Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Štátny tajomník Kyseľ odstupuje. Agrorezort hovorí o mediálnom lynči

Štátny tajomník Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Milan Kyseľ ponúkol svoju funkciu ministrovi Samuelovi Vlčanovi (nominant OĽaNO). Urobil tak v reakcii na "mediálny lynč" posledných dní. Informoval o tom komunikačný odbor rezortu. Minister Vlčan sa mu poďakoval za prácu, ktorú na agrorezorte odviedol.

Komunikačný odbor rezortu tvrdí, že štátny tajomník svoje rozhodnutie odstúpiť predkladá po dôkladnom zvážení všetkých okolností k danej situácii. "Je to jeho osobné rozhodnutie, ako reakcia na bezprecedentné útoky, ktorým čelí on a jeho rodina," skonštatoval rezort.

Vlčan vníma Kyseľovo rozhodnutie ako prejav vysokej politickej kultúry. "Naša kontrola síce nezistila žiadne rozpory a pochybenie v procesoch, na ministerstvo sa však zniesla tvrdá kritika. Celá situácia sa navyše stala predmetom politického osočovania zo strany opozície a rôznych záujmových skupín, či jednotlivcov, ktorým nevyhovuje, že sa zo všetkých síl snažíme rezort očistiť od nánosov korupcie a netransparentnosti," okomentoval minister.

Preto Kyseľovo rozhodnutie chápe a ďakuje mu za prácu, ktorú na ministerstve odviedol. "Želám mu veľa síl do ďalšieho boja za malých a stredných farmárov, ktorí sa aj vďaka nemu po rokoch diskriminácie môžu nadýchnuť," uzavrel Vlčan.

Na Kyseľa sa zniesla vlna kritiky po tom, ako portál poľnoinfo.sk upozornil na podozrivé dotácie. Podľa medializovaných informácií malo MPRV vyplatiť firme Rimanec, v ktorej Kyseľ pôsobil až do júna 2021 ako konateľ, rekordných 4 500 eur na ošípanú.

Podľa stanoviska strany Hlas-SD ešte z konca minulého roka (28. 12.) ide o najdrahšie svine celej v histórii krajiny. Firma Rimanec, ktorej konateľmi sú dnes Matej Patrick Kyseľ a Denisa Kyseľová, má podľa Centrálneho registra hospodárskych zvierat vlastniť šesť kusov ošípaných. Podľa zmluvy zverejnenej v Centrálnom registri zmlúv jej má štát vyplatiť až 27 026 eur. O podporu mohli chovatelia ošípaných žiadať od 22. novembra do 1. decembra 2021. Suma, ktorú firma jednorazovo získa od štátu, je pritom vyššia ako súčet jej tržieb za tri roky. Podľa portálu poľnoinfo.sk, ak by boli v takejto výške podporení všetci chovatelia ošípaných na Slovensku, štát by musel vyplatiť cez dve miliardy eur.

Heger chcel dôslednú kontrolu

Premiér Eduard Heger (OĽaNO) víta rozhodnutie štátneho tajomníka rezortu pôdohospodárstva Milana Kyseľa odstúpiť z funkcie. Informovala o tom jeho hovorkyňa Ľubica Janíková. Od ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana bude očakávať návrh na vymenovanie nového štátneho tajomníka.

Heger považuje Kyseľovo odstúpenie za dôležité gesto, ktoré potvrdzuje, že presadzovanie správnej politickej kultúry myslí súčasná koalícia vážne. "Agrorezort je ťažko skúšaný a pre minulé vládne garnitúry bol len korisťou. Musíme dôsledne chrániť krehkú dôveru, ktorú si postupne získava nielen na Slovensku, ale aj v medzinárodných inštitúciách," skonštatoval premiér. Za odvedenú prácu Kyseľovi ďakuje.

Predseda vlády ešte 30. decembra na sociálnej sieti uviedol, že očakáva výsledky kontroly pridelenia dotácie pre firmu Rimanec a z kontroly plánuje vyvodiť dôsledky.

"Každá dotácia musí byť spravodlivá a transparentná. Preto aj vo veci štátnej dotácie pre spoločnosť Rimanec komunikujem s ministrom Vlčanom. V blízkej dobe očakávam výsledky dôslednej kontroly pridelenia dotácie, ako aj podmienky jej vyhlásenia. Ak sa potvrdí čo i len jedno pochybenie, tak vyvodíme dôsledky, lebo politická kultúra pre túto vládu nie je prázdne heslo," spresnil.

Poznamenal, že štátna dotácia pre spoločnosť Rimanec, ktorú zakladal Kyseľ a dodnes v nej pôsobia jeho rodinní príslušníci, "ho znepokojila". "Rezort pôdohospodárstva totiž za bývalých vlád zosobňoval korupciu, kradnutie či zneužívanie moci a funkcií pre osobný prospech úzkej skupiny ľudí. Bola to éra ´našich ľudí´, a preto prvoradým cieľom mojej vlády je vypudiť tieto praktiky z verejného života," podčiarkol Heger.

Protestovali aj stavovské organizácie

Slovenská asociácia chovateľov ošípaných (SACHO) vo svojom stanovisku z 31. decembra trvala na opätovnom prehodnotení podpory pre chovateľov na zmiernenie následkov afrického moru ošípaných. Asociácia požiadala ešte 20. decembra ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuela Vlčana o zastavenie, zverejnenie algoritmu výpočtu a prehodnotenie podpory, skonštatoval výkonný riaditeľ SACHO Peter Polák.

Podľa Ministerstva pôdohospodárstva bolo hlavným kritériom na výpočet pomoci pásmo zasiahnutia africkým morom ošípaných, v ktorom sa farma nachádza, ďalej vplyv ochorenia COVID-19, počet fariem chovateľa a podiel produkcie umiestnený na slovenskom trhu. "S ministerstvom komunikujeme od 20. decembra, kedy bolo zverejnených niekoľko zmlúv. Z nich a z rozhodnutí o pridelení podpory, ktoré dostávali naši členovia, vyplynulo, že tieto kritériá neboli zohľadnené. Doteraz ministerstvom zverejnené podklady pre výpočet podpory nie sú dostatočné na kontrolu algoritmu, lebo chýba vstupná databáza údajov získaná elektronickým formulárom," povedal Polák.  

Informácie, akým spôsobom bola vypísaná podpora a následne priznaná výška honoráru pre niektorých chovateľov ošípaných, prijala s rozhorčením aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK), uviedla Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK. Celkovo boli prerozdelené 2 milióny eur.

Podľa Holéciovej spôsob zverejnenia, krátkosť času na vyplnenie dotazníka, zvláštne nastavený spôsob výpočtu odmeny a aj samotná výška odmeny za vyplnenie dotazníka pre niektorých chovateľov ošípaných je v období vysokých nárokov na transparentnosť pri prideľovaní podpôr v poľnohospodárstve obzvlášť zarážajúca.

SPPK dôrazne žiadala vedenie rezortu o vysvetlenie celého pozadia podpory pre chovateľov ošípaných. Medializované informácie totiž naznačujú, že výzva mohla byť na mieru ušitá práve pre vybraný okruh chovateľov. Podľa výkonného podpredsedu SPPK Andreja Gajdoša je nevyhnutné aj to, aby ministerstvo pôdohospodárstva adekvátne zdôvodnilo rozdiely vo výške podpory pre jednotlivých chovateľov ošípaných.

Ako sa počítala podpora

Odbor komunikácie rezortu pôdohospodárstva v reakcii na nesúhlasné stanoviská uviedol, že agrominister Vlčan už dal medzitým preveriť, či podpora firme Rimanec, v ktorej pôsobil štátny tajomník Kyseľ, bola vyplatená v zmysle stanovených podmienok. Podpora pre chovateľov ošípaných bola podľa ministerstva smerovaná na farmu, nie na kusy chovaných ošípaných.

"Podpora bola vypočítaná automaticky na základe vzorca, ktorý sme pripravili v spolupráci s Národným poľnohospodárskym a potravinárskym centrom tak, aby bola odbúraná možnosť subjektívne vstupovať do rozhodovania o výške podpory," priblížil agrorezort. 

(tasr)

Minúta  |  

Odstráňte figurínam hlavy, sú neislamské. Taliban si posvietil na módne obchody

Predstavitelia radikálneho hnutia Taliban v západoafganskej provincii Herát zaviedli nové pravidlo nariaďujúce obchodom, ktoré predávajú oblečenie, aby odstránili figurínam hlavy, a to s odôvodnením, že sú neislamské. V utorok o tom informovala tlačová agentúra DPA.

"Sú to modly," povedal pre DPA provinčný riaditeľ Talibanu pre podporu mravnosti a prevenciu nerestí Azíz Rahmán. "Musia byť odstránené," zdôraznil.

Šéf komory remeselníkov a obchodníkov v Heráte Abdul Wadúd Fajzáda povedal, že majitelia obchodov v oblasti sa snažili vysvetliť, že figuríny nie sú modlami (predmetmi premršteného obdivu), ale využívajú sa len na vystavenie predávaného oblečenia. Ich snaha však vyšla naprázdno, predstaviteľov Talibanu nepresvedčili.

"Za každú figurínu minuli 80 až 120 dolárov. Možno ich vidieť v obchodoch vo všetkých moslimských krajinách," dodal Fajzáda.

https://www.youtube.com/watch?v=bZUN8uCLX_c

Majiteľ obchodu s oblečením Sajjid Nazír Sádát povedal, že jeho obchod zápasí o prežitie už od návratu Talibanu k moci a že sa obáva ďalších zákazov. "Bez figurín nemôžeme našu módu ukazovať. Nemôžem toto podnikanie nechať len tak naraz, pretože som doň veľa investoval," vysvetlil.

Video šíriace sa na sociálnych sieťach zachytávalo, ako majitelia obchodov odstraňujú hlavy z figurín.

Taliban už zaviedol rozsiahle zákazy a obmedzenia vo väčšine verejného života. Nedávno dostali vodiči pokyny, aby si vo vozidlách nepúšťali hudbu a nebrali ženy pasažierky, ak nemajú na sebe hidžáb, teda moslimskú šatku zahaľujúcu vlasy, krk a poprsie.

Krátko po vlaňajšom uchopení moci Taliban zatvoril väčšinu stredných škôl pre dievčatá. A mnoho žien sa nemôže vrátiť do zamestnania.

Aj muži musia dodržiavať nové nariadenia: náboženská polícia Talibanu im nariadila, aby si nechali narásť bradu.

(tasr)

Minúta  |  

Proti pandemickým opatreniam protestovali v Nemecku desaťtisíce ľudí

Desaťtisíce ľudí protestovali v pondelok večer v rôznych častiach Nemecka proti pandemickým opatreniam. Iba v spolkovej krajine Bádensko-Württembersko vyšlo do ulíc dovedna 50 000 ľudí, čo bolo viac, než sa očakávalo, uviedol krajinský minister vnútra Thomas Strobl; do služby tam nasadili zhruba 2 500 policajtov, píše agentúra DPA.

V Sasku sa účasť na viacerých demonštráciách podľa úradných odhadov pohybovala taktiež úhrnne v desiatkach tisícov. V mestách Budyšín (Bautzen) a Zhorelec (Görlitz) sa zúčastnilo na neohlásených zhromaždeniach celkovo asi 5500 ľudí. Podľa polície v súvislosti s nimi došlo k 37 trestným činom a 140 priestupkom.

V saskom meste Lichtenstein boli pri demonštráciách zranení 14 policajti. "Jedna osoba sa pokúsila vytrhnúť policajtovi služobnú zbraň a ďalšieho policajta pohrýzol jeden z účastníkov zhromaždenia," informovala polícia.

V Durínsku prišlo na protesty približne 17 000 ľudí a v Meklenbursku-Predpomoransku sa v dvoch desiatkach miest zúčastnilo na sviečkových či iných pochodoch celkovo 12 000 ľudí. V Bavorsku protestovalo 10 000 ľudí, tamojšie demonštrácie boli podľa úradov pokojné.

V niektorých mestách sa konali demonštrácie zástancov očkovania, ako napríklad v Trevíri alebo v Rostocku.

Demonštranti proti pandemickým opatreniam sa zišli aj pred berlínskou pobočkou verejnoprávnej televízie ZDF, kde obviňovali mainstreamové médiá zo šírenia lží.

Nemecký zväz novinárov na toto podujatie reagoval na Twitteri, že išlo o členov "malej radikálnej menšiny odporcov očkovania a opatrení, popieračov existencie covidu, ľudí nenávidiacich médiá a nepriateľov demokracie".

V Sasku-Anhaltsku a Hesensku hádzali na policajtov fľaše a petardy. Nikto z nich však nebol zranený.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Prieskum: Zamestnancov aktívne motivuje k očkovaniu asi tretina firiem, najmä tie menšie

Tretina zamestnávateľov aktívne podporuje svojich zamestnancov k tomu, aby sa nechali zaočkovať proti ochoreniu COVID-19. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu ČSOB a spoločnosti Datank medzi 400 firmami na Slovensku.

Čím menšia je firma, tým väčšia je ich aktivita smerom k podpore očkovania. "To môže súvisieť určite aj s tým, že sú to práve menšie spoločnosti, ktoré si vzhľadom na charakter práce či nedostatočné vybavenie na prácu z domu nemôžu dovoliť nechať zamestnancov na home office. Preto sa ešte intenzívnejšie snažia eliminovať riziko šírenia nákazy na pracovisku," uviedla manažérka oddelenia pre mikro a malé podniky v ČSOB Dáša Polláková.

Spolu 38 % spomedzi všetkých opýtaných firiem aktívne motivuje svojich zamestnancov k vakcinácii, spolupracuje s očkovacou jednotkou, niektoré dokonca očkujú priamo na pracovisku. Spomedzi najmenších firiem tak robí 54 %, 42 % zo stredne veľkých firiem a necelých 35 % spomedzi najväčších firiem.

"Najväčšia podpora očkovania je v poľnohospodárstve, doprave, skladovaní aj stavebníctve. Naopak, najnižšia v oblasti profesijných, vedeckých a technických činností, čo presne kopíruje možnosti využívať prácu z domu. Pretože až 46 % firiem z poslednej spomínanej oblasti podporuje využívanie práce z domu," dodala Polláková.

Firmy majú v priemere tri štvrtiny svojich zamestnancov kompletne zaočkovaných. Zaočkovanosť klesá s veľkosťou firmy z pohľadu počtu zamestnancov.

(tasr)

Minúta  |  

Slovensko prekročilo hranicu milión zaočkovaných treťou dávkou, klesá počet hospitalizovaných

Slovensko hlási dve dobré pandemické správy. Počet zaočkovaných treťou dávkou prekročil milión a naďalej klesá počet hospitalizovaných. V okolitých porovnateľne veľkých štátoch sa však nemocnice uvoľňujú ešte rýchlejšie. Podľa oficiálnych čísel sa na Slovensku ešte masovo nešíri variant omikron. Realita je však zrejme iná.

V pondelok pribudlo 3 579 ľudí, ktorí sa nakazili koronavírusom. Spolu bolo v daný deň vykonaných 15 324 RT-PCR testov a 37 641 antigénových testov, ktoré odhalili 644 infikovaných. Za uplynulý deň pribudlo aj 48 úmrtí.

Tretiu dávku očkovacej látky má na Slovensku už 1 007 149 ľudí, za posledný deň ju teda dostalo 15 781 osôb. Druhú dávku vakcíny má 2 590 147 osôb, v pondelok sa nechalo zaočkovať 5 456 ľudí. Pribúdajú stále aj prvoočkovanci. Za uplynulý deň sa prvou dávkou vakcíny zaočkovalo 1 575 osôb, spolu ju má na Slovensku 2 745 593 ľudí.

Ako informovala hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva SR Zuzana Eliášová, najviac pozitívne testovaných bolo v Žilinskom kraji, naopak, najmenej v Nitrianskom. Viac ako 64 percent z pozitívne testovaných PCR testom nebolo zaočkovaných alebo má len jednu dávku očkovacej látky. V prípade antigénových testov nemá očkovanie viac ako 71 percent z pozitívne testovaných.

„Na JIS a OAIM je 453 pacientov, podporu umelej pľúcnej ventilácie potrebuje 216 ľudí. Takmer 84 percent z hospitalizovaných nie je zaočkovaných alebo má len jednu dávku očkovacej látky,” dodala Eliášová.

Klesá počet hospitalizovaných

V nemocniciach aktuálne leží 2 267 pacientov s ochorením COVID-19. Je to o tretinu menej ako pri rekordnom počte zo začiatku septembra, keď bolo hospitalizovaných vyše 3 500 ľudí.

V porovnaní s okolitými štátmi si však vedieme horšie. V Česku za mesiac klesol počet hospitalizovaných o dve tretiny. V Rakúsku až o 75 percent a navyše tam je absolútny počet hospitalizovaných vždy nižší ako na Slovensku, hoci alpská republika má takmer dvojnásobok obyvateľov. Vývoj parametra si môžete pozrieť na grafe nižšie.

Počet hospitalizovaných pacientov s covidom vo vybraných štátoch strednej Európy. Zdroj: ourworldindata.com

Zatiaľ len pár prípadov omikronu

Na Slovensku v pondelok potvrdili ďalších deväť prípadov variantu nového koronavírusu omikron. Päť osôb nebolo zaočkovaných, štyri boli zaočkované dvoma dávkami vakcíny proti ochoreniu COVID-19. V súčasnosti má Slovensko laboratórne potvrdených celkovo 20 prípadov variantu omikron. TASR o tom informoval Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR.

U dvoch osôb sa podľa hlavného hygienika krajiny Jána Mikasa potvrdila cestovateľská anamnéza, v piatich prípadoch išlo o kontakt s pozitívnou osobou, u ktorej sa už sekvenovaním potvrdil variant omikron. V dvoch prípadoch ešte epidemiologické vyšetrovanie nie je ukončené. "Vo väčšine prípadov išlo o ľahký priebeh ochorenia, jeden prípad bol bezpríznakový. Tri neočkované osoby mali stredne ťažký priebeh ochorenia. Medzi príznakmi boli najmä kašeľ, slabosť, únava, bolesti kĺbov, nevoľnosť, nádcha, hnačky," spresnil Mikas.

ÚVZ predpokladá, že vzhľadom na vlastnosti variantu a zaznamenaný výskyt u osôb bez cestovateľskej anamnézy možno očakávať, že reálny výskyt omikronu v populácii je vyšší, než naznačujú priebežné výsledky sekvenácie pozitívnych vzoriek. "Obyvateľom dôrazne odporúčame dať sa zaočkovať proti ochoreniu COVID-19, respektíve absolvovať posilňujúcu dávku v odporúčanom čase. Očkovaním sa významne znižuje riziko závažného priebehu infekcie a ťažkého priebehu ochorenia COVID-19," dodal Mikas.

Čísla verzus realita

Odborníci upozorňujú na to, že zisťovanie počtu prípadov nákazy novým variantom nenapreduje dostatočne rýchlo a sekvenuje sa len približne päť percent vzoriek. V skutočnosti je zrejme prípadov viac.

Napríklad v susednom Maďarsku omikron tvorí už 11 percent prípadov nákazy covidom. Hranice s Maďarskom sú otvorené a mnohí Slováci cestujú k južným susedom na nákupy, do reštaurácií a na rekreáciu.

(sita, haj)

Minúta  |  

Aj sa im čudujem. Mohli si zvoliť lepšie, ale čo narobím. Matovič hovorí o tom, ako sa opäť dostal do čela OĽaNO

Líder hnutia OĽaNO a vicepremiér Igor Matovič si vie na poste šéfa hnutia predstaviť niekoľkých ľudí. Premiér Eduard Heger (OĽaNO) je podľa neho jedným z nich. V rozhovore pre TASR tiež uviedol, že na novembrovom sneme mu členovia vyjadrili jednoznačnú dôveru. Matovič neočakáva ďalšie odchody poslancov z klubu OĽaNO. Od začiatku volebného obdobia klub opustili dvaja poslanci.

"Máme minimálne troch, štyroch ľudí, ktorým vieme bez problémov OĽaNO zveriť do rúk a bude na tom ešte lepšie, ako je dnes," skonštatoval Matovič. Mená nechcel konkretizovať, no dodal, že Heger, ktorý je členom predsedníctva, je "určite jeden z nich".

Matovič zdôraznil, že podporu získal v tajnom hlasovaní na sneme 17. novembra 2021. "Dostal som hlasy všetkých prítomných ľudí. Rozhodli sa, že sa budú naďalej so mnou trápiť na čele OĽaNO, ja sa im trochu čudujem. Mohli si zvoliť aj lepšie, ale tak čo narobím, je to moja úloha," skonštatoval pre TASR. Nešlo o klasickú voľbu predsedu, ale o vyjadrenie podpory. Na sneme si hnutie šéfa nevolilo, keďže ho do funkcie zvolili na sneme v októbri 2019 na štyri roky.

"To, že skoro po dvoch rokoch je z 53 poslancov stále 51 a držia ako tím, je veľmi dobrý výsledok," reagoval Matovič na to, že z klubu OĽaNO odišiel na jeseň Ján Krošlák a ešte predtým z klubu vylúčili Martina Čepčeka. Krošlák vtedy priblížil, že odchádza, pretože dlhodobo nesúhlasí so spôsobom a štýlom lídra OĽaNO.

Matovič neočakáva ďalšie odchody z klubu OĽaNO, no ak by bola v parlamente tesná väčšina koaličných poslancov, je podľa neho možné, že by mohlo dôjsť k snahe získať si niektorých poslancov. "V situácii, ak by 'mafia' videla, že zostalo len 76 alebo 77 poslancov a bolo by to o tom, že kúpme si ešte jedného alebo dvoch, určite by to urobili, hoci verím, že by to nebolo z nášho poslaneckého klubu," povedal s tým, že medzi koaličnými poslancami sú "bohužiaľ slabé charaktery".

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.