Stíhať a trestať ľudí za nepravdivé názory by bol koniec slobody prejavu. Myslí si to špeciálny prokurátor Daniel Lipšic. Pre TASR to uviedol v reakcii na návrh nového trestného činu šírenia nepravdivej informácie z dielne rezortu spravodlivosti v rámci novely Trestného zákona.
"Nemyslím si, že by mal mať štát kompetenciu v Trestnom zákone rozhodnúť, ktoré názory sú pravdivé, ktoré sú nepravdivé a ktoré z tých nepravdivých bude trestne stíhať. To je koniec slobody prejavu," vyhlásil s tým, že trestné právo by nemalo slúžiť na to, aby štát autoritatívne vyhlasoval, kde sa nachádza pravda. Zdôraznil, že Ústava SR nechráni len pekné myšlienky a dobré myšlienky, ale aj tie, ktoré sú nepravdivé a hlúpe. "Chráni ich v tom slova zmysle, že ich nie je možné trestne stíhať," poznamenal Lipšic.
Uvedomuje si, že proti hoaxom, nepravdivým informáciám, fámam a konšpiráciám je potrebné bojovať. "Podľa mňa správny prostriedok nie je menej diskusie a jej zakazovanie, ale viac diskusie. Je treba, aby oprávnené inštitúcie alebo autority komunikovali a odhaľovali nepravdivé informácie, ktoré sú často s hoaxami spojené."
Zároveň zdôraznil, že ako prokurátor rešpektuje a vždy bude rešpektovať platný právny stav. "Je vecou parlamentu, akú právnu úpravu v Trestnom zákone prijme. Ak aj s nejakou právnou úpravou nesúhlasíme, musíme ju čo najvernejšie aplikovať. Nie sme tu na to, aby sme si vyberali, ktoré právne predpisy platia a ktoré nie," skonštatoval.
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková v decembri 2021 predstavila návrh novely Trestného zákona. Po novom chce presadiť výraznejšie využívanie alternatívnych trestov namiesto odňatia slobody či rozlišovanie užívateľov od výrobcov drog. Okrem iného by mohlo byť dôvodom na udelenie vyššieho trestu spáchanie trestného činu pre výkon povolania. Návrh upravuje aj problematiku sexuálnych trestných činov či šírenia dezinformácií. Tiež navrhuje zvýšiť spodnú hranicu malej škody z pôvodných 266 na 500 eur. Momentálne rezort vyhodnocuje pripomienky vznesené k tomuto návrhu.
Vysoká infekčnosť menej závažného koronavírusového variantu omikron umožní návrat do normálneho života do marca, a to po vrchole infekcií na konci januára, uviedla v stredu dánska epidemiologička Tyra Groveová Krauseová. Je viceprezidentkou výskumného ústavu Statens Serum Institut (SSI) a kľúčovou poradkyňou vlády pri riešení koronavírusovej krízy, uviedol denník The Brussels Times.
Dánsko zažíva novú vlnu infekcií a zaznamenalo rekordných 23 228 potvrdených prípadov za 24 hodín, čím sa zaradilo medzi krajiny s najvyšším počtom denných infekcií v pomere k celkovej populácii (približne 5,8 milióna obyvateľov) vo svete.
"Všetko nasvedčuje tomu, že omikron je miernejší ako delta a že riziko, že skončíte v nemocnici, je len polovičné," povedala Krauseová pre dánske médiá na základe štúdie vykonanej SSI.
Pre ňu je vysoká infekčnosť omikronu v tomto smere dokonca dobrou správou, pretože "povedie k masívnemu šíreniu infekcie v nasledujúcom mesiaci s vrcholom na konci januára".
"Bude to ďalší ťažký mesiac. Ale keď sa to skončí, budeme v lepšej pozícii ako predtým... Myslím si, že miera infekcie začne klesať do dvoch mesiacov a do marca sa môžeme vrátiť do normálneho života," uviedla Krauseová.
The Brussels Times ďalej píše, že aj belgický virológ Steven Van Gucht urobil podobné vyhlásenie v stredajšom rozhovore pre denník De Standaard a predpovedal, že január a február budú dva "veľmi nepríjemné" mesiace.
"Budeme musieť ešte chvíľu zatnúť zuby. Ale v marci predpovedám zlepšenie," povedal Van Gucht. Podľa neho však experti stále čakajú na modely od bioštatistika Niela Hensa, aby mohli s určitou presnosťou povedať niečo o vlastnostiach omikronu. "Odhady a široké parametre posúvajú modely všetkými smermi. Musíme počkať, kým budú údaje spoľahlivejšie," dodal.
Situácia v Kazachstane v súvislosti s nepokojmi, ktoré v krajine minulý týždeň vypukli po protestoch proti vysokým cenám pohonných látok, je stabilizovaná. V pondelok to oznámil tlačový odbor kazašského Výboru pre národnú bezpečnosť (KNB), informovala agentúra TASS.
"Situácia v Kazašskej republike je k 10. januáru stabilizovaná a pod kontrolou," uvádza sa vo vyhlásení KNB. Výbor ďalej uvádza, že podľa operatívnych štábov sa podarilo eliminovať "teroristickú hrozbu a boli oslobodené všetky administratívne objekty v mestách Alma-Ata, Kyzylorda, Taldykorgan a Taraz, ktorých sa zmocnili teroristi".
Kazašské úrady okrem toho v pondelok informovali, že počas nepokojov zatkli v krajine takmer 8000 ľudí. Kazašská vláda nepokoje označila za útok "teroristických skupín", a zároveň vyjadrila nespokojnosť s tým, ako zahraničné média pokryli udalosti, ktoré sa v krajine minulý týždeň odohrali, píše agentúra AFP.
Správy zahraničných médií podľa kazašského ministerstva zahraničných vecí "vytvorili falošný dojem, že kazašská vláda sa zamerala na pokojných protestujúcich".
AFP zároveň informovala, že v najväčšom meste krajiny Alma-Ata v pondelok po päťdňovom výpadku opäť obnovili internetové spojenie a miestne a zahraničné portály sa sú opäť dostupné.
Protesty v Kazachstane sa začali 2. januára ako reakcia na prudké zvýšenie cien plynu a čoskoro sa zo západu krajiny rozšírili aj do ďalších oblastí krajiny. Od 5. januára pokojné protesty – najmä v najväčšom meste Alma-Ata – začali prerastať aj do rabovania, podpaľačstva, obsadzovania administratívnych budov, ozbrojených incidentov či krádeží.
NEDEĽA
15:00 Pápež František: Modlím sa za mŕtvych a ich rodiny
Pápež František v nedeľu počas tradičnej modlitby Anjel Pána odsúdil násilnosti v Kazachstane a apeloval na dialóg v snahe vyriešiť nepokojnú situáciu v tejto stredoázijskej krajine.
"S bolesťou som sa dozvedel, že protesty, ktoré v posledných dňoch vypukli v Kazachstane, si vyžiadali obete na životoch," povedal pápež. "Modlím sa za nich (mŕtvych) a ich rodiny," uviedol najvyšší predstaviteľ katolíckej cirkvi pred veriacimi na Námestí svätého Petra v Ríme. "Verím, že spoločenská harmónia (v Kazachstane) sa opäť čo najskôr obnoví prostredníctvom hľadania dialógu, spravodlivosti a spoločného dobra," dodal.
14:00 Francúzske zdroje hovoria o 164 mŕtvych
Najmenej 164 ľudí prišlo o život pri násilných protestoch, ktoré tento týždeň vypukli v Kazachstane. Viac ako 2 200 ľudí bolo zranených. Miestne úrady spočiatku hovorili o 40 usmrtených vrátane niekoľkých príslušníkov bezpečnostných síl.
Zo 164 mŕtvych len v samotnej Alma-Ate – najväčšom meste tejto stredoázijskej krajiny – zahynulo podľa uvedeného zdroja 103 osôb. Oznámila to v nedeľu agentúra AFP s odvolaním sa na najnovšiu oficiálnu štatistiku kazašského ministerstva zdravotníctva, o ktorej informovala miestna spravodajská televízia Chabar 24.
Z týchto údajov však nie je jasné, či sa týkajú len obetí z radov civilného obyvateľstva, alebo či sú do tohto počtu zarátaní aj príslušníci bezpečnostných zložiek. Kazašské úrady už predtým uviedli, že pri nepokojoch vyvolaných zvýšením cien pohonných hmôt zahynulo 26 demonštrantov a 16 policajtov.
Protesty v Kazachstane sa začali 2. januára ako reakcia na prudké zvýšenie cien plynu a čoskoro sa zo západnej časti územia štátu rozšírili aj do ďalších oblastí a lokalít. Ekonomické požiadavky vzápätí vystriedali požiadavky politické. Od 5. januára však začali pokojné protesty – najmä v Alma-Ate – prerastať aj do rabovania, podpaľačstva, obsadzovania administratívnych budov, ozbrojených incidentov či krádeží.
12:00 Bývalý prezident je stále na území Kazachstanu
Tlačový úrad prvého prezidenta nezávislého Kazachstanu Nursultana Nazarbajeva v sobotu oznámil, že bývalý líder sa stále nachádza v hlavnom meste Nur-Sultan a vôbec z tejto stredoázijskej krajiny počas aktuálnych protivládnych nepokojov neodišiel, ako to naznačujú všeobecne rozšírené fámy.
Medzi analytikmi sa očakáva, že v rámci konsolidácie moci, odíde bývalý prezident z krajiny. Špekuluje sa o Minsku.
11:00 Nová moc sa zbavuje oponentov a starých nominantov vo funkciách
Pre podozrenie z velezrady zatkli v Kazachstane bývalého šéfa kontrarozviedky Karima Masimova. Napísala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na sobotné oznámenie Výboru národnej bezpečnosti (KNB), na ktorého čele stál Masimov od roku 2016 až do stredy tohto týždňa. Masimov, blízky spolupracovník prvého prezidenta nezávislého Kazachstanu Nursultana Nazarbajeva, bol v rokoch 2007–2012 a 2014–2016 aj predsedom kazašskej vlády. Funkcie šéfa domácich tajných služieb bol zbavený počas turbulentných udalostí, keď do vládnych budov v kazašskom najväčšom meste Alma-Ata vtrhli tento týždeň demonštranti protestujúci proti režimu.
Karim Masimov. Foto: TASR/AP
SOBOTA
17:23 Oligarcha Abľazov je pripravený byť predsedom kazašskej dočasnej vlády
Bývalý kazašský oligarcha Muchtar Abľazov, ktorý momentálne žije vo Francúzsku, je pripravený stať sa predsedom dočasnej vlády. Uviedol to v sobotňajšom rozhovore pre spravodajský web France Info.
Abľazov bol v roku 2017 v neprítomnosti v Kazachstane odsúdený na 20 rokov väzenia za spreneveru, ktorej sa údajne dopustil ako riaditeľ banky BTA. Podľa stanoviska francúzskeho úradu, ktorý rozhoduje v azylovom konaní, majú tieto obvinenia politický motív.
V rozhovore pre France Info Abľazov uviedol, že situáciu vo svojej vlasti, kde prepukli nepokoje sprevádzané násilnosťami, pozorne sleduje.
Domnieva sa, že obetí na strane civilistov je oveľa viac ako 26, ktoré nateraz priznáva kazašské ministerstvo vnútra.
Vyhlásil napríklad, že keď demonštranti chceli vziať útokom rezidenciu bývalého prezidenta Nursultana Nazarbajeva, policajtov pri zásahu vystriedali snajperi, ktorí smrteľne postrelili najmenej 50 ľudí.
Vo svojom mobile Abľazov ukázal tímu France Info video s "nespočítateľnými vakmi" s telami zoradené na podlahe v márniciach dvoch nemocníc v metropole Alma-Ata, ktorá sa stala epicentrom nepokojov.
"Režim si stiahol masku a ukázal svoju krvilačnú tvár. Aký iný tyran na svete takto strieľa do davu? Ani Lukašenko v Bielorusku...," prízvukoval Abľazov v inom rozhovore - pre taliansky denník Corriere della Sera.
Podľa Abľazova budú protesty v Kazachstane pokračovať aj napriek "príchodu Rusov".
Protestné hnutie v Kazachstane Abľazov spája s bývalým autokratom Nazarbajevom, ktorý má v Kazachstane naďalej veľký vplyv a obrovský majetok v hodnote najmenej "200 miliárd dolárov".
"Krajina je chudobná, zatiaľ čo je mimoriadne bohatá. Ľudia to už neznesú, nenávidia to! Ukradol nám tridsať rokov života, ukradol budúcnosť krajiny. Veria, že musí ísť do väzenia," vyhlásil Abľazov na Nazarbajevovu adresu.
"Revolúcia sa neskončila, práve naopak, je to len začiatok," verí Abľazov.
Uznal, že demonštrantov je v posledných dňoch menej, ale "je to len dočasné, pretože bolo príliš veľa mŕtvych".
Abľazov pre France Info pripomenul, že toto protestné hnutie je svojím rozsahom bezprecedentné v histórii krajiny.
V odpovedi na otázku, či nepokoje v Kazachstane nie sú skutočne vyvolané zo zahraničia, ako to tvrdí kazašské vedenie, Abľazov odpovedal, že Kazachstan "nie je Ukrajina, kde iné štáty - ako Poľsko - majú silné záujmy."
Pripustil, že v prípade Kazachstanu by sa mohlo špekulovať o Turecku a jeho úlohe, ale vzápätí zdôraznil, že "táto revolta nemá za sebou cudzie mocnosti".
"Keď (ruský prezident Vladimir) Putin a (kazašský) režim povedia, že protest niekto manévruje zo zahraničia, každý si predstaví Ameriku," poznamenal Abľazov, pričom v rozhovore pre taliansky denník upozornil, že obe strany majú na mysli Francúzsko, kam on pred rokmi ušiel.
"Ja som ich nepriateľ číslo jeden," deklaroval Abľazov podľa Corriere.
Bývalý bankár tiež pre France Info uviedol, že je pripravený stať sa predsedom dočasnej kazašskej vlády.
Abľazov v rozhovore odsúdil výzvu kazašského vedenia, s ktorou sa obrátilo na Moskvu - a ďalšie štáty z Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti - a žiadalo o vyslanie vojakov, aby v Kazachstane pomohli obnoviť poriadok.
"Ruská intervencia je okupácia. Musíme bojovať za oslobodenie krajiny, aby Putin opustil Kazachstan," vyzval Abľazov.
Apeloval súčasne na Európsku úniu, aby urýchlene prijala sankcie proti Rusku, pretože "inak už Rusko nikdy neodíde"
Abľazov, ktorý sa označuje za vodcu opozičného a protestného hnutia v Kazachstane, v rozhovore pre talianske noviny Corriere della Sera informoval, že vyzval lídrov Spojených štátov a európskych krajín, aby uvalili sankcie aj na jeho vlasť - Kazachstan. V rozhovore pre tento denník Abľazov vyhlásil, že "Západ bol rukou, ktorá monštrum (Nazarbajevovho režimu) roky kŕmila. Nazarbajev sa stal silnejším, pretože Západ zavrel oči pred korupciou a zločinom....Ani teraz (Západ) nerobí nič, nech je len Kazachstan pod Putinovým jarmom".
13:51 Pondelok bude v Kazachstane dňom štátneho smútku, zadržali aj cudzincov
Kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev vyhlásil 10. január za deň štátneho smútku za obete nepokojov v krajine. S odvolaním sa na prezidentovho hovorcu o tom v sobotu informovala agentúra Interfax.
Protesty v Kazachstane vypukli 2. januára kvôli prudkému zvýšeniu cien plynu a čoskoro sa zo západu krajiny rozšírili aj do ďalších miest. Ekonomické požiadavky vzápätí vystriedali politické. Od 5. januára začali pokojné protesty - najmä v metropole Alma-Ata - sprevádzať aj rabovanie, podpaľačstvo, obsadzovanie administratívnych budov, ozbrojené incidenty a iné násilnosti. Došlo napríklad ku krádeži siedmich hasičských vozidiel, ktoré potom násilníci použili ako baranidlo pri obsadzovaní vládnych budov.
Podľa najnovších údajov počet ľudí zadržaných v dôsledku protestov presiahol 4 400, informoval Interfax s tým, že podľa vyhlásenia ministerstva vnútra sú medzi nimi aj cudzinci - "občania susedného štátu".
Kazašské ministerstvo vnútra vo svojej bilancii zo 6. januára uviedlo, že pri zásahoch proti demonštrantom prišlo o život 18 vojakov a policajtov.
Odvtedy však neboli údaje o obetiach z radov príslušníkov bezpečnostných zložiek aktualizované, pričom operatívny štáb sa vyhovára na nedostatok informácií o počte mŕtvych.
Podobne nie sú aktualizované ani údaje o mŕtvych a zranených medzi účastníkmi nepokojov a v radoch civilistov.
Ministerstvo vnútra naposledy 7. januára hlásilo 26 "zlikvidovaných" a 26 zranených účastníkov nepokojov.
Na snímke telo obete v poškodenom automobile v kazašskom meste Alma-Ata. Foto: TASR/AP
Medzi civilnými obeťami je aj zamestnanec mestského TV kanála v Alma-Ate a v sobotu Interfax informoval, že 5. januára bolo počas prechádzky s rodičmi smrteľne postrelené 11-ročné dieťa. ďalšie dieťa pri tomto incidente utrpelo zranenia.
Podľa vyhlásení bezpečnostných orgánov sa situácia v krajine postupne stabilizuje, o čom Tokajev v sobotu v telefonickom rozhovore informoval aj ruského prezidenta Vladimira Putina.
Vývoj situácie v Kazachstane Putin v sobotu v spoločnom telefonáte posúdil aj so Západnom neuznaným prezidentom Alexandrom Lukašenkom. Diskutoval aj o formáte ďalších rokovaní medzi hlavami členských štátov Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB), ktoré na Tokajevovu žiadosť vyslali do Kazachstanu svojich "mierotvorcov" na pomoc miestnym zložkám pri obnovovaní "ústavného poriadku".
Interfax však v sobotu vo svojom spravodajstve napísal, že v metropole krajiny - Alma Ate - sporadicky počuť streľbu a v meste Žanaozen - známom ťažbou ropy -, kde sa protesty začali, pokračujú zhromaždenia proti politike vlády, ktorú sú však zatiaľ pokojné.
Okrem toho Interfax v sobotu uviedol, že v hlavnom meste Nur-Sultan v sobotu ráno obnovili prístup na internet. Rovnako ako v uplynulých dňoch je pripojenie slabé a nie všetky webové stránky sú dostupné.
12:55 Organizácia HRW žiada kazašské vedenie odvolať rozkaz strieľať bez varovania
Medzinárodná ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch (HRW) vyzvala kazašské úrady, aby okamžite odvolali rozkaz "strieľať bez varovania", ktorý dostali bezpečnostné sily zasahujúce v rámci tzv. protiteristických operácií prebiehajúcich v mnohých mestách krajiny od 6. januára.
HRW vo svojom vyhlásení upozorňuje, že tento rozkaz "porušuje medzinárodné právne záväzky Kazachstanu", ktorý prisľúbil "rešpektovať a chrániť právo na život". Informovala o tom v sobotu rozhlasová stanica Azattyk, ktorá je kazašskou redakciou Rádia Sloboda (RFE/RL).
HRW poznamenáva, že úrady by mali "použiť silu, najmä smrtiacu silu, len ako poslednú možnosť" a príslušné zložky by mali "zabezpečiť, aby sa akékoľvek obvinenia z násilia a nezákonného zabíjania rýchlo, nezávisle a dôkladne vyšetrili".
Vo svojom vyhlásení HRW konštatuje, že "Kazachstan prechádza najhoršou krízou od získania nezávislosti a svet sleduje, či vláda preukáže, že rešpektuje základné práva svojho ľudu".
Už predtým sa na príslušné vládne orgány Kazachstanu obrátili predstavitelia Spojených štátov, Európskej únie, Úradu vysokej komisárky OSN pre ľudské práva a vyzvali na riešenie situácie v krajine pokojnou cestou.
10:29 Nazarbajev je stále v Kazachstane: vyzýva na podporu pre vládu
Tlačový úrad prvého prezidenta nezávislého Kazachstanu Nursultana Nazarbajeva v sobotu oznámil, že bývalý líder sa stále nachádza v hlavnom meste Nur-Sultan a vôbec z tejto stredoázijskej krajiny počas aktuálnych protivládnych nepokojov neodišiel, ako to naznačujú všeobecne rozšírené fámy. Informuje o tom agentúra AFP.
Exprezidentov hovorca Ajdos Ukibaj na Twitteri napísal, že Nazarbajev je "v priamom kontakte" s kazašským prezidentom Kasymom-Žomartom Tokajevom, ktorého si Nazarbajev sám v roku 2019, keď odstúpil z funkcie hlavy štátu, vybral za svojho nástupcu.
Nursultan Nazarbajev a Kasym-Žomart Tokajev. Foto: TASR/AP
Nazarbajev "vyzýva každého, aby – s cieľom vyriešiť súčasnú zložitú situáciu v štáte a zabezpečiť integritu krajiny – vyjadril podporu prezidentovi Kazachstanu," uviedol v tweete Ukibaj.
Hovorca zároveň vyzýva, aby sa prestali úmyselne rozširovať nepravdivé a špekalutívne informácie, ktorých typickým príkladom sú neoverené správy o tom, že Nazarbajev zo svojej vlasti odišiel.
Osemdesiatjedenročný Nazarbajev sa od začiatku tohto týždňa, keď v Kazachstane vypukli demonštrácie a následne vyústili do nepokojov, na verejnosti neukázal. A hnev nespokojencov sa z veľkej časti upriamuje práve na neho, na Nazarbajeva, ktorý vládol Kazachstanu od roku 1989, ale – ako sa všeobecne predpokladá – ťahá za nitky moci z úzadia až doposiaľ.
8:58 Za velezradu zatkli bývalého šéfa tajných služieb Karima Masimova
Pre podozrenie z velezrady zatkli v Kazachstane bývalého šéfa kontrarozviedky Karima Masimova. Napísala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na sobotné oznámenie Výboru národnej bezpečnosti (KNB), na ktorého čele stál Masimov od roku 2016 až do stredy tohto týždňa.
Masimov, blízky spolupracovník prvého prezidenta nezávislého Kazachstanu Nursultana Nazarbajeva, bol v rokoch 2007–2012 a 2014–2016 aj predsedom kazašskej vlády. Funkcie šéfa domácich tajných služieb bol zbavený počas turbulentných udalostí, keď do vládnych budov v kazašskom najväčšom meste Alma-Ata vtrhli tento týždeň demonštranti protestujúci proti režimu.
Karim Masimov. Foto: TASR/AP
2:59 V Alma-Ate zadržali vyše sto účastníkov "teroristických útokov"
Viac ako sto účastníkov "teroristických útokov" zadržala kazašská polícia v rámci špeciálnej operácie v meste Alma-Ata. Informovala o tom v piatok televízna stanica Chabar-24 s odvolaním sa na miestnu políciu.
Podľa almaatského oddelenia štátnej polície muži zákona zadržali vyše sto "účastníkov teroristických akcií a zaisťujú zbrane v rôznych častiach mesta".
Tlačová agentúra TASS uviedla, že 2. januára vypukli vo viacerých kazašských mestách protesty, ktoré o niekoľko dní neskôr prerástli do masových nepokojov a útokov na vládne budovy. Tisíce ľudí utrpeli zranenia a hlásené boli aj obete na životoch.
Na snímke polícia zasahuje proti demonštrantom počas protestov v kazašskej Alma-Ate. Foto: TASR/AP
PIATOK
20:22 Blinken varoval, že Kazachstan bude mať problém znížiť vplyv Ruska
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v piatok varoval, že Kazachstan bude mať problém znížiť vplyv Ruska, keď si jeho vojakov pozval na potlačenie nepokojov.
"Myslím si, že jedným z ponaučení z nedávnej histórie je to, že keď sú Rusi vo vašom dome, je niekedy veľmi ťažké ich prinútiť odísť," povedal Blinken novinárom, informovala agentúra AFP.
"Zdá sa mi, že kazašské úrady a vláda určite majú kapacitu na to, aby sa primerane vysporiadali s protestmi, aby to urobili spôsobom, ktorý rešpektuje práva protestujúcich a zároveň zachováva zákon a poriadok, takže nie je jasné, prečo cítia potrebu akejkoľvek vonkajšej pomoci," povedal Blinken.
Antony Blinken. Foto: TASR/AP
Vyzval zahraničných vojakov a kazašské úrady, aby "dodržiavali medzinárodné štandardy ľudských práv".
Blinken, ktorý vo štvrtok hovoril so svojím náprotivkom z Kazachstanu, opätovne vyzval na rešpektovanie pokojných protestov, slobody médií a zapnutie internetu v krajine. "Situáciu sledujeme so skutočným znepokojením a povzbudzujeme všetkých, aby našli mierové riešenie," povedal Blinken.
14:16 Nazarbajev s dcérami opustil krajinu
Bývalý prezident Kazachstanu Nursultan Nazarbajev údajne opustil krajinu. S odvolaním sa na svoje zdroje to v piatok napísal na svojom telegramovom účte kazašský spravodajský web Orda.kz.
Prvý prezident Kazachstanu údajne odišiel z krajiny spolu so svojimi dcérami a ich rodinami. V Kazachstane vraj zostal iba jeho starší brat Bolat Nazarbajev.
V príspevku si šéfredaktor Orda.kz tiež všíma, že v oficiálnych vyhláseniach sa prestalo uvádzať hlavné mesto pod názvom Nur-Sultan. Tento nový názov pre Astanu na počesť prvého prezidenta krajiny jednomyseľne schválil kazašský parlament pred tromi rokmi.
Šéfredaktor Orda.kz dodáva, že štátne orgány ani štátne médiá od začiatku súčasnej politickej krízy v krajine nespomínajú meno bývalého prezidenta a nehovoria ani o tom, čo sa s ním stalo. V meste Taldykorgan v stredu dav strhol sochu Nazarbajeva.
Nursultan Nazarbajev. Foto: TASR/AP
Kirgizské médiá v noci na piatok informovali, že do tamojšej metropoly Biškek prileteli dve lietadlá, ktoré údajne patria Nazarbajevovej rodine.
Osemdesiatjedenročný Nazarbajev bol v stredu svojím nástupcom Kasym-Žomartom Tokajevom zbavený funkcie predsedu republikovej Bezpečnostnej rady. Túto funkciu momentálne zastáva Tokajev. Nazarbajev ako prezident stál na čele Bezpečnostnej rady takmer 30 rokov a od roku 2019, keď odišiel z postu hlavy štátu, to bola jeho posledná "nereprezentatívna funkcia".
10:35 Tokajev dovolil bezpečnostným zložkám strieľať bez varovania
Kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev v piatok oznámil, že bezpečnostným zložkám dovolil, aby do "teroristov" bez varovania strieľali ostrými nábojmi. Informovala o tom agentúra AP.
Tokajev počas svojho prejavu odvysielaného televíznymi stanicami opäť obvinil "teroristov" a "militantov" z rozsiahlych nepokojov, ktoré v krajine vypukli v reakcii na zvýšenie cien pohonných látok.
"Tí, ktorí sa nevzdajú, budú zlikvidovaní," povedal Tokajev s tým, že bezpečnostným zložkám dovolil zabíjať.
"Zo zahraničia sa ozývajú výzvy na rokovania a mierové riešenie. Sú to nezmysly. Ako môžeme rokovať so zločincami, s vrahmi? Máme dočinenia s ozbrojenými a vycvičenými banditmi... takže ich treba zlikvidovať," povedal Tokajev v rámci svojho tretieho verejného prejavu v uplynulom týždni, píše agentúra AFP.
Na najväčšie kazašské mesto Alma-Ata podľa Tokajeva zaútočilo "20-tisíc banditov", ktorí mali "jasný plán útoku". Kazašský prezident poďakoval vedúcim predstaviteľom Ruska, Číny a Turecka za ich podporu, pričom "osobitne poďakoval" ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi za vyslanie vojenských jednotiek s cieľom potlačiť nepokoje.
Kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev. Foto: TASR/AP
8:51 Prezident oznámil prevažné obnovenie ústavného poriadku
Prezident Kazachstanu Kasym-Žomart Tokajev oznámil, že v krajine zväčša obnovili ústavný poriadok. V uplynulých dňoch Kazachstanom zmietali bezprecedentné nepokoje, ktoré vyvolal prudký rast cien skvapalneného plynu.
„Protiteroristická operácia sa začala. Orgány činné v trestnom konaní tvrdo pracujú. Ústavný poriadok je zväčša obnovený vo všetkých regiónoch krajiny. Miestne úrady majú situáciu pod kontrolou,“ citovali prezidenta jeho hovorcovia. Podľa Tokajeva však „teroristi stále používajú zbrane a poškodzujú majetok ľudí“. Ako tiež uviedol, protiteroristické akcie budú pokračovať.
Najhoršie protesty v krajine od nadobudnutia nezávislosti pred tromi desaťročiami vypukli v nedeľu a rýchlo sa rozšírili po celej krajine. Demonštranti zapaľovali vládne budovy a mnohí ľudia prišli o život. Kazašské ministerstvo vnútra podľa spravodajského portálu BBC uviedlo, že 26 demonštrantov, ktorých označilo za „ozbrojených zločincov“, zabili a zomrelo aj 18 príslušníkov bezpečnostných zložiek. Násilnosti si vyžiadali aj 748 zranených. Viac ako 3-tisíc ľudí zatkli.
8:00 Situácia v Alma-Ate je stále zložitá; "teroristi" kladú tvrdý odpor
Počas "špeciálnych operácií" bezpečnostných síl bolo v Kazachstane zadržaných približne 3000 ľudí, 26 osôb označovaných úradmi za "zločincov" bolo "zlikvidovaných" a ďalších 18 ich bolo zranených. Informovala o tom v piatok tlačová služba kazašského ministerstva vnútra.
Ako v piatok dodala agentúra Interfax, všetky budovy miestnych úradov v Kazachstane sú už pod ochranou orgánov činných v trestnom konaní.
V mnohých lokalitách sa údajne vytvorili "oddiely domobrany", ktorých členovia-dobrovoľníci pomáhajú poriadkovým silám obnoviť a "chrániť ústavný poriadok".
Z viacerých lokalít podľa Interfaxu hlásia pogromy a rabovanie.
Situácia v Alma-Ate je stále zložitá. "Teroristi" tam "vzdorujú bezpečnostným silám", ktorých "protiteroristická operácia pokračuje", povedal pre Interfax námestník primátora mesta Akim Jeržan Babakumarov.
Potvrdil, že vo štvrtok došlo v oblasti Námestia republiky k zhoršeniu situácie.
"Teroristi kladú tvrdý odpor," povedal Babakumarov. Skupina vzbúrencov sa podľa Interfaxu zabarikádovala v budove televízneho kanálu Mir v Alma-Ate.
Podľa ministerstva vnútra pri zásahoch proti demonštrantom zahynulo 18 príslušníkov bezpečnostných zložiek a 748 ich bolo zranených.
Kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev v piatok potvrdil, že do Kazachstanu začali prichádzať jednotky zjednoteného mierového kontingentu vojsk Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB), aby "pomohli dať všetko do poriadku".
"Tento kontingent prišiel na obmedzený čas, aby vykonával najmä funkcie istenia a ochrany strategických objektov," povedal Tokajev v piatok na stretnutí štábu pre boj s terorizmom.
Podľa stanice Azattyk v Kazachstane vo štvrtok pristálo päť lietadiel s bieloruskými príslušníkmi "mierovej misie" ODKB. Podľa ruských agentúr Moskva do Kazachstanu vyslala svoje elitné jednotky - podľa dostupných informácií budú nateraz v Alma-Ate, kde sa situácia vyhrotila najviac.
Ruskí príslušníci mierových síl pomáhajú dostať vozidlo do lietadla pred odletom do Kazachstanu. Foto: TASR/AP
5:20 Arménsko v mene ODKB informovalo OSN o vojenskej misii v Kazachstane
Stála misia Arménska pri OSN doručila generálnemu tajomníkovi OSN Antóniovi Guterresovi a členom Bezpečnostnej rady OSN list, v ktorom oficiálne informuje "o vyslaní mierových síl" členských štátov Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB) do Kazachstanu, kde sa už niekoľko dní odohrávajú nepokoje. Informovala o tom v piatok agentúra TASS, ktorá spresnila, že arménsky premiér Nikol Pašinjan v súčasnosti predsedá Rade kolektívnej bezpečnosti ODKB.
V liste sa vysvetľuje, že k vyslaniu jednotiek armád OKDB dochádza "na základe výzvy prezidenta Kazašskej republiky Kasyma-Žomarta Tokajeva", ako aj "vzhľadom na ohrozenie národnej bezpečnosti a suverenity Kazašskej republiky" a v súlade s článkami Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti. Cieľom misie OKDB je normalizovať situáciu v Kazachstane, píše sa v liste.
Generálny tajomník ODKB Stanislav Zas v rozhovore pre RIA Novosti uviedol, že "mierotvorcovia" presunutí do Kazachstanu majú právo použiť zbrane v prípade útoku "ozbrojených gangov".
2:51 Na webe je petícia proti vstupu vojsk ODKB do Kazachstanu, ide o "akt invázie"
Petíciu proti vstupu vojsk členských štátov Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB) do Kazachstanu podpísalo na internete už viac ako 11.000 ľudí. Informovala o tom rozhlasová stanica Azattyk, ktorá je kazašskou redakciou Rádia Sloboda (RFE/RL).
V texte petície sa píše, že protesty, ktoré vypukli v Kazachstane, mali "prevažne pokojný charakter a žiadosť prezidenta Kasym-Žomarta Tokajeva o vojenskú pomoc zo strany ODKB je nelegitímna".
Žiadosť Tokajeva o vojenskú pomoc bola orgánmi ODKB schválená. Presun vojsk na územie krajiny sa začal 6. januára a ukončený by mal byť 7. januára. Podľa generálneho tajomníka ODKB Stanislava Zasa ide o presun 25000 vojakov.
Podľa iniciátorov petície zverejnenej na webe Change.org je však "nespochybniteľné", že v súčasnej situácii, "keď je krajina plná nespokojnosti más a súčasné vedenie rýchlo stráca posledné zvyšky svojej legitimity", je vstup týchto jednotiek ohrozením suverenity Kazachstanu a aktom invázie.
"Nemôžeme dovoliť, aby sa autoritatívny režim, ktorý za desaťročia svojej existencie úplne zničil inštitúciu demokratických volieb a neutralizoval základné práva a slobody svojich občanov, vrátane takých základných, ako je sloboda zhromažďovania, držal na bajonetoch našich vojakov," uvádza sa v texte.
Jeho autori deklarujú, že nemôžu pripustiť, aby "sa naši vojaci stali nástrojom zabíjania nespokojných kazašských občanov. Nemôžeme pripustiť, aby sa medzi našimi národmi začala bratovražedná vojna."
00:05 Účastníkom nepokojov v Kazachstane hrozí doživotie, upozornila prokuratúra
V centre kazašskej metropoly Alma-Ata vo štvrtok večer opäť obnovili potýčky medzi vládnymi bezpečnostnými zložkami a demonštrantmi.
Ako informovala rozhlasová stanica Azattyk, ktorá je kazašskou redakciou Rádia Sloboda (RFE/RL), vládne bezpečnostné sily, niektoré v obrnených vozidlách, spustili na Námestí republiky v Alma-Ate paľbu z guľometov.
V tom čase boli na námestí zhromaždení aktivisti, ktorí sa predtým v meste zúčastnili na rôznych protestoch. Podľa miestnych médií "väčšina tých, ktorí prišli na námestie, boli neozbrojení mladí ľudia".
Stanica Azattyk uviedla, že podľa úradov sa na námestí odohráva "protiteroristická operácia", avšak podľa aktivistov a novinárov armáda používa zbrane nielen proti rabujúcim ľuďom, ale aj proti pokojným demonštrantom.
Podľa agentúry RIA Novosti vládne bezpečnostné zložky pred tým získali kontrolu nad bývalou prezidentskou rezidenciou v Alma-Ate, ovládli aj všetky vládne budovy v meste a "vyčistili" hlavné námestie, kde sa však po zotmení obnovili potýčky.
ŠTVRTOK
22:01 USA: Svet sleduje konanie Ruska v Kazachstane
Spojené štáty vo štvrtok varovali ruské jednotky nasadené v Kazachstane pred prevzatím kontroly nad inštitúciami bývalej sovietskej republiky. Informovala o tom agentúra AFP.
"Spojené štáty a svet budú sledovať prípadné porušenie ľudských práv," povedal novinárom hovorca ministerstva zahraničných vecí USA Ned Price. "Budeme sledovať aj prípadné kroky, ktoré by mohli vytvoriť predpoklady na zmocnenie sa kazašských inštitúcií," citovala ho AFP.
Price dodal, že zostáva na vláde Kazachstanu vysvetliť dôvody, prečo pozvala do krajiny Ruskom vedenú Organizáciu zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB).
Súčasný predseda ODKB, arménsky premiér Nikol Pašinjan, uviedol, že aliancia reaguje na žiadosť z dôvodu "vonkajšieho zasahovania".
Price tiež opätovne vyzval Kazachstan, aby sa venoval príčinám nepokojov v krajine, ktoré vyvolali zriedkavé hromadné protesty proti cenám pohonných hmôt.
"Dúfame, že vláda Kazachstanu bude čoskoro schopná riešiť problémy, ktoré sú v zásade ekonomického a politického charakteru," dodal hovorca, ktorý označil USA za "partnera" stredoázijskej krajiny.
15:22 Francúzsko a Británia vyzvali na ukončenie násilných protestov
Británia vo štvrtok vyzvala na ukončenie násilných protestov v Kazachstane, ktoré si vyžiadali už desiatky obetí a najmenej 1000 zranených. Uprostred nepokojov v tejto stredoázijskej krajine žiada Francúzsko zdržanlivosť a umiernený postoj od všetkých zúčastnených strán, vrátane jednotiek regionálnej bezpečnostnej aliancie vedenej Ruskom.
Ruskí príslušníci mierových síl pomáhajú dostať vozidlo do lietadla pred odletom do Kazachstanu. Foto: TASR/AP
"Vyzývame proti ďalšej eskalácii a chceme vidieť mierovú rezolúciu," povedal novinárom hovorca britského premiéra Borisa Johnsona.
Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Yves Le Drian v Paríži uviedol, že aktuálne udalosti v Kazachstane sú mimoriadne znepokojujúce. "Vyzývame všetky strany - v Kazachstane i v rámci ODKB (Organizácia zmluvy o kolektívnej bezpečnosti) - aby preukázali umiernenosť a započali dialóg," povedal Le Drian po tom, čo ODKB vo štvrtok rozhodla o vyslaní prvých svojich jednotiek do Kazachstanu. Išlo pritom o odpoveď na žiadosť kazašskej vlády s cieľom poskytnúť pomoc pri potlačení narastajúcich nepokojov.
Nemecká vláda svojich občanov varovala, aby do Kazachstanu v momentálnej nepokojnej situácii necestovali. Ako vo štvrtok informovalo ministerstvo zahraničných vecí v Berlíne, generálny konzulát Nemecka v meste Alma-Ata na juhovýchode Kazachstanu zostane až do odvolania zatvorený, píše agentúra DPA. O konzulárne služby môžu nemeckí občania požiadať na veľvyslanectve v hlavnom meste Nursultan.
14:50 Korčok: Vývoj situácie v Kazachstane sledujeme s veľkým znepokojením
Slovensko sleduje vývoj aktuálnej situácie v Kazachstane, v ktorom protesty proti vysokým cenám pohonných látok prerástli do násilia, s veľkým znepokojením. Občania Slovenska nachádzajúci sa v Kazachstane však podľa doposiaľ dostupných informácií neutrpeli počas nepokojov nijaké zranenia. Pre TASR to vo štvrtok uviedol minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok.
"Situáciu v Kazachstane je potrebné čo najrýchlejšie deeskalovať a ukončiť strety, ktorých výsledkom sú obete na životoch. Pnutie v spoločnosti sa nedá vylúčiť, ale štát musí hľadať cesty, ako sa s nimi vysporiadať demokratickou cestou. Tou nie je násilie, ale dialóg s rešpektovaním zákonov a ľudských práv," uviedol Korčok vo vyhlásení.
Z informácií, ktoré má v súčasnosti k dispozícii Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR, nevyplýva, že by medzi zranenými mali byť občania Slovenska. V Kazachstane však dlhodobo pôsobí niekoľko slovenských kňazov a rehoľných sestier, uvádza sa vo vyhlásení.
10:19 Jednotky ODKB miera do Kazachstanu
Počas protestov v Kazachstane, ktoré prerástli do nepokojov, utrpelo zranenia vyše 1000 osôb, z ktorých takmer 400 museli hospitalizovať. Kazašské bezpečnostné zložky tiež vo štvrtok informovali o 12 obetiach a 357 zranených vo svojich radoch. Informovala o tom agentúra TASS s odvolaním sa miestne úrady.
Organizácia zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB) vo štvrtok už vyslala do Kazachstanu prvé jednotky na žiadosť kazašskej vlády, ktorá požiadala alianciu vedenú Ruskom o pomoc pri potlačení narastajúcich nepokojov, píšu agentúry TASS a AFP.
"Mierové sily Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti boli vyslané do Kazachstanu na obmedzené časové obdobie s cieľom stabilizácie a normalizácie situácie," uviedla ODKB vo vyhlásení, ktoré zverejnila hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.
Podľa tohto vyhlásenia boli do Kazachstanu vyslané ruské, bieloruské, arménske, tadžické a kirgizské jednotky. Vo vyhlásení sa však nešpecifikuje presný počet vojakov, ktorí do Kazachstanu smerujú. Ich úlohami však "bude ochrana dôležitých štátnych a vojenských objektov a poskytnutie pomoci bezpečnostným zložkám Kazašskej republiky pri stabilizácii situácie", uvádza sa vo vyhlásení.
Ruské jednotky podľa vyhlásenia preváža do Kazachstanu vojenské letectvo, pričom niektoré z nich už "začali plniť svoje úlohy".
Dym stúpa z budovy radnice počas protestu v meste Alma-Ata. Foto: TASR/AP
08:50Polícia v noci zabila desiatky ľudí, ktorí zaútočili na úradné budovy
Polícia v kazašskom meste Alma-Ata v noci na štvrtok zabila "desiatky" demonštrantov, ktorí napadli niekoľko úradných budov vrátane budovy miestneho policajného oddelenia. Pre kazašské médiá to uviedla hovorkyňa almaatskej polície Saltanat Azirbeková, ktorú citovali agentúry TASS a AFP.
"V noci sa extrémisti pokúsili vtrhnúť do úradných budov, policajného oddelenia mesta Alma-Ata, ako aj do budov obvodných oddelení polície. Desiatky útočníkov boli zlikvidované a prebieha ich identifikácia," uviedla Azirbeková pre kazašskú televíziu Chabar-24.
Vojenské veliteľstvo v Alma-Ate v noci na štvrtok oznámilo, že bezpečnostné sily v meste započali protiteroristickú akciu. Kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev v stredu totiž vyhlásil, že na čele nepokojov stoja "teroristi".
5:40 Prestrelka v Alma-Ate
Na námestí pred úradom starostu v kazašskom meste Alma-Ata vypukla vo štvrtok intenzívna prestrelka medzi vojakmi a ozbrojenými osobami.
"Vojaci dorazili na námestie a začali likvidovať výtržníkov. Prebieha intenzívna streľba," informoval reportér TASS.
1:01 Internetové stránky nefungujú
Internetové stránky kazašských vládnych úradov vrátane webovej stránky prezidenta neboli v noci na štvrtok prístupné.
Mnohé vládne webové stránky už v priebehu stredy nefungovali, ale večer boli opäť prístupné. Neskôr došlo k výpadku. Mimo prevádzky sú aj stránky ministerstiev, mestských úradov, letísk či policajných oddelení. Mesto Alma-Ata nemá v súčasnosti žiadne internetové pripojenie. Informovala o tom agentúra TASS.
STREDA
23:00 Ruskom vedená aliancia vyšle vojenské sily
Kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev v požiadal o pomoc Organizáciu zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB) vedenú Ruskom.
Spravil tak v súvislosti s protestami v krajine, ktoré prerástli do nepokojov a na ktorých čele podľa neho stoja "teroristi". Tí sa podľa Tokajeva zmocnili na letisku v meste Alma-Ata niekoľkých lietadiel. Ruskom vedená aliancia na žiadosť hlavy kazašského štátu kývla.
"Dnes som sa obrátil na lídrov krajín ODKB s prosbou o poskytnutie pomoci Kazachstanu na prekonanie teroristickej hrozby," uviedol Tokajev v televíznom vysielaní. Zároveň vyhlásil, že "teroristické bandy", ktoré vyvolávajú nepokoje v Kazachstane, boli "vycvičené v zahraničí".
Podľa Tokajeva sa teroristické skupiny "zmocňujú objektov infraštruktúry – konkrétne sa zmocnili letiska v Alma-Ate a piatich lietadiel vrátane niekoľkých zahraničných".
"Alma-Ata čelí útoku, ničeniu a vandalizmu. Obyvatelia Alma-Aty sa stali obeťami útoku teroristov, zločincov," uviedol Tokajev v televíznom vysielaní.
Kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev. Foto: TASR/AP
Ako informuje ruský denník Kommersant, najvyšší orgán ODKB, ktorým je Rada kolektívnej bezpečnosti, rozhodol o vyslaní spoločných "mierových síl" do krajiny.
„V súvislosti so žiadosťou prezidenta Kazašskej republiky K. Ž. K. Tokajeva ohľadom hrozby pre národnú bezpečnosť a suverenitu Kazašskej republiky vyvolanú zásahom zvonka sa Rada kolektívnej bezpečnosti ODKB v súlade s článkom 4 Dohody o kolektívnej bezpečnosti rozhodla na určitú dobu vyslať Kolektívne mierové sily ODKB do Kazašskej republiky za účelom stabilizácie a normalizácie situácie v tejto krajine,“ vyhlásil na Facebooku aktuálny predseda rady a arménsky premiér Nikol Pašinjan. Jeho vyhlásenie o niečo neskôr zverejnila aj oficiálna internetová stránka ruského prezidenta Vladimira Putina.
Okrem Ruska a Kazachstanu sú členmi ODKB ešte Bielorusko, Arménsko, Kirgizsko a Tadžikistan.
Nepokoje eskalujú
Počas masových protestov, ktoré prerástli do nepokojov, zahynulo podľa kazašského ministerstva vnútra osem príslušníkov miestnych bezpečnostných zložiek, pričom zranenia utrpelo ďalších 317 príslušníkov, píše ruská rozhlasová stanica Echo Moskvy. Polícia v Alma-Ate v stredu tiež informovala o vyše 500 zranených civilistoch.
Vzhľadom na pretrvávajúce nepokoje v krajine v stredu vyhlásili výnimočný stav, ktorý platí na celom území Kazachstanu. Počas jeho trvania platí zákaz vychádzania od 23.00 h večer do 7.00 h ráno a sú zakázané akékoľvek hromadné akcie.
Protesty proti vysokým cenám pohonných látok – konkrétne skvapalneného ropného plynu (LPG) – trvajú v Kazachstane od začiatku tohto roka. Zvýšenie cien LPG je podľa demonštrantov nespravodlivé vzhľadom na skutočnosť, že Kazachstan je vývozcom plynu a ropy a má bohaté energetické zásoby, približuje AFP. Vláda zrušenie cenového stropu argumentovala tým, že nízka cena LPG je neudržateľná.
Poslanec Národnej rady SR Juraj Šeliga sa pýta generálneho prokurátora Maroša Žilinku, čo ide oslavovať do Ruska. V stanovisku, ktoré zaslala jeho asistentka Martina Legáth, uvádza, že Žilinka sa plánuje v Rusku zúčastniť na oslavách výročia tamojšej generálnej prokuratúry, a vyzerá to tak, že tam ide ako jediný generálny prokurátor z krajín Európskej únie.
„Nerozumiem tejto ceste, pretože pán Žilinka, ak si vážite demokraciu a ľudské práva, ak sa hlásite k právnemu štátu, na tieto oslavy do Ruska nemôžete ísť," odkazuje generálnemu prokurátorovi Šeliga.
Ruská prokuratúra je totiž podľa jeho slov taká prokuratúra, kde zákony obmedzujú slobodu slova, slobodu tlače tým, že sa zakazujú niektoré médiá a prenasledujú novinárov, kde je cenzúra a regulácia sociálnych sietí ako Facebook a Google, ktoré nemôžu zobrazovať niektoré informácie a musia spolupracovať s Kremľom. Ruská prokuratúra sa podľa Šeligu neštíti stíhať obyvateľov obsadených častí Gruzínska a Ukrajiny, respektíve pod ktorej očami sa týrajú väzni v ruskom väzení.
„Na tomto všetkom naozaj nie je čo oslavovať. Práve naopak, svojou cestou to budete legitimizovať. Preto, pán Žilinka, ak si vážite demokraciu a ľudské práva, ak sa hlásite k právnemu štátu, apelujem na vás, na tieto oslavy do Ruska necestujte," dodal nezaradený poslanec.
Hovorca Generálnej prokuratúry SR Dalibor Skladan pre agentúru SITA uviedol, že generálna prokuratúra nebude reagovať na politické vyhlásenia.
Hoci bola hlavná sezóna na Hrade Beckov aj v minulom roku poznačená množstvom aktuálnych opatrení a citeľne ubudlo aj zahraničných turistov, celkové čísla návštevnosti sa podarilo optimalizovať predovšetkým vďaka bohatému programu. Takmer každý víkend sa v areáli odohrali tematické historické predstavenie alebo umelecké prehliadky, ktoré boli vhodne doplnené sprievodnými akciami.
Turistická sezóna na Hrade Beckov v roku 2021 bola poznačená opatreniami.
Peter Pastier, riaditeľ Hradu Beckov: „Tak, ako sme avizovali na jar, že nám chýbajú zahraniční turisti, tak sa to odzrkadlilo aj na návštevnosti, ktorá, čo sa týka zahraničných turistov, tak minimálne do polovice júla bol ten úbytok návštevnosti citeľný.V auguste sa to trošku rozbehlo, prišli aj českí turisti.”
Číslo návštevnosti sa pre sezónu 2021 ustálilo na hodnote 61.379 návštevníkov.
https://vimeo.com/662647164
Peter Pastier, riaditeľ Hradu Beckov: „Pridali sme aj rôzne večerné koncerty, divadlá a nočné prehliadky.”
K najzaujímavejším akciám patrilo Dobýjanie hradu a akrobatické vystúpenie.
Peter Pastier, riaditeľ Hradu Beckov: „Mali sme množstvo animačných programov a programov, ktoré boli určené pre deti, a v tom teda chceme pokračovať aj v budúcej sezóne.”
Vizuálne atraktívne bolo aj večerné predstavenie spoločnosti Fringia.
Kazašské bezpečnostné zložky vystrelili v stredu omračujúce granáty do davu viac než 1000 demonštrantov smerujúcich k radnici v meste Alma-Ata, uviedol spravodajca agentúry AFP.
Podľa agentúry TASS demonštranti už vtrhli do budovy radnice, AFP však tieto informácie nevedela bezprostredne potvrdiť.
Polícia zadržala už najmenej 200 ľudí počas bezprecedentnej vlny nepokojov, ktoré vypukli po prudkom náraste ceny skvapalneného ropného plynu (LPG), približuje AFP.
Kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev v snahe upokojiť situáciu v krajine v stredu prijal demisiu vlády premiéra Askara Mamina. Jeho právomoci bude do vytvorenia nového kabinetu vykonávať podpredseda vlády Alichan Smajlov, uvádza sa vo vyhlásení prezidentskej kancelárie.
Protesty v Kazachstane. Foto: TASR/AP
Protest v Alma-Ate vypukol ešte v utorok večer. Polícia sa dav viac ako 5000 ľudí pokúsila rozohnať slzotvorným plynom a omračujúcimi granátmi. Protesty pred pár dňami vypukli aj v ďalších mestách aj v Mangystauskej oblasti.
Tokajev zároveň v stredu vyhlásil v Mangystauskej oblasti a v Alma-Ate výnimočný stav, ktorý bude trvať do 19. januára. V oboch oblastiach bude platiť zákaz vychádzania v čase od 23.00 h do 7.00 h, ako aj obmedzenie pohybu mimo miest.
Úrady v Mangystauskej oblasti v reakcii na lokálne demonštrácie už v utorok večer oznámili, že obnovujú cenový strop (v prepočte 0,097 eura) za liter LPG.
Zvýšenie cien LPG je podľa demonštrantov nespravodlivé vzhľadom na skutočnosť, že Kazachstan je vývozcom plynu a ropy a má bohaté energetické zásoby, približuje AFP. Vláda zrušenie cenového stropu argumentovala tým, že nízka cena LPG je neudržateľná.
Matka dvoch synov Monica Almeidaová sa na konci októbra nakazila covidom. Domov sa vrátila až na Vianoce po úspešnej experimentálnej liečbe. Podľa lekárov by bez očkovania zomrela, preto ho teraz odporúča všetkým nerozhodnutým občanom.
Monica Almeidaová je 37-ročná zdravotná sestra, ktorá žije v anglickom meste Gainsborough. Vďaka svojej profesii liečila mnohých pacientov s koronavírusom. Keď sa jej naskytla možnosť, zaočkovala sa, lebo trpí astmou. Nákaze sa však nevyhla a 31. októbra mala pozitívny test na SARS-CoV-2, píše spravodajský web The Lincolnite.
Štvrtý deň po pozitívnom teste sa u nej rozvinuli príznaky covidu. Matka dvoch synov stratila chuť a čuch a na ďalší deň vykašliavala krv. Na piaty deň si musela volať sanitku, lebo jej klesla hladina kyslíka v krvi. Po vyšetrení v nemocnici jej lekári predpísali lieky a poslali ju domov.
Keďže doma naďalej nemohla dýchať, zavolal je manžel druhýkrát záchranku. Tentokrát ju odviezli do nemocnice Lincoln County Hospital, kde jej poskytli kyslíkovú podporu dýchania. Jej stav sa naďalej zhoršoval a 9. novembra ju presunuli na jednotku intenzívnej starostlivosti (JIS). O týždeň neskôr ju lekári uviedli do indukovanej kómy.
Ešte predtým stihla podpísať súhlas s tým, aby pri jej liečbe využili experimentálne lieky. Približne po týždni v kóme tak dostala aj viagru – liek, ktorý sa tradične používa na poruchy erekcie. Liek jej prekrvil celé telo a otvoril dýchacie cesty. Jej pľúca začali reagovať a objem kyslíka, ktorý potrebovala, sa znížil asi o 50 percent. Jej zdravotný stav sa začal postupne zlepšovať.
Na Štedrý deň ju prepustili do domácej liečby, hoci stále potrebuje pomoc pri základných úkonoch. Jej zotavenie vraj potrvá niekoľko mesiacov, prípadne dlhšie. Lekár z JIS Monice povedal, že bez očkovania by zomrela. Sama preto robí maximum, aby ľudí motivovala na proticovidovú injekciu.
Monica Almeidaová natočila video zo svojho nemocničného lôžka, aby povzbudila čo najviac ľudí na očkovanie proti koronavírusu.
„Niektorí hovoria, že vakcína zabila ľudí. Nepopieram, že existujú ľudia, ktorí na vakcínu reagujú zle, ale keď sa pozrieme na množstvo úmrtí u nezaočkovaných, je tu veľký odkaz, aby ste dostali injekciu. Znepokojuje ma, najmä v Lincolnshire, že ľudia sú proti očkovaniu. Nikdy som nečakala, že vo veku 37 rokov takto ochoriem. Nikdy som si nemyslela, že sa mi to stane a chcem, aby to ľudia brali vážnejšie,“ hovorí Almeidaová.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron varoval svojich krajanov, ktorí sa ešte nezaočkovali proti koronavírusu, že im spôsobí komplikácie tým, že budú mať obmedzený prístup k dôležitým spoločenským aktivitám. Informovala o tom v noci na stredu agentúra AFP.
"Pokiaľ ide o nezaočkovaných ľudí, naozaj ich chcem naštvať. A tak v tom budeme pokračovať až do konca. Taká je stratégia," povedal Macron v rozhovore pre denník Le Parisien zverejnenom v utorok neskoro večer. Dodal, že to znamená "čo najviac im obmedziť prístup k spoločenským aktivitám".
Francúzska vláda signalizovala v boji proti koronavírusu zámer zaviesť v polovici januára drastické obmedzenia pre nezaočkovaných ľudí. Na základe vládnych návrhov majú nezaočkovaní ľudia stratiť možnosť vstupu do reštaurácií, barov a diaľkovej dopravy.
"Nepošlem (nezaočkovaných) do väzenia, nebudem ich očkovať nasilu. A tak musíme týmto ľuďom povedať: od 15. januára už nebudete môcť chodiť do reštaurácie, nebudete môcť ísť si sadnúť na kávu, nebudete môcť ísť do divadla či do kina," povedal Macron.
Prezidentove vyjadrenia okamžite vyvolali kritiku jeho odporcov. "Emmanuel Macron hovorí, že sa naučil milovať Francúzov, no zdá sa, že nimi obzvlášť rád opovrhuje. Môžeme podporovať očkovanie bez toho, aby sme niekoho urážali alebo hnali k radikalizácii," povedal líder opozičných Republikánov v Senáte Bruno Retailleau.
Macron vo svojom prvom tohtoročnom rozhovore tiež uviedol, že sa chce v apríli uchádzať o znovuzvolenie do prezidentskej funkcie, ale svoje konečné rozhodnutie oznámi, až keď si bude istý.
Macron totiž ešte oficiálne kandidatúru neoznámil. Podľa Le Parisien predmetné prezidentovo vyjadrenie je dosiaľ najjasnejším náznakom, že sa bude uchádzať o znovuzvolenie.
Štátny tajomník Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Milan Kyseľ ponúkol svoju funkciu ministrovi Samuelovi Vlčanovi (nominant OĽaNO). Urobil tak v reakcii na "mediálny lynč" posledných dní. Informoval o tom komunikačný odbor rezortu. Minister Vlčan sa mu poďakoval za prácu, ktorú na agrorezorte odviedol.
Komunikačný odbor rezortu tvrdí, že štátny tajomník svoje rozhodnutie odstúpiť predkladá po dôkladnom zvážení všetkých okolností k danej situácii. "Je to jeho osobné rozhodnutie, ako reakcia na bezprecedentné útoky, ktorým čelí on a jeho rodina," skonštatoval rezort.
Vlčan vníma Kyseľovo rozhodnutie ako prejav vysokej politickej kultúry. "Naša kontrola síce nezistila žiadne rozpory a pochybenie v procesoch, na ministerstvo sa však zniesla tvrdá kritika. Celá situácia sa navyše stala predmetom politického osočovania zo strany opozície a rôznych záujmových skupín, či jednotlivcov, ktorým nevyhovuje, že sa zo všetkých síl snažíme rezort očistiť od nánosov korupcie a netransparentnosti," okomentoval minister.
Preto Kyseľovo rozhodnutie chápe a ďakuje mu za prácu, ktorú na ministerstve odviedol. "Želám mu veľa síl do ďalšieho boja za malých a stredných farmárov, ktorí sa aj vďaka nemu po rokoch diskriminácie môžu nadýchnuť," uzavrel Vlčan.
Na Kyseľa sa zniesla vlna kritiky po tom, ako portál poľnoinfo.sk upozornil na podozrivé dotácie. Podľa medializovaných informácií malo MPRV vyplatiť firme Rimanec, v ktorej Kyseľ pôsobil až do júna 2021 ako konateľ, rekordných 4 500 eur na ošípanú.
Podľa stanoviska strany Hlas-SD ešte z konca minulého roka (28. 12.) ide o najdrahšie svine celej v histórii krajiny. Firma Rimanec, ktorej konateľmi sú dnes Matej Patrick Kyseľ a Denisa Kyseľová, má podľa Centrálneho registra hospodárskych zvierat vlastniť šesť kusov ošípaných. Podľa zmluvy zverejnenej v Centrálnom registri zmlúv jej má štát vyplatiť až 27 026 eur. O podporu mohli chovatelia ošípaných žiadať od 22. novembra do 1. decembra 2021. Suma, ktorú firma jednorazovo získa od štátu, je pritom vyššia ako súčet jej tržieb za tri roky. Podľa portálu poľnoinfo.sk, ak by boli v takejto výške podporení všetci chovatelia ošípaných na Slovensku, štát by musel vyplatiť cez dve miliardy eur.
Heger chcel dôslednú kontrolu
Premiér Eduard Heger (OĽaNO) víta rozhodnutie štátneho tajomníka rezortu pôdohospodárstva Milana Kyseľa odstúpiť z funkcie. Informovala o tom jeho hovorkyňa Ľubica Janíková. Od ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana bude očakávať návrh na vymenovanie nového štátneho tajomníka.
Heger považuje Kyseľovo odstúpenie za dôležité gesto, ktoré potvrdzuje, že presadzovanie správnej politickej kultúry myslí súčasná koalícia vážne. "Agrorezort je ťažko skúšaný a pre minulé vládne garnitúry bol len korisťou. Musíme dôsledne chrániť krehkú dôveru, ktorú si postupne získava nielen na Slovensku, ale aj v medzinárodných inštitúciách," skonštatoval premiér. Za odvedenú prácu Kyseľovi ďakuje.
Predseda vlády ešte 30. decembra na sociálnej sieti uviedol, že očakáva výsledky kontroly pridelenia dotácie pre firmu Rimanec a z kontroly plánuje vyvodiť dôsledky.
"Každá dotácia musí byť spravodlivá a transparentná. Preto aj vo veci štátnej dotácie pre spoločnosť Rimanec komunikujem s ministrom Vlčanom. V blízkej dobe očakávam výsledky dôslednej kontroly pridelenia dotácie, ako aj podmienky jej vyhlásenia. Ak sa potvrdí čo i len jedno pochybenie, tak vyvodíme dôsledky, lebo politická kultúra pre túto vládu nie je prázdne heslo," spresnil.
Poznamenal, že štátna dotácia pre spoločnosť Rimanec, ktorú zakladal Kyseľ a dodnes v nej pôsobia jeho rodinní príslušníci, "ho znepokojila". "Rezort pôdohospodárstva totiž za bývalých vlád zosobňoval korupciu, kradnutie či zneužívanie moci a funkcií pre osobný prospech úzkej skupiny ľudí. Bola to éra ´našich ľudí´, a preto prvoradým cieľom mojej vlády je vypudiť tieto praktiky z verejného života," podčiarkol Heger.
Protestovali aj stavovské organizácie
Slovenská asociácia chovateľov ošípaných (SACHO) vo svojom stanovisku z 31. decembra trvala na opätovnom prehodnotení podpory pre chovateľov na zmiernenie následkov afrického moru ošípaných. Asociácia požiadala ešte 20. decembra ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuela Vlčana o zastavenie, zverejnenie algoritmu výpočtu a prehodnotenie podpory, skonštatoval výkonný riaditeľ SACHO Peter Polák.
Podľa Ministerstva pôdohospodárstva bolo hlavným kritériom na výpočet pomoci pásmo zasiahnutia africkým morom ošípaných, v ktorom sa farma nachádza, ďalej vplyv ochorenia COVID-19, počet fariem chovateľa a podiel produkcie umiestnený na slovenskom trhu. "S ministerstvom komunikujeme od 20. decembra, kedy bolo zverejnených niekoľko zmlúv. Z nich a z rozhodnutí o pridelení podpory, ktoré dostávali naši členovia, vyplynulo, že tieto kritériá neboli zohľadnené. Doteraz ministerstvom zverejnené podklady pre výpočet podpory nie sú dostatočné na kontrolu algoritmu, lebo chýba vstupná databáza údajov získaná elektronickým formulárom," povedal Polák.
Informácie, akým spôsobom bola vypísaná podpora a následne priznaná výška honoráru pre niektorých chovateľov ošípaných, prijala s rozhorčením aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK), uviedla Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK. Celkovo boli prerozdelené 2 milióny eur.
Podľa Holéciovej spôsob zverejnenia, krátkosť času na vyplnenie dotazníka, zvláštne nastavený spôsob výpočtu odmeny a aj samotná výška odmeny za vyplnenie dotazníka pre niektorých chovateľov ošípaných je v období vysokých nárokov na transparentnosť pri prideľovaní podpôr v poľnohospodárstve obzvlášť zarážajúca.
SPPK dôrazne žiadala vedenie rezortu o vysvetlenie celého pozadia podpory pre chovateľov ošípaných. Medializované informácie totiž naznačujú, že výzva mohla byť na mieru ušitá práve pre vybraný okruh chovateľov. Podľa výkonného podpredsedu SPPK Andreja Gajdoša je nevyhnutné aj to, aby ministerstvo pôdohospodárstva adekvátne zdôvodnilo rozdiely vo výške podpory pre jednotlivých chovateľov ošípaných.
Ako sa počítala podpora
Odbor komunikácie rezortu pôdohospodárstva v reakcii na nesúhlasné stanoviská uviedol, že agrominister Vlčan už dal medzitým preveriť, či podpora firme Rimanec, v ktorej pôsobil štátny tajomník Kyseľ, bola vyplatená v zmysle stanovených podmienok. Podpora pre chovateľov ošípaných bola podľa ministerstva smerovaná na farmu, nie na kusy chovaných ošípaných.
"Podpora bola vypočítaná automaticky na základe vzorca, ktorý sme pripravili v spolupráci s Národným poľnohospodárskym a potravinárskym centrom tak, aby bola odbúraná možnosť subjektívne vstupovať do rozhodovania o výške podpory," priblížil agrorezort.
Predstavitelia radikálneho hnutia Taliban v západoafganskej provincii Herát zaviedli nové pravidlo nariaďujúce obchodom, ktoré predávajú oblečenie, aby odstránili figurínam hlavy, a to s odôvodnením, že sú neislamské. V utorok o tom informovala tlačová agentúra DPA.
"Sú to modly," povedal pre DPA provinčný riaditeľ Talibanu pre podporu mravnosti a prevenciu nerestí Azíz Rahmán. "Musia byť odstránené," zdôraznil.
Šéf komory remeselníkov a obchodníkov v Heráte Abdul Wadúd Fajzáda povedal, že majitelia obchodov v oblasti sa snažili vysvetliť, že figuríny nie sú modlami (predmetmi premršteného obdivu), ale využívajú sa len na vystavenie predávaného oblečenia. Ich snaha však vyšla naprázdno, predstaviteľov Talibanu nepresvedčili.
"Za každú figurínu minuli 80 až 120 dolárov. Možno ich vidieť v obchodoch vo všetkých moslimských krajinách," dodal Fajzáda.
https://www.youtube.com/watch?v=bZUN8uCLX_c
Majiteľ obchodu s oblečením Sajjid Nazír Sádát povedal, že jeho obchod zápasí o prežitie už od návratu Talibanu k moci a že sa obáva ďalších zákazov. "Bez figurín nemôžeme našu módu ukazovať. Nemôžem toto podnikanie nechať len tak naraz, pretože som doň veľa investoval," vysvetlil.
Video šíriace sa na sociálnych sieťach zachytávalo, ako majitelia obchodov odstraňujú hlavy z figurín.
Taliban už zaviedol rozsiahle zákazy a obmedzenia vo väčšine verejného života. Nedávno dostali vodiči pokyny, aby si vo vozidlách nepúšťali hudbu a nebrali ženy pasažierky, ak nemajú na sebe hidžáb, teda moslimskú šatku zahaľujúcu vlasy, krk a poprsie.
Krátko po vlaňajšom uchopení moci Taliban zatvoril väčšinu stredných škôl pre dievčatá. A mnoho žien sa nemôže vrátiť do zamestnania.
Aj muži musia dodržiavať nové nariadenia: náboženská polícia Talibanu im nariadila, aby si nechali narásť bradu.
Desaťtisíce ľudí protestovali v pondelok večer v rôznych častiach Nemecka proti pandemickým opatreniam. Iba v spolkovej krajine Bádensko-Württembersko vyšlo do ulíc dovedna 50 000 ľudí, čo bolo viac, než sa očakávalo, uviedol krajinský minister vnútra Thomas Strobl; do služby tam nasadili zhruba 2 500 policajtov, píše agentúra DPA.
V Sasku sa účasť na viacerých demonštráciách podľa úradných odhadov pohybovala taktiež úhrnne v desiatkach tisícov. V mestách Budyšín (Bautzen) a Zhorelec (Görlitz) sa zúčastnilo na neohlásených zhromaždeniach celkovo asi 5500 ľudí. Podľa polície v súvislosti s nimi došlo k 37 trestným činom a 140 priestupkom.
V saskom meste Lichtenstein boli pri demonštráciách zranení 14 policajti. "Jedna osoba sa pokúsila vytrhnúť policajtovi služobnú zbraň a ďalšieho policajta pohrýzol jeden z účastníkov zhromaždenia," informovala polícia.
V Durínsku prišlo na protesty približne 17 000 ľudí a v Meklenbursku-Predpomoransku sa v dvoch desiatkach miest zúčastnilo na sviečkových či iných pochodoch celkovo 12 000 ľudí. V Bavorsku protestovalo 10 000 ľudí, tamojšie demonštrácie boli podľa úradov pokojné.
V niektorých mestách sa konali demonštrácie zástancov očkovania, ako napríklad v Trevíri alebo v Rostocku.
Demonštranti proti pandemickým opatreniam sa zišli aj pred berlínskou pobočkou verejnoprávnej televízie ZDF, kde obviňovali mainstreamové médiá zo šírenia lží.
Nemecký zväz novinárov na toto podujatie reagoval na Twitteri, že išlo o členov "malej radikálnej menšiny odporcov očkovania a opatrení, popieračov existencie covidu, ľudí nenávidiacich médiá a nepriateľov demokracie".
V Sasku-Anhaltsku a Hesensku hádzali na policajtov fľaše a petardy. Nikto z nich však nebol zranený.
