Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Na zistenie pozitivity stačí domáci Ag test. Karanténa sa skracuje na päť dní

Za pozitívneho na ochorenie COVID-19 sa po novom človek považuje aj po vykonaní domáceho antigénového testu. Ten však musí posúdiť jeho všeobecný lekár. Vyplýva to z vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ). Domáca izolácia pozitívnej osoby na koronavírus sa skracuje na päť dní.

Za pozitívnu sa považuje osoba po doručení výsledkov PCR, LAMP, antigénového testu, ako aj Point of care testu (PoCT). PoCT je podobne ako LAMP test rýchla metóda molekulárnej biológie, vykonáva sa napríklad v nemocniciach pred prijatím pacienta na hospitalizáciu, vyšetrenie alebo zákrok. Za pozitívnu sa považuje rovnako aj osoba po domácom antigénovom teste, ktorý však musí posúdiť jej všeobecný lekár.

Pri antigénovom, LAMP, PoCT i samoteste nie je už potrebné potvrdenie PCR testom. "K tomuto kroku pristupujeme pre očakávaný vysoký nárast počtu pozitívnych osôb v jednom momente a s tým spojený nedostatok PCR testov, denných PCR testovacích kapacít a personálu v laboratóriách," vysvetlil ÚVZ.

Domáca izolácia pozitívnej osoby na koronavírus sa skracuje na päť dní. Týkať sa to bude všetkých pozitívnych bez ohľadu na očkovanie či prekonanie ochorenia. Skrátenie sa týka aj karantény po úzkom kontakte s pozitívnym. Vyplýva to z vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ), ktorá nadobúda účinnosť od utorka (25. 1.).

Izolácia bude po novom trvať päť dní, pokiaľ sa počas posledných 24 hodín u pozitívneho nevyskytli príznaky. "Ak sa v ostatných 24 hodinách vyskytli príznaky ochorenia, o ukončení izolácie rozhodne lekár," spresnil šéf Inštitútu zdravotných analýz (IZA) Matej Mišík. Nasledujúcich päť dní musí táto osoba nosiť na verejnosti respirátor bez výdychového ventilu. Deti v školách a školských zariadeniach môžu nosiť aj rúško.

V prípade karantény, teda ak sa osoba dostane do úzkeho kontaktu s pozitívnym človekom, zavádza vyhláška dva režimy. Pre neočkovaných a očkovaných bez posilňujúcej tretej dávky, ktorí sú viac ako deväť mesiacov od zaočkovania, bude platiť povinná päťdňová karanténa. Vykonanie PCR testu na piaty deň už nebude potrebné pri každom úzkom kontakte. O vykonaní testu na ochorenie COVID-19 najskôr na piaty deň po úzkom kontakte rozhodne ošetrujúci lekár.

Ak sa nevyskytnú príznaky, ďalších päť dní musí osoba po kontakte s pozitívnym nosiť na verejnosti respirátor, deti v školách a školských zariadeniach môžu nosiť aj rúško. "Je však dôležité všímať si symptómy. Za symptóm sa považuje aj upchatý nos," zdôraznila infektologička a členka konzília odborníkov Alena Koščálová. Ak sa počas karantény vyskytnú príznaky ochorenia, o ďalšom postupe rozhodne všeobecný lekár.

Ak sa do úzkeho kontaktu dostanú plne očkovaní s posilňujúcou dávkou, plne očkovaní do deviatich mesiacov od zaočkovania alebo osoba po prekonaní ochorenia COVID-19 pred menej ako 180 dňami, nebude sa na ňu vzťahovať povinná karanténa. Podmienkou je, aby nemala príznaky a nasledujúcich sedem dní musí na verejnosti nosiť respirátor. Všeobecný lekár však bude môcť o karanténe rozhodnúť, ak napríklad ide o úzky kontakt s osobou v spoločnej domácnosti.

"Tieto osoby však zostávajú v karanténe, ak sa u nich vyskytol čo i len jeden z klinických príznakov ochorenia COVID-19, či ak ošetrujúci lekár posúdi u tejto osoby karanténu ako potrebnú," uvádza vyhláška. ÚVZ pripomína, že medzi najčastejšie klinické príznaky patria zvýšená telesná teplota nad 37 stupňov Celzia, kašeľ, nočné potenie, únava, bolesti hrdla, bolesti hlavy, dýchavičnosť, strata chuti alebo strata čuchu, črevné a zažívacie problémy a pocit upchatého nosa.

(tasr)

Minúta  |  

Covid preukaz bude platiť už len deväť mesiacov. Potom bude potrebná ďalšia dávka vakcíny

Digitálny covid preukaz Európskej únie bude od 1. februára platiť deväť mesiacov. Obmedzenie bude platiť pri cestovaní a aj v rámci slovenských pravidiel. Podaním posilňujúcej tretej dávky vakcíny sa platnosť automaticky predĺži na ďalšie obdobie. Jednotné pravidlá nastavila Európska komisia. TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR Zuzana Eliášová.

Platnosť deväť mesiacov sa podľa Eliášovej počíta od podania druhej dávky u dvojdávkovej vakcíny a podaní jednodávkovej vakcíny. Tvrdí, že po uplynutí deviatich mesiacov sa osoba nebude považovať za zaočkovanú. "Po skončení platnosti preukazu bude osoba v režime základ, teda ako keby nebola zaočkovaná. Riešením je aplikácia posilňujúcej dávky," uviedla hovorkyňa. 

Zmenu platnosti COVID preukazu zapracováva Úrad verejného zdravotníctva SR do vyhlášok. Platnosť deväť mesiacov je už podľa Eliášovej uvedená v novej vyhláške k izolácii pozitívnych osôb a karanténe úzkych kontaktov.

Rezort zdravotníctva pripomína, že po očkovaní aj prekonaní ochorenia COVID-19 je potrebné o doklad požiadať. Automaticky je zasielaný v prípade, ak má osoba nastavené automatické zasielanie. O digitálny preukaz je potrebné požiadať elektronicky prostredníctvom stránky korona.gov.sk alebo Národného centra zdravotníckych informácií.

(tasr)

Minúta  |  

Pandémia koronavírusu výrazne skrátila strednú dĺžku života na Slovensku

Od začiatku 90. rokov až do roku 2019 sa život Slovákov kontinuálne predlžoval. Nepriaznivá epidemiologická situácia v roku 2020 priniesla pomerne významný pokles hodnôt strednej dĺžky života pri narodení. U mužov to bolo približne o 0,9 roka a u žien o 0,7 roka. Hlavnou príčinou zhoršenia úmrtnostných pomerov bolo najmä zvýšenie pravdepodobnosti úmrtia v seniorskom veku. TASR o tom informovala hovorkyňa Slovenskej akadémie vied (SAV) Katarína Gáliková.

SAV konštatuje, že nárast počtu zomretých v roku 2021, ktorý je možné vidieť z predbežných údajov Štatistického úradu SR, sa s najväčšou pravdepodobnosťou odzrkadlí v ďalšom skrátení strednej dĺžky života u oboch pohlaví. Kým v predpandemickom období zomieralo na Slovensku ročne v priemere 51- až 54-tisíc osôb, v prvom roku pandémie stúpol tento počet na necelých 60-tisíc. V roku 2021 umrelo dokonca viac ako 72-tisíc osôb, čo v relatívnom vyjadrení predstavuje približne 13 úmrtí na tisíc obyvateľov.

"Takto vysoké počty zomretých osôb Slovensko dosahovalo na začiatku 20. storočia a približne rovnakú hrubú mieru úmrtnosti sme mali tesne po druhej svetovej vojne. V oboch prípadoch však musím doplniť, že to bolo pri výrazne mladšej vekovej štruktúre obyvateľstva a pri početne menšej populácii," vysvetlil Branislav Šprocha z Prognostického ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV a Výskumného demografického centra pri INFOSTAT-e.

Výskumník na základe dostupných predbežných údajov zostavil takzvanú úmrtnostnú tabuľku, teda demografický model, ktorý prináša presnejší pohľad na vplyv pandémie na proces úmrtnosti v roku 2021.

"Tabuľka naznačuje, že v roku 2021 nedošlo len k skráteniu dĺžky života, ale tento jav prebehol v oveľa väčšom meradle. Podľa predbežných údajov by medzi rokmi 2020 a 2021 mohla stredná dĺžka života pri narodení u mužov klesnúť o ďalších približne 1,8 roka a u žien o 1,7 roka. Ak to porovnáme so situáciou z roka 2019, tak v priebehu dvoch nasledujúcich pandemických rokov sa dĺžka života na Slovensku skrátila v mužskej časti populácie o asi 2,7 roka a u žien o viac ako 2,4 roka," zdôraznil demograf. Ako dodal, z hľadiska populačnej histórie tohto demografického procesu by sme sa tak vrátili na úroveň, ktorú Slovensko dosahovalo okolo rokov 2009 a 2010 u mužov a 2007 a 2008 u žien.

Hlbšia analýza poklesu hodnôt strednej dĺžky života pri narodení medzi rokom 2019 a 2021 potvrdila dominanciu vplyvu zhoršenia úmrtnostných pomerov vo veku 65 – 74 rokov, no súčasne poukazuje na zvýraznenie príspevkov aj v mladšom veku. Ide najmä o osoby vo veku 50 – 64 rokov. Situácia sa však pomerne výrazne zhoršila aj vo veku 35 – 49 rokov.

(tasr)

Minúta  |  

Školám chýbajú ľudia. Najviac učitelia jazykov či matematiky

V školstve narástla potreba nových pracovníkov, zamestnancov hľadalo vlani viac než 1 500 škôl, čo je o pätinu viac než rok predtým. Vyplýva to z analýzy portálu Edujobs.sk, ktorý patrí do portfólia platformy Profesia.sk. Portál za rok 2021 zaznamenal celkovo 6 091 pracovných ponúk v slovenskom školstve. Je to najviac od vzniku portálu v roku 2013.

Hovorkyňa Profesie Nikola Richterová spresnila, že z vyše šesťtisíc pracovných ponúk väčšinu (4 936) tvorili pedagogické pozície. "Pohľad na predošlé obdobia jasne ukazuje, že počet ponúk na učiteľov a učiteľky sa kontinuálne zvyšuje každý jeden rok," skonštatovala hovorkyňa.

Takisto sa zvyšuje aj počet škôl, ktoré zháňajú nových zamestnancov. Kým vlani to bolo vyše 1 500, rok predtým okolo 1 400, v rokoch 2018 a 2019 okolo tisíc a v predošlých rokoch menej než tisíc.

Najviac inzerátov pritom uverejňujú základné školy. Tvoria 21 percent zo všetkých školských ponúk. "Najväčší dopyt bol najmä po pedagógoch so zameraním na angličtinu, nemčinu, matematiku, fyziku a slovenský jazyk s literatúrou," vymenovala hovorkyňa. Práve o učenie na základných školách je však z pohľadu pedagógov najnižší záujem. Na takúto pozíciu vlani zareagovali v priemere štyria uchádzači, v prípade prvého stupňa dokonca o jedného menej.

Naopak, väčší záujem je o pôsobenie v materských školách či o post vychovávateľa. Na jednu ponuku práce tu totiž zareagovalo v priemere osem, resp. dvanásť ľudí.

"Aktuálna situácia by bola pre školy určite znesiteľnejšia, ak by na pedagogické pozície reagoval taký počet uchádzačov a uchádzačiek ako na vybrané nepedagogické pozície," skonštatovala hovorkyňa s tým, že školy mali vlani najmenší problém s hľadaním nových ľudí na pozície informátorov (v priemere 69 reakcií na jeden inzerát), recepčných (60) či sekretárok (48).

Naopak, najťažšou úlohou vlani bolo zohnať nového riaditeľa školy. Na jednu takúto pracovnú ponuku zareagoval v priemere iba jediný uchádzač. Rovnaká bola situácia pri pozíciách ako hlavný kuchár či učiteľka na základnej umeleckej škole.

(tasr)

Minúta  |  

V Nemecku proti obmedzeniam či očkovaniu protestovali desaťtisíce ľudí

Desaťtisíce ľudí protestovali v pondelok večer vo viacerých nemeckých mestách proti epidemiologickým obmedzeniam či povinnému očkovaniu. Súbežne s týmito protestami sa konali aj viaceré protidemonštrácie či pietne spomienky na obete pandémie, informuje agentúra DPA.

Polícia iba v spolkovej krajine Bavorsko evidovala vyše 100 zhromaždení s desiatkami tisíc účastníkov. Najviac ľudí sa zišlo v Norimbergu. V Durínsku vyšlo do ulíc približne 22 000 ľudí a zhruba 10 000 sa ich zhromaždilo v spolkovej krajine Meklenbursko-Predpomoransko na severovýchode krajiny.

Ako pripomína DPA, mnohé z protestov sa nesú v znamení "pochodov", a to najmä v posledných týždňoch. Dôvodom je, že organizátori nenahlasujú úradom tieto podujatia ako oficiálne protesty. Minulý pondelok sa na obdobných protestov podľa odhadov zúčastnilo takmer 100 000 ľudí.

Nemecký kancelár Olaf Scholz v pondelok oznámil, že Nemecko napriek prudkému nárastu nových prípadov nákazy koronavírusom nateraz nesprísni protipandemické opatrenia, ale nepristúpi ani k ich uvoľňovaniu. Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier v pondelok v súvislosti s násilnosťami počas protestov proti vládnym proticovidovým nariadeniam varoval pred ohrozením spoločenského zmieru. Konkrétne v tejto súvislosti kritizoval útoky na lekárske ambulancie a očkovacie autobusy či vyhrážky smrťou adresované najmä komunálnym politikom.

(tasr)

Minúta  |  

Obranný expert Zelenského: Niet dôvod na paniku, médiá nech sa miernia. Rusi sú na svojom území

Situácia na Ukrajine je plne pod kontrolou a súčasné dianie nie je v ničom nové, uviedol v pondelok v Kyjeve tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany (RNBO) Olexij Danilov. Informovala o tom agentúra Ukrinform.

Podľa agentúry Interfax Danilov vyhlásil, že nateraz neexistujú dôvody pre tvrdenie, že Ruská federácia pripravuje ofenzívu proti Ukrajine. Na brífingu po zasadnutí RNBO podľa Interfaxu dodal, že "takáto ofenzíva je fyzicky nemožná".

Danilov súčasne požiadal médiá, ktoré podľa neho "v posledných dňoch priniesli veľa polovojenskej beletristiky", aby zmiernili svoju rétoriku okolo vývoja bezpečnostnej situácie a zachovali pokoj, uviedol Ukrinform.

Podľa Danilova totiž na Ukrajine "niet dôvodov na paniku". Ubezpečil, že Ukrajinu "sa nechystáme vydať" a že "víťazstvo bude určite naše".

Danilov vystúpil s týmto hodnotením na tlačovej konferencii v Kyjeve po tom, ako predstavitelia ukrajinskej armády na pondelkovom zasadnutí RNBO, ktoré je poradným orgánom prezidenta, informovali o vývoji situácie na štátnej hranici s Ruskom a o pripravenosti ukrajinskej armády.

Zdôraznil, že Rusi sú na svojom území

Na zasadnutí sa zúčastnil aj prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý si spolu s ostatnými členmi RNBO vypočul správy od šéfov vojenského spravodajstva, zahraničnej spravodajskej služby, ministra obrany a hlavného veliteľa ozbrojených síl Ukrajiny, ministrov zahraničných vecí, hospodárstva, energetiky a zdravotníctva.

V pondelok zverejnenom rozhovore pre ruskú redakcii spravodajskej stanice BBC Danilov vyhlásil, že Ukrajina pozná a chápe plány a zámery Ruska, pričom za hlavný cieľ Moskvy označil destabilizáciu situácie na Ukrajine. Dodal, že Moskva "je v tom, žiaľ, veľmi úspešná". Uviedol, že úlohou ukrajinského vedenia je "pokojne a uvážene si robiť svoju prácu".

Na otázku, čo sa momentálne deje na hranici Ukrajiny s Ruskom, tajomník RNBO povedal, že "počet ruských jednotiek sa nezvyšuje v takom rozsahu, ako to mnohí ľudia vykresľujú".

"Majú tam manévre – áno, majú, ale vždy ich mali. Toto je ich územie, majú právo kmitať (presúvať sa) vľavo, vpravo," pripomenul Danilov.

Na východe nič nové

Dodal, že táto situácia je pre Ukrajinu nepríjemná, ale súčasne zdôraznil, že pre ňu nie je nič nové. "Ak je to novinka pre niekoho na Západe, za to my nemôžeme," vyhlásil.

Podľa Danilova sa vojna s Ruskom v podstate začala po dobytí Krymu v roku 2014 a trvá už ôsmy rok, a ak je to pre politikov vo Washingtone a iných krajinách novinka, tak pre Ukrajinu "sú to už staré reálie", informovala BBC.

Interfax z Danilovovho vyjadrenia na brífingu citoval aj jeho slová, že len tri zahraničné veľvyslanectvá na Ukrajine ponúkli svojim zamestnancom možnosť odchodu z krajiny. Ide o USA, Britániu a Austráliu. Veľvyslanectvá ďalších 49 krajín takéto plány neoznámili.

Danilov doplnil, že EÚ a Japonsko informovali Kyjev, že nevidia dôvod na evakuáciu zamestnancov svojich zastupiteľstiev na území Ukrajiny. Uviedol tiež, že medializované správy o masovom exode zamestnancov ruských diplomatických inštitúcií z Ukrajiny sú len dezinformáciami.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.