Ako sa blíži Nemecko k povinnému očkovaniu

Nedávno sme mali v redakcii Štandardu diskusiu, počas ktorej sme prišli k prekvapujúcemu záveru, že nemecké slovo Diskussion môže mať v politickom diskurze opačný význam ako doslovný slovenský preklad, inu Diskussion nemusí znamenať diskusia. Redakčná debata vznikla tým, že som v jednom článku napísal, že predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová chce zaviesť povinné očkovanie v celej EÚ. Kolegovia mi tú vetu zjemnili, keďže nemecká predsedníčka vo svojom vyhlásení hovorila iba o Diskussion, die geführt werden muss, teda o „diskusii, ktorá musí byť vedená“, a pri tej istej príležitosti povedala, wir sollten möglicherweise über eine verpflichtende Impfung in der EU nachdenken, „mali by sme možno uvažovať o povinnom očkovaní v EÚ“.

Zápletka bola v tom, že kolegovia mali na prvý pohľad pravdu, nemohli ale tušiť, že veta „tá diskusia musí byť vedená“ znamená v nemeckom po­litickom slovníku, že diskusia nie je žiaduca, lebo vý­sle­dok debaty je vopred známy. V Nemecku bolo vyhlásenie von der Leyenovej jed­noznačne vnímané ako politická požiadavka. Ko­men­tá­tor hlavných ne­meckých správ Tagesschau Alexander Gobel v ten deň v relácii povedal, že von der Leyenová „svojím ‚Áno‘ povinnému oč­ko­va­niu celkom zá­mer­ne spôsobuje, že tlačové agentúry z toho robia vzru­šené správy – a tým takpovediac očkuje debatu. Zvyšuje tlak na kra­jiny EÚ, aby na­podobnili Rakúsko, ktoré chce zaviesť takéto po­vin­né očkovanie“. Go­bel tie slová pochopil tak, ako ich chápali aj Nemci, aj na inom mieste druhýkrát tvrdil, že „Ursula von der Leyenová teraz s veľkým mediálnym do­pa­dom vyzýva na všeobecné po­vinné očkovanie v celej EÚ“.

Je to poučné zistenie. Aj o tom je EÚ. Ani si neuvedomujeme, ako často sme stratení v preklade. Slováci si vyložili navonok nevinné ve­tič­ky tak, že šéfka chce iba nezáväzne diskutovať. A Nemci, že chce povinne preočkovať celú EÚ.

Nemecký pojem Diskussion je potrebné pochopiť nielen kvôli tomu, že Nemecko je trochu väčšie a vplyvnejšie ako krajiny, kde diskusia znamená diskusiu, ale aj preto, že Nemecko už me­sia­ce ofi­ciál­ne diskutuje o zavedení povinného očkovania. Je je­di­nou – a na dlhý čas asi aj poslednou – európskou krajinou, ktorá uva­žu­je o ta­kom radikálnom zásahu do telesnej integrity občanov. Ploš­né po­vin­né oč­ko­va­nie platí len vo Vatikáne a od 1. februára v Rakúsku, teda voči Nemecku kul­túrne a jazykovo blíz­kom štáte.

Spôsob, akým Nemecko o tejto téme diskutuje, si zaslúži istý rešpekt. Príklad Rakúska je odstrašujúci: Ako som minulý týž­deň priblížil, rakúska vláda presadila predmetný zákon brutálnym spô­sobom. Vedenie vládnych poslaneckých klubov hrozilo kritickým poslancom kon­com politickej kariéry a zakázalo im hlasovať proti. Rakúsky par­lament aj rakúske médiá si pred vyše týždňom urobili hanbu.

Spolkový snem Nemecka ide na to inak. Ako to býva pri niektorých kultúrno-etických témach zvykom, budú môcť nemeckí poslanci hla­so­vať podľa svojho svedomia. Takto sa aj v roku 2017 hlasovalo o za­ve­dení manželstva osôb rovnakého pohlavia. Aby nevznikli pochybnosti a sloboda svedomia bola zre­teľná, vláda na rozdiel od Rakúska ani nepríde s vlastným ná­vr­hom zákona. Priamo v parlamente sa vytvorili naprieč vládnymi poslaneckými klubmi tri skupiny, ktoré navrhujú svoj model. Na základe vývoja sa zdá, že rôzni poslanci zo všetkých troch vládnych strán prídu s projektom po­vinného oč­kovania od 18 rokov (rakúsky model). Druhá skupina, v kto­rej sa našli niektorí liberálni a zelení poslanci, presadzuje po­vinné očkovanie od istej vekovej hranice, napríklad od 50 rokov (ta­liansky model). Tretia skupina, ktorá má podporu len v naj­men­šej vládnej strane a u starého šarmantného ľavičiara z NDR Gregora Gy­siho, zásadne od­mieta každú formu po­vin­ného očkovania. Táto sku­pi­na vyzerá byť vo vládnom tábore naj­menej početná. Vedie ju starý, vtipný a výrečný harcovník liberálov Wolf­gang Kubicki. Odkedy tvrd­il, že vrchnosti zjavne ide už aj o potrestanie nezaočkovaných ob­ča­nov, je podozrivý z koronapopieračstva. Mainstreamové médiá opi­sujú Kubického ako politika, ktorý balansuje na hrane s ex­tré­mom. Aj to je črta nemeckej Diskussion.

V stredu sa konala v Spolkovom sneme Orientierungsdebatte, takzvaná prvá orien­tačná debata o povinnom očkovaní. Finálne hlasovanie bude mož­no až v marci. Z orientačnej debaty mohla byť hviezdna chvíľa ne­meckého par­la­men­tarizmu a v porovnaní s útlakom svedomia v ra­kús­kom parlamente aj bola.

No tu sa musíme vrátiť k nemeckému výkladu pojmu diskusia. Treba si všimnúť rámec, v akom ne­mec­ký parlament dis­kutuje. Mediálny rá­mec je taký, že vedúci ber­lín­skej kancelárie vplyvného magazínu Der Spiegel vyhlásil ráno pred debatou so slávnostnou pom­péz­nosť­ou: „Koniec ko­rona­pandé­mie v Nemecku možno dnes začne v Spolkovom sneme.“ O novom kan­celárovi Olafovi Scholzovi, ktorý bol na orien­tač­nej de­bate prítomný, sa medzitým vtip­kuje, že si dokonca ešte aj na vyčkávanie vyč­ká­va, čím prekonal štýl vlád­nu­tia Angely Mer­ke­lovej. Jedna výnimka tu ale je – povinné očkovanie. Scholz sa už v starom roku vyslovil jednoznačne za. Kým ostatné témy (napríklad napätie na rusko-ukrajinskej hranici) prechádza mlčaním, pred debatou sa už bez zaváhania ostro vyhraňoval voči skeptikom očkovania: „Nebudeme sa zmie­rovať s tým, že sa malá menšina rozbesnených extrémistov pokúša vnú­tiť svoju vôľu celej našej spoločnosti.“ Od poslan­cov kan­ce­lár­skej strany SPD sa očakáva, že budú hlasovať podľa šéfa.

Spolkový prezident Frank-Walter Steinmaier, ktorý prekvapil ver­ej­nosť tým, keď pustil k okrúhlemu stolu o povinnom očkovaní aj ne­oč­ko­va­ných Nemcov, doplnil debatu pekným výrokom, „že povinné oč­ko­va­nie znamená povinnú dis­ku­siu“. O to bizarnejšie pôsobilo, že ne­za­oč­ko­vaní poslanci boli z orientačnej debaty vylúčení. Také sú nové pravidlá, už niekoľko dní platí v Spolkovom sneme pravidlo OP+, ne­za­oč­kovaní poslanci z národno-populistickej strany AfD mu­se­li sedieť hore na galérii pre návštevníkov, odtiaľ museli aj reč­niť. Ešte ťaž­šia je práca nezaočkovaných poslancov vo výboroch. Sú z nich zástupcovia ľudu druhej triedy. A aké je z toho celého poučenie?

O po­vin­nom očkovaní sa dá v Nemecku ešte diskutovať. Diskusia o sa­mot­nom oč­ko­vaní však už nie je dovolená.

Výnimočnosť Nemecka spočíva v týchto týždňoch v tom, že radikálna zme­na pa­rametrov, ktorú spôsobuje mimoriadne mierny variant omi­k­ron, sa v nemeckej politike takmer neodzrkadľuje. Krajina má s náskokom najprísnejšie opatrenia (práve) aj pre zaočkovaných a pre­ko­nav­ších. Vláda za noc skrátila platnosť certifikátu o prekonaní na tri me­sia­ce, čo na Slovensku tiež poznáte, ale z ktorých je pri bližšom pohľade iba 62 dní – žiadna kra­jina široko ďaleko nediskriminuje tak okato skupinu prekonavších. Ani oč­ko­vanci nelížu med, do gastronómie a na podujatia sa dostanú iba s testom. Nezaočkovaní sú stále vylúčení z ne-esenciálnych ob­cho­dov, s výnimkou spolkových krajín, ako sú Bavorsko, Bádensko-Würt­tem­ber­sko, Dolné Sasko a Sársko, kde krajinské súdy zrušili neprimerané pra­vidlo OP v ob­cho­doch.

Nemci sa už dva roky skrývajú pred vírusom, robia to úzkostlivejšie ako susedné národy, najdlhší lockdown vyhlásili s najväčším pred­sti­hom, žiadne veľké uvoľnenie opatrení nikdy nepripustili. Tie reš­tri­k­cie priniesli nejaké výsledky, aj keď by som ich nazval skromné. Jednotlivé vlny udreli v Ne­mecku o nie­čo neskôr ako inde, smrtnosť na COVID-19 je trošičku niž­šia ako vo Švajčiarsku a v Rakúsku. Cena je, že prirodzená imu­ni­ta Nemcov je mizerná, len v týchto dňoch sa posunula nad 10 per­cent. Všetky su­sedné kraj­iny sú už omnoho viac premorené, Česko, Dán­sko, Bel­gic­ko, Francúzsko s číslami ďaleko cez 20 percent. Nemci inštinktívne po­kla­da­jú nízku pre­morenosť za svoj úspech, v skutočnosti sa však do­sta­li do začarovaného kruhu. Keďže v krajine žije stále re­la­tívne veľké percento ľudí, ktorých i miernejší variant ohrozuje, je strach pred uvoľnením väčší ako inde.

Sedím so zatiaľ úplne bezpríznakovým priebehom omikronu v domácej ka­ranténe a čítam cez deň i v noci diskusie pod článkami v ne­mec­kej a v rakúskej tlači. Hoci sa obe krajiny s povinným očkovaním vydali na tú istú cestu, rozdiel v spoločenskej atmosfére je prie­pas­tný. V Rakúsku je už nemožné nájsť debatu, v ktorej veľké množ­s­tvo diskutérov nežiada koniec diskriminácie nezaočkovaných a zru­še­nie povinného očkovania. Aj mnohí zaočkovaní zmenili vzhľadom na nízku ob­sadenosť JIS-iek v priebehu dvoch-troch týždňov svoj názor.

V Nemecku sa to ešte nedeje. V Nemecku stále natrafím na debaty – na­prí­klad v spomínanom Spiegli –, v kto­rých sa všetci diskutéri uni­sono vyslovujú za uzavretie, seg­re­gá­ciu a nútené očkovanie spo­luobčanov. V tých diskusiách vládne pe­simizmus, ktorý sa inde už rozplynul. Vládne tam – to staré klišé má predsa len niečo do seba – German Angst. Aj mnohí boostovaní Nemci sa vírusu boja. Nechcú sa nikdy v živote nakaziť. A tak sa musia ďalej skrývať.

Stelesnením neracionálneho nemeckého strachu je nový minister zdra­votníctva Karl Lauterbach. Vyziabnutý chlapík s motýlikom bol pred pandémiou exotom, korona urobila z tohto sociálnodemokratického le­kára hviezdu televízie a Twitteru. Je to pritom samotársky čudák, ktorý už tridsať rokov nesolí, lebo verí v tézu, že soľ spôsobuje demen­ciu. Tento človek je aktuálne v nemeckej diskusii o povinnom očkovaní hnacou silou. Ho­ci sa niektorým začína zdať, že tento roztržitý chaotik sa so svojimi roz­po­ruplnými vy­hláseniami na ten úrad nemusí vôbec hodiť, je zatiaľ jed­ným z najpopulárnejších politikov Nemecka. Kým väčšina Ra­kú­šanov už stratila vieru v povinné očkovanie, pomerne výrazná väč­ši­na Nemcov si túto polarizujúcu myšlienku obľúbila: Približne 60 percent je za plošnú povinnosť, 33 proti. Najviac za donútenie sú voliči Lau­ter­bachovej SPD a Zelených – po 80 percent.

Argumenty Lauterbacha pre „rýchle povinné očkovanie“ sa menia zo dňa na deň. Najprv šíril paniku pred omikronom, „nové data o omi­krone z USA nám dávajú ďalší dôvod, aby sme si robili starosti o ne­očkovaných“. Potom národ varoval pred veľkým nebezpečenstvom, že „omikron ako špinavé očkovanie nie je alternatívou k povinnému oč­ko­vaniu“. Najnovšie omikron už neuvádza ako argument pre povinné oč­kovanie, rieši už len možný nový jesenný variant: „Ne­očkovanec, ktorý sa teraz nakazí omikronom, bude na jeseň len málo chránený proti iným variantom.“ Ďalej straší: „Je celkom mož­né, že na jeseň bu­deme musieť riešiť zmutovaný typ delty. Každý nezaočkovaný, kto teraz ochorie na omikron, bude mať pravdepodobne na jeseň proti no­vej variante delty ochranu výrazne nižšiu ako 50 percent.“ Lau­ter­bachovi sa preto zdá logické, že treba proti úplne ne­zná­me­mu variantu už teraz pichnúť exspirujúcu látku, ktorá bola vyvinutá pro­ti alfe.

V Nemecku si zatiaľ len niektorí všimli, že odvážne prognózy večne ne­vy­spa­tého mi­nistra sú špekulácie stojace na vode. Žiaden smrteľ­ník nemôže vedieť, čo bude na jeseň, len nemecký minister zdravot­níc­tva to skúša deň čo deň znova a znova.

Musíme však Lauterbachovi od­pu­s­tiť – daroval svetu rozkošný bon­mot: „Však nikto nebude oč­ko­vaný proti svojej vôli. Povinné oč­ko­vanie vedie nakoniec k tomu, že sa ľudia dajú zaočkovať dob­ro­voľne.“