarjanom.
21. júna: Poslanci švédskeho parlamentu vyslovili nedôveru menšinovej vláde švédskeho premiéra Stefana Löfvena. Stalo sa tak prvýkrát v dejinách Švédska.
Stefan Löfven. Foto: TASR/AP
25. júna: Dvadsaťdva a pol roka väzenia vymeral americký súd bývalému policajtovi Derekovi Chauvinovi, ktorého porota uznala za vinného z vraždy Afroameričana Georgea Floyda.
30. júna: V Katoviciach sa zišli na vrcholnej schôdzke premiéri krajín Vyšehradskej štvorky (V4).
JÚL
1. júla: Predsedníctvo Rady Európskej únie (EÚ) prevzalo od Portugalska na pol roka Slovinsko.
2. júla: USA odovzdali afganským silám po takmer 20 rokoch Bagrám, svoju hlavnú vojenskú základňu v Afganistane.
7. júla: Nový izraelský prezident Jicchak Herzog zložil prísahu na mimoriadnom zasadnutí parlamentu (Knesetu) a stal sa v poradí 11. prezidentom krajiny.
Jicchak Herzog. Foto: TASR/AP
11. júla: V Moldavsku sa konali predčasné parlamentné voľby. Zvíťazila v nich stredopravá strana Akcia a solidarita (PAS) proeurópskej prezidentky Maie Sanduovej.
11. júla: Predčasné parlamentné voľby v Bulharsku tesne vyhrala populistická strana Je taký národ (ITN) pred koalíciou Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB) expremiéra Bojka Borisova.
27. júla: Vo Vatikáne sa začal súdny proces s kardinálom Giovannim Becciuom a spol. obvinenými zo zneužívania úradov, vydierania a podvodov. Proces sa označuje ako najväčší v dejinách Vatikánu.
Kardinál Giovanni Angelo Becciu. Foto: TASR/AP
AUGUST
3. augusta: Konzervatívec Ebráhím Raísí oficiálne prevzal funkciu iránskeho prezidenta po tom, čo dostal súhlas od najvyššieho duchovného vodcu krajiny, ajatolláha Alího Chameneího.
6. augusta: Vedúci predstavitelia Kazachstanu, Kirgizska, Tadžikistanu, Turkménska a Uzbekistanu vyjadrili v letovisku Avaza na brehu Kaspického mora znepokojenie nad nestabilitou šíriacou sa z Afganistanu.
24. augusta: Uskutočnil sa mimoriadny virtuálny samit vedúcich predstaviteľov krajín G7 o situácii v Afganistane.
30. augusta: Z Kábulu odleteli posledné lietadlá americkej armády. Podľa prezidenta Joea Bidena Spojené štáty ukončili 20 rokov trvajúcu vojnu v Afganistane – najdlhšiu vojnu v histórii USA.
Výsadkári americkej 82. brigády nastupujú do nákladného lietadla C-17 na medzinárodnom letisku Hamída Karzaja v Kábule 30. augusta 2021 počas evakuácie ako poslední príslušníci americkej armády pri odchode z Afganistanu. Foto: TASR/AP
SEPTEMBER
2. septembra: Poľský prezident Andrzej Duda vyhlásil výnimočný stav v regiónoch, ktoré sa nachádzajú na hraniciach s Bieloruskom, pre situáciu spojenú s prílevom nelegálnych migrantov.
17. – 19. septembra: V Rusku sa konali voľby do Štátnej dumy, dolnej komory parlamentu, v ktorých zvíťazila vládnuca strana Jednotné Rusko.
21. septembra: Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) dospel k záveru, že Rusko je zodpovedné za otravu kritika Kremľa Alexandra Litvinenka v roku 2006.
24. septembra: Lídri Spojených štátov, Japonska, Indie a Austrálie sa stretli v Bielom dome. Diskutovali aj o spolupráci v oblasti infraštruktúry a technológií.
26. septembra: Voľby do Spolkového snemu (Bundestagu), v ktorých už nekandidovala spolková kancelárka Angela Merkelová (CDU), vyhrala Sociálnodemokratická strana (SPD) pred konzervatívcami z Kresťanskodemokratickej (CDU) a Kresťansko-sociálnej únie (CSU).
OKTÓBER
5. októbra: Rumunský parlament vyslovil nedôveru vláde na čele s liberálnym premiérom Florinom Citom, ktorý viedol kabinet od decembra 2020.
8. – 9. októbra: Uskutočnili sa voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky. Víťazom sa stala pravicová koalícia Spolu (ODS, KDU-ČSL a TOP 09) pred hnutím ANO premiéra Andreja Babiša.
9. októbra: Rakúsky spolkový kancelár Sebastian Kurz (Rakúska ľudová strana, ÖVP) vyhlásil, že odstupuje z funkcie. Konzervatívny politik to oznámil po tom, ako ho prokuratúra označila za podozrivého v prípade vyšetrovania korupcie.
Sebastian Kurz. Foto: Jaroslav Novák/TASR
11. októbra: Nový rakúsky spolkový kancelár Alexander Schallenberg zložil prísahu do rúk prezidenta Alexandra Van der Bellena.
12. októbra: V Budapešti sa konal samit predsedov vlád krajín Vyšehradskej štvorky (V4) s egyptským prezidentom Abdalom Fattáhom Sísím.
12. októbra: V Ríme sa uskutočnil mimoriadny samit členských krajín skupiny G20 o situácii v Afganistane.
21. – 22. októbra: V centre pozornosti dvojdňového summitu EÚ v Bruseli bol okrem iného rast cien energií, spory spojené s nerešpektovaním zásad právneho štátu, ale aj otázky späté s migráciou.
30. – 31. októbra: Stretnutie skupiny G20 v Ríme. Hlavnými témami bol boj proti klimatickej zmene a obnova globálnej ekonomiky po pandémii COVID-19.
31. októbra: V Glasgowe sa začal v poradí 26. klimatický samit OSN (COP26).
NOVEMBER
8. novembra: Predsedovia koalícií Spolu (ODS, KDÚ-ČSL a TOP 09) a PirSTAN podpísali koaličnú dohodu. V Poslaneckej snemovni bude mať nový kabinet podporu 108 poslancov.
10. novembra: Švédsky sociálno-demokratický premiér Stefan Löfven podal demisiu.
11. novembra: Menšinový vládny kabinet českého premiéra Andreja Babiša tvorený hnutím ANO a ČSSD schválil svoju demisiu.
13. novembra: Prijatím paktu, cieľom ktorého je obmedziť nebezpečné zvyšovanie teploty na planéte, sa skončil Klimatický samit OSN (COP26) v Glasgowe.
14. novembra: V Bulharsku sa konali prezidentské aj parlamentné voľby. Išlo už o tretie parlamentné voľby, keďže ani jedna politická strana nebola schopná vytvoriť vládu.
16. novembra: Uskutočnil sa virtuálny samit medzi americkým prezidentom Joe Bidenom a čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.
21. novembra: V druhom kole prezidentských volieb v Bulharsku presvedčivo zvíťazil úradujúci prezident Rumen Radev.
Rumen Radev. Foto: TASR/AP
23. novembra: O migračnej situácii na hraniciach Poľska s Bieloruskom diskutovali premiéri krajín Vyšehradskej štvorky (V4) na svojej mimoriadnej schôdzke v Budapešti.
24. novembra: Švédsky parlament schválil vládu novej premiérky Magdaleny Anderssonovej, ktorá sa tak stala historicky prvou ženou na poste šéfa kabinetu v tejto škandinávskej krajine.
25. novembra: Rumunský parlament vyjadril podporu novej koaličnej vláde, ktorú povedie líder Národnej liberálnej strany (PNL) Nicolae Ciuca.
Nicolae Ciuca. Foto: TASR/AP
26. novembra: Rusko bude čeliť následkom, ak použije svoju armádu voči Ukrajine. Vyhlásil to generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Jens Stoltenberg, ktorý zároveň vyjadril obavy z rastúceho počtu ruskej vojenskej techniky pri hraniciach s Ukrajinou.
28. novembra: Český prezident Miloš Zeman vymenoval na zámku v Lánoch predsedu ODS Petra Fialu za nového premiéra.
Petr Fiala. Foto: TASR/AP
29. novembra: V Budapešti sa stretli prezidenti krajín Vyšehradskej štvorky (V4).
29. novembra: Poslanci švédskeho parlamentu (Riksdagu) vyslovili opäť dôveru predsedníčke sociálnych demokratov Magdalene Anderssonovej, ktorá rezignovala z postu premiérky len niekoľko hodín po tom, ako jej parlament prvý raz vyslovil dôveru.
DECEMBER
1. decembra: Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že Kremeľ bude žiadať od Západu záruky, že NATO nebude rozmiestňovať svoje vojenské sily a techniku v blízkosti ruských hraníc a že sa nebude ďalej rozširovať smerom na východ.
Vladimir Putin. Foto: TASR/AP
2. decembra: Bývalý rakúsky spolkový kancelár Sebastian Kurz oznámil, že odchádza z politiky. O niekoľko hodín neskôr rakúsky spolkový kancelár Alexander Schallenberg oznámil, že odstupuje z funkcie.
6. decembra: Nový rakúsky kancelár Karl Nehammer zložil slávnostný sľub a stal sa tak v poradí tretím predsedom rakúskej vlády za dva mesiace.
Karl Nehammer. Foto: TASR/AP
7. decembra: Uskutočnilo sa rokovanie ruského a amerického prezidenta Vladimira Putina a Joea Bidena, ktoré prebehlo formou videohovoru.
8. decembra: Novým nemeckým spolkovým kancelárom sa stal sociálny demokrat Olaf Scholz (SPD), ktorý tak ukončil 16-ročnú éru kresťansko-demokratickej kancelárky Angely Merkelovej (CDU).
Olaf Scholz. Foto: TASR/DPA
9. – 10. decembra: Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena zorganizovala virtuálny Samit za demokraciu (S4D).
10. decembra: Britský Vrchný súd v Londýne zrušil rozhodnutie nižšieho súdu blokujúce vydanie zakladateľa WikiLeaks Juliana Assangea do USA, kde mu hrozí doživotné väzenie.
12. decembra: Pápež František sa prvý raz verejne vyjadril k napätým vzťahom medzi Západom a Ruskom v súvislosti s hromadením vojsk na ukrajinskej hranici a vyzval na seriózny medzinárodný dialóg s cieľom zmierniť napätie a zabrániť rozpútaniu ozbrojeného konfliktu.
13. decembra: Migrácia, právny štát, západný Balkán, energetika a v rámci nej zvlášť atómová energia boli hlavnými témami samitu predsedov vlád krajín Vyšehradskej štvorky (V4), na ktorý pozvali do Budapešti aj francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.
15. decembra: V Bruseli sa konal samit EÚ a krajín Východného partnerstva.
16. decembra: V Bruseli sa uskutočnil samit EÚ. Hovorilo sa na ňom aj o vonkajších vzťahoch a energetike.
17. decembra: Český prezident Miloš Zeman vymenoval novú vládu na čele s občianskym demokratom Petrom Fialom (ODS).
23. december: Politický líder bosnianskych Srbov Milorad Dodik ohlásil urýchlenie odchodu Republiky srbskej (RS) z ústredných inštitúcií Bosny a Hercegoviny.
Izrael neplánuje zastaviť vlnu koronavírusového variantu omikron, ktorá sa už prehnala krajinou. Niektorí odborníci sa domnievajú, že šírenie omikronu sa skončí len vtedy, keď sa ním nakazia celé masy, píše denník The Jerusalem Post.
"Piata vlna sa môže skončiť vtedy, keď sa nakazí veľký počet ľudí," povedal profesor Cyrille Cohen, vedúci imunologického laboratória na Bar-Ilanovej univerzite. "Len vďaka prirodzenému vystaveniu sa (vírusu) za ochrany vakcínami sa tento vírus stane endemickým," dodal Cohen.
"Keďže omikron je dosť nákazlivý, naše snahy zastaviť jeho šírenie sú pravdepodobne dosť zbytočné," povedal profesor Hagai Levine, predseda Izraelskej asociácie verejného zdravotníctva. "Túto vlnu nezastavíme... To, čo by sme mohli a mali sa pokúsiť urobiť, je chrániť tých najzraniteľnejších, ako je to len možné," dodal Levine.
Podľa The Jerusalem Post nové štúdie ukazujú, že ľudia očkovaní proti koronavírusu v prípade, že sa ním nakazia, vyvinú si "super" alebo "hybridnú" imunitu, čo znamená, že produkujú veľmi vysoké hladiny protilátok schopných neutralizovať rôzne varianty koronavírusového ochorenia COVID-19 a iných vírusov.
Okrem toho, píše The Jerusalem Post, nerecenzovaná štúdia publikovaná tento týždeň na zdravotníckom portáli medRxiv uvádza, že ľudia, ktorí sa nakazia variantom omikron, sú chránení aj pred variantom delta.
"Veľký počet ľudí infikovaných omikronom, ktorý sa očakáva v Izraeli a na celom svete, môže výrazne zvýšiť úroveň imunity celej populácie a pomôcť zlikvidovať deltu a aspoň niektoré ďalšie varianty," uviedol v reakcii na štúdiu profesor Eran Segal, počítačový biológ z Weizmannovho vedeckého inštitútu v Rechovot.
Levine dodal, že ak sa štúdia ukáže ako správna, "možno bude omikron znamenať epidemiologický prechod do endemického štádia vírusu".
Priebeh ochorenia COVID-19 po nákaze variantom omikron sa "zdá menej závažný" a vysoké počty úmrtí sú "už minulosťou". Povedal to imunológ John Bell, informoval v stredu britský denník The Guardian na svojej webovej stránke.
Bell v rozhovore pre rozhlasovú stanicu BBC pripomenul, že počty ľudí prijatých do nemocníc s covidom v Británii sa v posledných týždňoch zvýšili.
Priebeh ochorenia po nákaze variantom omikron sa podľa jeho slov "zdá menej závažný a mnoho ľudí v nemocnici strávi pomerne krátky čas". Takisto menej pacientov potrebuje prísun kyslíka a priemerná dĺžka hospitalizácie sa skrátila na tri dni. "Toto nie je tá istá choroba, ktorú sme zažívali pred rokom," povedal.
"Hrôzostrašné výjavy, ktoré sme videli pred rokom, keď boli jednotky intenzívnej starostlivosti plné a množstvo ľudí zomieralo predčasne, sú teraz z môjho pohľadu už minulosťou," povedal Bell, ktorý pôsobí ako profesor medicíny na Oxfordskej univerzite. Venuje sa imunológii, genetike a je členom operačnej skupiny pre očkovanie, ktorú britská vláda založila v apríli 2020.
Britský Úrad pre zdravotnú bezpečnosť (UKHSA) minulý štvrtok 23. decembra uviedol, že podľa doteraz zozbieraných údajov je riziko hospitalizácie pri nákaze variantom omikron až o 70 percent nižšie ako v prípade nákazy variantom delta. Riziko umiestnenia na jednotku intenzívnej starostlivosti je nižšie o 31 až 45 percent. Tieto údaje však boli iba predbežné, upozorňuje televízia CNBC.
Niektorí odborníci v oblasti zdravotníctva upozorňujú na možný nárast počtu prípadov a preťaženie zdravotníckeho systému.
Danny Altmann, profesor imunológie na londýnskej univerzite Imperial College, pre CNBC uviedol, že v dôsledku nárastu počtu prípadov sa množstvo nakazených vyžadujúcich si hospitalizáciu môže v Spojenom kráľovstve zvýšiť dvoj- až trojnásobne. Môže to podľa jeho slov nastať aj napriek tomu, že sa potvrdí "miernejší" vplyv omikronu v porovnaní s inými variantmi.
Platy poslancov Národnej rady (NR) SR by sa nemali znižovať ani zvyšovať. Myslí si to predseda NR SR Boris Kollár (Sme rodina). Na zmenu nevidí dôvod, poslanci podľa neho zasadali posledné mesiace častejšie a mali viac roboty. Lídrovi OĽaNO a vicepremiérovi Igorovi Matovičovi sa pozdáva, aby poslanec zarábal priemernú mzdu a zvyšok mu doplácala jeho strana.
"Platy poslancov sa zatiaľ nemenia, nevidím dôvod, aby sme zvyšovali alebo znižovali platy poslancom. Myslím si, že táto téma nie je aktuálna. Aj poslanec, ktorý možno v jednej časti obyvateľstva vyvoláva pohoršenie, vyvoláva v druhej časti pozitívne pocity. Poslanca sem poslala jedna skupina obyvateľov a chce, aby sa nejako správal. Keď si to iná časť spektra neželá, nemusí ho voliť," povedal Kollár v rozhovore pre TASR. Poslanci podľa neho za posledné mesiace pracovali viac ako v minulosti, neboli letné prázdniny a schôdze trvali dlhšie.
Matovič tvrdí, že bol proti tomu, keď sa v minulosti skokovito zvyšovali platy poslancov. "Myslím si, že je tam časť poslancov, ktorí si to zaslúžia, ale zároveň veľká časť poslancov, ktorí si štyri a pol tisíca v čistom nezaslúžia," vyhlásil v rozhovore pre TASR. Poukázal na poslancov z "extrémistických" strán, ktorí navyše chodia v pléne bez rúška a šíria nenávisť. Tí podľa neho nie sú prínosom pre spoločnosť.
"Bol by som veľmi rád, keby sa v parlamente nastavili nejaké ciele, ktoré majú poslanci plniť, nech sú platení podľa aktivity. Len to by sa asi ťažko realizovalo. Kto by bol ten arbiter, sudca? Nemohol by mať nič spoločné s politikou. Realistickejšie je, že by mali mať poslanci len priemernú mzdu a dovoliť politickým stranám, nech im platia zo štátneho príspevku. My ako OĽaNO by sme boli hneď za to," povedal s tým, že potom by si to už vedeli strany ustrážiť a ušetrili by sa peniaze. Kollár s takýmto návrhom nesúhlasí.
Zotrvanie šéfky rezortu spravodlivosti Márie Kolíkovej na svojom poste aj po odchode zo strany Za ľudí stále živí koaličné konflikty. Kým líder OĽaNO Igor Matovič obviňuje SaS, ku ktorej Kolíková prestúpila, z ignorovania koaličnej zmluvy, minister hospodárstva Richard Sulík tvrdí, že Kolíková nikam neodchádza a nechal sa počuť, že volebný výsledok spred takmer dvoch rokov už nikoho nezaujíma.
SaS ignoruje koaličnú zmluvu vo veci prerozdelenia ministerských postov, stolička ministra spravodlivosti nepatrí Márii Kolíkovej, ale strane Za ľudí. V rozhovore pre TASR to skonštatoval minister financií a líder OĽaNO Igor Matovič.
"SaS sa v tejto veci rozhodla, že chce ignorovať koaličnú zmluvu. Je to také zvláštne, lebo vždy hovorili, že zmluvy sa musia dodržiavať. Sme momentálne v stave, že kľúčovú časť koaličnej zmluvy SaS ignoruje a od partnerov vyžaduje, aby dodržiavali všetko ostatné, čo v tej zmluve je," povedal Matovič.
Kolíková podľa neho vie, že je "prilepená silou-mocou na stoličke, ktorá jej nepatrí a patrí strane Za ľudí podľa volebných výsledkov a podľa koaličnej zmluvy". Keď to chce koalícia upraviť, treba podľa Matoviča vypovedať koaličnú zmluvu a nanovo prepočítať rozdelenie postov.
"Keď hovorí SaS, že podľa počtu poslancov by sa mali rozdať ministerstvá. Ale potom to znova SaS vyjde, že budú mať tri ministerstvá. Tento problém treba do budúcna vyriešiť. Nie je to ale o Márii Kolíkovej. SaS sa musí rozhodnúť, ktorého ministerstva sa vzdá, aby bola dodržaná koaličná zmluva," uzavrel.
Kollár na jej odchod tlačiť nechce
Predseda parlamentu a šéf Sme rodina Boris Kollár na odchod Kolíkovej tlačiť nebude, pretože hnutie by podľa neho aj tak jej ministerstvo nezískalo. Pre Kollára nie je otázkou dňa zmena v súvislosti so zotrvaním Kolíkovej vo funkcii. "Je mi jedno, či tam sedí pani Kolíková alebo Juraj Šeliga. Ale to miesto patrí strane Za ľudí. Tak to máme napísané v koaličnej zmluve," povedal.
Sulík: Kolíková nikam neodchádza
Mária Kolíková je ministerkou spravodlivosti a nikam neodchádza. Vyhlásil to líder SaS a minister hospodárstva Richard Sulík v rozhovore pre TASR. Podľa vlastných slov je pripravený jednať o novej koaličnej zmluve, súčasnú však vypovedať neplánuje. Ak by došlo k diskusii o zmene zmluvy, bude presadzovať úpravu prerozdelenia ministerských postov na základe mandátov poslancov, a nie volebných výsledkov.
"Mária Kolíková neodíde z postu. Kam by odchádzala? Má rozrobenú súdnu reformu, urobila kopec dobrej roboty. Je to možno najproduktívnejší minister vo vláde," tvrdí Sulík. V súvislosti so súdnou mapou uviedol, že ministerka ešte bude vyjednávať o podpore.
"V nejakom momente si musí povedať, že urobila všetky možné ústupky a ak to nestačí, asi to také nemalo byť. Ale okrem súdnej mapy tu máte kopec ďalších vecí, aj významných, ktorých sa Kolíková chytila a dotiahla ich dokonca," doplnil s tým, že svoju robotu si robí dobre a je rád, že je v ministerskom klube SaS.
Výsledok volieb vraj už nikoho nezaujíma
Na margo koaličnej zmluvy podotkol, že aktuálne nikoho nezaujíma volebný výsledok spred dvoch rokov a zdôraznil, že po prestupe veľkej časti poslaneckého klubu Za ľudí do SaS majú liberáli v parlamente 19 mandátov. "Keby sa otvorili rozhovory o novej koaličnej zmluve, budeme mať nejaké predstavy a budeme hľadať kompromis, ako to robíme obvykle," reagoval na otázku, či bude strana žiadať aj ďalšie funkcie.
Čo sa týka voľného postu podpredsedu parlamentu, vie si predstaviť nomináciu Tomáša Lehotského. Poznamenal však, že SaS už má jedného podpredsedu snemovne. "Asi by sa to stretlo s veľkou nevôľou," dodal. Jeho prípadnú nomináciu zatiaľ nevylúčil.
Omikron totiž ukazuje nielen svoju silnú, ale aj slabé stránky. Nákaza sa šíri rekordne rýchlo, ale pre život nakazených je omikron menej nebezpečný ako delta. Situácia vo Francúzsku preto nie je dôvodom na paniku, horšie je to v Poľsku, kde v dôsledku delty zomrelo takmer 800 ľudí za deň.
Vo Francúzsku zaznamenalo za posledných 24 hodín viac než 200-tisíc prípadov nákazy novým koronavírusom, čo je najviac od začiatku pandémie. Vysoký počet nakazených súvisí so šírením infekčnejšieho variantu omikron, agentúry to hneď označili za európsky rekord od začiatku pandémie.
Ide však zatiaľ o trochu o prehnanú senzáciu. V USA sa sedemdňový priemer dostal na úroveň 267-tisíc za deň, v Británii sa v podstate šíri už iba omikron, tvrdí to aspoň premiér Boris Johnson, pričom posledné údaje hovoria o vyše 17-tisíc nakazených a 49 mŕtvych za 24 hodín, píše britský Evening Standard. Podľa Johnsona až 90 percent z tých, čo sú v intenzívnej starostlivosti, nemalo tretiu posilňovaciu dávku. Briti teda prestávajú odlišovať tých, čo majú dve dávky vakcíny spred 6 až 7 mesiacov, a tých, čo nemajú žiadnu dávku – a tlačia na tretiu dávku vakcíny.
Omikron sa síce rýchlo šíri, ale zatiaľ nemá takú vysokú smrtnosť ako delta. Nemocnice sa neplnia tak rýchlo, prejavy omikronu sú výrazne miernejšie. Francúzi hlásia 62 mŕtvych za posledných 24 hodín, klesá aj týždenný priemer, za vianočný týždeň bolo 132 mŕtvych denne, nemocnice nečelia náporu nakazených.
Situácia je z tohto pohľadu výrazne horšia v Poľsku, kde za uplynulých 24 hodín zomrelo 794 pacientov s covidom. Podľa námestníka ministra zdravotníctva Waldemara Krasku ide o smutný rekord tejto vlny v Poľsku. Keďže Poľsko je osemkrát väčšie ako Slovensko, ide zhruba o rovnakú smrtnosť ako u nás na začiatku roku 2021, keď zomieralo takmer 100 ľudí denne.
V Poľsku je stále v centre pozornosti najmä variant delta, aj keď sa šíri už aj omikron. Vysoká úmrtnosť sa ale spája s deltou, navyše počet nakazených oproti minulému týždňu klesol o zhruba 13 percent na 15 571 prípadov. Poliaci sa domnievajú, že vysoké číslo mŕtvych je dôsledkom vianočných sviatkov, podobne to môže byť aj s nižším číslom nakazenosti. Štátny tajomník poľského ministerstva zdravotníctva je ale opatrný optimista ohľadom ďalšieho vývoja:
„Ak hovoríme o štvrtej vlne pandémie, ktorú vyvolal variant delta, výsledky ukazujú, že sa nachádzame na zostupnej krivke, hoci ide o stále vysokú úroveň. Pokiaľ ide o údaj o mŕtvych, zdá sa, že sme na vrchole,“ povedal Kraska televízii Polsat News.
Vráťme sa však k omikronu a dnešnému francúzskemu rekordu.
Každú sekundu dvaja nakazení
Rýchlosť nákazy je však momentálne najviac prudká vo Francúzsku. Každú sekundu sa vo Francúzsku nakazia koronavírusom viac než dvaja ľudia a približne desať percent Francúzov sa v poslednom čase dostalo do kontaktu s nakazenou osobou.
Francúzsky minister zdravotníctva Olivier Véran počas vystúpenia v parlamente uviedol, že za uplynulých 24 hodín testy odhalili 208 000 prípadov nákazy. Je to výrazný nárast oproti utorku, keď bolo hlásených vyše 179 800 infikovaných.
"Šírenie omikronu by som už neoznačoval len ako ďalšiu z vĺn (pandémie), ale ako prívalovú vlnu... Vírus cirkuluje príliš intenzívne," povedal Véran. Minister už v pondelok varoval, že do začiatku januára by sa prírastky infikovaných za 24 hodín mohli zvýšiť na viac než štvrť milióna.
Francúzsky minister Véran tiež vyhlásil, že hoci očkovanie zrejme neposkytuje dostatočnú ochranu pred šírením vírusu, môže stále zabrániť vážnemu priebehu ochorenia COVID-19. Pripomenul, že na jednotkách intenzívnej starostlivosti vo verejných nemocniciach v Paríži je až 70 percent pacientov nezaočkovaných.
Minister adresoval priame varovanie nezaočkovaným ľuďom: "Teraz máte naozaj len malú šancu, že sa (covidu) vyhnete. Vírus sa šíri prirýchlo." Apeloval preto na túto skupinu obyvateľstva, aby bola v najbližších dňoch mimoriadne opatrná a nepodnikala rizikové aktivity.
Vo Francúzsku je zaočkovaných už približne 77 percent ľudí, pričom v súčasnosti prebieha intenzívne očkovanie treťou dávkou. Nezaočkované zostávajú viac než štyri milióny dospelých, medzi ktorými je aj vyše milión osôb vo veku nad 65 rokov.
Aj v Nemecku pokles prípadov
Hoci počet prípadov rastie aj v Švajčiarsku, za posledných 24 hodín zaznamenali podľa agentúry Reuters 17 634 nových prípadov, nákaza, naopak, slabne v Nemecku, ktoré pritom od utorka sprísnilo opatrenia. Za uplynulý deň podľa Robert Koch Institute pribudlo 40 043 nových prípadov, čo je o 5 000 menej ako pred týždňom. Nemci sa ale obávajú skrytých čísel kvôli vianočným sviatkom, keď sa menej ľudí testovalo na čínsky vírus.
