Írske úrady z vraždy učiteľky Ashling Murphyovej obvinili Slováka menom Jozef Puška, informovala v stredu na svojej webovej stránke stanica BBC.
Puška (31) podľa BBC žije v meste Tullamore v strednom Írsku. V stredu sa postavil pred súd na základe obvinenia z vraždy 23-ročnej Murphyovej.
Príslušník polície na súde potvrdil zatknutie a vznesenie obvinení voči 31-ročnému mužovi. Sudkyňa nariadila jeho umiestnenie do väzby. Pred súd sa opäť postaví 26. januára.
Puškov právnik žiadal bezplatnú právnu pomoc a služby tlmočníka. Puška je podľa právnika občan SR, ktorý žije z príjmu 200 eur týždenne, píše BBC.
Telo učiteľky a hudobníčky Murphyovej našli 12. januára na brehoch kanála pri Tullamore. Polícia uviedla, že na ňu niekto zaútočil popoludní na chodníku popri kanáli, keď si bola zabehať.
Polícia v Írsku v stredu v rámci vyšetrovania tejto vraždy zatkla i ďalšieho muža. Neskôr však bol prepustený bez vznesenia obvinení.
Trojica lyžiarov odtrhla lavínu v Západných Tatrách. Jeden sa z nej dostal sám. Kamarátov vykopal, ale prežil len jeden z nich. Tretiemu 25-ročnému skialpinistovi už nevedeli pomôcť ani záchranári. Horská záchranná služba (HZS) o tom informovala na svojej internetovej stránke.
Horských záchranárov požiadal o pomoc skialpinista, ktorý lyžoval dole z Holého vrchu do Kamenistej doliny spolu s dvoma kamarátmi. „Skialpinisti lyžovali žľabom, ktorý sa v spodnej časti zužuje a vytvára terénnu pascu. Spustili lavínu, ktorá dvoch z nich zasypala. Všetci mali komplet lavínový výstroj. Dvaja skialpinisti boli úplne kriticky zasypaní, teda celkom pod povrchom lavíny," uviedli.
Doplnili, že po prijatí správy požiadali o súčinnosť posádku leteckých záchranárov z Popradu. "Na heliporte v Starom Smokovci nastúpili do vrtuľníka dvaja horskí záchranári a spoločne leteli do Kamenistej doliny. Nezasypanému skialpinistovi sa pomocou lavínového vyhľadávača podarilo nájsť najskôr jedného kamaráta, ktorý bol približne jeden meter hlboko. Po vykopaní bol krátko dezorientovaný z nedostatku kyslíka, ale hneď sa u neho spontánne obnovili životné funkcie. Ľahšie zranenú mal dolnú končatinu," priblížili horskí záchranári.
Obaja skialpinisti spoločne pokračovali v hľadaní ďalšieho kamaráta. "Ten bol zasypaný v hĺbke 1,5 metra a po vykopaní neboli u neho prítomné životné funkcie, preto začali s jeho oživovaním. Po prílete vrtuľníka lekár Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby spoločne so záchranármi HZS pokračovali v oživovaní. Žiaľ, bezúspešne. Následne skialpinistov transportovali na Podbanské, kde zraneného prevzala posádka rýchlej zdravotnej pomoci na prevoz do nemocnice. Telesné pozostatky 25-ročného skialpinistu odovzdali príslušníkom Policajného zboru a obhliadajúcemu lekárovi," dodali horskí záchranári.
Skupina 62 poslancov Európskeho parlamentu (EP) z viacerých politických frakcií vyzvala Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), aby "v plnom rozsahu" vyslala misiu pozorovateľov na monitorovanie nadchádzajúcich parlamentných volieb v Maďarsku. Rovnakú žiadosť podali predstavitelia maďarskej občianskej spoločnosti.
O iniciatíve europoslancov v stredu informovalo periodikum Politico. Maďari pôjdu k volebným urnám 3. apríla, pričom kritici úradujúceho premiéra Viktora Orbána vyjadrili obavy, že voľby nemusia byť slobodné a spravodlivé.
"Pochádzame z piatich politických skupín a z 19 členských štátov. Všetci však máme spoločné obavy, že voľby sa nemusia konať podľa najvyšších demokratických štandardov," uviedli signatári listu zaslaného OBSE, ktorá pravidelne monitoruje volebné procesy v európskych krajinách.
Podľa Politico spoločný list európskych zákonodarcov odráža ich prehlbujúce sa obavy z oslabovania demokracie v Maďarsku a legitímnosti jeho inštitúcií. Výzva pre OBSE prichádza v čase, keď mnohí europoslanci presadzujú zníženie financovania EÚ pre Maďarsko z dôvodu porušovania zásad právneho štátu v tejto krajine.
OBSE má niekoľko druhov misií na monitorovanie volieb. V krajinách, kde neočakáva vážne problémy, nasadzuje len obmedzenú misiu, ktorá v deň volieb nevykonáva systematické a komplexné pozorovania. Do krajín, kde existujú obavy z porušovania volieb, má organizácia možnosť vyslať misiu v plnom rozsahu, ktorá preskúma všetky aspekty volebného procesu, od kampane až po sčítavanie hlasov.
Europoslanci v spoločnom liste poukázali na skúsenosti z maďarských volieb z roku 2018, keď obmedzená misia OBSE dospela k záveru, že "zastrašujúca predvolebná rétorika obmedzila priestor na vecnú diskusiu a znížila schopnosť voličov robiť informované rozhodnutia". Misia vtedy zistila, že vládne informačné kampane ohrozili možnosť spravodlivej volebnej súťaže politických strán. Teraz sú podľa europoslancov obavy z takýchto praktík ešte väčšie.
Poslanci odcitovali zmeny v maďarskej volebnej legislatíve, ktoré boli prijaté bez konzultácií širšej verejnosti v rámci výnimočného stavu dočasne zavedeného počas pandémie koronavírusu. Poukázali aj na zmeny v zákone, ktoré zvýhodňujú vládnu stranu, a na možnosti registrácie fiktívnych voličských adries.
Politico uviedol, že výzva poslancov EP prichádza len niekoľko dní po rovnakej žiadosti od 20 predstaviteľov maďarskej občianskej spoločnosti. Európsky týždenník zároveň spresnil, že hovorca maďarskej vlády Zoltán Kovács odmietol obavy z možnej manipulácie aprílových parlamentných volieb.
Súd v Kyjeve v stredu nevzal do väzby ukrajinského exprezidenta Petra Porošenka, ktorý je vyšetrovaný pre podozrenie z vlastizrady. Súd však rozhodol, že Porošenko musí odovzdať svoj cestovný pas, informovala agentúra Ukrinform.
Súd tak nevyhovel prokuratúre, ktorá žiadala Porošenkovo vzatie do väzby alebo zaplatenie kaucie vo výške miliardy hrivien, čo je v prepočte zhruba 31 miliónov eur.
Ukrinform pripomenul, že 20. decembra roku 2021 prokuratúra Porošenka upovedomila o tom, že je podozrivý z vlastizrady a napomáhania tzv. teroristickým organizáciám, ako v Kyjeve označujú proruských separatistov v Donbase, v podotýka AFP.
Podľa predložených obvinení je Porošenko (56) podozrivý z toho, že v rokoch 2014 a 2015 počas výkonu funkcie prezidenta pomohol samozvaným subjektom Donecká ľudová republika a Luhanská ľudová republika pri predaji uhlia za 1,5 miliardy hrivien (48,8 milióna eur) Kyjevu. V prípade uznania viny by mu za vlastizradu hrozilo až 15 rokov väzenia.
Okresný súd v Kyjeve 6. januára nariadil v tejto kauze zadržanie majetku bývalého prezidenta. Toto opatrenie sa týka jeho bytov v mestách Vinnycia a Kyjev, usadlosti v Kozyne, pozemkov, ako aj akcií súkromných spoločností.
Agentúra UNIAN pripomenula, že exprezident vopred previedol svoj najcennejší obchodný majetok – vrátane spoločnosti na výrobu cukroviniek Rošen (Roshen Confectionery Corp.) – na svojho najstaršieho syna.
Predtým boli - v rámci toho istého trestného konania - o podozrení v rovnakej veci upovedomení aj poslanec frakcie Opozičná platforma - Za život Viktor Medvedčuk, ktorý má blízky vzťah s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, a bývalý ukrajinský minister energetiky Volodymyr Demčyšyn.
Porošenko sa na Ukrajinu vrátil zo zahraničia 17. januára, keď sa konalo aj prvé zasadnutie súdu, ktorý rozhodoval o jeho prípadnom vzatí do väzby.
Pod okresným súdom v Kyjeve, ktorý v kauze rozhodoval, v stredu vypukli potýčky zhromaždenými aktivistami a políciou, ktorá na ich rozohnanie použila slzotvorný plyn. Dôvody, pre ktoré došlo k potýčkam, nie sú zatiaľ známe.
Americké mobilné siete AT&T a Verizon sa dohodli na odložení spustenia svojej novej služby 5G na niektorých letiskách. Tá mala byť zapnutá v stredu. Informuje o tom spravodajský portál BBC.
Na odloženie spustenia služby 5G tlačili letecké spoločnosti v Spojených štátoch. Tie v nedávnom liste zaslanom americkým leteckým úradom tvrdili, že spustenie mobilných telefónnych služieb 5G môže narušiť navigačné systémy lietadiel, predovšetkým tie, ktoré sa používajú v zlom počasí.
Letecké spoločnosti chceli, aby 5G signál nezasahoval do zóny približne troch kilometrov od letiskových dráh. Obchodné združenie zastupujúce priemysel bezdrôtových komunikácií v Spojených štátoch (CTIA) však už skôr uviedlo, že 5G služby sú bezpečné a obvinilo letecký priemysel z vyvolávania strachu a skresľovania faktov.
Spoločnosť AT&T uviedla, že „dočasne“ odkladá spustenie na „obmedzenom počte veží okolo niektorých letísk“. Dodala však, že regulačné orgány mali „dva roky“ na to, aby naplánovali spustenie služby 5G, a nalieha na Federálny úrad pre letectvo (FAA), aby tak učinil čo najskôr. V podobnom tóne bolo i vyhlásenie spoločnosti Verizon.
Americký prezident Joe Biden poďakoval obom spoločnostiam za odloženie spustenia služby, čo podľa neho ovplyvní len asi desatinu infraštruktúry potrebnej na prevádzkovanie služby 5G.
Cesta povinného očkovania pre Slovensko už asi nejaký zmysel nebude mať. Uviedol to pred stredajšom rokovaním vlády minister financií Igor Matovič (OĽANO) s tým, že tí, ktorí sa chceli zaočkovať, tak sa už zaočkovali a tí, ktorí tak neurobili, tak "tých zaočkuje omikron sám". Ani v Českej republike nebude povinné, oznámil tamojší premiér Petr Fiala.
"Nútiť ľudí k očkovaniu, keď nevieme, ako sa bude ďalej vyvíjať COVID-19, či neprejde do formy, po ktorej všetci túžime, že to bude ochorenie, ktoré sa bude podobať na bežné vírusové ochorenie, momentálne nemusí byť témou dňa," povedal Matovič.
Nie je zástancom toho, aby povinne nútili k očkovaniu niektorú skupinu mladých ľudí len preto, že sú to napríklad vojaci, policajti alebo zdravotníci. Je ochotný sa na túto tému baviť pri skupine ľudí, ktorá je najrizikovejšia.
"V priebehu mesiaca budú na Slovensku zaočkovaní všetci," poznamenal minister financií. Tvrdí, že nakaziť sa omikronom bude menej bezpečné, ako sa zaočkovať, ale ide o slobodné rozhodnutie každého človeka. Ako poznamenal, je potrebné si držať prsty, aby vlna omikronu spôsobila čo najmenšie následky.
Pre ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina) je zavedenie povinného očkovania na Slovensku bezpredmetnou otázkou, pretože variant omikron napadá rovnako očkovaných ako neočkovaných.
"Vidíme, že v európskych krajinách, kde tá vlna omikronu už prebieha, sa počty v nemocniciach napĺňajú oveľa menej, ako to bolo pri predchádzajúcich variantoch," podotkol Krajniak s tým, že povinné očkovanie nepodporuje.
Na Slovensku platia od stredy nové pandemické opatrenia v súvislosti s variantom omikron. Do praxe ich priniesli nové vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR, ktoré reagujú na vládou schválené opatrenia. Podmienkou vstupu do vybraných prevádzok tak je nový režim OP+ (ľudia s tromi dávkami vakcíny, po prekonaní ochorenia COVID-19 s dvomi dávkami vakcíny alebo dvakrát zaočkovaní s testom). Platí aj pre vysokorizikové podujatia.
Režim OP+ platí napríklad pre fitnes, wellness, akvaparky, kúpele a kúpeľné liečebne bez zdravotnej indikácie, ako aj krátkodobé ubytovacie služby - hotelové, turistické. Taktiež pre vysokorizikové podujatia, ako oslavy, večierky, svadby, kary či diskotéky v prevádzkach. Pre ostatné typy hromadných podujatí režim OP+ neplatí.
V rámci nových pravidiel sa od stredy môžu otvoriť všetky doteraz uzavreté prevádzky služieb, avšak iba v režime OP (očkovaní, po prekonaní ochorenia COVID-19). Takisto sa rozšíril zoznam prevádzok, ktoré môžu mať otvorené v režime základ - po novom môžu byť otvorené pre všetkých aj predajne odevov a obuvi, kancelárske a školské potreby, potreby pre deti, galantéria a textil, stavebniny, inštalačný a elektroinštalačný materiál, železiarstva, farby-laky, predajné miesta diaľničných známok či knižnice.
Povinnosť nosiť respirátor platí už nielen v interiéri, ale aj v exteriéri, a to v prípade, že nie je možné dodržať dvojmetrový odstup. Rovnako je respirátor prekrývajúci ústa a nos povinný aj na hromadnom podujatí bez ohľadu na možnosť dodržať odstup dva metre od iných osôb. Z povinnosti prekrytia horných dýchacích ciest platia aj výnimky, ich zoznam sa oproti predchádzajúcej vyhláške nezmenil.
V galériách a múzeách možno organizovať aj skupinové, nielen individuálne prehliadky. Knižnice sa zasa zaraďujú medzi prevádzky, ktoré sú prístupné v režime základ, teda pre všetkých bez ohľadu na ich imunitný status
Autoškoly sa zaradili k prevádzkam fungujúcim v režime OTP (očkovaní, testovaní, po prekonaní ochorenia COVID-19). Podľa doteraz platnej vyhlášky fungovali autoškoly v režime OP.
Slovenský europoslanec Michal Šimečka (PS) bol v utorok zvolený za jedného zo 14 podpredsedov Európskeho parlamentu (EP). Za kandidáta ho navrhla liberálna skupina Obnovme Európu.
Šimečka získal 494 hlasov a stal sa historicky prvým Slovákom vo funkcii podpredsedu EP.
"Veľmi si vážim dôveru poslankýň a poslancov z celej Európy, ktorí ma dnes zvolili," povedal Šimečka po svojom zvolení.
"Špeciálne ma teší, že je to úspech pre Slovensko. Prvýkrát sme získali takúto vysokú funkciu v EP a mňa teší, že hlas Slovenska v európskej politike bude aj vďaka mojej práci opäť o niečo silnejší," uviedol.
Šimečka zároveň zdôraznil, že bude naďalej aktívny a prítomný v domácej politike na Slovensku.
Európsky parlament v utorok za svoju novú predsedníčku zvolil maltskú europoslankyňu Robertu Metsolovú. Hlasovalo za ňu 458 zo 705 poslancov.
Po voľbe nového predsedu tejto inštitúcie europoslanci volia 14 podpredsedov EP a piatich kvestorov.
AKTUALIZOVANÉ Národná rada (NR) SR v utorok nerokovala o návrhu na vyhlásenie referenda v súvislosti s obrannou dohodou s USA. Poslanci totiž neschválili program mimoriadnej schôdze, ktorú inicioval Smer-SD. Jediným bodom programu bol návrh opozičných poslancov na schválenie uznesenia o vyhlásení referenda.
Program schôdze podporili len opoziční poslanci, niektorí členovia klubov OĽaNO a Sme rodina sa zdržali. Rokovanie inicioval Smer-SD spoločne s nezaradenými poslancami okolo Tomáša Tarabu. V referende sa chceli pýtať občanov, či súhlasia, aby NR SR vyslovila súhlas s Dohodou o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou SR a USA.
Fico: Je to neúcta k inštitútu referenda
Predseda Smeru-SD Robert Fico označil neschválenie programu schôdze za neúctu k inštitútu referenda. "Ak dohoda vyvoláva toľko diskusií, napätia a emócií, je neuveriteľné, že vládna koalícia chce obísť názor občanov SR," uviedol. Opakovane tvrdí, že cieľom zmluvy je vytvoriť na Slovensku americké základne, upozorňuje na rôzne riziká.
„Máme aj množstvo iných dôvodov, prečo sa domnievame že táto zmluva je nevýhodná a k ničomu nepomáha k obrannej schopnosti Slovenskej republiky,“ dodal s tým, že Spojené štáty americké si môžu na území Slovenska robiť, čo chcú a to bez toho, aby to podliehalo kontrole. „Táto zmluva dáva ozbrojenými silám Spojených štátov amerických voľný prístup na územie Slovenskej republiky bez akéhokoľvek schvaľovania, prelety cez naše územie, tankovanie vo vzduchu, pristávanie a samozrejme nikto do týchto lietadiel nemôže nastúpiť, nikto ich nemôže v žiadnom prípade kontrolovať,“ skonštatoval Fico.
Podotkol, že zmluva sa už nedá meniť a najlepšie by bolo, keby ju vláda do NR SR nepredložila. Smer-SD chce podľa Ficových slov čo najskôr začať s avizovanou petičnou iniciatívou za referendum. Strana navrhuje tri otázky. Prvá by sa mala týkať toho, či Slovensko pristúpi k zmene Ústavy SR tak, aby bolo možné konať predčasné parlamentné voľby. Druhá otázka by sa mala týkať samotnej obrannej dohody, aby sa k nej mohli vyjadriť aj občania SR. Tretia otázka by sa mala týkať sociálnej sféry, konkrétne znenie však predseda Smeru neuviedol.
Líder Hlasu-SD Peter Pellegrini kritizoval koalíciu za neochotu diskutovať o dohode o obrannej spolupráci. Vláda podľa neho nechce, aby sa vymieňali argumenty za a proti, aby si ľudia urobili svoj názor. "Asi si nie je vláda ani istá, čo vyrokovala," skonštatoval na tlačovej konferencii. Malo by byť podľa neho v záujme vlády, aby na pôde NR SR vyvrátila akékoľvek pochybnosti súvisiace s dohodou.
Naď zverejnil list Gajdoša, Korčok sa obul do šéfa Smeru
Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) v utorok zverejnil list svojho predchodcu za SNS Petra Gajdoša z roku 2018, keď bol premiérom Robert Fico. Adresovaný je vtedajšiemu americkému veľvyslancovi. Podľa Naďa list dokazuje, kto chcel dohodu s USA a rokoval o nej. "Mimochodom, takýchto dôkazov máme kopec a čím viac budú Smer, Hlas a SNS o dohode o obrannej spolupráci s USA klamať, tým viac ich budeme postupne zverejňovať," komentoval.
Ešte predtým vystúpil Naď v relácii Braňo Závodský Naživo v rádiu Expres. Minister obrany v nej uviedol, že spája cestu generálneho prokurátora Maroša Žilinku do Moskvy s pripomienkami generálnej prokuratúry k Dohode o obrannej spolupráci medzi Slovenskom a Spojenými štátmi americkými. Cesta Žilinku na oslavy 300. výročia ruskej prokuratúry prišla zároveň šéfovi rezortu obrany nemiestna a považuje ju za veľkú chybu.
„Som o tom absolútne presvedčený, že Žilinka poslal svoje pripomienky politického charakteru k tejto zmluve kvôli tomu, lebo si pripravoval svoju cestu na stretnutie s človekom, ktorý je na sankčnom zozname EÚ v Moskve. Potreboval tam byť chválený, aký on je úžasne proruský,“ uviedol Naď. Nepovažuje to však zatiaľ za dôvod na disciplinárne stíhanie generálneho prokurátora.
Robert Fico sa chce zasa podľa šéfa slovenskej diplomacie Ivana Korčoka (nom. SaS) presadiť medzi extrémistami a ovládnuť konšpiračnú scénu. V tlačovej správe o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
Konanie Fica v súvislosti s obrannou dohodou medzi Slovenskom a USA podľa Korčoka dokazuje, že expremiér „nemá zábrany hazardovať s bezpečnosťou Slovenska“. „Fica už dlho nezaujíma Slovensko, pretože má jediný cieľ: presadiť sa medzi extrémistami a stať sa kráľom konšpiračnej scény,“ skonštatoval šéf slovenskej diplomacie.
Uzavretie dohody o spolupráci v oblasti obrany s USA odobrila vláda v uplynulom týždni. Po podpise dokumentu ho musí ešte odobriť parlament. Potrebná je tiež ratifikácia prezidentkou. Zmluva by umožnila americkým ozbrojeným silám využívať vojenské letiská Malacky-Kuchyňa a Sliač, prípadne iné dohodnuté zariadenia a priestory. Platiť by mala desať rokov. Potom zostáva platná alebo ju možno vypovedať s ročnou výpovednou lehotou.
Protest pred budovou parlamentu
Pred budovou parlamentu sa v utorok konal protest proti obrannej dohode s USA. Akciu iniciovalo mimoparlamentné hnutie Socialisti.sk. Jeho predseda Artur Bekmatov skonštatoval, že protest mal za cieľ vyjadriť odpor voči zmluve a podporu parlamentnej opozícii, ktorá sa snažila otvoriť mimoriadnu schôdzu NR SR k vypísaniu referenda k zmluve. Na proteste vystúpili viaceré osobnosti z mimoparlamentnej opozície i odborov.
"Zmluva obsahuje množstvo negatívnych dôsledkov pre Slovensko. Ukladá nám výhradne nejaké povinnosti, ale výrazne okliešťuje práva, ktoré bude SR vo vzťahu k USA mať," povedal Bekmatov s tým, že ju odmietajú ako celok. Podotkol, že prijímať takúto dohodu v čase, keď sa zhoršujú vzťahy medzi Ruskom a Amerikou, je nezodpovedné. Hovorí o hazarde s bezpečnosťou Slovenska. Avizoval, že hnutie je pripravené iniciovať aj ďalšie protestné akcie a podporiť i petičnú iniciatívu Smeru-SD za referendum o zmluve s USA.
Predseda mimoparlamentnej SNS a bývalý šéf NR SR Andrej Danko je rád, že jeho strana v minulosti dohodu blokovala, hoci chce pre Slovensko dobré vzťahy s USA. Zmluvu považuje za narúšanie suverenity SR. Tvrdí, že Slovensko nevyrokovalo lepší text dohody než iné krajiny a že zmluva navyše narušuje vzťah s NATO, pretože ňou povýšime dohodu s jednou krajinou nad záujmy ostatných. SNS bude podľa jeho slov podporovať i ďalšie slušné protesty. "Určite ma nenájdete na tribúne s kotlebovcami a ich odídencami," podotkol s tým, že národná politika sa dá robiť aj inak. Ocenil, že mimoparlamentný Hlas-SD zmenil svoje stanovisko a podporuje referendum.
Prezident OZ Zjednotení za mier Eduard Chmelár sa mal v utorok stretnúť aj so šéfom parlamentu Borisom Kollárom (Sme rodina). Predstavitelia združenia majú podľa slov Chmelára zastupovať vyše 30-tisíc občanov, ktorí podpísali petíciu proti rozmiestneniu cudzích ozbrojených síl na Slovensku. Kollárovi chcú tlmočiť postoje odbornej i občianskej verejnosti proti schváleniu dohody.
Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) navrhuje podať obžalobu v daňovej kauze exprezidenta Andreja Kisku. TASR to potvrdil hovorca Krajskej prokuratúry (KP) Prešov Marián Spišák. Upozornili na to Hospodárske noviny.
"Vyšetrovateľ NAKA doručil dňa 13. januára 2022 na KP Prešov spisový materiál s návrhom na podanie obžaloby," priblížil Spišák s tým, že prokurátor, vykonávajúci v tejto veci dozor, rozhodne o ďalšom postupe.
Trestný čin exprezident dlhodobo odmieta a vidí za ním pomstu predsedu opozičného Smeru-SD Roberta Fica. Kiska tiež argumentuje tým, že obvinenie voči nemu vzniesol až tretí vyšetrovateľ potom, ako dvaja nevideli spáchanie trestného činu.
Daňová kauza exprezidenta sa týka toho, či si mohla spoločnosť KTAG zaúčtovať náklady spojené s propagáciou Kisku pred prezidentskými voľbami.
Fico v reakcii uviedol, že platí prezumpcia neviny a rozhodnúť majú súdy. Kiska sa podľa neho nemá na čo sťažovať. "Mal rozmýšľať, keď špekuloval s peniazmi pri financovaní vlastnej kampane," skonštatoval pred novinármi.
Líder mimoparlamentného Hlasu-SD Peter Pellegrini uviedol, že ak urobil Kiska niečo zlé, má sa zodpovedať súdu. "Vnímam to tak, že ak exprezident spáchal nejaké skutky, ktoré u vyšetrovateľa spolu s prokurátorom dospeli až do štádia, že by mal byť obžalovaný, tak nech sa páči. Tu je dnes obžalovaný kadekto, nevidím dôvod, že by nás malo znepokojiť, že je obžalovaný Kiska," povedal na tlačovej konferencii.
Ruské vojenské jednotky začali v utorok prichádzať do Bieloruska, kde sa zapoja do náhlej previerky schopnosti rýchlej reakcie ozbrojených síl Zväzového štátu Ruska a Bieloruska. Podľa agentúry Interfax o tom informovalo bieloruské ministerstvo obrany.
"Vzhľadom na skutočnosť, že previerka je náhla, príchod jednotiek bude prebiehať počas celej prvej etapy," spresnilo ministerstvo s tým, že prvá etapa cvičenia potrvá do 9. februára.
Druhá fáza - od 10. februára do 20. februára - bude už samotným spoločným vojenským cvičením nazvaným Spojenecké odhodlanie.
Posilňovanie ochrany štátnej hranice
Armády oboch krajín budú nacvičovať posilňovanie ochrany štátnej hranice v tých jej úsekoch, kde môže dochádzať k nelegálnym prienikom ozbrojených skupín militantov. Výcvik bude zahŕňať aj blokovanie kanálov na dodávku zbraní, munície a iných prostriedkov, ktoré možno použiť na destabilizáciu situácie v krajine.
Cvičenie bude venované i nácviku pátrania, neutralizácie a likvidácie nelegálnych ozbrojených zoskupení a sabotážnych a prieskumných oddielov protivníka, či nácvik interakcie jednotiek zúčastnených armád. Predmetom cvičenia budú ďalej vybrané otázky postkonfliktného urovnania, spresnilo bieloruské ministerstvo obrany.
Manévre sa uskutočnia na viacerých cvičiskách. Vojaci budú počas nich využívať i letiská Baranavičy, Luninec, Lida, Mačuliščy.
Podrobný plán previerky pripravenosti jednotiek oboch zúčastnených štátov ešte nebol dokončený.
Na uskutočnení tohto cvičenia sa prezidenti oboch krajín - Alexandr Lukašenko a Vladimir Putin - dohodli ešte v decembri minulého roku. Obe krajiny tvoria od roku 1999 - zatiaľ skôr iba formálne - súštátie.
Plán pre vojenskú konfrontáciu so susedmi
Cvičenie má podľa Lukašenkovho vyjadrenia z pondelka vypracovať plán pre prípad vojenskej konfrontácie s pobaltskými štátmi a Poľskom na západe Bieloruska a s Ukrajinou na juhu.
Lukašenkovo oznámenie o konaní sa ďalšieho vojenského cvičenia prišlo v čase nebývalého napätia medzi Západom a Ruskom, ktoré v posledných týždňoch sústreďuje svoje jednotky pri hraniciach s Ukrajinou. Rusko v tejto situácii naliehavo žiada od Severoatlantickej aliancie, aby sa zaviazala, že neprijme Ukrajinu ako ďalší členský štát.
Spoločné rusko-bieloruské vojenské cvičenie na tréningovej základni Mulino, v ruskom regióne Nižnyj Novgorod 11. septembra 2021. Foto: TASR/AP
Kyjev sa obáva vojny
Nemenovaní predstavitelia v Kyjeve očakávajú, že ruské jednotky vyslané do Bieloruska na cvičenia zostanú na mieste na neurčito, čím bude Ukrajina ohrozená útokmi zo severu, východu a juhu.
Vládni činitelia vo Washingtone sú naďalej presvedčení, že Putin sa ešte nerozhodol, či podnikne inváziu na Ukrajinu. Opisujú ho skôr ako taktika než veľkého stratéga a veria, že neustále zvažuje množstvo rôznych faktorov.
Experti z USA najnovšie odhadujú, že na hraniciach s Ukrajinou je v súčasnosti asi 60 skupín ruských taktických práporov - každá asi s 800 vojakmi. Spoločne s ďalšími silami, ktoré sú už na mieste, majú Rusi na hraniciach asi 77.000 vojakov a ďalší sú na ceste.
Iné zdroje uvádzajú číslo bližšie k 100 000 vojakom. Oba údaje sú však vzdialené od odhadu Pentagónu spred viac ako mesiaca, že celkový počet ruských vojakov by sa mohol zvýšiť na 175 000.
USA a európski spravodajskí a vojenskí predstavitelia tvrdia, že Putin možno čaká, kým močaristá zem v pohraničí Ruska a Ukrajiny zamrzne, čím sa uľahčí presun ťažkej techniky cez hranice.
Pripúšťajú aj, že Putin čaká na písomnú odpoveď od americkej administratívy a vedenia NATO na požiadavky Ruska týkajúce sa bezpečnostných záruk, ktorých podstatou je dostať NATO ďalej od ruských hraníc.
Ako by útok vyzeral?
Zatiaľ čo v USA stále veria, že Putin nie je rozhodnutý o svojom ďalšom kroku, Kyjev zvažuje, ako môže útok vyzerať, ak k nemu dôjde. Na Ukrajine pripúšťajú, že by útok mohol vo forme totálnej invázie. Ďalšia možnosť je, že Rusko by mohlo spustiť kybernetický útok na ukrajinskú energetickú sieť – oveľa väčší ako tie z rokov 2015 a 2016 –,v kombinácii s vojenskou eskaláciou na východe Ukrajiny, kde naďalej pôsobia separatistické sily podporované Ruskom.
V čase pretrvávajúceho napätia a neistoty pricestovala v pondelok do Kyjeva delegácia amerických senátorov. Ich cesta nasledovala po tom, ako do Kyjeva minulý zavítal riaditeľ americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) William J. Burns, ktorý s kolegami z tajných služieb a prezidentom Volodymyrom Zelenským diskutoval o možnostiach vedúcich k deeskalácii napätia s Moskvou.
Ruské tanky T-72B3 počas vojenského cvičenia v Rostovskej oblasti na juhu Ruska. Foto: TASR/AP
Rusko malo začať z Ukrajiny sťahovať rodiny svojich diplomatov
Denník The New York Times (NYT) medzitým informoval, že Rusko začiatkom tohto roka znížilo počet ľudí na svojich diplomatických zastupiteľstvách na Ukrajine. Podľa denníka ide "o možný kľúč k ďalšiemu postupu" ruského prezidenta Vladimira Putina v kríze súvisiacej s Ukrajinou.
Podľa NYT toto opatrenie môže byť sčasti propagandou, sčasti prípravou na konflikt s Ukrajinou alebo aj trikom, uviedli nemenovaní predstavitelia Ukrajiny a USA, ktorí súčasne poznamenali, že môže ísť aj o všetky tri možnosti súčasne.
Prvý odsun sa uskutočnil 5. januára, keď skupina 18 ľudí - väčšinou detí a manželiek ruských diplomatov – nastúpila do autobusov a vydala sa na 15-hodinovú cestu do Moskvy.
V nasledujúcich dňoch z Ukrajiny odcestovalo ďalších asi 30 ľudí - z Kyjeva i z konzulátu v Ľvove na západnej Ukrajine. Diplomati na dvoch ďalších ruských konzulátoch dostali pokyn, aby sa pripravili na odchod z Ukrajiny.
NYT konštatuje, že odchod diplomatov a ich rodín sa odohral tak, že "Rusi s najväčšou pravdepodobnosťou vedeli, že si to všimnú aj Američania a Ukrajinci". Uskutočnil sa súčasne týždeň pred začiatkom diplomatických rokovaní týkajúcich sa aj hromadenia ruských jednotiek na ukrajinskej hranici.
V reakcii na tento článok ruské ministerstvo zahraničných vecí pre agentúru Interfax uviedlo, že ruské diplomatické úrady na Ukrajine pracujú v obvyklom režime.
Do "skladačky", ktorú vo svojom článku načrtáva NYT, zapadajú aj počítačové útoky na ukrajinské ministerstvá z konca minulého týždňa, ale aj varovania od spoločnosti Microsoft a zdrojov z USA, že do ukrajinských počítačových sietí bol nasadený oveľa deštruktívnejší malvér, ktorý však nebol aktivovaný.
