Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Šéf WHO: Pandémia môže tento rok skončiť, ale nemyslime si, že omikron je posledným variantom

Je nebezpečné domnievať sa, že nákazlivejší koronavírusový variant omikron bude posledným objaveným variantom a že svet je na konci pandémie. Vyhlásil to v pondelok generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus, ktorého citovali agentúry Reuters a AFP.

"Sú ideálne podmienky na to, aby sa vyvinuli nové varianty," uviedol Tedros. Zároveň si však myslí, že je možné, že pandémia COVID-19 tento rok prestane predstavovať globálnu núdzovú situáciu v oblasti zdravia. "Môžeme ukončiť (pandémiu) COVID-19 ako globálnu núdzovú situáciu v oblasti zdravia a môžeme to spraviť už tento rok," uviedol Tedros počas zasadnutia výkonnej rady WHO.

Aby sa tak stalo, musia krajiny podľa Tedrosa viac zapracovať na tom, aby zabezpečili rovnomerný prístup k vakcínam a k liečbe, sledovali vírus a jeho varianty a naďalej zavádzali opatrenia zamerané na spomalenie šírenia koronavírusu. Podľa šéfa WHO musí svet najskôr preklenúť nerovnosť v miere zaočkovanosti medzi krajinami, aby koronavírusovú pandémiou prekonal.

Až polovica zo 194 členských krajín WHO totiž nedosiahla cieľ a nezaočkovala proti koronavírusu do konca roka 2021 plánovaných 40 percent svojej populácie. A 85 percent obyvateľov Afriky dokonca ešte stále čaká na to, aby dostalo prvú dávku vakcíny.

Podľa šéfa WHO sa ľudstvo bude musieť naučiť s ochorením COVID-19 žiť, ale je nebezpečné predpokladať, že omikron bol posledným objaveným variantom a že pandémia sa chýli ku koncu. "Minulý týždeň sme v priemere zaznamenali 100 nových prípadov nákazy každé tri sekundy, a každých 12 sekúnd prišiel niekto pre COVID-19 o život," uviedol Tedros.

Variant omikron bol prvýkrát detegovaný pred dvoma mesiacmi na juhu Afriky a podľa Tedrosa bolo odvtedy vo svete celkovo zaznamenaných už 80 miliónov prípadov koronavírusovej nákazy, čo je viac než za celý rok 2020. Zdá sa však, že priebeh nákazy omikronom je miernejší než pri predchádzajúcich variantoch, pričom Tedros potvrdil, že napriek prudkému nárast prípadov nebol zaznamenaný prudký nárast počtu úmrtí súvisiacich s koronavírusom.

(tasr)
      

Minúta  |  

Dotácie pre vybrané ošípané? Hlas aj KDH žiadajú demisiu Vlčana

Mimoparlamentný Hlas-SD, KDH a predseda mimoparlamentného Maďarského fóra Zsolt Simon vyzývajú agroministra Samuela Vlčana na okamžitú demisiu. Podľa Hlasu-SD Vlčan osobne schválil systém vyplácania financií v kauze "Najdrahšie svine". Zároveň minister OĽaNO žiadal, aby celý proces prebehol bez medializácie. Má to vyplývať z emailovej komunikácie členov vedenia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ktorú má Hlas–SD k dispozícii. Minister Vlčan považuje podanie demisie za bezpredmetné.

"Pred dvoma týždňami som oslovil agrorezort so žiadosťou v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Chcel som vedieť, kto rozhodol o schválení vzorca vyplácania dvoch miliónov eur za zber údajov o sviniach na Slovensku. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) mi odmietlo údaje poskytnúť. Niekto na úrade sa však už na túto korupciu nemohol pozerať. Informácie, ktoré sme dostali, poukazujú na to, že nastavenie vzorca mal schváliť osobne minister OĽaNO Vlčan (nominant OĽaNO). Zároveň o tejto ´podpore´ nechcel minister verejnosť informovať," uviedol nezaradený poslanec Národnej rady SR a člen predsedníctva Hlasu-SD Róbert Puci.

V kauze "najdrahších svíň", v ktorej len štyrom percentám chovateľov ošípaných vyplatilo Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum (NPPC) dva milióny eur, pritom podľa Puciho agrorezort nebol schopný vysvetliť prakticky nič. Vďaka zvláštne a nelogicky nastavenému vzorcu dostala podľa kritikov firma rodiny štátneho tajomníka OĽaNO Milana Kyseľa 4 500 eur na každú zo šiestich svíň a 10 500 eur získal aj Augustín Polák, kandidát vo voľbách do NR SR za OĽaNO.

"Hlas-SD na základe informácií, ktoré nám boli doručené a ktoré zverejníme v utorok (25. 1.), žiada ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Samuela Vlčana z OĽaNO, aby bezodkladne podal demisiu. Hlas-SD už zároveň pripravuje trestné oznámenie. Policajný prezident Štefan Hamran je totiž aj napriek výzvam a závažným podozreniam z korupcie a zneužitia právomoci verejného činiteľa pri kauze najdrahších svíň a ľudí z OĽaNO hluchý a slepý," zdôraznil Puci.

Na demisiu vyzýva aj KDH a Simon

Podanie demisie požaduje aj mimoparlamentná KDH, podľa ktorej uniknutá emailová komunikácia dokazuje, že štátne dotácie na boj s AMO boli určené iba pre zhruba 100 chovateľov, pričom ostatní o danej výzve ani nevedeli. Podľa KDH na základe uniknutej komunikácie nie je pravda, že boli oslovení všetci dotknutí farmári tak, ako to minister tvrdil. „Kauza najdrahších ošípaných sa vyvíja presne opačne, ako by sa mala. Namiesto zodpovedania mnohých otáznikov sa objavujú ďalšie. Ak sú uniknuté e-maily pravdivé, nasledovať by mali iba dva kroky: okamžité odstúpenie ministra a dôsledné prešetrenie celej kauzy vrátane personálneho auditu ministerstva,” uviedol podpredseda KDH Marián Čaučík.

Na odchod z postu agroministra vyzýva Vlčana tiež exminister pôdohospodárstva Simon. "Najnovšie sa na verejnosť dostala emailová komunikácia úradníkov ministerstva, z ktorej jasne vyplýva, že minister Vlčan o systéme poskytnutia podpôr vybraným vedel. Ako aj o tom, že celé sa to má realizovať bez veľkej medializácie a potichu. Celé sa to udialo s vedomím a posvätením ministra. Tu už nestačí odchod podriadených ministra Vlčana," povedal Simon.

Delenie dotácií "na tajnáša" pre vybraných je podľa Simona korupcia najhrubšieho zrna o to viac, že sa to dialo "pod taktovkou" samotného ministra. "Vyzývam ministra Vlčana, aby sa okamžite vzdal svojej funkcie," podčiarkol Simon. Ak premiér Eduard Heger (OĽaNO) nechce zakrývať prípady podobné kauze Dobytkár, mal by podľa neho začať bezodkladne konať.

Vlčan: Ak by sme nekonali, do dvoch rokov by sme chovy nemali

Minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan sa vyjadril, že podanie demisie považuje za bezpredmetné. “Redukovali sa nám malé chovy. Ak by sme ich nepodporili teraz, keď sme pod tlakom afrického moru ošípaných, čo je naozaj nebezpečná pandémia, ktorá sa ľahšie prenáša, do dvoch rokov by sme tu žiadne chovy nemali. Podporu sme dávali na farmu a nie na kus ošípaných,” vysvetlil Vlčan.

“My sme nič nezakrývali, aj tejto relatívne malej výzve sme venovali dostatočný mediálny priestor,” doplnil Vlčan s tým, že boli oslovené všetky chovateľské zväzy vrátane spracovateľov bravčového mäsa. “Dôkazom toho je, že sme touto výzvou pokryli viac ako 97 percent všetkých ošípaných v tejto krajine,” podčiarkol.

Minúta  |  

Brodzany a Hrašné prišli o poštu

Podľa hovorkyne Slovenskej pošty Ivety Dorčákovej zrušeniu prevádzok predchádzala dôkladná analýza ich využívania klientmi, ako aj stanovenie riešenia dostupnosti poštových služieb pre obyvateľov. „Jedným z hlavných posudzovaných aspektov je teda záruka geografickej dostupnosti pôšt a zohľadnenie počtu obyvateľov obce či mesta,“ hovorí I. Dorčáková.

https://vimeo.com/669293336

Končia najmenej využívané pobočky

V najbližšom čase pošta zruší v Trenčianskom kraji dve pobočky. „V Trenčianskom kraji bude pošta v obci Brodzany zrušená k 1. februáru 2022 a pošta v obci Hrašné k 1. marcu 2022,“ dodáva I. Dorčáková. Vysvetľuje, že v rámci regiónu patria obe dlhodobo medzi pobočky s najnižším záujmom obyvateľov o poštové služby. „V roku 2020 bol na pošte Brodzany priemerne podaný 1 balík, 14 kusov listových zásielok a 8 doporučených zásielok denne. Na pošte Hrašné bol v roku 2020 v priemere podaný 1 balík, 21 kusov listových zásielok a 4 doporučené zásielky denne,“ vyratúva I. Dorčáková. Na Slovensku je aktuálne podľa nej obcí bez pôšt približne polovica. „Zároveň treba zdôrazniť, že skončenie prevádzky kamennej pošty neznamená, že Slovenská pošta z danej obce odchádza. Mení len formu a spôsob poskytovania poštových služieb. Pošta teda v súlade so svojou povinnosťou, ktorá vyplýva pošte z poštovej licencie, zabezpečuje poskytovanie poštových služieb iným spôsobom,“ uzavrela hovorkyňa pošty. 

V Brodzanoch netaja sklamanie 

Starosta obce Brodzany Anton Zima vraví, že o zrušení pobočky v obci sa dozvedeli vlani v novembri. „Vtedy nám zástupcovia pošty povedali, že idú rušiť štyristo pôšt v tomto roku a medzi nimi sme aj my. Nahnevalo ma to. Hneď sme zvolali obecné zastupiteľstvo, kde sme iniciovali petíciu za udržanie pošty,“ hovorí starosta. Ten dúfa, že petícia zaberie a pobočku im nechajú aspoň v takom rozsahu, v akom funguje dnes, teda od 8.00 do 10.00 hodiny a od 14.30 do 15.30 hodiny. Pošta sídli v Brodzanoch v rovnakej budove, v akej obecný úrad. Vedenie obce jej podľa starostu nefakturuje za energie, iba za prenájom. „Som proti tomu, aby občania museli dochádzať kvôli pošte do Partizánskeho. Dnes tu boli dokonca občania z Partizánskeho s otázkou, prečo nám rušia poštu. Radšej chodia sem, pretože tu ich hneď vybavia, ale v Partizánskom čakajú na pošte trištvrte hodinu až hodinu,“ hovorí starosta. Obáva sa tiež toho, ako budú ľudia z Brodzian, najmä tí starší a osamelo žijúci, dochádzať do Partizánskeho. 

Pošta tu bola od 19. storočia 

Andrea Lukáčová, vedúca Slovanského múzea A. S. Puškina v Brodzanoch, vraví, že múzeum je od pošty závislé. „Jej služby využívame každodenne. Prostredníctvom pošty odosielame tržby za predaj vstupného aj suvenírov. Jej zrušenie by nám veľmi skomplikovalo život. Nevieme si predstaviť, že by sme museli chodiť do Partizánskeho alebo na inú pobočku. Technicky je to nezrealizovateľné. Pošta v Brodzanoch vznikla ešte v 19. storočí. Na jej založení sa podieľali práve majitelia Brodzianskeho kaštieľa Friesenhofovci. Takže aj z tohto pohľadu má múzeum a pošta prepojenie. Pošta má v obci historickú tradíciu,“ hovorí A. Lukáčová s tým, že po jej zrušení budú musieť všetko riešiť cez poštovú doručovateľku, ktorá bude od nich zásielky, ale aj tržby a financie preberať a ďalej odosielať. 

Partizánske je pre seniorov nedostupné

Najmä starší ľudia si nevedia život bez pošty v obci predstaviť. „Pošta tu bola odjakživa. A teraz, z ničoho nič, ju chcú zrušiť. Toto bola základná vec, ktorá fungovala, ktorá nám pomáhala.“ hnevá sa obyvateľ Brodzian Milan Peškovič. Seniorka Rozália Dragulová hovorí, že keď sa dozvedela o zrušení pošty, krvi by sa v nej nedorezal. „No, to bolo hrozné voľačo. Veď ja viem, že pošta v Brodzanoch bola založená v roku 1885! Na okolí žiadna iná nebola, len v Brodzanoch ju zriadili. Moji rodičia aj starí rodičia na ňu chodili. Ja všetky účty platím cez poštu a chodím si sem pravidelne kupovať noviny. Každý jeden človek z obce si tu kupuje noviny. Na pošte sa aj stretávame, je to pre nás aj také kultúrne centrum. Keď nám ju zrušia, už jedine do Partizánskeho musíme ísť, a to je už pre dôchodcov ďaleko,“ uzavrela R. Dragulová.

Rušia poštu za poštou

Starosta obce Hrašné Pavel Hučko rovnako netají sklamanie. „Dotkne sa to dosť aj našich obyvateľov, aj okolitých obcí, keďže v minulosti zrušili pobočky pôšt v susedných dedinách, v obci Rudník, v Poriadí, Jablonke i v Košariskách. Tu v okolí, v Myjavskom okrese, zrušili päť až sedem pôšt. V Myjave si musia odstáť na pošte hodinku-dve a poštu pre našich ľudí chcú v Starej Turej, kde je situácia obdobná. Je to veľmi smutné, aj sme protestovali, pretože k nám na poštu teraz chodili aj zo susedných dedín. Všetci títo ľudia sa budú musieť presunúť do Myjavy a Starej Turej, kde sa rady ešte zdvojnásobia,“ uzavrel starosta. 

Minúta  |  

Primár: Výhody otužovania poznal Hippokrates aj Thomas Jefferson. Nie je však pre každého

Napriek mnohým výhodám nie je otužovanie vhodné pre každého. Náhlemu chladu by sa nemali vystavovať tí, ktorí majú ischemickú chorobu srdca. Pre TASR to uviedol primár chirurgického oddelenia zvolenskej nemocnice Dalibor Panuška.

Ako dodal, prudké ochladenie môže vyvolať stiahnutie ciev, čo v najhoršom môže viesť až k srdcovému infarktu. „Tiež u pacientov s poruchami rytmu srdca je vyššie riziko závažných až život ohrozujúcich stavov,“ spomenul s tým, že u pacientov s kožnými problémami sa tiež neodporúča silné prekrvenie kože. „Samozrejme, nie je vhodné sa otužovať v prípade aktívnej infekcie najmä respiračnej, zvýšenej teploty,“ podotkol. „Zničujúci účinok podchladenia 450 rokov pred naším letopočtom poznal už Hérodotus, ktorý popísal úmrtia na podchladenie na námornej výprave perzského generála Mardoniusa,“ zdôraznil.

Naopak, výhody otužovania podľa primára poznal Hippokrates, ktorý svojim pacientom predpisoval studené kúpele. „Aj americký prezident Thomas Jefferson si 60 rokov každé ráno dával studený kúpeľ,“ informoval a doplnil, že otužilcom sa zlepšujú funkcie imunitného systému a štúdie u nich potvrdili nižší výskyt respiračných ochorení.

„Pravidelným otužovaním si zvyšujeme prah citlivosti na bakteriálne a vírusové infekcie a organizmus si dokáže sám oveľa lepšie s nákazou poradiť,“ zhrnul. Podľa neho chladom sa tiež sťahujú cievy, následným zahriatím sa roztiahnu, čím sa zvyšuje ich elasticita a odďaľuje sa starnutie. „Pozitívny efekt sa popisuje aj pri alergiách, znižuje sa meteosenzitivita. Pozitívne však otužovanie pôsobí aj pri depresiách, pretože pri podchladení sa produkujú látky podobné tým, ktoré obsahujú niektoré antidepresíva,“ poznamenal.

Primár tiež pripomenul, že touto činnosťou si ľudia pestujú pevnú vôľu, pretože najmä v začiatkoch vystupujú zo svojej komfortnej zóny. „Je to forma akútneho stresu, ktorý produkuje adrenalín a aj sérotonín a vďaka tomu sa cítia fyzicky a psychicky lepšie a vitálnejšie. Pôsobenie chladu je tiež prevenciou proti angíne, lieči vysoký krvný tlak, zlepšuje krvný obeh a znižuje zápaly v tele. Podporuje aj spaľovanie zlého tuku, a tým aj chudnutie," vysvetlil.

Začať možno podľa neho v každom veku. „Základným princípom je postupné znižovanie teploty vody a zvyšovanie času, ktorý v nej strávime. Dôležitá je systematickosť a pravidelnosť,“ potvrdil. „Pred a po otužovaní sa treba ľahko zahriať, zobrať si so sebou treba teplý čaj, suché a teplé oblečenie,“ ukončil Panuška.

(tasr, ste)

Minúta  |  

USA prikázali rodinám amerických diplomatov v Kyjeve opustiť Ukrajinu

Rodiny amerických diplomatov v ukrajinskej metropole Kyjev musia opustiť krajinu, oznámilo v nedeľu ministerstvo zahraničných vecí USA. Ako dôvod uviedlo "pretrvávajúcu hrozbu" ruského útoku na Ukrajinu, informovala agentúra AFP.

Washington zároveň rozhodol, že zamestnanci americkej ambasády v Kyjeve, ktorí nie sú nevyhnutne potrební pre jej fungovanie, môžu "dobrovoľne" opustiť krajinu, uviedla agentúra AP.

Predstavitelia amerického rezortu diplomacie tiež zdôraznili, že nejde o evakuáciu a ambasáda bude aj naďalej otvorená. Zároveň však vyzvali občanov USA na Ukrajine, aby "zvážili" svoj odchod z krajiny.

"Bezpečnostné podmienky, najmä pozdĺž ukrajinských hraníc, na Ruskom okupovanom Kryme a na... východnej Ukrajine sú nepredvídateľné a môžu sa náhle zhoršiť. Demonštrácie, ktoré občas prerástli do násilia, sa pravidelne konajú po celej Ukrajine, vrátane Kyjeva," uvádza sa vo vyhlásení ministerstva.

Rezort diplomacie tiež upozornil na medializované správy, že Rusko plánuje zaútočiť na Ukrajinu. Ruske ministerstvo zahraničných vecí však tieto tvrdenie odmieta a obvinilo členské štáty NATO zo šírenia dezinformácií. Kremeľ zároveň žiada od Západu právne záväzné záruky, že Ukrajina sa nikdy nestane členom Aliancie.

Kyjev aj Západ obviňujú Moskvu z toho, že v rámci možných príprav na vojenskú inváziu nahromadila pri hraniciach Ruskej federácie s Ukrajinou desaťtisíce vojakov. Kyjev sa domnieva, že k možnej eskalácii, respektíve invázii by mohlo dôjsť koncom januára 2022.

(tasr)

Minúta  |  

V Bruseli proti opatreniam protestovalo 50-tisíc ľudí. Polícia dav rozháňala vodným delom

Približne 50-tisíc ľudí protestovalo v nedeľu v Bruseli proti epidemiologickým opatreniam. Na demonštrácii odohrávajúcej sa neďaleko budovy Európskej komisie došlo k násilnostiam a polícia zhromaždený dav rozháňala vodným delom aj slzotvorným plynom. Informovala o tom agentúra Reuters.

Policajný hovorca uviedol, že ešte pred demonštráciou zadržali šesť ľudí, ktorí pri sebe mali zakázané alebo nebezpečné predmety. Protest mal podľa všetkého aj zahraničnú účasť, demonštranti niesli napríklad aj nemecké, francúzske či poľské zástavy, uvádza agentúra DPA. Dodáva, že mnohí z demonštrantov nemali na tvárach nasadené rúška.

V rukách tiež držali transparenty vyjadrujúce nesúhlas s očkovaním proti covidu a vyzývajúce na "ochranu detí" pred vakcináciou.

Belgicko ohlásilo v piatok – napriek rekordným prírastkom nakazených – mierne uvoľnenie epidemiologických opatrení. Vláda však zároveň stanovila, že po piatich mesiacoch od druhej dávky je potrebné absolvovať aj tretiu dávku proticovidovej vakcíny na zachovanie platnosti tzv. covidpasov.

Foto: TASR/AP

Tieto preukazy, ktoré svojim majiteľom umožňujú vstup napríklad do barov, kín a mnohých ďalších verejných priestorov, vyvolávajú nevôľu časti Belgičanov.

Nedeľné potýčky v Bruseli pripomínali podľa Reuters obdobné nepokoje z uplynulého novembra, keď do ulíc vyšlo 35-tisíc ľudí a spočiatku pokojný protest prerástol do násilností.

Jeden zo svedkov nedeľného protestu agentúre Reuters povedal, že demonštranti sa vlámali do budovy, v ktorej sídli Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a obchod so sendvičmi. Veľké skupiny protestujúcich sa zhromažďovali aj v neďalekom parku. Niektorí z demonštrantov hádzali aj petardy.

Belgicko v súčasnosti sužuje piata vlna koronavírusovej nákazy, ktorej vrchol sa však očakáva najskôr až o niekoľko týždňov. Plne zaočkovaných je v Belgicku podľa údajov Európskeho centra pre kontrolu chorôb (ECDC) takmer 77 percent populácie, pričom 53 percent už dostalo aj tretiu tzv. posilňujúcu dávku. Medzi dospelými obyvateľmi sú tieto ukazovatele ešte vyššie.

Foto: TASR/AP

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.