Severoatlantická aliancia je pripravená rokovať s Ruskom, ale nepristúpi na kompromisy zo svojich základných princípov vrátane toho, že treba rešpektovať územnú celistvosť každej európskej krajiny. Povedal to v stredu generálny tajomník NATOJens Stoltenberg po skončení zasadnutia Rady NATO – Rusko v Bruseli, informuje tamojší stály spravodajca TASR.
Stoltenberg, ktorého v tejto súvislosti citujú tlačové agentúry Reuters a AFP, pripomenul, že členské štáty NATO v stredu vyzvali Rusko, aby stiahlo svoje ozbrojené sily z Gruzínska, Moldavska (Podnesterska) a Ukrajiny, pričom zdôraznil, že označovať rozširovanie Aliancie ako agresiu je "absolútne falošné".
Podľa jeho slov stredajšie diskusie, prvé vo formáte Rady NATO – Rusko za posledné dva roky, neboli jednoduché a týkali sa situácie na Ukrajine a rozdielnych pohľadov na bezpečnosť v Európe. V rozhovoroch chce pokračovať, Rusko zatiaľ váha.
Šéf NATO pohrozil rozmiestnením ďalších vojakov
Stoltenberg oznámil, že NATO by mohlo rozmiestniť ďalšie jednotky na svojom východnom krídle v prípade opätovnej ruskej agresie voči Ukrajine.
"Ak Rusko použije silu a napadne Ukrajinu, potom musíme seriózne zvážiť potrebu ďalšieho zvýšenia našej prítomnosti vo východnej časti Aliancie," spresnil Stoltenberg a zopakoval, že len NATO a Ukrajina môžu rozhodnúť o vstupe Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie.
Podľa jeho slov NATO urobí všetko pre to, aby zabránilo novému ozbrojenému konfliktu v Európe.
Rusko: NATO vytvára konfliktnú atmosféru
NATO ignorovaním ruských návrhov vytvára priestor na incidenty a konflikty, povedal po rokovaní námestník ruského ministra obrany Alexander Fomin. Rusko podľa Fomina navrhlo opatrenia na zmiernenie napätia, ale Aliancia ich ignorovala.
"Vzťahy medzi Ruskom a NATO sú na kriticky nízkej úrovni," cituje Fomina agentúra ČTK.
Námestník šéfa ruskej diplomacie Alexander Gruško varoval, že prípadné ďalšie rozširovanie NATO prináša riziká, ktoré Moskva považuje za neprijateľné.
"Ďalší faktor, ktorý vážne ovplyvňuje zhoršovanie bezpečnosti v Európe, je rozširovanie NATO. Pripomeniem, že v roku 1997 na dvere NATO klopal len jeden štát, ktorý má spoločnú hranicu s Ruskem – Poľsko. V súčasnosti sú členmi NATO mnohé státy, ktorých územie sa zjavne využíva na projekciu sily proti Rusku z rôznych zemepisných smerov," vyhlásil ruský diplomat.
Rusko obviňuje Západ, že si dostatočne neuvedomuje naliehavosť jeho požiadaviek. Moskva tvrdí, že rozšírenie NATO zo 16 členov na konci studenej vojny na súčasných 30, vrátane veľkého počtu bývalých komunistických republík zo strednej a východnej Európy, predstavuje hrozbu pre bezpečnosť Ruska, a žiada, aby sa Aliancia ďalej nerozširovala.
Hlavné je obnovenie rokovaní
Veľvyslanec SR pri NATO Peter Bátor upozornil, že cieľom rokovaní, ktoré boli dva roky prerušené, nebolo dohodnúť sa na niečom konkrétnom, ale na pokračovaní začatého dialógu. "Cieľom bolo vysvetliť si pozície. Rusko pred Vianocami zverejnilo svoje predstavy o bezpečnostných garanciách a dnes hovorilo o tom, ako vníma bezpečnostnú spoluprácu v Európe, čo je zlé a čo treba zlepšiť. My sme hovorili to isté – ako my vidíme bezpečnosť a aké sú princípy, ktorými sa budeme riadiť a dokonca sme išli ďalej a naznačili sme témy, kde si myslíme, že sa vieme rozprávať a pokročiť pri dosahovaní dohody," vysvetlil Bátor.
Spresnil, že ide hlavne o opatrenia, ktoré umožnia ďalší dialóg, čiže otvorenie všetkých komunikačných kanálov na vojenskej i civilnej úrovni. V novembri Rusko zrušilo svoje diplomatické zastúpenie pri NATO. Bátor uviedol, že Aliancia navrhla, aby sa toto zastúpenie obnovilo, rovnako ako zastúpenie NATO v Moskve.
"Uviedli sme, že si vieme predstaviť výmenu informácií o vojenských aktivitách, o cvičeniach, aby sme vedeli predchádzať prípadným incidentom," povedal Bátor. Dodal, že sa hovorilo aj o témach, ktoré budú predmetom piatkových rokovaní pod taktovkou OBSE vo Viedni – odzbrojovanie a nešírenie jadrových zbraní.
(tasr, haj)
