Preskočiť na obsah
  |  

Očkovanie je najlepší spôsob, ako ochrániť seba a najbližších, hovoria politici

Vakcína je najlepšou cestou, ako sa z ťažkej situácie, spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19, dostať von. Prezidentka SR Zuzana Čaputová to uviedla pred začiatkom nedeľňajšieho očkovania na pracovisku Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB) v Ružinove, kde ju ako prvú zaočkovali. Nasledovali viacerí členovia vlády i parlamentu.

Prezidentka označila príchod vakcíny a začiatok očkovania za najlepšiu správu, ktorá prišla v súčasnom zložitom období. Priznala, že chápe obavy verejnosti z masovej vakcinácie. Povedala, že takisto sa týmito obavami zaoberala. "Na otázky, ktoré vznikajú, som sa snažila počúvať hlasy odborníkov, ich argumenty, vysvetlenia," uviedla a vyzvala, aby ľudia takisto verili odborníkom.

Svoju prítomnosť, rovnako tak prítomnosť zástupcov vlády a Národnej rady SR na začiatku oficiálneho očkovania, označila za výrazný komunikát smerom k verejnosti. Očkovanie je podľa nej spôsobom, ako stabilizovať situáciu a vrátiť život do normálu.

Samotnú vakcináciu označila po zákroku za rýchlu a bezproblémovú. Prítomnosť členov najvyšších štátnych orgánov, ktorí sa nechali očkovať medzi prvými, chápe ako krok pre posilnenie dôvery verejnosti v očkovanie. Čaputová verí, že začiatok očkovania je vykročením do lepšieho obdobia. "Verím, že je to nádych slobody," uviedla.

Vakcínu máme aj vďaka EÚ

Medzi prvými zaočkovanými bol i podpredseda Európskej komisie (EK) Maroš Šefčovič. Ten ocenil jednotný postup Európskej únie pri vývoji a distribúcii vakcíny, vďaka čomu je v členských štátoch promptne.

"Všetky špičky v Európskej únii robili maximum pre to, aby celý proces bol zodpovedný, ale zároveň čo najrýchlejší," zdôraznil. Takisto verí, že osobný príklad štátnických a politických špičiek jednotlivých krajín pomôže posilniť dôveru vo vakcináciu. "Som presvedčený, že práve očkovanie je najzodpovednejší prístup, ako pomôcť zvládnuť boj s pandémiou, hovorím to ako syn i otec," uviedol.

Zaočkovaní sú aj podpredsedovia parlamentu a ministri

Podpredseda parlamentu Gábor Grendel (OĽaNO) zvýraznil, že vakcinácia je kľúčový spôsob, ako zastaviť pandémiu. "Očkovanie je aktom zodpovednosti voči sebe, no najmä voči druhým, prejav ohľaduplnosti voči našim rodičom a starým rodičom, ktorí sú riziku ochorenia a jeho následkom najviac vystavení," zdôraznil. Takisto nabádal k dôvere hlasu odborníkov.

Druhý podpredseda parlamentu Juraj Šeliga (Za ľudí) tvrdí, že sa dal zaočkovať, lebo chce ísť príkladom a chce na svojom tele dokázať, že vakcína je bezpečná.

Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) verí, že nedeľa dáva ľuďom nádej, že jar prinesie pozitívnu zmenu a v lete sa budú môcť vrátiť k normálnemu životu. Šéf rezortu školstva Branislav Gröhling (SaS) povedal, že očkovanie je bežná vec a považuje ho za najlepšie riešenie pre svoju bezpečnosť aj pre bezpečnosť ľudí v jeho okolí. Minister dopravy Andrej Doležal (Sme rodina) ľudí ubezpečil, že očkovanie je bezbolestné a môže nám v novom roku priniesť viac zdravia.

Podrobnosti očkovania

Národná stratégia očkovania proti ochoreniu COVID-19 ráta s preočkovaním 3,3 milióna obyvateľov SR, postupne v štyroch fázach. V tej prvej budú očkovaní zdravotníci a pracovníci, ktorých výkon práce súvisí s poskytovaním zdravotnej či sociálnej starostlivosti, rovnako by mali byť medzi prvými zaočkovanými aj zamestnanci kritickej infraštruktúry a silových zložiek.

Vakcína sa podáva do ramena, v dvoch dávkach s odstupom 21 dní. Je určená pre dospelých a dospievajúcich od 16 rokov. Štátny ústav pre kontrolu liečiv upozornil, že najčastejšie nežiaduce účinky po očkovaní danou vakcínou sú zvyčajne mierne a krátkodobé. Patria medzi ne bolesť a začervenanie v mieste vpichu, únava, bolesť hlavy, svalov a kĺbov, zimnica a horúčka.

(tasr)

  |  

Kollár: Prezidentka niekedy cez vracanie zákonov robí politiku, no má na to právo

Prezidentku si vážim a vládny kabinet ju rešpektuje, uviedol v rozhovore pre TASR predseda Národnej rady SR a líder Sme rodina Boris Kollár. Šéf parlamentu súhlasí s výzvou prezidentky, aby si ústavní činitelia neposielali odkazy cez médiá, mrzí ho však, že sama to urobila.

Podľa Kollára sa prezidentka v niektorých prípadoch nespráva nadstranícky.

„V niektorých prípadoch má pani prezidentka pravdu, v niektorých prípadoch si robí vlastnú politiku cez vracanie niektorých zákonov. Treba si uvedomiť, že aj pani prezidentka nie je úplne beznázorová. Má svoj názor, vyšla z nejakej politickej strany, má nejaké videnie sveta a podľa toho sa aj správa. To je úplne v poriadku. Nenapádam ju, je to jej legitímne právo,“ reagoval Kollár na margo toho, že prezidentka vracia viacero zákonov do parlamentu, ktoré nie sú dobre pripravené, alebo nespĺňajú podmienky pre skrátené legislatívne konanie.

Kollár uznal, že napríklad vládna novela upravujúca dôvody na odvolanie komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím nenapĺňala podmienky pre skrátené legislatívne konanie.

Prezidentku si vážim, hovorí Kollár

Prezidentku si šéf parlamentu podľa vlastných slov váži a má s ňou korektný vzťah. „Konzultujem s ňou veľmi veľa krokov. Prezidentka je veľakrát vopred informovaná o niektorých krokoch, ktoré idem urobiť,“ povedal. S premiérom Igorom Matovičom (OĽANO) má vraj „podstatne bližšie vzťahy“, keďže sú spolu vo vládnej koalícii.

Kollár pripomenul výhrady voči komunikácii hlavy štátu. „Veľmi ma mrzí, že na jednej strane nás všetkých pani prezidentka vyzýva, aby sme nekomunikovali cez médiá, aby sme si tieto veci vyriešili medzi štyrmi stenami na koaličných radách, alebo na úrade vlády. Myslím si, že má absolútnu pravdu, takto sa to má robiť. Ale potom ma zabolí, keď vyzýva cez médiá pána premiéra,“ povedal pre TASR Kollár.

Bol by teda rád, keby plnila svoje slová, porozprávala sa s ním a vysvetlila si veci súkromne. Hovorí, že keď prezidentka zavolá premiéra, vždy príde. „Myslím si, že toto nie je vláda, ktorá by ignorovala prezidenta SR,“ dodal.

(tasr)

  |  

Fico: Smer prežil klinickú smrť, máme ambíciu na 15 percent

Smer-SD prežil klinickú smrť, strana je stabilizovaná a pripravuje si nového lídra, odchod Petra Pellegriniho bol zradou. V rozhovore pre TASR to vyhlásil predseda strany Robert Fico s tým, že má ambíciu dotiahnuť stranu na 15 percent na politickej scéne.

Hovorí o šikovných osobnostiach vo vedení, vyzdvihol najmä záujem o prácu v politike a aktivitu podpredsedu strany Erika Kaliňáka, ale aj ďalších podpredsedov, ako napríklad Ladislava Kamenického. Poznamenal, že v roku 2020 musel zmeniť svoje životné rozhodnutie, pretože bol pripravený odovzdať vedenie strany Petrovi Pellegrinimu, ten však stranu opustil. Fico o jeho odchode naďalej hovorí ako o zrade. Podotkol tiež, že „bláznovstvo“ s kriminalizáciou strany sa čoskoro skončí, pretože je to vymyslené.

„Prežili sme klinickú smrť, sme tu. Preto ak sa ma pýtate na konci roka 2020, bol to bláznivý rok. Rok, keď som musel zmeniť svoje životné rozhodnutie. Mal som úplne inú predstavu o politike aj o tom, čo budem robiť. Ale mám záväzok k ľuďom v Smere, k tým normálnym statočným ľuďom, ktorí tu ostali,“ uviedol Fico pre TASR.

Smer bol účelovo politicky zničený

Povedal, že jeho úlohou je teraz chrániť stranu a pripraviť jej nového lídra. Myslí si, že Smer-SD má potenciál. „My sa o tých 15 percent pobijeme,“ zdôraznil. Hovorí, že na jar sa skončí aj „kriminalizácia Smeru-SD“, pretože je všetko vymyslené a nie sú na to dôkazy.

Tvrdí, že keby sa v roku 2018 nezneužila vražda dvoch ľudí na politické účely, Smer-SD by vyhral aj posledné voľby. Svoje vtedajšie rozhodnutie odísť z postu premiéra hodnotí ako správne. „Bolo dôležitejšie vydržať vo vládnej koalícii aj za cenu, že nebudem predsedom vlády,“ povedal.

Pellegrini je zradca, chcel som, aby bol predseda

Ozrejmil, že jeho plánom v roku 2020 bolo stať sa šéfom nadácie v rámci Smeru-SD a predsedom strany mal byť Pellegrini. „Tento plán bol jasne položený na stôl, ale bol odmietnutý,“ podotkol s tým, že ľudia okolo Pellegriniho chceli buď všetko, alebo nič. Ich odchod sa podľa neho nedá nazvať inak ako zradou a aj to, čo predstavuje Hlas-SD, označil za „ukradnutú časť Smeru-SD“.

Zdôraznil, že ako ostávajúci predseda strany sa musel rozhodnúť, čo s ľuďmi, ktorí nechceli „utilitárne a prospechársky utiecť“. Rozhodnutie pokračovať v politike označil za náročné. Poukázal na to, že v slovenskej politike je už takmer 30 rokov.

Kandidátov na nového predsedu je dosť

Fico neočakáva ďalšie odchody zo strany. V súvislosti s novým volebným lídrom podľa vlastných slov prirodzene rozmýšľa, čo môže Smer-SD verejnosti ponúknuť z hľadiska osôb. Za správne označil rozhodnutie presadiť vo vedení ľudí ako Erik Kaliňák, Richard Takáč či Ľuboš Blaha, ale aj Juraja Blanára a ďalších.

"Pozrite na Erika. Je tu s nami pár mesiacov a ako podpredseda strany je známy, vnímajú ho ľudia," uviedol s tým, že politika je o inom, ako len ísť na tlačovú konferenciu. Vyzdvihol záujem pracovať v politike u Kaliňáka. "Ale tým nechcem povedať, že je vyvolený," dodal.

Rovnako vyzdvihol úlohu exministra Kamenického, je presvedčený o jeho manažérskych schopnostiach. Na otázku TASR, či sa profiluje ako schopný líder, odpovedal, že každý v strane má úlohu. Za mimoriadne inteligentného považuje aj Blahu. Podľa Fica môže strane dávať veľa najmä po obsahovej stránke. "Ale na druhej strane nie je manažér. V prípade Laca Kamenického - absolútny manažér, bez problémov. Takáč perfektne. Politicky výborne sa orientuje Erik Kaliňák," hovorí Fico.

(tasr)

  |  

Profesor Krčméry je zaočkovaný. Kampaň sa začína

Ako prvý bol na Slovensku zaočkovaný Vladimír Krčméry, krátko potom ocenil prácu ministra Mareka Krajčího.

V sobotu večer sa v nitrianskej fakultnej nemocnici v priamom prenose v Správach verejnoprávnej televízie začalo očkovanie proti ochoreniu Covid-19. Ako prvý dostal vakcínu konzorcia Pfizer a BioNTech Vladimír Krčméry.

Medzi prvých zaočkovaných patria experti, ktorí pracujú pre vládu ako profesor Pavol Jarčuška, epidemiologičky Mária Števkovičová a Henrieta Hudečková, hlavný hygienik Ján Mikas  či lekár Peter Visolajský. Zaočkovaný bol aj minister Krajčí. Nálada bola povznesená, hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová sa v jeden moment zahrala na novinárku a zaočkovanému profesorovi Krčmérymu položila otázku, ako sa cíti.

Dôležitou postavou tlačovky bol najmä minister zdravotníctva Marek Krajčí, ktorý sa dočkal uznania z viacerých strán. Sám minister pôsobil po dlhom období spokojne až mierne radostne, nenechal sa však uniesť a skôr ďakoval všetkým, ktorý prispeli k riešeniu koronakrízy.

Sympatickým gestom na tlačovke bolo aj to, že sa neodohrala v Bratislave, ale v Nitre, ktorej fakultnú nemocnicu a prítomného riaditeľa, minister Krajčí tiež osobitne vyzdvihol.

Na Slovensko zatiaľ dorazilo približne desať tisíc vakcín, celkovo ich je nakontrahovaných 18 miliónov. Európska komisia sa rozhodla pre symbolický krok, že do všetkých krajín EÚ poslala v prvom kroku rovnaké množstvo vakcín, vyrobené boli v Nemecku. Väčšina krajín začína s oficiálnym očkovaním zajtra, niektoré krajiny ako Slovensko, Maďarsko a ďalšie, začali už dnes.

Na Slovensku prednedávnom vládla v populácii opatrná skepsa voči očkovaniu, na prelome októbra a novembra by sa dalo zaočkovať 26,8 percenta, neochotu deklarovalo 44 percent opýtaných. Dá sa očakávať, že nadchádzajúca kampaň čísla zmení, najmä s ohľadom na vyššie percento nerozhodnutých.

Ako prví by sa mali na Slovensku očkovať zdravotníci, zamestnanci domovov sociálnych služieb či pracovníci kritickej infraštruktúry. V nedeľu sa bude s očkovaním zdravotníkov pokračovať okrem Nitry aj v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach. Širokej verejnosti bude k dispozícii zrejme okolo Veľkej noci na budúci rok.
Vakcína Comirnaty od konzorcia Pfizer a BioNTech je určená pre dospelých a dospievajúcich od 16 rokov. Podáva sa v dvoch dávkach do ramena, pričom odstup je 21 dní. Najčastejšie nežiaduce účinky sú podľa Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv zvyčajne mierne a krátkodobé. Patria k nim bolesť a začervenanie v mieste vpichu, únava, bolesť hlavy, svalov a kĺbov, zimnica a horúčka.
Ide o tzv. mRNA vakcínu, ktorá má pripraviť organizmus na obranu voči infekcii. Koronavírus SARS-CoV-2 používa na vstup do buniek tzv. spike proteín. Vakcína obsahuje genetickú informáciu (mRNA) na jeho tvorbu. Imunitný systém vďaka tomu v prípade nákazy rozpozná spike proteín ako cudzí a spustí obrannú reakciu. „Imunitný systém ho rozpozná a dokáže voči nemu bojovať: protilátky a T-bunky vírus zabijú, zabránia jeho vstupu do ľudských buniek a zničia infikované bunky, a tak ochránia organizmus pred rozvojom ochorenia Covid-19," vysvetlil ŠÚKL. Doplnil, že spike proteín je len malou časťou vírusu a nie je schopný vyvolať infekciu Covid-19.

(tasr, fed)

  |  

Vakcíny sú na Slovensku, začína sa prvá vlna očkovania

Prišlo k nám desať tisíc vakcín, ako prví sú očkovaní lekári a zdravotníci.

Na Slovensko dorazili prvé vakcíny na prevenciu ochorenia Covid-19. Vakcíny boli uskladnené v hlboko mraziacom boxe vo Fakultnej nemocnici v Nitre, informoval o tom na sociálnej sieti Štátny ústav pre kontrolu liečiv.

"Riaditeľka štátneho ústavu Zuzana Baťová sa dnes zúčastnila na preberaní prvých vakcín na prevenciu ochorenia Covid-19. Transport aj otvorenie a uskladnenie vakcín prebiehali za prísnych teplotných i bezpečnostných podmienok. Vakcíny boli uskladnené v hlbokomraziacom boxe vo Fakultnej nemocnici Nitra. Konkrétne balenia boli otvorené a liekovky vybrané na rozmrazovanie," uvádza sa ďalej na stránke Štátneho ústavu.  Celý proces bol vopred organizovaný a naplánovaný - od otvorenia termoboxu po uskladnenie vakcín ubehli menej ako tri minúty. "Môžeme potvrdiť, že všetko je pripravené na očkovanie," informuje ďalej Štátny ústav pre kontrolu liečiv.

Na Slovensko dorazili prvé vakcíny na prevenciu ochorenia Covid-19. Vakcíny boli uskladnené v hlboko mraziacom boxe vo Fakultnej nemocnici Nitra. Foto: Ministerstvo zdravotníctva SR/TASR

"Vakcíny prišli do perfektne pripravenej Fakultnej nemocnice v Nitre. Odtiaľ putujú do Fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici, univerzitnej nemocnice v Košiciach a Bratislave," uvádza na sociálnej sieti minister zdravotníctva Marek Krajčí. Šéf rezortu zdravotníctva sa v sobotu zúčastní na tlačovej konferencii pod názvom Vianočné prekvapenie na pôde Fakultnej nemocnice v Nitre. Jej témou bude prvé očkovanie na Slovensku vakcínou voči ochoreniu Covid-19.

V sobotu by malo doraziť na Slovensko prvých približne desať tisíc vakcín. Následne v nedeľu (27. 12.) doobeda sa začne s očkovaním zdravotníkov voči ochoreniu Covidu-19 v štyroch nemocniciach, a to v Bratislave, Nitre, Banskej Bystrici a Košiciach.

Vakcína sa podáva v dvoch dávkach do ramena, pričom odstup je 21 dní. Celkovo má Slovensko nakontrahovaných 18 miliónov vakcín. Preočkovať by sa malo 3,3 milióna obyvateľov.

V prvej vlne by mali byť zdravotníci, zamestnanci domovov sociálnych služieb či pracovníci kritickej infraštruktúry. Očkovacia látka bude širokej verejnosti na Slovensku k dispozícii zrejme okolo Veľkej noci na budúci rok. (tasr)

  |  

Nebudeme môcť mať nejaké tiché Vianoce, vraví Mikas

Tiché vianočné sviatky tento rok epidemiológovia a hygienici určite mať nebudú. Pre TASR to povedal hlavný hygienik SR Ján Mikas, ktorý poukázal, že pre pretrvávajúcu pandémiu nového koronavírusu budú mať na Úrade verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR rozdelené služby, aby mohli flexibilne reagovať na aktuálnu situáciu. Práca počas Vianoc bude pre nich samozrejmosťou.

Pandémia podľa hlavného hygienika zmenila v jeho živote veľa, práca ÚVZ SR a regionálnych úradov verejného zdravotníctva (RÚVZ) sa stala známejšou medzi širšou verejnosťou. Pracovníci trávili podľa jeho slov dlhé večery aj noci na telefóne či na počítači.

Mnohí z nich sú unavení, lebo sú od marca v plnom nasadení a pracovať budú musieť aj počas vianočných sviatkov. "Šťastie je, že máme možnosti elektronickej komunikácie a môžeme sa alternatívnym spôsobom dohadovať na ďalších opatreniach takýmto spôsobom," povedal.

Iná práca nezmizla

Poukázal na to, že popri pandémii sa odborníci musia venovať aj inej kontrolnej činnosti. Podnety a dôležité veci nemohli odložiť a museli ich riešiť popri ťažkej epidemiologickej situácii paralelne. Išlo napríklad o zisťovanie kvality pitnej vody, kvality vody na kúpanie, prácu na akčnom radónovom pláne, modernizáciu peľových staníc, problematiku výživy či hygienu kozmetických výrobkov.

Uviedol tiež, že v rámci úradov museli presúvať niektorých pracovníkov na výpomoc pri trasovaní. Pri ňom, ako aj pri administratíve pomáhali aj vojaci. Pandémia podľa Mikasa zmenila dĺžku pracovnej doby u väčšiny úradníkov.

Mikas tiež poukázal na to, že funkcia hlavného hygienika nie je jednoduchá. "Keď prišla pandémia nového koronavírusu, tak sa zmenilo veľmi veľa. Jednak aj ten čas, ktorý venujem čisto pandémii, ale samozrejme aj do života, lebo som sa v podstate od marca ani nezastavil. V súčasnosti pri tejto situácii ani čas na oddych neprichádza do úvahy. Musíme riešiť súčasnú situáciu, prežiť Vianoce, nastaviť nejakým spôsobom očkovaciu stratégiu," priblížil.

Ešte vraj nevyhrali

Dodal, že zároveň pracujú na akčných plánoch. Každý odbor pracuje na určitých preventívnych aktivitách. V rámci celého úradu pracuje ÚVZ SR na zlepšení a zefektívnení svojej činnosti, na informatizácii či na digitalizácii svojich výstupov.

"Práce je veľa aj bez pandémie. Tá však prebila niektoré činnosti. Tie, ktoré sú dôležité, vykonávame aj naďalej. Mňa pohltila veľkým spôsobom. Ale na to som aj tu, aby sme túto situáciu riešili, lebo teraz je naozaj alarmujúca. Ešte sme nevyhrali. Na opatreniach aj vyhláškach treba priebežne stále pracovať a vydávať," uzavrel Mikas.

(tasr)