Ako rakúski poslanci hlasovali za povinné očkovanie aj proti svojmu svedomiu

Už je síce víkend, ale v Rakúsku sa koncom týždňa stala vec, ku ktorej sa treba vrátiť. Vo štvrtok bol dlho očakávaný deň D rakúskeho parlamentarizmu. Dva me­siace po tom, čo vláda a hajtmani vyhlásili súčasne tvrdý pre­d­via­nočný lockdown plus spustenie povinného očkovania od 1. februára, hla­sovala Národná rada Rakúska o povinnom očkovaní. Išlo to hlad­ko, 137 zo 183 poslancov hodilo ten správny (ružový) lístok do urny. Impozantná trojštvrtinová väčšina, bez výnimky spokojne vrčia v delíriu rakúske noviny. Zdanie veľkého konsenzu však klame. Za kulisami to vrelo a škrípalo. V novinách o tom však nič nenájdete.

Autor tohto článku dostal informácie vo štvrtok, telefonicky. Zdroj zažil všetky kľúčové debaty, ktoré sa viedli vo frakcii vládnucej Ľu­do­vej strany o vládnej politike voči nezaočkovaným. Z rozprávaní môj­ho zdroja vyplýva, že vnútorný obraz je diametrálne iný ako ten ve­rejný. Neochota poslancov hlasovať za štátne prenasledovanie ne­za­oč­ko­va­ných bola obrovská, frakcia sa ešte v noci pred hlasovaním su­rovo hádala. Boli tam všetky prvky veľkej drámy: Vydieranie s po­li­tic­kým koncom odporcov povinného očkovania, zákerná hra na ci­ty („zra­díš svojich ka­ma­rá­tov“), holý strach o exi­stenciu, vy­hrá­žanie, pre­tvá­r­ka, zbabelosť, klamstvo, slzy.

V rakúskych novinách sa o tom nepíše ani náznakom. Dôvod je jed­no­duchý: Poslanci, ktorí majú so zákonným donútením občanov k oč­ko­vaniu problém, sa bo­ja rakúskych novinárov ako čert kríža. Ne­ko­mu­nikujú s médiami. Rad­šej by sa postavili pod gilotínu, než by sa vy­stavili mediálnemu lynču. V rakúskej populácii sú názory rov­no­mer­ne rozložené, v poslednom prieskume sa vyslovilo 45 percent za spustenie povinného očkovania k 1. februáru, 34 percent proti, 17 percent bolo za vyčkanie. V politickej scéne to bude asi podobne. Len novinári tlačia na plyn.

Ak človek neovláda minimálne voodoo, kabalu a exorcizmus, nedokáže  vysvetliť konanie čierno-zelenej vlády. Aj keď Rakúšania už dlhé me­siace počujú opak, zaočkovanosť v krajine vôbec nie je zlá. Do­siah­la už 75 percent, len pre skrátenie platnosti co­vid­pasov na 180 dní začala padať. Momentálne vlastní 72 percent obyvateľov Rakúska platný covidpas. Čo je ešte dô­le­ži­tejšie: po­di­el zaočkovaných seniorov nemá ďa­leko od 90 per­cent, zaočkovanosť treťou dávkou je jedna z najlepších v EÚ. Zúfalá vláda vyhlásila povinné očkovanie v situácii, keď sa niektoré nemocnice v dvoch z deviatich spolkových krajín dostali do úzkych na vrchole del­ta­vlny v novembri. Medzitým mutoval vírus na nádchu s pozoruhodne níz­kou smrt­nos­ťou, koviďáci tvoria zatiaľ iba desať percent JIS ka­pa­city a povinné očkovanie je obsolétne.

Napriek tomu trvá rakúska vláda na opatrení, ktoré je inde v omi­k­ro­novej Európe pasé. Drvivá väčšina štátov nikdy ani len neuvažovala o povinnom očkovaní celej dospelej populácie. Povinné očkovanie neprijala žiadna eu­róp­ska demokracia, má ju len po­sledná ab­solútna mo­narchia (Vatikán), vážna diskusia o nej sa ve­die iba v domovine úz­kost­li­vo­sti (Nemecko). Nová česká vlá­da prá­ve zrušila avizované po­vinné očkovanie seniorov. Po­rov­na­teľ­né kra­jiny s vyššou in­ci­den­ciou ako Rakúsko zrušili niek­toré alebo všetky opat­re­nia, Írsko prá­ve otvorilo diskotéky bez povinnosti predložiť očkovací preukaz – len Ra­kúsko ide opačným smerom.

Je to daň za vládnu štvanicu na ne­očkovaných, z ktorej už niet ce­s­ty späť. Aj keď sa štváč Karl Nehammer v úrade kancelára sna­ží o zmier­livejší tón, neodvážil sa (predchodcom v úrade) vyhlásený projekt po­cho­vať – zrejme sa bál, že jeho vláda by stratila zvyšok autority a tvár. Keďže tlak vytvára protitlak, vzniklo niečo, o čom sa v Rakúsku nedočítate.

Ne­oč­ko­van­ci, ktorí sú v Rakúsku vylúčení ako nikde inde a nemôžu si ani knihu kúpiť, sa začali ako nikde in­de or­ga­ni­zo­vať. So­bot­ňaj­šie demonštrácie vo Viedni majú masový cha­rakter, no­vá strana od­porcov opatrení MFG („Ľudia Sloboda Zá­klad­né práva“) sedí v krajinskom sneme Horného Rakúska a v prí­pade ce­lo­štát­nych vo­lieb by sa bez ­pro­blémov dostala do Národnej ra­dy. Štát rea­gu­je ot­vo­renou po­litickou re­presiou: MFG nemôže zorganizovať normálnu tla­čov­ku, le­bo ich politici ne­plnia požiadavku OP, a jedného kritika oč­kovacej politiky, ktorý bol pre vyváženosť pozvaný do televíznej de­baty, poslali pred štúdi­om preč. Lebo OP. Lebo nezaočkovaný už nesmie v médiách debatovať.

Rakúska vláda trvala na povinnom očkovaní, hoci bolo dobre zná­me, že jej plánovaný model – automatické pokutovanie všetkých ne­za­oč­ko­vaných pod­ľa očkovacieho registra – je až od apríla technicky nerea­li­zo­va­teľ­ný a môže znefunkčniť chod štátu. Dalo sa oča­ká­vať, že státisíce, ak nie milión ne­za­oč­ko­va­ných, sa pro­ti pokute odvolajú a ochromia tým rakúsku by­rok­ra­ciu. Vláda pre­to au­tomatické pokutovanie potichučky upratala. V zákone to je, ale možno to využiť len v neistej „fáze 3“, ktorú môže minister zdra­vot­níc­tva aktivovať iba v prí­pa­de „epidemiologickej potreby“. S veľkou prav­de­po­dob­nos­ťou to znamená nikdy.

Vôbec to neznamená, že zákon je – ako to tvrdia jastraby v redakciách –, „bez­zubý“ a „symbolický“. Ale pravdou je, že 1. februára sa ešte nič ne­stane, len ministerstvo zdravotníctva pošle do každej domác­nos­ti list, v ktorom informuje o povinnom očkovaní. Horšie to bude od 16. marca, odvtedy si polícia pri každom kontakte s občanmi, na­prí­klad pri dopravnej kontrole, môže vy­pýtať doklad o očkovaní. Neočkovaný má lehotu dvoch týždňov, aby sa dal zaočkovať a vy­hol sa tým po­ku­te. Pokutu dostane, až keď sa v tejto lehote nezaočkuje. Ak sa neodvolá, 600 eur. Ak sa odvolá, 3 600 eur.

Bude záležať, aké signály pošle minister vnút­ra v polovici marca policajtom – či budú siliť trestanie za neočkovanosť, alebo ho skôr ig­no­rovať. Aj keby bola prax umiernená, svojvôľa tohto riešenia bije do očí: štát trestá iba ná­hod­ne vy­bra­ných obyvateľov. Kto sedí usa­lašený v home-office, s veľkou prav­depodobnosťou nemá problém. Kto musí veľa cestovať autom, musí sa báť viac. Najhorší účinok ne­kalého kompromisu je, že neza­očkovaní, ktorí ako obete apart­heidného režimu štátu tak či tak už veľmi neveria, sa budú od 16. mar­ca báť polície. Aká nezaočkovaná týraná alebo okradnutá žena sa obráti na políciu?

Aj pre túto svojvôľu je nepravdepodobné, že celý zákon obstojí pred ústavným súdom. Ten zrušil už aj iné vládne opatrenia, najmä z prvej vlny. Pozoruhodné je, ako prominentný ústavný právnik Heinz Mayer, ktorý sa po odchode do dôchodku angažoval za čo najliberálnejšiu eutanáziu, zmenil svoj názor. V novembri ešte navrhoval „nútenú izo­láciu“ pre nezaočkovaných. Teraz hovorí, že zá­kon je po rozšírení omikronu protiústavný.