Poslanec Národnej rady Miroslav Suja sa mal v pléne ospravedlniť svojmu poslaneckému kolegovi Jánovi Benčíkovi za výroky ešte z leta. Ospravedlnil sa za to, že o ňom nestihol povedať všetko a opätovne ho označil za eštebáka. Okrem toho adresoval ospravedlnenie aj Romane Tabák. Tej sa forma ospravedlnenia nepáčila a prišla k nemu za rečnícky pult. Predseda parlamentu Boris Kollár po ich krátkej potýčke schôdzu na dve minúty prerušil. Výbor sa bude jeho výrokmi opäť zaoberať.
Podpredseda parlamentu Juraj Blanár (Smer-SD) v pléne ozrejmil, že mandátový a imunitný výbor rozhodol o podnete Benčíka a odporučil Sujovi ospravedlniť sa. Podnet sa mal týkať Sujových slov z 32. schôdze NR SR ešte z leta minulého roka.
"Pán Benčík, ospravedlňujem sa nielen vám, ale aj celému Slovensku za to, že som v krátkej reakcii na vaše konanie nestihol všetkým ukázať, čo ste vy za človeka," vyhlásil Suja.
"Nevyberáte si, ste absolútny a pravý eštebák. Nemáte zábrany, snoríte ako poľovnícky pes," dodal s tým, že Benčík nehľadí na vek či okolnosti pri svojom konaní a nemal pochopenie pre študenta, ktorý "v mladíckej nerozvážnosti" niečo v hneve napísal na internete.
Obchytkávanie medzi poslancami
Poslankyni Tabák sa ospravedlnil Suja za slová o predávaní tenisových zápasov, pričom sa tieto informácie mali týkať inej tenistky. Tabák sa ohradila voči jeho slovám o manekýnke a pripomenula, že tenis hrávala profesionálne. Podľa vlastných slov nechápala, "prečo sa jej nevie Suja normálne ospravedlniť" a prečo musí urážať ženy. Poslanec reagoval tým, že to nemyslel v zlom.
Počas Sujovho vystúpenia k nemu Tabák prišla a snažila sa rozprávať do mikrofónu. Suja sa pritom pýtal, ako ich tlačenie sa pri pulte vysvetlí doma žene. Predseda parlamentu vyzval poslankyňu, aby svojho kolegu "neobchytkávala" a prerušil schôdzu.
https://www.youtube.com/watch?v=SIHdPVYSyEM
Výbor sa tým bude opäť zaoberať
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady (NR) SR sa bude ešte zaoberať výrokmi poslanca Miroslava Suju (nezaradený) z pléna parlamentu. Potvrdila to predsedníčka výboru Anna Andrejuvová (OĽaNO).
"Pôjde návrh uznesenia na výbor, ktorý odporučí NR SR pokutu do výšky 1000 eur," uviedla Andrejuvová a poukázala na rokovací poriadok parlamentu. Verí, že uznesenie prejde na výbore aj v pléne.
Pod odznení vlny omikronu pôjde pravdepodobne Slovensko trendom ako iné krajiny a budú sa uvoľňovať opatrenia. Pred stredajším rokovaním vlády to uviedol predseda vlády Eduard Heger s tým, že sa o tom ešte plánuje poradiť s konzíliom odborníkov.
Premiér poznamenal, že momentálne sa nachádzame v prudkom raste, ale táto vlna bude prudká a rýchla. "Situácia v nemocniciach je dobrá, zatiaľ nie sme ani na tretine lôžok z kapacity," povedal. Ako doplnil, sú pripravené reprofilizované lôžka a aj v stredu budú rokovať o ďalšom zvýšení ich počtu.
"Vyzerá to tak, že prípady, ktoré prichádzajú do nemocníc, budú mať ľahší priebeh, takže by nemal byť taký nápor na pľúcne ventilácie," dodal Heger. Poznamenal, že vakcíny sú zatiaľ proti ochoreniu COVID-19 najúčinnejšie a sú k dispozícii.
Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO) uviedol, že vysoké čísla prípadov sa dali očakávať. Naďalej odporúča testovanie vo firmách.
Reakcia na Žilinku
Na margo generálneho prokurátora Maroša Žilinku premiér uviedol, že občania od neho očakávajú spravodlivosť a zodpovedný prístup k funkcii. Žilinka mu v utorok adresoval otvorený list, v ktorom sa dôrazne ohradil voči premiérovým tvrdeniam, že je štítom v rukách opozície.
Generálny prokurátor sa podľa Hegera zodpovedá občanom a oni vyhodnotia, či rozhoduje spravodlivo a objektívne. "Vo svojom otvorenom liste deklaroval, že nikdy nerozhodoval a nebude rozhodovať podľa predstáv a želaní politikov. Presne toto si prajem a myslím, že si to praje celé Slovensko," dodal šéf kabinetu.
Ďalej vyhlásil, že orgány činné v trestnom konaní vrátane generálneho prokurátora majú úplnú voľnosť vo vyšetrovaní a vedení stíhaní. "Je dôležité, aby si plne uvedomoval zodpovednosť, ktorá je v jeho rukách," doplnil.
Žilinka v otvorenom liste vyhlásil, že opakované Hegerove vyjadrenia o tom, že je štítom v rukách opozície, považuje za nenáležité a argumentačne nepodložené. Odmieta, aby bola prokuratúra a prokurátori zaťahovaní prostredníctvom vyjadrení politikov do politického boja. Premiéra zároveň žiada o odbornú, vecnú a konštruktívnu diskusiu.
Premiér: Opozícia ťahá SR do roku 1998
Heger tiež konštatoval, že opozícia ťahá Slovensko do roku 1998, keď sa krajina rozhodovala o tom, kam chce patriť. Spochybňuje členstvo v Európskej únii a NATO, čo je podľa neho pre Slovensko jediné bezpečné miesto.
"Keď si zoberiete všetky Ficove a Pellegriniho vlády, keď mali v rukách moc a zodpovednosť, tak deklarovali, že Slovensko je zodpovedný partner. Mali plné ústa toho, že sme súčasťou [NATO, pozn. red.] a patríme do jadra," poznamenal predseda vlády. Partnerstvo v NATO je podľa Hegera o tom, že krajina nielen berie, ale aj dáva, uvedomuje si silu spojenectva a nie je partnerom len do dobrého počasia.
Pripomenul, že po období vlád Vladimíra Mečiara sa o Slovensku hovorilo, že zmeškalo vlak z hľadiska integrácie do EÚ. Také slová sa Slovákom podľa Hegera nepočúvali dobre. "Som si istý, že ktorákoľvek suverénna krajina chce rozhodovať o svojej budúcnosti sama. Je to právo demokratickej krajiny a je to právo občanov demokratickej krajiny," podotkol premiér. Dodal, že nie je správne, ak my chceme takto rozhodovať za inú demokratickú krajinu, akou je Ukrajina.
"Ak sa takýmto spôsobom vyjadrujú opoziční lídri na úkor Ukrajiny, tak to považujem za veľmi nemiestne a nekorektné," podotkol Heger. Chce, aby sa so susedmi budovali dobré vzťahy a Slovensko malo v ich očiach dobré meno.
Predstavitelia kresťanských cirkví a židovských náboženských obcí sa obrátili na predsedu vlády SR Eduarda Hegera (OĽANO) s listom so žiadosťou, aby mohli do kostolov chodiť opäť všetci ľudia. Poukazujú pritom na to, že do esenciálnych prevádzok sa pri dodržaní prísnych pravidiel umožňuje vstup aj neočkovaným.
"Prosíme vás, aby z hľadiska duchovného života spojeného s náboženským vyznaním, ktoré patrí k základným právam a slobodám definovaným aj v Ústave SR, boli za obdobné, teda esenciálne, pokladané i bohoslužby," uviedli v liste.
Ochranu života a zdravia všetkých ľudí pokladajú za ich povinnosť. "Aj preto sa dlhodobo usilujeme spolupracovať s verejnými inštitúciami a predstaviteľmi na zvládnutí situácie. Pravdaže, sme vždy ochotní prijímať primerané pravidlá a opatrenia a budeme naďalej napomáhať pokoju, nabádať k spolupatričnosti a povzbudzovať k vzájomnej pomoci. Prosíme vás o pochopenie našej situácie a o dobré rozhodnutia, ktoré povedú k väčšiemu spoločnému dobru pre Slovensko," poznamenali.
Predseda Ekumenickej rady cirkví v SR Ivan Eľko, predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v SR Richard Duda a predseda Konferencie biskupov Slovenska Stanislav Zvolenský poukázali na to, že na celom území Slovenska, oproti ostatným krajinám EU, je v dôsledku opatrení proti šíreniu ochorenia COVID-19 dlhodobo znemožnená účasť na bohoslužbách pre veriacich, ktorí nespĺňajú takzvané kritérium OP.
Tvrdia, že z dôvodu hroziaceho kolapsu zdravotníctva pred Vianocami a Chanukou toto nariadenie zobrali na vedomie. "Z dlhodobého hľadiska sa však pre bohoslužby javí ako neudržateľné. Zatiaľ čo štát neplánuje pre svojich obyvateľov nariadiť očkovaciu povinnosť, de facto ju naďalej ukladá ako podmienku veriacim pre návštevu slávení. A od duchovných vyžaduje, aby ňou limitovali účasť," poznamenali.
Ako ďalej tvrdia, bohoslužby sú pre nich esenciálnou súčasťou prejavu viery. "Zároveň sme v okolnostiach pandémie nezachytili, že by významným spôsobom prispievali k šíreniu nákazy. Aj preto vás chceme spoločne požiadať, aby sa pri tvorbe protipandemických opatrení vzhľadom na bohoslužby vychádzalo zo skutočnosti, že pre veriacich je účasť na nich principiálna - patria ku kľúčovým, nenahraditeľným potrebám duchovného života," doplnili. Zároveň dodali, že bohoslužby nemožno natrvalo radiť medzi hromadné podujatia.
Izraelský premiér Naftali Bennett priznal, že izraelský obranný systém Železná kupola (Kipat barzel) je príliš drahý. Izrael preto na ochranu pred raketovými útokmi urýchľuje zavádzanie novej laserovej technológie.
Na bezpečnostnej konferencii, ktorá sa konala v utorok v Tel Avive, Bennett podľa agentúry AP povedal, že nová generácia technológií protivzdušnej obrany – "laserová stena" – bude k dispozícii do jedného roka.
O účinnosti nového systému sa vie len málo, ale očakáva sa, že systém bude nasadený na súši, vo vzduchu a na mori a bude mať odstrašujúci účinok na úhlavného nepriateľa Izraela – na Irán a jeho spojencov.
"Ak dokážeme zachytiť raketu alebo strelu elektrickým impulzom, ktorý stojí pár dolárov, v podstate vyradíme palebný kruh, ktorý Irán vytvoril," povedal Bennett na pôde Inštitútu štúdií národnej bezpečnosti na telavivskej univerzite. Dodal, že táto nová generácia protivzdušnej obrany môže slúžiť aj spojencom Izraela v regióne.
Izrael používa Železnú kupolu od roku 2011. Izraelská armáda tvrdí, že počas štyroch vojen proti militantom v palestínskom pásme Gazy preukázal tento systém 90-percentnú mieru úspešnosti pri zneškodňovaní raketovej paľby nepriateľa.
Bennett však vo svojom prejave upozornil na to, že systém Železná kupola je limitovaný vysokou cenou, ktorá je čiastočne krytá Spojenými štátmi.
Izraelský premiér poukázal na to, keď z Gazy na Izrael vystrelia rakety za niekoľko stoviek dolárov, ich zachytenie stojí desaťtisíce dolárov. Podľa agentúry AP hovoril aj na základe nedávnej skúsenosti Izraela, keď radikáli z islamistického hnutia Hamas vlani v máji vypálili na Izrael viac ako 4 000 rakiet.
"To je nelogická rovnica," konštatoval Bennett a dodal: "Rozhodli sme sa ju zmeniť".
Predstavitelia izraelského rezortu obrany pôvodne plánovali, že nová laserová technológia bude hotová približne o dva roky. Po dokončení doplní izraelskú viacstupňovú obranu, ktorá zahŕňa Železnú kupolu a ďalšie systémy schopné zachytiť rakety dlhého a stredného doletu i drony.
Predstavitelia izraelskej obrany už vlani v lete informovali o úspešných testoch laserových obranných systémov namontovaných na lietadlách s cieľom zachytiť bezpilotné lietadlá. Laserový systém bol opísaný ako schopný riešiť hrozby nachádzajúce sa vo väčšej vzdialenosti vo vysokých nadmorských výškach, a to bez ohľadu na poveternostné podmienky.
Konzorcium Pfizer/BioNTech v utorok oznámilo, že americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) požiadalo o schválenie na núdzové použitie vakcíny proti koronavírusu určenej pre deti vo veku od šiestich mesiacov do piatich rokov. Informovala o tom v stredu agentúra AFP.
V prípade schválenia to bude prvá očkovacia látka v USA prístupná pre túto vekovú skupinu obyvateľstva, pripomína AFP. Ak FDA použitie vakcíny odobrí, zasadne poradný výbor Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC). Ten podľa AFP rozhodne, či podávanie vakcíny odporučí.
Nemecká spoločnosť BioNTech a americký koncern Pfizer podľa svojich vyjadrení už začali s odosielaním oficiálnej žiadosti.
Úrad FDA na Twitteri napísal, že zo zástupcami spoločností dňa 15. februára uskutoční prostredníctvom videokonferencie stretnutie s cieľom posúdiť ich žiadosť.
"Prioritou úradu je mať pre pre túto vekovú skupinu detí k dispozícii bezpečnú a účinnú vakcínu," povedala úradujúca komisárka FDA Janet Woodcocková.
Generálny riaditeľ farmaceutickej spoločnosti Pfizer Albert Bourla povedal, že konzorcium sa usiluje dosiahnuť schválenie podania dvoch dávok svojej vakcíny. Vyjadril však presvedčenie, že bude potrebná aj tretia na dosiahnutie vysokého stupňa ochrany pred súčasnými a možnými ďalšími variantmi vírusu.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka sa v otvorenom liste adresovanom predsedovi vlády Eduardovi Hegerovi (OĽaNO) dôrazne ohradil voči tvrdeniam, že je štítom v rukách opozície. Opakované vyjadrenia šéfa kabinetu považuje za nenáležité a argumentačne nepodložené. Odmieta, aby bola prokuratúra a prokurátori zaťahovaní prostredníctvom vyjadrení politikov do politického boja. Hegera žiada o odbornú, vecnú a konštruktívnu diskusiu.
"Ubezpečujem vás, že som nikdy nerozhodoval a ani nebudem rozhodovať podľa predstáv alebo želania politikov, bez ohľadu na to, z ktorej časti politického spektra pochádzajú a nepodľahnem ani tlaku médií, verejnej mienky či kohokoľvek iného," vyhlásil Žilinka v otvorenom liste. Premiérove vyjadrenia môžu podľa neho narušiť dôveru verejnosti nielen v osobu generálneho prokurátora, ale aj všetkých prokurátorov a prokuratúry SR.
"Iba korektná a pokojná komunikácia, bez vnášania politických názorov a používania politicky podmienených floskúl, môže napomôcť dobrej a vzájomne prospešnej spolupráci medzi ústavnými činiteľmi," zdôraznil generálny prokurátor. V tejto súvislosti zopakoval, že jeho jediným imperatívom je zákonnosť a napĺňanie úloh prokuratúry.
"Je správne, že sa pán Žilinka v otvorenom liste predsedovi vlády prihlásil k záväzkom správať sa pri výkone funkcie nestranne a nezávisle na vôli politických strán a ochraňovať zákonnosť v SR tak, ako mu to ukladá zákon," uviedla premiérova hovorkyňa Ľubica Janíková. Dodáva, že takýto otvorený list by mal Žilinka adresovať aj "predstaviteľom opozície, ktorí operujú jeho menom a využívajú ho pri snahách deštruovať právny štát".
Po nemeckých a amerických ministroch do Moskvy zavítal maďarský premiér Viktor Orbán. Kým západní politici sa zameriavali na napätie na Ukrajine, Orbán sa sústredil na energetiku. Ruskému prezidentovi ďakoval za nízke ceny plynu.
Maďarsko vďaka vlaňajšiemu kontraktu platnému do roku 2036 teraz nakupuje plyn „päťkrát lacnejšie, ako je trhová cena v Európe“, vyhlásil pri stretnutí s Orbánom ruský líder Vladimir Putin. Informoval o tom portál týždenníka Echo24. Putin tiež spomenul predaj dvoch miliónov dávok vakcíny Sputnik do Maďarska.
„Vzhľadom na to, že celá Európa momentálne prežíva energetickú, presnejšie plynovú krízu, bolo veľmi dôležité, aby sme uzavreli dlhodobé kontrakty. Ďakujeme za to, že sme ich podpísali. Pri dnešnom stretnutí by som chcel dosiahnuť zvýšenie objemu dodávok,“ povedal podľa agentúry TASS Orbán.
Maďarský premiér pred cestou do Moskvy uviedol, že najdôležitejšou témou stretnutia pre neho budú ekonomické vzťahy. „Chcel by som dosiahnuť, aby sme dostali z Ruska viac zemného plynu, okrem toho ale budeme hovoriť aj o európskej bezpečnostnej situácii. Záujmom Maďarska je mier.“
Na druhej strane Orbán vyhlásil, že o návšteve Moskvy vopred diskutoval s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom. Prediskutovali situáciu na rusko-ukrajinských hraniciach a vyjadrili sa za zníženie napätia a za snahu o riešenie sporov prostredníctvom dialógu.
Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó zasa dodal, že Orbán o návšteve Moskvy predtým hovoril aj s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, keďže Francúzsko momentálne predsedá Rade EÚ.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov nevylúčil, že na utorňajšej tlačovej konferencii bude Putin hovoriť aj o odpovedi Spojeným štátom týkajúcej sa bezpečnostných záruk. Rusko zatiaľ nepripravilo oficiálnu reakciu na americkú odpoveď na návrhy Moskvy.
Putin a Orbán sa stretávajú pomerne často, najmenej raz ročne. Spája ich napríklad podobný kritický názor na liberálnu demokraciu západného strihu a na Európsku úniu. Maďarsko je však zároveň členom NATO a udržiava si dobré vzťahy s USA.
Medzi osobnosťami, ktoré tento rok nominovali na Nobelovu cenu za mier, sú britský prírodovedec David Attenborough, bieloruská opozičná líderka Sviatlana Cichanovská, väznený kritik Kremľa Alexej Navaľnyj či pápež František. Informovala o tom v utorok agentúra Reuters s odvolaním sa na vyjadrenia nórskych poslancov, ktorým sa už viackrát podarilo nominovať laureátov tohto prestížneho ocenenia.
Nominácie na Nobelovu cenu za mier v roku 2022 bolo potrebné podať do 31. januára. Koľko osobností bolo tento rok celkovo nominovaných, zatiaľ nie je známe, zvyčajne ich bývajú zhruba tri stovky. Meno laureáta zverejnia až v októbri a ocenenie mu odovzdajú v decembri.
Právo predkladať nominácie majú politici, poslanci, akademickí pracovníci z celého sveta, laureáti Nobelovej ceny za mier či súčasní aj bývali členovia Nobelovho výboru, čo celkovo predstavuje tisíce ľudí.
Podľa prieskumu, ktorý si medzi členmi nórskeho parlamentu urobila agentúra Reuters, sú medzi tohtoročnými nominantmi aj tieto osobnosti a subjekty: minister zahraničných vecí Tuvalu Simon Kofe, organizácia WikiLeaks a Chelsea Manningová, tieňová mjanmarská vláda vytvorená odporcami junty, Arktická rada, iránska aktivistka Masih Alinežádová, humanitárna organizácia CARE, Medzinárodný trestný súd v Haagu či Severoatlantická aliancia.
Vlani dostali Nobelovu cenu za mier dvaja novinári z Ruska a Filipín Dmitrij Muratov a Maria Ressaová.
Nominácie na Nobelovu cenu za mier pravidelne predkladajú aj poslanci nórskeho parlamentu. Medzi kandidátmi, ktorých navrhli od roku 2014, bol každoročne - s výnimkou roku 2019 - aj konečný laureát tohto ocenenia. Nórski zákonodarcovia nominovali aj vlaňajšiu laureátku Mariu Ressaovú.
Laureáta vyberajú členovia Nórskeho Nobelovho výboru, ktorí však mená nominovaných osobností a organizácií oficiálne nezverejňujú. Niektorí predkladatelia sa však každoročne rozhodnú svoje návrhy medializovať.
Izraelská vláda a jej úrady zaobchádzajú s Palestínčanmi ako s "podradnou rasovou skupinou", vyhlásila v utorok medzinárodná ľudskoprávna organizácia Amnesty International (AI), pričom politický systém židovského štátu označila za apartheid.
Ako píše agentúra AFP, Amnesty tak dospela k rovnakému záveru ako organizácia Human Rights Watch (HRW) či izraelská mimovládna organizácia Be-celem: že židovský štát praktizuje politiku apartheidu na okupovaných palestínskych územiach, ako aj na vlastnom území, kde arabská menšina tvorí približne 20 percent obyvateľstva.
"Správa dokumentuje, ako rozsiahle zaberanie palestínskych území a majetku, nezákonné zabíjanie, nútené vysťahovanie, drastické obmedzovanie pohybu a upieranie možnosti získať štátne občianstvo spolu vytvárajú režim, ktorý podľa medzinárodného práva možno označiť ako apartheid," uviedla na Instagrame slovenská pobočka Amnesty International.
Podradná rasa?
"Či už žijú v Gaze, vo východnom Jeruzaleme, inde na Západnom brehu Jordánu, alebo v samotnom Izraeli – s Palestínčanmi sa zaobchádza ako s podradnou rasovou skupinou a sú systematicky zbavovaní svojich práv," uviedla vo vyhlásení generálna tajomníčka Amnesty International Agnes Callamardová.
"Krutá izraelská politika segregácie, vyvlastňovania a vylučovania na všetkých územiach ovládaných (židovským štátom) sa jednoznačne rovná apartheidu," vysvetlila Callamardová.
Zároveň zdôraznila, že Amnesty neporovnáva Izrael priamo s bývalým režimom rasovej oddelenosti v Juhoafrickej republike (JAR). Správanie izraelských úradov však podľa medzinárodného práva napĺňa definíciu apartheidu, konštatuje generálna tajomníčka AI.
Izrael: Amnesty International už nerešpektujeme
Izraelské ministerstvo zahraničných vecí v pondelok predmetnú správu odsúdilo a organizáciu Amnesty International vyzvalo, aby ju stiahla.
"Amnesty bola kedysi váženou organizáciou, ktorú sme všetci rešpektovali. Dnes je to presne naopak," povedal šéf rezortu diplomacie Jair Lapid.
"Amnesty cituje klamstvá šírené teroristickými organizáciami," dodal s tým, že správa je "odtrhnutá od reality".
Umar Šákir, riaditeľ HRW pre Izrael a palestínske územia, vlani v apríli uviedol, že Izrael bol už roky z rôznych strán upozorňovaný na to, že jeho praktiky uplatňované voči Palestínčanom sa blížia metódam apartheidu. "Podľa mňa je celkom jasné, že táto hranica už bola prekročená," vysvetlil Šákir.
Rodičovský bonus, ktorým chce minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina) kompenzovať nižšie dôchodky ľudí, ktorí vychovali deti, zatiaľ nemá podporu koalície. Nie v tej podobe, v akej ju Krajniak predložil. Povedal to minister financií Igor Matovič (OĽaNO) počas pondelkovej (31. 1.) koaličnej rady.
"Rodičovský bonus na konci, predpokladám, že bude, ale tá podoba bude trošku iná," skonštatoval Matovič s tým, že Krajniakovi drží palce. Jeho nápad pomôcť matkám, ktoré nie sú docenené na dôchodku, považuje minister financií za vznešenú ideu. "Na druhej strane treba na to naozaj nájsť zodpovedné a dlhodobo udržateľné peniaze," uzavrel Matovič.
Minister Krajniak už dlhodobo presadzuje zavedenie rodičovského bonusu. V ústave už rodičovský bonus zadefinovaný je, Krajniak vyzdvihuje potrebu prijať konkrétnu formu dôchodku ešte v 1. kvartáli tohto roka. Platiť by mal podľa jeho návrhu od začiatku roka 2023. V princípe ide o príspevok pracujúcich detí rodičom na dôchodku na úrovni piatich percent z ich odvodov, čo by sa delilo v pomere 2,5 percenta matke a 2,5 percenta otcovi.
Krajniak tvrdí, že jeho rezort má pripravené zdroje vo výške 758 miliónov eur na vyplácanie rodičovského bonusu v roku 2023. Maximálne ročné náklady na rodičovský bonus sú na úrovni 550 miliónov eur, takže ministerstvo má aj rezervu vo výške 208 miliónov eur.
Vymenoval päť zdrojov financovania, zväčša ide o úspory v Sociálnej poisťovni (SP), ale ďalší dodatočný rezervný zdroj vidí minister aj v oddlžení nemocníc, k čomu sa Slovensko zaviazalo v pláne obnovy.
K jeho vyjadreniam sa však kriticky vyjadrila aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Podľa nej už má väčšina peňazí, ktoré by Krajniak chcel použiť na financovanie rodičovského bonusu, už v rozpočte verejnej správy na roky 2022 až 2024 iné určenie.
TRENČÍN – Záhada od začiatku do konca! Príbeh Trenčianky Daniely Adamcovej šokoval vlani v septembri celé Slovensko aj Chorvátsko. Objavili ju v odľahlej časti chorvátskeho ostrova Krk doráňanú, dezorientovanú a s úplnou stratou pamäte.
Onedlho sa ukázalo, že žena, ktorá hovorí len po anglicky, je Slovenka z Trenčína. D. Adamcová exkluzívne pre týždenník Terajšok teraz otvorene porozprávala celý svoj záhadný príbeh. Ako sa dostala do Chorvátska? Čo si vlastne pamätá? Stala sa obeťou únosu?
https://vimeo.com/672163711
Svetobežníčka a známa šperkárka
Daniela bola vždy podľa vlastných slov energická a samostatná. V roku 1983 sa zbalila a odišla do Nemecka. Po približne roku odcestovala do Ameriky, kde zostala až do roku 2000. Tam vyštudovala umeleckú školu, zamestnala sa v klenotníctve a jej šperky začali zdobiť mnohé celebrity. Keď jej stroskotal v roku 1999 vzťah, život sa jej prevrátil naruby. „Rok som tam zostala sama, ale už to nebolo ako predtým. Bolo mi smutno za rodinou, za domovom.“ Na Slovensko sa vrátila v septembri roku 2000. Pokračovala vo výrobe šperkov, neskôr začala robiť pre pracovnú agentúru. V roku 2010 predala byt a vrátila sa nazad do Ameriky. Ako však sama vraví, už to nebola tá krajina, ktorú poznala. Po piatich rokoch odišla a pracovala v rôznych kútoch sveta. Napokon sa však vrátila na Slovensko.
Jej cieľom bolo Španielsko, nie Chorvátsko
„Vlani som si hľadala prácu, ale bolo to problematické. Nik ma na Slovensku nechcel zamestnať. Mala som skúsenosti zo zahraničia, ovládala som cudzí jazyk, ale nemohla som nájsť primerane ohodnotenú prácu.“ V júni 2021 stretla náhodou človeka, ktorý jej ponúkol prácu v Španielsku. „Potrebovali do hotela pár ľudí,“ hovorí. D. Adamcová vybrala peniaze z banky, aby mala na cestu aj na život, popredala šperky. Nevedela sa však skontaktovať s druhým človekom, ktorý mal ísť s ňou, tak sa rozhodla cestovať sama, na vlastnú päsť. Na internete si vyhľadala agentúru, ktorá robí rozvozy Slovákov na práce v zahraničí. „Dohodli sme sa na peniazoch a na čase, kedy ma prídu vyzdvihnúť,“ hovorí Daniela. Nespomína si však, o akú spoločnosť šlo, všetky informácie si ukladala do telefónu a notesa, o ktorý prišla. Zdá sa jej iba, že boli z východného Slovenska.
Ako sa ocitla na chorvátskej pláži, netuší
V deň odchodu sa stretla s kamarátkami a čakala v byte na nočné vyzdvihnutie. „Bola som pripravená. Zbalená. Prišli asi po polnoci. To si pamätám, že mi zazvonili. Ale to je zároveň to posledné, na čo si spomínam,“ hovorí otvorene D. Adamcová. Netuší, či zišla s kuframi dole, nevie, do akého auta nasadla, koľko tam bolo ľudí, nevie, či zamkla dvere bytu. Jej spomienky končia v noci 20. augusta a opäť začínajú až v septembri. Čo bolo medzitým, to netuší. „Zobudila som sa v noci. Nevedela som, kde som, čo sa deje. Bola tam tma. Zima, úplne som sa triasla od zimy,“ spomína na chvíle hrôzy. Sedela na špicatom kameni, schúlená, prikrytá veľkou dekou, ktorá bola celá od krvi. Bola dobitá, doráňaná, krvavá a ako sama vraví, dokopaná. Bola paralyzovaná. Dokázala čiastočne hýbať rukami, inak sa nevedela hnúť. Rozhýbať sa jej podarilo až nadránom. Vtedy zistila, že je na ostrove pri mori. Jediné, čo pri sebe našla, boli jej slnečné okuliare, ktoré spoznala a fľaška s vodou. Pomoc si privolala tak, že kričala na ľudí, ktorí sa okolo plavili na lodi. Kričala po anglicky. Na slovenčinu si vôbec nespomínala. Ani na to, kto je.
Spomienky, ktoré sa jej vrátili, sú desivé
D. Adamcová vraví, že v nemocnici jej nespravili dôležité vyšetrenia. Neošetrili jej ani rany. Skonštatovali iba, že jej zranenia neboli spôsobené cudzou osobou, že má silný otras mozgu, krv v ľadvinách a v krvi vysoký obsah látky, ktorá spôsobuje paralýzu svalstva. V tom čase sa rozpamätala na desivú vec. „Spomenula som si na troch ľudí. Pamätala som si, že som bola na nejakej väčšej lodi, kde boli dvaja muži a žena. Potom si pamätám, ako ma vliekli na ostrov. Tam čakal ešte jeden muž. Ťahal ma na ten ostrov. To bolo všetko, na čo som si spomenula. Ale tváre tých troch ľudí stále vidím úplne jasne pred sebou. Tie som aj opísala polícii,“ hovorí D. Adamcová, podľa ktorej sa vtedy správanie polície zmenilo. „Pozreli sa na seba, akoby vedeli, o kom hovorím a zrazu stratili záujem počúvať ma,“ tvrdí D. Adamcová. Vraví, že jej nemohli vziať ani odtlačky prstov, pretože na nich mala niečo ako lepidlo, ktoré nešlo dole. Neskôr jej policajti priniesli jej mokrý ruksak, v ktorom bolo množstvo nejakého odpadu. Našla v ňom iba kľúče od bytu v Trenčíne, ktoré spoznala. Doklady, peniaze a všetko ostatné bolo preč.
D. Adamcová si myslí, že sa stala obeťou únosu
Daniela sa obáva, že sa stala obeťou únosu. „Asi si mysleli, že ma zabili, pretože som bola celá zakrytá uterákom na tej pláži. Je to všetko také zvláštne. Aj to, že som mala lepidlo po všetkých prstoch. Čo si myslím, že sa stalo? Keď som sa vrátila domov, začala sa mi vracať pamäť, aj slovenčina. Myslím si, že sa to muselo udiať tu, na Slovensku. Možno to nebola nejaká skutočná spoločnosť, čo som našla na internete, ale nejakí podvodníci. Nechápem, kde som bola od 20. augusta do 12. septembra. Čo sa medzitým udialo,“ hovorí D. Adamcová. Je presvedčená, že zranenia jej niekto spôsobil. Na slovenskú políciu sa však neobrátila. „V Chorvátsku mi nevzali žiadne vzorky. Tam už nič nie je, čoho by sa polícia mohla chytiť,“ hovorí D. Adamcová. Teraz varuje ľudí, ktorí cestujú za prácou do zahraničia pred dôverčivosťou. „Naozaj je lepšie najskôr si agentúru preveriť,“ dodáva žena.
Psychicky je v poriadku, ale fyzicky nie. Neustále ju bolí hlava, má problémy so žalúdkom, s koncentráciou, nemôže spávať. „Zo začiatku som mala hrozné sny. Snívalo sa mi, že som niekde zavretá a stále som chcela utekať, ale nemohla som sa pohnúť,“ uzatvára D. Adamcová. Pre pretrvávajúce zdravotné problémy zatiaľ nemôže pracovať a jediný príspevok, ktorý dostáva, je 120 eur od Sociálnej poisťovne. Z toho však nedokáže zaplatiť ani len nájomné. Na rodinu sa obrátiť nemôže a u charít nepochodila.
