Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Bašternák ide na slobodu, rozhodol trenčiansky krajský súd

Súd rozhodol o podmienečnom prepustení odsúdeného podnikateľa Ladislava Bašternáka. Stanovil mu skúšobné obdobie 30 mesiacov. Bašternák pyká za daňové podvody a okrem väzby mu aj prepadol majetok.

Senát Krajského súdu v Trenčíne na neverejnom zasadnutí potvrdil uznesenie Okresného súdu Trenčín, ktorý rozhodol o podmienečnom prepustení odsúdeného Ladislava Bašternáka z výkonu trestu odňatia slobody. Ako uviedol hovorca súdu Roman Tarabus, rozhodnutie Okresného súdu Trenčín tak nadobudlo právoplatnosť.

„Okresný súd Trenčín uznesením z 15. novembra 2021 rozhodol, že odsúdeného podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody, určil mu skúšobnú dobu 30 mesiacov a súčasne nariadil probačný dohľad v trvaní 12 mesiacov,“ doplnil Tarabus.

Ako dodal, v čase trvania probačného dohľadu má podmienečne prepustený zakázané opustiť Slovensko, dodržiavanie tohto zákazu budú kontrolovať technickými prostriedkami.

Podnikateľovi v marci 2019 potvrdil Krajský súd v Bratislave päťročný nepodmienečný trest, ktorý mu v novembri 2018 uložil Okresný súd Bratislava II. Zároveň rozhodol aj o prepadnutí jeho majetku. Podnikateľa uznali vinným z trestného činu neodvedenia dane a poistného.

(tasr, sita)

Minúta  |  

Lyžiari si v Cigli užívajú čaro zimnej lyžovačky

Krásne výhľady na dominantu Hornej Nitry – Bojnický zámok, výber dvoch umelo zasnežených zjazdoviek v lyžiarskom stredisku Cigeľ – Šablová sú lákadlom pre milovníkov zimných športov. Je vhodné pre rodiny s deťmi aj pre náročných lyžiarov. 

Malebná podhorská obec Cigeľ ponúka v zimnom období výborné podmienky na lyžovačku.

https://vimeo.com/670123306

Jana Krausková, vedúca lyžiarskeho strediska Cigeľ: „Naše stredisko je vyhľadávané hlavne z toho dôvodu, že sme si svoju krátku sezónu, ktorá kedysi bola odkázaná na prírodný sneh – trvala niekedy len dva týždne. Na základe toho, že sme v roku 2009 vybudovali zasnežovací systém, tak sme si sezónu predĺžili - keď je dobré počasie od decembra do konca marca.“

Stredisko je zamerané pre všetky vekové kategórie lyžiarov.

Jana Krausková, vedúca lyžiarskeho strediska Cigeľ: „Náš tím, ktorý prevádzkuje toto stredisko a vlastne celoročne sa stará o tento areál je šestnásť oddaných životov, ktorí sa staráme o to, aby bolo všetko zasnežené.

Podľa prevádzkovateľa je návštevnosť strediska počas víkendov nadpriemerná. Počas pracovných dní si môžu milovníci lyžovania vychutnať čaro večernej lyžovačky. 

Minúta  |  

Zmierňovať príznaky covidu možno aj viacerými liekmi bez predpisu

Pri ľahkom či miernom priebehu ochorenia COVID-19 je možné počas domácej liečby siahnuť po viacerých liekoch, ktoré nie sú viazané na lekársky predpis a zmierňujú a potláčajú príznaky.

Na horúčku a bolesť sú dostupné viaceré lieky s obsahom paracetamolu, ibuprofénu a kyseliny acetylsalicylovej. Je možné použiť aj lieky s obsahom naproxénu a diklofenaku. "Dajte si však pozor na správne dávkovanie. Pri vysokých horúčkach je vhodné zníženie telesnej teploty aj pomocou vlažnej sprchy," uviedla Slovenská lekárnická komora (SLeK).

Ak sa objaví kašeľ, je vhodné ešte pred silnejším rozvinutím príznakov ochorenia užívať lieky s obsahom ambroxolu alebo bromhexínu.

"Ak sa prejavia príznaky ako zúženie dýchacích ciest, nádcha alebo vysušená sliznica nosa, je vhodné siahnuť po liekových formách, ako napríklad kvapky, spreje alebo výplachy," vymenovala SLeK.

Pripomína, že lieky, ktoré obsahujú roztoky soli, je možné používať aj dlhodobo. "Tie, ktoré obsahujú liečivo, uvoľňujúce opuch sliznice ako xylometazolín, oxymetazolín, nafazolín či tramazolín, je možné používať iba akútne, a to tak, aby dĺžka používania nepresiahla sedem dní," zdôraznila SLeK.

Pri bolestiach hrdla pomôžu kloktadlá, spreje a žuvacie tablety. "Obsahujú lokálne účinkujúce dezinfekčné látky, antiseptiká a lokálne anestetiká," dodala SLeK.

(tasr)

Minúta  |  

Obesený exriaditeľ Vojenskej spravodajskej služby: Pohyboval sa okolo Jahnátka a Bödöra, tvrdí Naď

Národná kriminálna agentúra (NAKA) vyšetruje prípad mŕtveho muža nájdeného v kameňolome Slovenského vodohospodárskeho podniku v Bratislave pri Devíne.

Ako uvádza portál televízie JOJ noviny.sk, malo by ísť o generálmajora Petra Bučku, ktorý v minulosti zastával funkciu riaditeľa Vojenskej spravodajskej služby.

"Môžeme potvrdiť, že predmetnú trestnú vec vyšetruje vyšetrovateľ NAKA ako podozrenie z úkladnej vraždy. Vo veci bola nariadená pitva. Vzhľadom na súčasné štádium trestného konania nie je možné zatiaľ poskytnúť bližšie informácie," uviedla Andrea Dobiášová z Prezídia Policajného zboru.

Mŕtveho muža v kameňolome Slovenského vodohospodárskeho podniku v Bratislave pri Devíne mal nájsť okoloidúci psičkár ešte v utorok„ Muž údajne visel obesený na strome neďaleko tamojšieho jazera. Na miesto prišli vyšetrovatelia NAKA a osobne prišiel na miesto činu aj špeciálny prokurátor Daniel Lipšic.

„Obhliadajúci lekár sa na mieste činu zdržal viac ako šesť hodín. Pre aké dôvody NAKA preveruje úmrtie bývalého vysokopostaveného vojenského funkcionára, zatiaľ nie je známe," dodali noviny.sk.

Naď: Pohyboval sa okolo Jahnátka a Bödöra

Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) uviedol, že v prípade smrti Petra Bučku si treba počkať na výsledky oficiálneho vyšetrovania. Šéf rezortu obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) taktiež nechce o prípade špekulovať. Potvrdil však, že Bučkovo pôsobenie vo vojenskom spravodajstve sa skončilo v 90. rokoch.

"S príchodom Mikuláša Dzurindu a nového vetra zahraničnej a bezpečnostnej politiky SR ukončil pán Bučka svoje pôsobenie vo vojenskom spravodajstve. Od tohto momentu neparticipoval na činnosti vojenského spravodajstva vôbec, ale evidovali sme z rôznych informácií, že sa pohybuje v blízkosti skupiny okolo pána Jahnátka a pána Bödöra," uviedol Naď.

Minister vnútra sa vzhľadom na uskutočňované vyšetrovanie nechcel k prípadu bližšie vyjadrovať. Bučku poznal počas jeho pôsobenia vo vojenskom spravodajstve, odvtedy sa nestýkali. "Ja som s ním približne 20 rokov neriešil absolútne nič, neboli sme v žiadnom kontakte," povedal. Vie o ňom, že pracoval aj na ministerstve hospodárstva.

(sita, tasr, ste)

Minúta  |  

Finančné príspevky chudobným matkám zmenili mozgovú aktivitu ich detí

Finančné príspevky poskytnuté chudobným matkám mali za následok zvýšenie mozgovej aktivity ich bábätiek, vyplýva zo štúdie zverejnenej vo vedeckom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences.

Ako píše denník The New York Times, matky z chudobných pomerov dostávali v prvý rok života svojho dieťaťa mesačne 333 dolárov (približne 295 eur). Vedci následne v ich bábätkách spozorovali zmeny mozgovej aktivity spájané s lepším poznávacími schopnosťami.

Rozdiely oproti kontrolnej skupine boli mierne. Výskumníci ich prirovnali k posunutiu sa z 81. miesta na 75. miesto zo sto. Navyše zatiaľ nie je jasné, či sa tieto zmeny v mozgovej aktivite prejavia aj v praxi, hoci v súčasnosti dostupný výskum naznačuje, že by sa mali.

Zistenia štúdie však už teraz poskytujú presvedčivý dôkaz, že finančné dotácie môžu mať vplyv na mozog a zdôrazňujú dôležitosť finančného zabezpečenia pre vývoj dieťaťa, komentuje NYT.

„Je to veľký vedecký objav,“ povedala neurovedkyňa Martha Farahová z Pensylvánskej univerzity, ktorá predmetnú štúdiu recenzovala. „Je to dôkaz, že už len to, že dáme rodinám viac peňazí, dokonca aj skromné množstvo peňazí, vedie k lepšiemu vývoju mozgu.“

Neurovedec Charles Nelson z Harvardovej univerzity sa však vyjadril opatrnejšie. Upozornil, že plný účinok finančných príspevkov bude známy až po tom, čo deti spravia kognitívne testy. Mozgové vlny opísané v štúdii sú síce často spojené s vyššími poznávacími schopnosťami, nie však vždy, vysvetlil Nelson.

Rok po roku pribúdajú dôkazy, že chudobné deti začínajú povinnú školskú dochádzku so slabšími poznávacími schopnosťami, pripomína NYT. Neurovedci dokonca preukázali, že rozdiely sa prejavujú aj v štruktúre a fungovaní mozgu. Doteraz však nebolo jasné, či tieto rozdiely spôsobuje priamo nedostatok peňazí, alebo súvisiace okolnosti ako vzdelanie rodičov či okolie, v ktorom žijú.

Bádatelia skúmali celkovo tisíc párov matka-dieťa, ktoré následne náhodne rozdelili do dvoch skupín. Jedna dostala každý mesiac 20 dolárov, druhá 333 dolárov. S peniazmi mohli naložiť podľa vlastného uváženia.

Bábätká po roku vyšetrili elektroencefalografiou, čo je neinvazívne vyšetrenie mozgu elektródami umiestenými na hlave. Rozdiely medzi skupinami boli vo väčšine skúmaných ukazovateľov štatisticky významné, najviac však v častiach mozgu, ktoré sú spájané s kognitívnym rozvojom.

Bádatelia sa stále snažia zistiť, prečo finančné príspevky ovplyvnili vývoj mozgu. Matky mohli za peniaze napríklad nakúpiť výživnejšie jedlo alebo zdravotnú starostlivosť, mohli mať nižšiu hladinu stresu či menej pracovať a tráviť viac času so svojimi dojčatami.

Výskum sa preto nekončí, príspevky budú pokračovať minimálne do 4. narodenín skúmaných detí, pričom vedci už teraz plánujú ďalšie testy.

(tasr)

Minúta  |  

Ak dôjde k útoku, bude nasledovať odveta. A cena, ktorú Rusko zaplatí, bude vysoká, vyhlásil Macron

Francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Olaf Scholz počas utorňajšieho stretnutia v Berlíne spoločne varovali Rusko pred vážnymi následkami v prípade útoku na Ukrajinu. Obaja podľa agentúry AFP zdôraznili, že Paríž a Berlín sú jednotní v otázke nevyhnutnosti deeskalácie konfliktu medzi Moskvou a Kyjevom.

"Ak dôjde k útoku, bude nasledovať odveta. A cena, ktorú (Rusko) zaplatí, bude veľmi vysoká," povedal Macron.

"V piatok ráno budem mať telefonický rozhovor s (ruským) prezidentom (Vladimirom Putinom)," avizoval zároveň Macron. Od rozhovoru očakáva objasnenie stratégie Ruska ohľadom Ukrajiny.

Scholz uviedol, že situácia v oblasti ukrajinsko-ruských hraníc je veľmi vážna. "Je tam rozmiestnených mnoho vojakov. Preto je nevyhnutné urobiť všetko pre to, aby sa situácia vyvinula inak, než sa v súčasnosti obávame," povedal nemecký kancelár podľa agentúry DPA.

"Aj od Ruska očakávame jednoznačné kroky smerom k deeskalácii situácie. Zhodli sme sa, že vojenská agresia (Ruska) by mala vážne následky," dodal.

Kyjev a Západ v posledných týždňoch obviňujú Rusko z hromadenia desiatok tisíc vojakov v blízkosti ukrajinskej hranice, pričom to vnímajú ako prípravy na možnú inváziu či pokus o destabilizáciu situácie na Ukrajine. Mnohí analytici sa však domnievajú, že Rusko sa iba usiluje vyvolať obavy a prinútiť tak členské štáty NATO, aby pristúpili na požiadavky nových bezpečnostných záruk.

Témou rokovaní medzi Macronom a Scholzom bolo i polročné francúzske predsedníctvo v Rade EÚ a ročné nemecké predsedníctvo v skupine G7.

V stredu sa v Paríži uskutoční rokovanie v tzv. normandskom formáte medzi vysokopostavenými predstaviteľmi Nemecka, Ruska, Francúzska a Ukrajiny.

Situáciu okolo diania na Ukrajine sleduje Štandard online tu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.