Konzorcium Pfizer/BioNTech v utorok oznámilo, že americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) požiadalo o schválenie na núdzové použitie vakcíny proti koronavírusu určenej pre deti vo veku od šiestich mesiacov do piatich rokov. Informovala o tom v stredu agentúra AFP.
V prípade schválenia to bude prvá očkovacia látka v USA prístupná pre túto vekovú skupinu obyvateľstva, pripomína AFP. Ak FDA použitie vakcíny odobrí, zasadne poradný výbor Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC). Ten podľa AFP rozhodne, či podávanie vakcíny odporučí.
Nemecká spoločnosť BioNTech a americký koncern Pfizer podľa svojich vyjadrení už začali s odosielaním oficiálnej žiadosti.
Úrad FDA na Twitteri napísal, že zo zástupcami spoločností dňa 15. februára uskutoční prostredníctvom videokonferencie stretnutie s cieľom posúdiť ich žiadosť.
"Prioritou úradu je mať pre pre túto vekovú skupinu detí k dispozícii bezpečnú a účinnú vakcínu," povedala úradujúca komisárka FDA Janet Woodcocková.
Generálny riaditeľ farmaceutickej spoločnosti Pfizer Albert Bourla povedal, že konzorcium sa usiluje dosiahnuť schválenie podania dvoch dávok svojej vakcíny. Vyjadril však presvedčenie, že bude potrebná aj tretia na dosiahnutie vysokého stupňa ochrany pred súčasnými a možnými ďalšími variantmi vírusu.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka sa v otvorenom liste adresovanom predsedovi vlády Eduardovi Hegerovi (OĽaNO) dôrazne ohradil voči tvrdeniam, že je štítom v rukách opozície. Opakované vyjadrenia šéfa kabinetu považuje za nenáležité a argumentačne nepodložené. Odmieta, aby bola prokuratúra a prokurátori zaťahovaní prostredníctvom vyjadrení politikov do politického boja. Hegera žiada o odbornú, vecnú a konštruktívnu diskusiu.
"Ubezpečujem vás, že som nikdy nerozhodoval a ani nebudem rozhodovať podľa predstáv alebo želania politikov, bez ohľadu na to, z ktorej časti politického spektra pochádzajú a nepodľahnem ani tlaku médií, verejnej mienky či kohokoľvek iného," vyhlásil Žilinka v otvorenom liste. Premiérove vyjadrenia môžu podľa neho narušiť dôveru verejnosti nielen v osobu generálneho prokurátora, ale aj všetkých prokurátorov a prokuratúry SR.
"Iba korektná a pokojná komunikácia, bez vnášania politických názorov a používania politicky podmienených floskúl, môže napomôcť dobrej a vzájomne prospešnej spolupráci medzi ústavnými činiteľmi," zdôraznil generálny prokurátor. V tejto súvislosti zopakoval, že jeho jediným imperatívom je zákonnosť a napĺňanie úloh prokuratúry.
"Je správne, že sa pán Žilinka v otvorenom liste predsedovi vlády prihlásil k záväzkom správať sa pri výkone funkcie nestranne a nezávisle na vôli politických strán a ochraňovať zákonnosť v SR tak, ako mu to ukladá zákon," uviedla premiérova hovorkyňa Ľubica Janíková. Dodáva, že takýto otvorený list by mal Žilinka adresovať aj "predstaviteľom opozície, ktorí operujú jeho menom a využívajú ho pri snahách deštruovať právny štát".
Po nemeckých a amerických ministroch do Moskvy zavítal maďarský premiér Viktor Orbán. Kým západní politici sa zameriavali na napätie na Ukrajine, Orbán sa sústredil na energetiku. Ruskému prezidentovi ďakoval za nízke ceny plynu.
Maďarsko vďaka vlaňajšiemu kontraktu platnému do roku 2036 teraz nakupuje plyn „päťkrát lacnejšie, ako je trhová cena v Európe“, vyhlásil pri stretnutí s Orbánom ruský líder Vladimir Putin. Informoval o tom portál týždenníka Echo24. Putin tiež spomenul predaj dvoch miliónov dávok vakcíny Sputnik do Maďarska.
„Vzhľadom na to, že celá Európa momentálne prežíva energetickú, presnejšie plynovú krízu, bolo veľmi dôležité, aby sme uzavreli dlhodobé kontrakty. Ďakujeme za to, že sme ich podpísali. Pri dnešnom stretnutí by som chcel dosiahnuť zvýšenie objemu dodávok,“ povedal podľa agentúry TASS Orbán.
Maďarský premiér pred cestou do Moskvy uviedol, že najdôležitejšou témou stretnutia pre neho budú ekonomické vzťahy. „Chcel by som dosiahnuť, aby sme dostali z Ruska viac zemného plynu, okrem toho ale budeme hovoriť aj o európskej bezpečnostnej situácii. Záujmom Maďarska je mier.“
Na druhej strane Orbán vyhlásil, že o návšteve Moskvy vopred diskutoval s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom. Prediskutovali situáciu na rusko-ukrajinských hraniciach a vyjadrili sa za zníženie napätia a za snahu o riešenie sporov prostredníctvom dialógu.
Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó zasa dodal, že Orbán o návšteve Moskvy predtým hovoril aj s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, keďže Francúzsko momentálne predsedá Rade EÚ.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov nevylúčil, že na utorňajšej tlačovej konferencii bude Putin hovoriť aj o odpovedi Spojeným štátom týkajúcej sa bezpečnostných záruk. Rusko zatiaľ nepripravilo oficiálnu reakciu na americkú odpoveď na návrhy Moskvy.
Putin a Orbán sa stretávajú pomerne často, najmenej raz ročne. Spája ich napríklad podobný kritický názor na liberálnu demokraciu západného strihu a na Európsku úniu. Maďarsko je však zároveň členom NATO a udržiava si dobré vzťahy s USA.
Medzi osobnosťami, ktoré tento rok nominovali na Nobelovu cenu za mier, sú britský prírodovedec David Attenborough, bieloruská opozičná líderka Sviatlana Cichanovská, väznený kritik Kremľa Alexej Navaľnyj či pápež František. Informovala o tom v utorok agentúra Reuters s odvolaním sa na vyjadrenia nórskych poslancov, ktorým sa už viackrát podarilo nominovať laureátov tohto prestížneho ocenenia.
Nominácie na Nobelovu cenu za mier v roku 2022 bolo potrebné podať do 31. januára. Koľko osobností bolo tento rok celkovo nominovaných, zatiaľ nie je známe, zvyčajne ich bývajú zhruba tri stovky. Meno laureáta zverejnia až v októbri a ocenenie mu odovzdajú v decembri.
Právo predkladať nominácie majú politici, poslanci, akademickí pracovníci z celého sveta, laureáti Nobelovej ceny za mier či súčasní aj bývali členovia Nobelovho výboru, čo celkovo predstavuje tisíce ľudí.
Podľa prieskumu, ktorý si medzi členmi nórskeho parlamentu urobila agentúra Reuters, sú medzi tohtoročnými nominantmi aj tieto osobnosti a subjekty: minister zahraničných vecí Tuvalu Simon Kofe, organizácia WikiLeaks a Chelsea Manningová, tieňová mjanmarská vláda vytvorená odporcami junty, Arktická rada, iránska aktivistka Masih Alinežádová, humanitárna organizácia CARE, Medzinárodný trestný súd v Haagu či Severoatlantická aliancia.
Vlani dostali Nobelovu cenu za mier dvaja novinári z Ruska a Filipín Dmitrij Muratov a Maria Ressaová.
Nominácie na Nobelovu cenu za mier pravidelne predkladajú aj poslanci nórskeho parlamentu. Medzi kandidátmi, ktorých navrhli od roku 2014, bol každoročne - s výnimkou roku 2019 - aj konečný laureát tohto ocenenia. Nórski zákonodarcovia nominovali aj vlaňajšiu laureátku Mariu Ressaovú.
Laureáta vyberajú členovia Nórskeho Nobelovho výboru, ktorí však mená nominovaných osobností a organizácií oficiálne nezverejňujú. Niektorí predkladatelia sa však každoročne rozhodnú svoje návrhy medializovať.
Izraelská vláda a jej úrady zaobchádzajú s Palestínčanmi ako s "podradnou rasovou skupinou", vyhlásila v utorok medzinárodná ľudskoprávna organizácia Amnesty International (AI), pričom politický systém židovského štátu označila za apartheid.
Ako píše agentúra AFP, Amnesty tak dospela k rovnakému záveru ako organizácia Human Rights Watch (HRW) či izraelská mimovládna organizácia Be-celem: že židovský štát praktizuje politiku apartheidu na okupovaných palestínskych územiach, ako aj na vlastnom území, kde arabská menšina tvorí približne 20 percent obyvateľstva.
"Správa dokumentuje, ako rozsiahle zaberanie palestínskych území a majetku, nezákonné zabíjanie, nútené vysťahovanie, drastické obmedzovanie pohybu a upieranie možnosti získať štátne občianstvo spolu vytvárajú režim, ktorý podľa medzinárodného práva možno označiť ako apartheid," uviedla na Instagrame slovenská pobočka Amnesty International.
Podradná rasa?
"Či už žijú v Gaze, vo východnom Jeruzaleme, inde na Západnom brehu Jordánu, alebo v samotnom Izraeli – s Palestínčanmi sa zaobchádza ako s podradnou rasovou skupinou a sú systematicky zbavovaní svojich práv," uviedla vo vyhlásení generálna tajomníčka Amnesty International Agnes Callamardová.
"Krutá izraelská politika segregácie, vyvlastňovania a vylučovania na všetkých územiach ovládaných (židovským štátom) sa jednoznačne rovná apartheidu," vysvetlila Callamardová.
Zároveň zdôraznila, že Amnesty neporovnáva Izrael priamo s bývalým režimom rasovej oddelenosti v Juhoafrickej republike (JAR). Správanie izraelských úradov však podľa medzinárodného práva napĺňa definíciu apartheidu, konštatuje generálna tajomníčka AI.
Izrael: Amnesty International už nerešpektujeme
Izraelské ministerstvo zahraničných vecí v pondelok predmetnú správu odsúdilo a organizáciu Amnesty International vyzvalo, aby ju stiahla.
"Amnesty bola kedysi váženou organizáciou, ktorú sme všetci rešpektovali. Dnes je to presne naopak," povedal šéf rezortu diplomacie Jair Lapid.
"Amnesty cituje klamstvá šírené teroristickými organizáciami," dodal s tým, že správa je "odtrhnutá od reality".
Umar Šákir, riaditeľ HRW pre Izrael a palestínske územia, vlani v apríli uviedol, že Izrael bol už roky z rôznych strán upozorňovaný na to, že jeho praktiky uplatňované voči Palestínčanom sa blížia metódam apartheidu. "Podľa mňa je celkom jasné, že táto hranica už bola prekročená," vysvetlil Šákir.
Rodičovský bonus, ktorým chce minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina) kompenzovať nižšie dôchodky ľudí, ktorí vychovali deti, zatiaľ nemá podporu koalície. Nie v tej podobe, v akej ju Krajniak predložil. Povedal to minister financií Igor Matovič (OĽaNO) počas pondelkovej (31. 1.) koaličnej rady.
"Rodičovský bonus na konci, predpokladám, že bude, ale tá podoba bude trošku iná," skonštatoval Matovič s tým, že Krajniakovi drží palce. Jeho nápad pomôcť matkám, ktoré nie sú docenené na dôchodku, považuje minister financií za vznešenú ideu. "Na druhej strane treba na to naozaj nájsť zodpovedné a dlhodobo udržateľné peniaze," uzavrel Matovič.
Minister Krajniak už dlhodobo presadzuje zavedenie rodičovského bonusu. V ústave už rodičovský bonus zadefinovaný je, Krajniak vyzdvihuje potrebu prijať konkrétnu formu dôchodku ešte v 1. kvartáli tohto roka. Platiť by mal podľa jeho návrhu od začiatku roka 2023. V princípe ide o príspevok pracujúcich detí rodičom na dôchodku na úrovni piatich percent z ich odvodov, čo by sa delilo v pomere 2,5 percenta matke a 2,5 percenta otcovi.
Krajniak tvrdí, že jeho rezort má pripravené zdroje vo výške 758 miliónov eur na vyplácanie rodičovského bonusu v roku 2023. Maximálne ročné náklady na rodičovský bonus sú na úrovni 550 miliónov eur, takže ministerstvo má aj rezervu vo výške 208 miliónov eur.
Vymenoval päť zdrojov financovania, zväčša ide o úspory v Sociálnej poisťovni (SP), ale ďalší dodatočný rezervný zdroj vidí minister aj v oddlžení nemocníc, k čomu sa Slovensko zaviazalo v pláne obnovy.
K jeho vyjadreniam sa však kriticky vyjadrila aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Podľa nej už má väčšina peňazí, ktoré by Krajniak chcel použiť na financovanie rodičovského bonusu, už v rozpočte verejnej správy na roky 2022 až 2024 iné určenie.
TRENČÍN – Záhada od začiatku do konca! Príbeh Trenčianky Daniely Adamcovej šokoval vlani v septembri celé Slovensko aj Chorvátsko. Objavili ju v odľahlej časti chorvátskeho ostrova Krk doráňanú, dezorientovanú a s úplnou stratou pamäte.
Onedlho sa ukázalo, že žena, ktorá hovorí len po anglicky, je Slovenka z Trenčína. D. Adamcová exkluzívne pre týždenník Terajšok teraz otvorene porozprávala celý svoj záhadný príbeh. Ako sa dostala do Chorvátska? Čo si vlastne pamätá? Stala sa obeťou únosu?
https://vimeo.com/672163711
Svetobežníčka a známa šperkárka
Daniela bola vždy podľa vlastných slov energická a samostatná. V roku 1983 sa zbalila a odišla do Nemecka. Po približne roku odcestovala do Ameriky, kde zostala až do roku 2000. Tam vyštudovala umeleckú školu, zamestnala sa v klenotníctve a jej šperky začali zdobiť mnohé celebrity. Keď jej stroskotal v roku 1999 vzťah, život sa jej prevrátil naruby. „Rok som tam zostala sama, ale už to nebolo ako predtým. Bolo mi smutno za rodinou, za domovom.“ Na Slovensko sa vrátila v septembri roku 2000. Pokračovala vo výrobe šperkov, neskôr začala robiť pre pracovnú agentúru. V roku 2010 predala byt a vrátila sa nazad do Ameriky. Ako však sama vraví, už to nebola tá krajina, ktorú poznala. Po piatich rokoch odišla a pracovala v rôznych kútoch sveta. Napokon sa však vrátila na Slovensko.
Jej cieľom bolo Španielsko, nie Chorvátsko
„Vlani som si hľadala prácu, ale bolo to problematické. Nik ma na Slovensku nechcel zamestnať. Mala som skúsenosti zo zahraničia, ovládala som cudzí jazyk, ale nemohla som nájsť primerane ohodnotenú prácu.“ V júni 2021 stretla náhodou človeka, ktorý jej ponúkol prácu v Španielsku. „Potrebovali do hotela pár ľudí,“ hovorí. D. Adamcová vybrala peniaze z banky, aby mala na cestu aj na život, popredala šperky. Nevedela sa však skontaktovať s druhým človekom, ktorý mal ísť s ňou, tak sa rozhodla cestovať sama, na vlastnú päsť. Na internete si vyhľadala agentúru, ktorá robí rozvozy Slovákov na práce v zahraničí. „Dohodli sme sa na peniazoch a na čase, kedy ma prídu vyzdvihnúť,“ hovorí Daniela. Nespomína si však, o akú spoločnosť šlo, všetky informácie si ukladala do telefónu a notesa, o ktorý prišla. Zdá sa jej iba, že boli z východného Slovenska.
Ako sa ocitla na chorvátskej pláži, netuší
V deň odchodu sa stretla s kamarátkami a čakala v byte na nočné vyzdvihnutie. „Bola som pripravená. Zbalená. Prišli asi po polnoci. To si pamätám, že mi zazvonili. Ale to je zároveň to posledné, na čo si spomínam,“ hovorí otvorene D. Adamcová. Netuší, či zišla s kuframi dole, nevie, do akého auta nasadla, koľko tam bolo ľudí, nevie, či zamkla dvere bytu. Jej spomienky končia v noci 20. augusta a opäť začínajú až v septembri. Čo bolo medzitým, to netuší. „Zobudila som sa v noci. Nevedela som, kde som, čo sa deje. Bola tam tma. Zima, úplne som sa triasla od zimy,“ spomína na chvíle hrôzy. Sedela na špicatom kameni, schúlená, prikrytá veľkou dekou, ktorá bola celá od krvi. Bola dobitá, doráňaná, krvavá a ako sama vraví, dokopaná. Bola paralyzovaná. Dokázala čiastočne hýbať rukami, inak sa nevedela hnúť. Rozhýbať sa jej podarilo až nadránom. Vtedy zistila, že je na ostrove pri mori. Jediné, čo pri sebe našla, boli jej slnečné okuliare, ktoré spoznala a fľaška s vodou. Pomoc si privolala tak, že kričala na ľudí, ktorí sa okolo plavili na lodi. Kričala po anglicky. Na slovenčinu si vôbec nespomínala. Ani na to, kto je.
Spomienky, ktoré sa jej vrátili, sú desivé
D. Adamcová vraví, že v nemocnici jej nespravili dôležité vyšetrenia. Neošetrili jej ani rany. Skonštatovali iba, že jej zranenia neboli spôsobené cudzou osobou, že má silný otras mozgu, krv v ľadvinách a v krvi vysoký obsah látky, ktorá spôsobuje paralýzu svalstva. V tom čase sa rozpamätala na desivú vec. „Spomenula som si na troch ľudí. Pamätala som si, že som bola na nejakej väčšej lodi, kde boli dvaja muži a žena. Potom si pamätám, ako ma vliekli na ostrov. Tam čakal ešte jeden muž. Ťahal ma na ten ostrov. To bolo všetko, na čo som si spomenula. Ale tváre tých troch ľudí stále vidím úplne jasne pred sebou. Tie som aj opísala polícii,“ hovorí D. Adamcová, podľa ktorej sa vtedy správanie polície zmenilo. „Pozreli sa na seba, akoby vedeli, o kom hovorím a zrazu stratili záujem počúvať ma,“ tvrdí D. Adamcová. Vraví, že jej nemohli vziať ani odtlačky prstov, pretože na nich mala niečo ako lepidlo, ktoré nešlo dole. Neskôr jej policajti priniesli jej mokrý ruksak, v ktorom bolo množstvo nejakého odpadu. Našla v ňom iba kľúče od bytu v Trenčíne, ktoré spoznala. Doklady, peniaze a všetko ostatné bolo preč.
D. Adamcová si myslí, že sa stala obeťou únosu
Daniela sa obáva, že sa stala obeťou únosu. „Asi si mysleli, že ma zabili, pretože som bola celá zakrytá uterákom na tej pláži. Je to všetko také zvláštne. Aj to, že som mala lepidlo po všetkých prstoch. Čo si myslím, že sa stalo? Keď som sa vrátila domov, začala sa mi vracať pamäť, aj slovenčina. Myslím si, že sa to muselo udiať tu, na Slovensku. Možno to nebola nejaká skutočná spoločnosť, čo som našla na internete, ale nejakí podvodníci. Nechápem, kde som bola od 20. augusta do 12. septembra. Čo sa medzitým udialo,“ hovorí D. Adamcová. Je presvedčená, že zranenia jej niekto spôsobil. Na slovenskú políciu sa však neobrátila. „V Chorvátsku mi nevzali žiadne vzorky. Tam už nič nie je, čoho by sa polícia mohla chytiť,“ hovorí D. Adamcová. Teraz varuje ľudí, ktorí cestujú za prácou do zahraničia pred dôverčivosťou. „Naozaj je lepšie najskôr si agentúru preveriť,“ dodáva žena.
Psychicky je v poriadku, ale fyzicky nie. Neustále ju bolí hlava, má problémy so žalúdkom, s koncentráciou, nemôže spávať. „Zo začiatku som mala hrozné sny. Snívalo sa mi, že som niekde zavretá a stále som chcela utekať, ale nemohla som sa pohnúť,“ uzatvára D. Adamcová. Pre pretrvávajúce zdravotné problémy zatiaľ nemôže pracovať a jediný príspevok, ktorý dostáva, je 120 eur od Sociálnej poisťovne. Z toho však nedokáže zaplatiť ani len nájomné. Na rodinu sa obrátiť nemôže a u charít nepochodila.
Od začiatku nasledovného mesiaca sa menia viaceré významné protipandemické opatrenia. Prichádza k skráteniu platnosti covid pasov o tri mesiace a zrovnoprávneniu prekonavších a zaočkovaných osôb pri návrate do vlasti.
Platnosť očkovania proti ochoreniu COVID-19 sa od februára skráti z jedného roka na deväť mesiacov po poslednej dávke. Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR preto upraví viaceré vyhlášky. V prípade vyhlášky k režimu na hraniciach sa platnosť skráti od 4. februára z dôvodu implementácie zmien do systému eHranica. TASR o tom informovala hovorkyňa úradu Daša Račková.
"Európska komisia prijala pravidlá, podľa ktorých bude COVID preukaz EÚ platný na cestovanie deväť mesiacov po ukončení kompletného očkovania. Z tohto dôvodu zosúlaďujeme trvanie platnosti vo vyhláškach ÚVZ SR," vysvetlila Račková. Platnosť deväť mesiacov bola zatiaľ uvedená len vo vyhláške k izolácii pozitívnych osôb a karanténe úzkych kontaktov.
Platnosť deväť mesiacov sa podľa ministerstva zdravotníctva počíta od podania druhej dávky u dvojdávkovej vakcíny a podaní jednodávkovej vakcíny. Po uplynutí deviatich mesiacov sa už osoba nepovažuje za zaočkovanú.
Zrovnoprávnenie prekonavších
Ľudia, ktorí prekonali ochorenie COVID-19, budú mať po príchode na Slovensko rovnaké podmienky ako očkovaní. Domáca karanténa nebude od piatka (4. 2.) povinná pre prekonavších a kompletne zaočkovaných. Ich povinnosťou je registrovať sa do systému eHranica raz za šesť mesiacov. Vyplýva to z vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR zverejnenej vo Vestníku vlády SR.
Karanténa pre nezaočkované osoby sa po príchode na Slovensko skracuje z desať na päť dní pri bezpríznakovom priebehu choroby alebo po negatívnom PCR teste. Ten je možné vykonať hneď po príchode na Slovensko.
"Upozorňujeme, že v čase prudkého rastu počtu pozitívnych, môže byť náročné získať termín na PCR test v primeranom čase," uviedla hovorkyňa ÚVZ Daša Račková. Dodala, že registrácia v eHranici zostáva pre neočkované osoby povinná po každom príchode na Slovensko.
Výnimiek je viacero
Výnimku z karantény majú držitelia diplomatických a služobných pasov. Týkať sa to bude držiteľov po vstupe do SR po vykonávaní pracovných úloh v zahraničí a tých, ktorých pasy boli vydané v zahraničí.
Vyhláškou k režimu na hraniciach sa od piatka ruší zoznam rizikových krajín v súvislosti s variantom omikron a osobitné podmienky pre osoby, ktoré z rizikových krajín prišli. Veľká Británia sa zaradí medzi krajiny, z ktorých po prílete na Slovensko nie je potrebný PCR test.
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková sa ohradzuje voči útokom na mimovládne organizácie (MVO). Uviedla to v reakcii na minulotýždňové slová ministra financií Igora Matoviča (OĽANO) o zneužívaní prostriedkov určených na inklúziu rómskej komunity mimovládnymi organizáciami.
"Počas prerokúvania návrhu o finančnej podpore misijnej pastoračnej práce v rómskych komunitách pre Konferenciu biskupov Slovenska (KBS) na rokovaní vlády som sa ohradila voči útokom na mimovládne organizácie. To bol napokon aj hlavný dôvod, pre ktorý som vyvolala hlasovanie o tomto bode, pri ktorom som sa zdržala," vyhlásila ministerka.
Mimovládne organizácie a ďalšie združenia si podľa jej slov zaslúžia poďakovanie za prácu, ktorú vykonávajú. "V mnohých oblastiach suplujú štát a často robia nezastupiteľnú činnosť. Každý, kto chce vedieť, z akých zdrojov sú financované, a ako tieto prostriedky používajú, si informácie nájde, lebo transparentnosť je v tomto pomerne vysoká," podotkla s tým, že aj takéto vyhlásenia sú vodou na mlyn kampani, ktorú voči MVO dlhodobo vedú extrémisti.
Matovič a mimovládky
Matovič po minulotýždňovom rokovaní vlády pri prezentovaní schválenia príspevku 330 000 eur na projekt misijnej pastoračnej činnosti pre KBS uviedol, že práve pastoračné aktivity sa ukazujú ako najefektívnejší spôsob práce s rómskou komunitou v protiklade s prácou mimovládnych organizácii, ktoré podľa neho zneužili grantové prostriedky určené na inklúziu rómskej komunity. Žiadnu organizáciu však nekonkretizoval.
„Ak to porovnám so stovkami miliónmi eur, ktoré rozkradli najmä bratislavské mimovládky, ktoré vykazovali akože bohumilú činnosť tým, že idú učiť Rómov v osadách tancovať, variť, šiť a podobne, ale v skutočnosti mali len jediný cieľ vykrádať tieto prostriedky určené na pomoc najnúdznejším ľuďom, tak je to veľmi efektívny spôsob práce s rómskou komunitou,“ uviedol Matovič.
Bývalý premiér vyjadril presvedčenie, že najefektívnejší spôsob je pomôcť tým, ktorí v rómskych komunitách dlhodobo pôsobia bezplatne, možno aj s účelom, že chcú rozvíjať duchovno tamojších ľudí. Podľa Matoviča ide práve o rôzne cirkvi, ktorých činnosť je v porovnaní s mimovládnymi organizáciami oveľa úspešnejšia. „Skúste si prelustrovať tých, čo prijímali najviac peňazí na prácu v osadách a na tie bludy, ktoré vo svojich analýzach popísali. Ak by robili nejakú robotu, malo by to byť v osadách vidieť, bohužiaľ nevidieť tam nič,“ uzavrel.
Kritika expremiéra
Mimovládne organizácie v otvorenom liste vyzvali Matoviča i ostatných členov vlády, aby svojimi vyjadreniami nedehonestovali prácu neziskového sektora a podporovali širokú participáciu občianskych iniciatív v hľadaní efektívnych a prospešných riešení začlenenia marginalizovaných rómskych komunít.
Občianske združenia eduRoma, Divé maky a Romano Kher – Rómsky dom či Rómske advokačné a výskumné stredisko kritizujú, že Matovič obhajoval krok vlády na podporu KBS klamlivými a paušalizujúcimi útokmi.
Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) povedie od februára Peter Potúček. Na poste riaditeľa a generálneho tajomníka úradu vystrieda Zuzanu Baťovú. Potúček bude ústav viesť do ukončenia riadneho výberového konania. Pre TASR to uviedla hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR Zuzana Eliášová.
"Pani Baťová odchádza na základe vlastného rozhodnutia," vysvetlila Eliášová.
Potúček podľa hovorkyne vyštudoval Farmaceutickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Odborné vedomosti získal aj na univerzite v Ríme v Taliansku. "V Štátnom ústave pre kontrolu liečiv pracoval v rokoch 2005 až 2010.
Pracovné skúsenosti v odbore získal aj na viacerých manažérskych pozíciách v komerčnom sektore," priblížila Eliášová.
Podľa nového riaditeľa je výhodou, že prichádza do prostredia, ktoré mu je známe. "V čase pandémie je potrebné pre správne rozhodnutia vedieť sa rýchlo orientovať. V rámci COVID-19 je dôležité tiež nepretržite sledovať trendy a byť v úzkom kontakte s Európskou liekovou agentúrou a ďalšími odbornými autoritami," dodal Potúček.
Opakované preočkovávanie proti covidu nemusí byť podľa vedcov vhodnou stratégiou, a to aj napriek tomu, že posilňujúce dávky vakcín sa podľa štúdií javia byť účinné aj proti novým variantom koronavírusu, uvádza sa v článku zverejnenom vo vedeckom časopise Nature.
Opakované podávanie posilňujúcich dávok mRNA vakcín je len "núdzové riešenie", nie účinná a udržateľná stratégia. Uviedol to Danny Altmann, profesor imunológie na londýnskej Kráľovskej univerzite.
V Izraeli podávajú od začiatku roka štvrtú dávku vakcíny starším ľuďom, osobám s oslabenou imunitou a tiež zdravotníkom. Sľubujú si od toho ochranu pred vlnou variantu omikron. Predbežné dáta z Izraela ukazujú, že štvrtá dávka znižuje riziko nákazy a ťažkého priebehu ochorenia.
Omikron zmenil pohľad vedcov na posilňujúce dávky, uviedol imunológ Alejandro Balazs z Ragon Institute v americkom Cambridgei. Ľudia, ktorí boli predtým považovaní za plne zaočkovaných, pri omikrone nemali dostatočnú protilátkovú imunitnú odpoveď, ktorá by ich chránila pred nákazou.
Výsledky zo sveta naznačujú, že posilňujúce dávky skutočne zvyšujú množstvo protilátok neutralizujúcich omikron, a tým poskytujú dostatočnú ochranu. Vedci sa však obávajú, že ani posilňujúcce dávky nebudú mať dlhodobý účinok pri ochrane pred nákazou.
Dáta z Izraela ukazujú, že protilátky po podaní tretej dávky vakcíny klesajú po niekoľkých mesiacoch podobne ako po podaní prvých dvoch dávok. Terénne údaje z Británie však naznačujú, že imunita z posilňujúcich dávok klesá pri omikrone možno ešte rýchlejšie než pri variante delta. Iná štúdia, ktorá ešte neprešla recenzným konaním, indikuje, že po tretej dávke vydrží ochrana proti omikronu štyri mesiace.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vo svojom vyhlásení z 11. januára varovala, že očkovacia stratégia založená na opakovanom podávaní posilňujúcich dávok pôvodnej vakcíny je "nevhodná a neudržateľná". Virologička Kanta Subbaraová dodáva, že "nekonečné" podávanie posilňujúcich dávok ide na úkor očkovania ľudí v rozvojových krajinách.
Väčšina odborníkov odporúča vytvoriť nové vakcíny, ktoré dokážu chrániť ľudí pred širšou paletou súčasných či budúcich variantov koronavírusu.
Údaje o nových vakcínach špecificky vytvorených pre variant omikron majú byť známe v priebehu najbližších mesiacov.
Spoločnosti Moderna a Pfizer oznámili minulý týždeň spustenie ďalších fáz klinických skúšok posilňujúcich dávok vakcín vyvinutých špeciálne proti variantu omikron.
